Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/208/2015 z 3. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. septembra 2015, sp. zn. 4Cob/208/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1215213364.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/208/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1215213364.1 | 2015-09-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 7 OSP, § 74 zákona č. 251/2012 Z. z., § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3a231dc-23b7-4033-b479-fda954d5b462 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1215213364.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/208/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213364
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215213364.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: X.. E. N., K. N.: I. S. - I., XXX XX I., X.: XX XXX
XXX, zapísanej v Živnostenskom registri Okresného úradu Senec, číslo Ž.: XXX-XXXXX, zastúpenej:
AK Herceg, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka číslo: 32146/B, proti
odporcovi: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739,
zapísanému v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3481/B, v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
č.k. 42Cb/268/2015 - 44 zo dňa 18.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/268/2015 - 44 zo dňa
18.06.2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd nariadil odporcovi zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k odpojeniu
odberného plynového zariadenia na odbernom mieste I. S. XXXX - I., I. /.R. D., XXX XX I., od
distribučnej siete zemného plynu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne
uložil navrhovateľke podať do 30 dní od doručenia uznesenia na vecne a miestne príslušnom súde
žalobu o zaplatenie istiny 1.875,27 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka bola na základe zmluvy o dodávke plynu č.
XXXXXXXXXX odberateľom zemného plynu od dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
s číslom odberného miesta XXXXXXXXXX. Od 01.03.2015 je navrhovateľka odberateľom zemného
plynu od dodávateľa ZSE Energia, a.s. na základe zmluvy o dodávke plynu s číslom miesta spotreby
XXXXXXXXXX.

Dňa 30.04.2015 odporca SPP - distribúcia, a.s. doručil navrhovateľke vyúčtovanie škody spôsobenej
tvrdeným neoprávneným odberom zemného plynu, ktorým odporca uplatňuje nárok na náhradu škody
v sume 6.250,88 eur z dôvodu, že na odbernom mieste navrhovateľky bolo dňa 17.03.2015 údajne
zistené poškodenie plynomeru výr. č. XXXXXXX T.: N.-Z.. Odporca navrhovateľke súčasne oznámil, že
ak nebude škoda uhradená alebo nebude uzatvorená dohoda o úhrade dlhu v splátkach, pristúpi dňa
28.05.2015 k odpojeniu odberného miesta.

Navrhovateľka odmietla tvrdenie odporcu o spôsobenej škode a tiež skutočnosť, že by v odporcom
tvrdenom období od 18.12.2014 do 17.03.2015 neoprávnene odoberala plyn poškodeným plynomerom.
Nárok odporcu považovala za nepreukázaný čo do výšky škody, čo do dôvodu výpočtu škody použitím
vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., a to napriek tomu, že odporca existenciu porušenia zabezpečenia
plynomeru proti neoprávnenej manipulácii doložil znaleckým posudkom X.. N. Q. Č.. XXX/PL -



XXXX, keďže zo znaleckého posudku nevyplývajú skutočnosti automaticky zakladajúce vznik škody.
Navrhovateľka poskytla odporcovi fotografiu plynomeru zo dňa 13.02.2015, na ktorej je nepoškodené
zabezpečenie plynomeru. Navrhovateľka namietala aj spôsob výpočtu škody aplikáciou vyhlášky MH
SR č. 449/20132 Z. z..

Odporca na osobnom stretnutí s právnym zástupcom navrhovateľky dňa 18.05.2015 zotrval na
stanovisku, že ak nedôjde k úhrade celej vyúčtovanej škody alebo uzatvoreniu dohody o úhrade dlhu v
splátkach, a to do 10.06.2015, pristúpi ku dňu 28.05.2015 k odpojeniu odberného
miesta a v prípade, ak mu nebude umožnený prístup k plynomeru, bude realizované odkopanie a
odpojenie prívodného plynového potrubia. Uvedené vyvolalo u navrhovateľky stav tiesne, pretože
bez dodávok plynu by nebola schopná prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť. Navrhovateľka
doposiaľ dlh neuznala, ale v snahe zabrániť odpojeniu odberného miesta od distribučnej siete poukázala
odporcovi finančné prostriedky v sume 1.875,27 eur a podala žiadosť o splátky.

Na odbernom mieste navrhovateľky je od 18.03.2015 namontované iné meradlo, pričom dodávky plynu
má riadne zabezpečené a aj riadne uhrádzané, čím nikomu nevzniká a ani nehrozí škoda.
Odpojením odberného miesta hrozí navrhovateľke značná škoda, pretože bude viesť k uzatvoreniu
prevádzky penziónu pre nemožnosť vyrábať teplo a teplú úžitkovú vodu pre hostí.

Keďže navrhovateľka osvedčila potrebu nariadenia predbežného opatrenia a
doloženými listinnými dôkazmi preukázala jeho dôvodnosť, pretože z predložených listinných dôkazov,
najmä z listu odporcu zo dňa 22.04.2015, ktorým vyúčtoval navrhovateľke škodu spôsobenú tvrdeným
neoprávneným odberom je zjavné, že odporca pristúpi k odpojeniu odberného plynového zariadenia v
prípade, že pohľadávka za neoprávnený odber plynu nebude uhradená v lehote splatnosti, prípadne ak
navrhovateľka neuzavrie dohodu o splátkach s odporcom.

Navrhovateľka uhradením prvej splátky vo výške 1.875,27 eur odporcovi oddialila odpojenie odberného
plynového zariadenia na odbernom mieste I. S.Á.. XXXX - I., I..

Preto súd s poukazom na ustanovenia §§ 74 ods. 1, 76 ods. 1 písm. e/ a 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a
na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
predbežného opatrenia navrhnutého navrhovateľkou, ktoré postupujúc podľa § 76 ods. 4 O.s.p. nariadil.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, poukázal na ustanovenie § 145 O.s.p..

Proti uzneseniu podal odporca s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. a/ O.s.p. v zákonnej lehote odvolanie.

Uviedol, že odporca je prevádzkovateľom distribučnej siete. Musí plniť povinnosti vyplývajúce z
ustanovení zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o energetike) a individuálnych správnych aktov vydaných na jeho základe tak,
aby zabezpečil spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete, pričom túto činnosť
vykonáva vo verejnom záujme. Je subjektom sui generis, ktorému prináležia osobitné oprávnenia
vyplývajúce zo zákona o energetike, z Prevádzkového poriadku schváleného príslušným regulátorom
(vo forme rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aktuálny bol vydaný 22.12.2014) ako aj z
Technických podmienok prevádzkovateľa siete vydaných v súlade s ustanovením § 19 zák. o energetike
v spojení s vyhl. č. 271/2012 Z.z..

Odporcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete prislúcha podľa § 64 ods. 2 zákona o energetike
v spojení s ust. článku 9 Prevádzkového poriadku právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu.
Právo odpojiť odberné plynové zariadenie odberateľa vyplýva z Technických podmienok vydaných v
súlade s ustanovením § 19 zák. o energetike. Podľa bodu 9.1.1 Technických podmienok má odporca,
ako prevádzkovateľ distribučnej siete, právo odpojiť odberné plynové zariadenie odberateľa, ktorý



odoberal plyn spôsobom, kvalifikovaným zákonom o energetike ako neoprávnený a prevádzkovateľovi
distribučnej siete neuhradil škodu takýmto odberom spôsobenú.

Vzhľadom na to, že zákon o energetike je svojou povahou právny predpis obsahujúci normy
verejného práva, ktorý odporcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete stanovuje oprávnenia a určuje
povinnosti, ktoré má plniť, aby bol dosiahnutý verejný záujem na riadnom fungovaní distribučnej siete.
Súd pritom nemôže oprávnenia takéhoto subjektu, vyplývajúce mu zo všeobecne záväzného predpisu
obmedziť, resp. zrušiť.

Napadnutým uznesením okresný súd de facto odňal odporcovi jednu z originárnych právomocí, ktoré
má na plnenie svojej primárnej povinnosti, t.j. zabezpečovanie riadneho fungovania distribučnej siete.
Oprávnenie obmedziť rozsah právomocí prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré vyplývajú z ustanovení
zákona o energetike, súdu neprináleží.

Odporca poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súdy v občianskom súdnom konaní
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,
rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ o nich nerozhodujú iné orgány; vždy sa teda
jedná o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, t.j. vzťahy, v ktorých majú oba sporiace sa subjekty
rovnaké právne postavenie.

Odporca je toho názoru, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, obsahom ktorého sú na jednej
strane práva a povinnosti odporcu, týkajúce sa prevádzkovania distribučnej siete a na druhej strane
práva a povinnosti navrhovateľky, ako subjektu, ktorého odberné plynové zariadenie je pripojené k
distribučnej sieti, nie je vzťahom súkromnoprávnym, a teda ani nespadá pod definíciu vzťahov o ktorých
sú oprávnené rozhodovať súdy v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p.. Súd preto nemal právo odporcovi,
ktorému predpis z oblasti verejného práva priznáva určité oprávnenie, toto oprávnenie odňať, a teda
nemôže odporcovi zakázať uplatniť svoje oprávnenie odpojiť odberné plynové zariadenie akéhokoľvek
odberateľa od distribučnej siete.

V tejto súvislosti odporca konštatoval, že dohľad nad dodržiavaním oprávnení a plnením povinnosti
odporcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete, vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a
Slovenská obchodná inšpekcia. Ak má odberateľ pochybnosti o oprávnenosti postupu odporcu, môže
sa s podnetom na preskúmanie tohto postupu na tieto orgány obrátiť.

Okresný súd teda nemal právomoc obmedziť oprávnenie odporcu odpojiť odberné plynové zariadenie
od distribučnej siete. Z rozhodnutia súdu ani nevyplýva dôvod, v súvislosti s ktorým by mal byť
odporca povinný zdržať sa odpojenia odberného plynového zriadenia, čím by súd toto oprávnenie až do
skončenia konania vo veci samej absolútne obmedzil.

Súd sa v súvislosti s oprávnením odporcu môže zaoberať len otázkou prípadného následku jeho
konania, t.j., ak by v dôsledku realizácie oprávnenia odporcu došlo na strane navrhovateľky ku škode,
mohol by riešiť otázku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu a otázkou výšky takejto škody.

Odporca tiež uviedol, že k odpojeniu zariadenia navrhovateľky od distribučnej siete nedošlo, a teda
navrhovateľke ani hypoteticky nevznikla škoda, ktorej výška, či zodpovednosť za ňu by mohla byť
predmetom posudzovania súdom.

Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a zaviazal
navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi.

Z vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu odporcu vyplýva, že navrhovateľka odmieta jeho argumentáciu,
že súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov s tým, že z ustanovení zák. č. 251/2012 Z.z.
o energetike nepochopiteľným spôsobom odvodzuje, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom nie



je vzťahom súkromnoprávnym. Odporca sa prirovnáva k správnemu orgánu, ktorému súd nariadením
predbežného opatrenia obmedzil zákonom danú právomoc.

Nesprávnosť argumentácie odvolateľa odôvodnil tým, že:

- Odporca je obchodnou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva za účelom výkonu
podnikateľskej činnosti, ktorá je zároveň držiteľom povolenia na podnikanie v energetike podľa
ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o energetike, a teda nemá postavenie správneho orgánu, orgánu
samosprávy alebo subjektu, ktorý je oprávnený vydávať autoritatívne rozhodnutia vo vzťahu k nárokom
na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Takáto právomoc nie je ani v rovine
obecnej, t.j. vo vzťahu k prevádzkovateľom distribučnej siete a ani v rovine konkrétnej, t.j. vo vzťahu k
odporcovi zverená.

- Prevádzkovanie distribučnej siete vo verejnom záujme samo o sebe nemá za následok to, že odporca
môže bezvýhradne na základe svojvoľného rozhodnutia odpojiť odberné plynové zariadenie.

- Podľa § 11 ods. 1 zák. o energetike sú oprávnenia držiteľa povolenia na podnikania v energetike
limitované existenciou verejného záujmu, pričom v danej veci, keď počas trvania sporu, predmetom
ktorého je o.i. existencia/neexistencia nároku odporcu na náhradu škody, by odpojenie odberného
plynového zariadenia vo verejnom záujme nepochybne nebolo.

Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody, je vzťahom
výlučne súkromnoprávnym, a preto realizácia oprávnení odporcu v tomto vzťahu a v priamej súvislosti
so súkromnoprávnym nárokom odporcu nemôže byť vylúčená z rozhodovacej právomoci súdov.

Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie
je možné vyhovieť.

K odporcom namietanému nedostatku právomoci súdov na konanie a rozhodnutie vo veci odvolací súd
uvádza:

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. právomoc občianskoprávnych súdov sa určuje vymedzením právnych vzťahov,
o ktorých konajú a rozhodujú súdy. Sú to vzťahy občianskoprávne, pracovné, rodinné, družstevné a
obchodné, vrátane podnikateľských a hospodárskych. Pri skúmaní takto určenej právomoci rozhoduje
obsah právneho vzťahu, t.j. práva a povinnosti, ktoré sú jeho predmetom, a nie iba jeho úprava
konkrétnym právnym odvetvím hmotného (najčastejšie) súkromného práva.

Určenie právomoci súdu vychádza z pozitívneho vymedzenia vzťahov, o ktorých v zásade rozhoduje
súd (ods. 1), výnimiek z pozitívneho vymedzenia (ods. 2) a z odkazu na osobitné zákony, ktoré určia, o
ktorých iných veciach je daná na konanie a rozhodnutie právomoci súdu (ods. 3).

Z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že ochranu subjektívnych práv poskytujú prioritne súdy a len
vtedy, ak tak stanoví zákon, ochranu práv poskytuje iný orgán. V žiadnom prípade nemôže byť ochrana
subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti súdu, ak o tejto otázke nie je podľa zákona príslušným
na rozhodnutie iný orgán. Prípadné odmietnutie ochrany je porušením práva na súdnu ochranu čl. 6
Dohovoru.

Právomoc je jednou z procesných podmienok, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom
štádiu konania a na každom stupni súdu. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania
(§ 103, 104 ods. 1 a ustanovenia upravujúce postupy odvolacieho súdu). Nedostatok právomoci bráni
aj v tom, aby súd schválil súdny zmier, príp. nariadil predbežné opatrenie.



Ak súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí existovať iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec
po zastavení konania postúpiť. Ak taký štátny orgán neexistuje, vec patrí do právomoci súdu. Ústava SR
totiž každému zaručuje právo na súdnu a inú ochranu (čl. 46 ods. 1), ktoré je pozitívnym záväzkom štátu.
Súdna ochrana však predpokladá uplatnenie zákonom ustanoveného postupu, ktorým sa oprávnená
osoba domáha svojho práva na súde (čl. 51 ods. 1). Ak oprávnená osoba uplatní svoje právo v súlade
s podmienkami ustanovenými zákonom, orgány súdnej moci sú povinné umožniť každému, aby sa
uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho konania, a tak sa mu zabezpečil
prístup k súdu. K porušeniu práva na súdnu ochranu dochádza vtedy, ak sa komukoľvek odmietne
možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom súde takým spôsobom, že súd odmietol konať a
rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby, teda zastavil konanie, hoci nebol žiaden
iný orgán právnej ochrany, ktorý by sa veci po tomto odmietnutí súdom ujal.

Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd konštatoval, že obsahom právneho vzťahu medzi navrhovateľkou
a odporcom je existencia odporcom tvrdenej a vyúčtovanej škody vo výške 6.250,88 eur spôsobenej
navrhovateľkou neoprávneným odberom zemného plynu v období od 18.12.2014 do 17.03.2015, a to v
dôsledku poškodenia plynomeru porušením jeho zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.

Navrhovateľka (i napriek tomu, že písomne odmietla spôsobenie škody, a to čo dôvodu i výšky) - s
ohľadom na oznámenie odporcu o odpojení jej odberného plynového zariadenia dňom 28.05.2015 -
s cieľom zamedziť reálne hroziacej škode (uzatvoreniu prevádzky jej penziónu), poukázala odporcovi
(bez uznania záväzku, ktoré odporca spolu s podpísaním dvoch zmeniek v tejto súvislosti vyžadoval)
1.875,27 eur ako prvú splátku odporcom požadovanej sumy. Túto sumu však navrhovateľka považuje
za bezdôvodné obohatenie odporcu, vydania ktorého sa bude domáhať v konaní vo veci samej.

Vzhľadom na to, že vydanie bezdôvodného obohatenia i náhrada škody sú inštitútmi civilného práva,
rozhodovanie o nich patrí do právomoci súdov. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v takto
vymedzenom právnom vzťahu súd zakázal odporcovi zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k odpojeniu
odberného plynového zariadenia na odbernom miesto I. S. XXXX - I. - I., od distribučnej siete. Odvolací
súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neodňal a ani neobmedzil žiadne práva patriace odporcovi v
zmysle ním citovaných právnych noriem.

Odvolaciu námietku odporcu, že ak má navrhovateľka pochybnosti o oprávnenosti jeho postupu, môže
sa s podnetom na preskúmanie tohto postupu obrátiť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a
Slovenskú obchodnú inšpekciu, odvolací súd odmietol z dôvodu, že:

- § 1 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach upravuje: reguláciu v sieťových
odvetviach, postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, povinnosti osôb, ktoré
vykonávajú regulovanú činnosť, pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre
fungovanie vnútorného trhu s plynom a konanie vo veciach podľa tohto zákona (teda odlišné právne
vzťahy) a

- predmetom úpravy zákona č. 128/2002 Z.z. je štátna kontrola vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa, pričom v § 2 písm. a) je spotrebiteľ definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania ani
povolania, čo sa na účastníkov predmetného právneho vzťahu nevzťahuje.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné dodať
nasledovné:

Predbežné opatrenia sú jedným zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho súdneho konania, ktoré
majú za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať, ak by sa takáto
(dočasná) úprava nenariadila. Predbežné opatrenie treba vnímať ako dočasné procesné opatrenie súdu,
trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené (§ 77 O.s.p.).

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to
podľa § 79 ods. 1 O.s.p., a podľa § 75 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, pre ktorý požaduje predbežnú ochranu
a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí
byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku ujmy.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí tiež vyplývať vecná súvislosť medzi navrhovaným
predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť osvedčené, že vzťah,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou.

Odvolací súd na základe argumentácie navrhovateľky a doložených listinných dôkazov, ktoré súd prvého
stupňa správne a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, dospel k záveru, že vyššie uvedené
základné podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie predbežného opatrenia dané, sú v predmetnej veci
splnené.

Odvolací súd poukazuje i na to, že predbežným opatrením sa má odvracať bezprostredne hroziaca
ujma, ktorá je vo vzťahu k navrhovateľke nepochybne zrejmá z odporcom vyúčtovanej škody zo dňa
22.04.2015.

Odvolací súd tiež považoval za potrebné poukázať na niektoré ustanovenia zák. č. 251/2012 Z.z. o
energetike a súvisiace predpisy:

Z ustanovenia § 19 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike vyplýva, že Technické podmienky odporcu,
vypracované prevádzkovateľom sústavy alebo prevádzkovateľom siete, musia byť nediskriminačné.
Táto dikcia nepochybne zahrnuje aj vylúčenie akéhokoľvek svojvoľného, teda zjavne nepodloženého
konania odporcu.

Z čl. 9.1.1 Technických podmienok odporcu, upravujúceho dôvody pre odpojenie zo siete z technického,
prevádzkového alebo bezpečnostného hľadiska, vyplýva, že odporca má právo (nepochybne za
splnenia zákonných predpokladov) odpojiť plynové zariadenie účastníka od distribučnej siete o.i. - ak bol
na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu, a odberateľ neskončil s neoprávneným odberom
plynu ani po výzve SPP-D alebo odberateľ neuhradil škodu spôsobenú neoprávneným odberom alebo
neuzatvoril dohodu o úhrade tejto škody v splátkach.

Podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je o.i. odber meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla (ods. 2) a až vtedy, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným



odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l/ (ods. 3).

Z obsahu spisu, najmä z písomnej komunikácie medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorá predchádzala
podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vyplýva, že sám odporca nekonal v súlade s
predpismi, na ktoré v odvolaní poukázal.

Nereagoval na významné spochybnenie odporcom predloženého znaleckého posudku, z ktorého nie
zrejmé, kedy došlo k poškodeniu zabezpečenia meracieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii
(čo má v danom prípade značný význam z dôvodu predchádzajúcej zmeny dodávateľa plynu a
vyúčtovanie a následnú úhradu pohľadávok odporcu), pričom znalec sa vôbec nezaoberal existenciou
prípadného poškodenia číselníka, resp. otázkou prípadnej manipulácie s ním, čo tiež spochybňuje
existenciu tvrdeného neoprávneného odberu, absentuje výzva zo strany odporcu na jeho skončenie
a tiež absentuje preukázanie tvrdenej škody. Odvolací súd nespochybňuje existenciu objektívnej
zodpovednosti odberateľa plynu za prípadnú škodu, avšak ako vyplýva z odporcom citovaných právnych
noriem, žiadne ustanovenie odporcu nezbavuje povinnosti preukázať, že mu škoda vznikla práve v
dôsledku protiprávneho konania navrhovateľa a ani povinnosti vyčísliť jej výšku v zmysle zákona.

Na základe uvedeného a skutkových okolností vyplývajúcich z návrhu odvolací súd dospel k záveru, že
navrhovateľka preukázala vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
a pre tento účel v postačujúcom rozsahu osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako
vecne správne.

Podľa § 145 O. s. p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario
vyplýva, že v predbežnom opatrení sa o náhrade trov konania nerozhoduje.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.