Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/78/2012 z 29. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2012, sp. zn. 26CoE/78/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4110230600.1
Krajský súd Nitra | 26CoE/78/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4110230600.1 | 2012-11-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a4432a5-076c-4932-8bc7-9e44bce51c4b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4110230600.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/78/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110230600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110230600.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: Jozef Vnučko, Kollárova 1501/2, Nitra, IČO: 41 440 358, o vymoženie sumy 385,-- eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 27Er/906/2010-9
zo dňa 13. decembra 2010, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Er/906/2010-9 zo dňa 13. decembra 2010  p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),
§ 2 písm. a) a b), § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 25.02.2009 zmluvu o úvere, na
základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 800,- eur. Keďže povinný bol s plnením
v omeškaní, oprávnený sa obrátil na rozhodcovský súd, ktorý jeho návrhu vyhovel. Súd prvého
stupňa ďalej konštatuje, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zabezpečovacej zmenky,
ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy , preto súd posúdil
predmetný vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu
strán. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v jednotlivých
bodoch je upravená výška úroku z omeškania - 0,25% denne zo sumy dlhu odo dňa splatnosti
celého dlhu až do jeho uhradenia pretransformovaný na zmenkový úrok zabezpečením záväzkového
vzťahu blankozmenkou predstavuje 91,25% ročne, čo predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým
a zákonným úrokom z omeškania a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného.
Ďalej súd prvého stupňa mal za to, že aj samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ



sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol
prijať ako celok, resp. ako celok odmietnuť. Súd prvého stupňa poukázal na to, že obsah rozhodcovskej
doložky bol vopred dodávateľom pripravený. Na podklade uvedeného aj na podklade toho, že zmenka,
ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku je neplatná, mal súd prvého stupňa za to, že
nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť
materiálnu vykonateľnosť.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.  Poukázal na to, že v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru k aplikácii
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že samotná skutočnosť,
že povinný má postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo k
výkonu zárobkovej činnosti samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom.
Spotrebiteľom je len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných
osôb napr. manželky, detí a pod. V prípade, ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj
preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za tým účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na
podnikateľské účely a nie na vlastnú spotrebu, podmienky stanovené v hypotéze právnej normy § 52
Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a
posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Ďalej uviedol, že zmenkový právny vzťah
je abstraktným právnym vzťahom, z čoho vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti
platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, ak obsahuje všetky
jej náležitosti podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že v prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či
zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Zdôraznil, že zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani
nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve
o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako
samostatnom t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule, pričom vyplnená zmenka je platná aj v
prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve.  Teda aj v prípade riadneho alebo
naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva  tom, že v prípade
excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. V
rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany odporcu vznesená nebola, pričom odporca bol o
podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez
existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod zamietnuť
poverenie pre súdneho exekútora.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.08.2010, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 24.11.2010 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 04237/10 zo dňa 02.06.2010. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym
úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.



Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého
stupňa preto správe zistil, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je
potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

Z predloženej úverovej zmluvy totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, teda oprávnený pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa.
Povinný uzatváral zmluvu aj ako fyzická osoba - podnikateľ, aj ako fyzická osoba s uvedením rodného
čísla, pričom v zmluve je navyše osobitne vyjadrený účel poskytnutia finančných prostriedkov a to na
výkon podnikania. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere a uvádza, že vo vzťahu k účelu
poskytnutia úveru existujú pochybnosti o tom, či naozaj bol úver poskytnutý na uvedený účel, nakoľko
tento nebol žiadnym spôsobom zo strany oprávneného preukázaný. Preto odvolací súd poukazuje na to,
že v tomto smere je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné
výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade vzniku pochybností, bude platiť priaznivejší výklad obsahu
zmluvy v prospech spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že účel poskytnutia
úveru bol vyjadrením cieľa oprávneného vyhnúť sa predpisom chrániacich spotrebiteľa. Preto je možné
konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné
zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre



veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania,
ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Odvolací súd
konštatuje, že nakoľko účel poskytnutia úveru na podnikanie nebol preukázaný, možno ho považovať aj
za obchádzanie právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a tým aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie.  Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej úverovej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená
oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah
a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako
formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez
ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v
spojení s ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.  V zmysle týchto
ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať
aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú
naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak
by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57
ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí existenciu  niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v
priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého
stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57
ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj
bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti B. S. F. zo dňa
6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.



Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere
č. 4033009 zo dňa 25.02.2009 a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy.
Predmetná úverová zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení je aj samotná rozhodcovská doložka (bod 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru), ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka
je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o
tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou
úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.
Povinný tak rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok
prijať alebo ako celok odmietnuť.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent  rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého
stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
ako celok. S poukazom na to, odvolací nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.