Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/31/2019 z 22. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. júla 2019, sp. zn. 5CoP/31/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5419200315.1 Krajský súd Žilina | 5CoP/31/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5419200315.1 | 2019-07-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9cb43ac-fdc7-4a4c-8e5d-6815bdf62db5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5419200315.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/31/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200315
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5419200315.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloletý zastúpený opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov - matka: S. G., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., G. XXX/X a otec: M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Z. XXX, za
účasti Krajského prokurátora v Žiline, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca
maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P//18/2019-53 zo dňa 02. apríla
2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu otca na zníženie výživného
rozhodol nasledovne:
I. Súd návrh otca zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 62, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie
konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/27/2018 zo dňa 21.9.2018 súd schválil dohodu rodičov na základe
ktorej bol mal. A. S., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť
na jeho výživu sumu 150,- eur mesačne od 8.3.2018. Ďalej sa zaviazal zaplatiť zameškané výživné na
maloletého za obdobie od 8.3.2018 do uzavretia rodičovskej dohody vo výške 1.060,- eur v mesačných
splátkach vo výške 50,- eur s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky nastáva splatnosť
celého zostatku zameškaného výživného. Zároveň bol dohodou upravený styk otca s maloletým každý
týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. Z dôvodu, že účastníci konania sa vzdali práva podať
odvolanie voči tomuto rozsudku, toto rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie. Z obsahu spisu 8P/27/2018
však vyplývajú pomery účastníkov v čase uzavretia rodičovskej dohody. Mal. A. bol žiakom 1. ročníka
ZŠ, mal dlhodobý zdravotný pľúcny problém, kvôli ktorému chodil opakovane na liečebné pobyty do
Tatier, posledne bol hospitalizovaný od 24.4.2017 do 9.5.2017. Matka bola v čase rozhodnutia súdu
nezamestnaná, evidovaná ÚP. V predchádzajúcom období bola zamestnaná v spoločnosti MIBA Sinter
Slovakia s.r.o., avšak pre zdravotné problémy (psychické pre ktoré bola aj hospitalizovaná v období
mesiacov 4/2018 až 8/2018) bola dlhodobo práceneschopná a za obdobie 01/2018 - 5/2018 poberala
nemocenské dávky vyplatené v celkovej výške 2.911,50 eur a od 4.5.2018 do 31.8.2018 poberala
dávku v nezamestnanosti vyplatenú v tomto období v priemernej výške 428,90 eur mesačne a bola
poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne. Žila sama s A. v byte v jej vlastníctve,



za ktorý uhrádzala mesačnú platbu 260,- eur, plus platbu za elektriku 30,- eur. Ďalej hradila hypotéku
vo výške 81,57 eur mesačne a splácala viacero spotrebných úverov - úver s C. Y. N. v mesačných
splátkach 30,69 eur, ďalší revolvingový úver vo výške 21,33 eur, spotrebný úver použitý na živobytie vo
výške 22,99 eur, dlh z prečerpanej karty a tiež aj leasingové splátky auta vo výške 61,10 eur mesačne.
Otec bol zamestnancom spoločnosti Bourbon AP Dolný Kubín s.r.o. s priemerným mesačným príjmom
vyčísleným za obdobie 3/2018 - 8/2018 (vrátane doplatku mzdy počas PN) vo výške 652,- eur. Žil u
svojho otca a z príjmu hradil splátky dvoch úverov čerpaných počas spolužitia s matkou, jeden z X. N. vo
výške 7.008, - eur v mesačných splátkach 120,- eur a druhý z A. N. vo výške 15.000,- eur, s mesačnými
splátkami úveru vo výške 249,76 eur. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.
V súčasnosti sú pomery mal. A. oproti pomerom v čase uzavretia rodičovskej dohody, od ktorej
uplynulo len 6 mesiacov nezmenené. Jeho zdravotný stav je taktiež nezmenený, naďalej chodí na
kontroly na pneumológiu, kardiológiu. Matka je naďalej nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie nepretržite od 4.5.2018. Poberá len prídavok na dieťa vo výške 24,34 eur, iné príjmy z ÚP
ani SP nepoberá. Uviedla, že jej výdavky sú oproti ich stavu v septembri 2018 nezmenené, okrem splátok
leasingu za auto, ktoré musela odovzdať pre vznik dlhu na splátkach a vec je pred konečným finančným
vyúčtovaním, v ktorom jej vyčíslia dlh. Platby za byt, hypotéku a úvery spláca z finančnej podpory jej
dospelých synov O. G. a Z. G., ktorý jej podľa predložených čestných prehlásení finančne vypomáhajú
od augusta 2018, jeden vo výške 200,- eur mesačne a druhý syn vo výške 300,- eur mesačne, nakoľko
nie je finančne samostatná. Otec je naďalej zamestnaný v spoločnosti Bourbon AP Dolný Kubín s.r.o.
a za obdobie mesiacov 09/2018 - 01/2019 mal vyplatený čistý príjem vrátane doplatku za PN vo výške
2.792,72 eur a od sociálnej poisťovne mal za mesiac 11/2018 vyplatené nemocenské dávky 27,50 eur,
t.j. za uvedené obdobie 9/2018-01/2019 dosiahol celkový čistý príjem 2.820,22 eur, čo je v priemere
564,- eur mesačne. Otec naďalej žije u svojho otca,ktorému podľa jeho čestného prehlásenia prispieva
na spoločnú domácnosť po 100,- eur mesačne. Naďalej mesačne spláca 2 úvery vX. vo výške 117,06
eur a v A. N. vo výške 249,76 eur mesačne. Z dôvodu, že neuhrádzal splátky zameškaného výživného
vo výške 50,- eur mesačne riadne a včas došlo na základe rozsudku k splatnosti zostatku zameškaného
výživného, ktoré matka vymáhala exekučne. Otec uhradil tento dlh spolu s trovami exekúcie exekútorovi
JUDr. Martinovi Pírymu dňa 25.2.2019 vo výške 1.714,30 eur a na úhradu tohto dlhu si požičal od
PaedDr. R. H. sumu 1.720,- eur, k čomu bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke na uvedenú sumu
bezúročne so záväzkom otca splácať pôžičku v mesačných splátkach po 100,- eur. Otec o syna prejavuje
záujem, stretáva sa s ním pravidelne a posledné stretnutia už boli v širšom rozsahu ako je upravené
rozsudkom, syn začal chodiť k otcovi na víkendy.
Úprava v § 78 ods. 1 ZoR umožňuje zmeniť výšku výživného za splnenia podmienky, že dôjde k zmene
pomerov, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí však ísť o výraznú
zmenu pomerov, či už na strane oprávneného dieťaťa, alebo povinného rodiča. V tomto prípade bolo
výživné na mal. A. vo výške 150,- eur mesačne určené na základe dohody rodičov schválenej súdom
v septembri 2018. Otec nepreukázal, že by od tejto poslednej úpravy došlo k nejakej zásadnej zmene
pomerov u maloletého a rodičov, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 78 ZoR. Otec bol už v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom z 21.9.2018 úverovo zaťažený v rovnakom rozsahu
ako v súčasnosti (na základe dvoch úverov čerpaných v X. N. v roku 2016 a v A. N. v roku 2017).
Vedomý si svojich pomerov, t.j. výšky príjmov aj mesačných záväzkov súhlasil s výživným na syna vo
výške 150,- eur mesačne, čoho výsledkom bola uvedená rodičovská dohoda, ktorú súd nemal dôvod
neschváliť, keď nezistil jej rozpor so záujmami dieťaťa. V súčasnosti otcovi síce pribudol záväzok z
pôžičky od fyzickej osoby vo výške 1.720,- eur použitej na vyrovnanie exekučne vymáhaného dlhu,
ale tento dlh vznikol preto, že nesplácal zameškané výživné na mal. A. v dojednaných splátkach
50,- eur mesačne, pričom toto zameškané výživné vzniklo z dôvodu, že otec pred jeho vyčíslením,
hoci bol zamestnaný s pravidelným príjmom na výživu svojho syna bez zistenia vážnych dôvodov
dlhšiu dobu neprispieval a všetky výdavky dieťaťa tak musela v celom rozsahu uhrádzať matka. Nejde
teda o výdavok nevyhnutného charakteru, ktorý súd zohľadňuje, ale záväzok, ktorý vznikol dôsledkom
vedomého neplnenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. A., ktorý bol na neho výživou odkázaný.
V konaní nebolo teda preukázané, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj
výšku doterajšieho výživného. Nepostačuje pre zmenu výživného úvaha o tom, či výška doterajšieho
výživného je skutočne primeraná. Inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia súdu.
Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.



2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí.
Vo svojom odvolaní poukázal na to, že súhlasil s dohodou o výške výživného vo výške 150,- eur, pretože
požiadal matku maloletého dieťaťa, aby si platila úvery sama, keďže peniaze boli použité na jej byt.
Úvery naďalej spláca on a okrem toho platí príspevok na bývanie svojmu otcovi, u ktorého býva vo výške
100,- eur. Okrem toho platí ďalších 100,- eur titulom pôžičky, ktorú vzal za účelom splatenia nedoplatku
na výživnom, keďže začalo exekučné konanie. Najväčšia zmena nastala u jeho syna, ktorý chodí k nemu
často. Stará sa o neho nielen v sobotu, podľa dohody, ale aj každý víkend. Je u neho aj cez prázdniny
a voľné dni. Žiadal súd, aby rozhodol spravodlivo a výživné znížil.

3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa - navrhovateľa podala písomné vyjadrenie matka maloletého
dieťaťa. Vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolanie považuje za neopodstatnené a súhlasí s rozhodnutím
súdu, pretože k výraznej zmene pomerov neprišlo. Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní tvrdí, že
pristúpil k dohode o výživnom za podmienky, že bude platiť jeho úvery, tak takáto podmienka nikdy
nebola predmetom jednania a ani by s tým nesúhlasila. Pokiaľ vo svojom odvolaní tvrdí, že úver bol
použitý do bytu za dobu bývania v spoločnej domácnosti, obaja individuálne zobrali úvery spojené
so spoločným spolunažívaním. V priebehu súdneho pojednávania súd informovala o vývoji finančnej
situácie. Argument odvolateľa o výške výdavku 100,- eur svojmu otcovi ako príspevok k bývaniu
považuje za účelový a vykonštruovaný. Otec maloletého dieťaťa spláca pôžičku so splátkami 100,- eur
mesačne, ktorú spája s úhradou exekúcie za zameškané výživné, tak táto pôžička vznikla ako dôsledok
nezodpovednosti a neplatenia výživného v čase a výške stanovenej súdom. To, že otec maloletého
dieťaťa trávi so synom viac času je jej dobrá vôľa, preto argument odvolateľa považuje za neadekvátny.
Ďalej uviedla, že výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa sa neznížili, ale zvýšili. Okrem
bežných výdavkov na stravu, štúdium, oblečenie a voľnočasové aktivity bol maloletý A. hospitalizovaný
v Šrobárovom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci a výdavky spojené
s ubytovaním a antibiotiká hradila ona.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa podal písomne vyjadrenie,
v ktorom sa pripojil v celom rozsahu k rozsudku okresného súdu. S tým, že nemá dôkazy a návrhy na
zmenu rozhodnutia okresného súdu.

5. Okresná prokuratúra Dolný Kubín k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu podala
písomné vyjadrenie. Vo svojom vyjadrení uviedla, že každý výdavok na výživu maloletého dieťaťa by
mal byť posudzovaný ako nevyhnutný. Časť výdavkov, ktoré neboli použité priamo na výživu maloletého
(trovy exekúcie) možno považovať za výdavok nie nevyhnutný a tento na potreby posúdenia solventnosti
navrhovateľa nezohľadniť. Z rozhodnutia okresného súdu však nie je zrejmé, prečo nezarátal výdavky
otca na výživu maloletého dieťaťa za nevyhnutné. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že k
zmene pomerov na strane otca došlo v období medzi uzavretím rodičovskej dohody a podaním návrhu na
zníženie výživného. Otec maloletého uzatvoril s matkou ich dieťaťa dohodu o úprave rodičovských práv,
ktorá bola schválená súdom. Súčasťou tejto dohody bola aj dohoda o splácaní zameškaného výživného,
t. j. navrhovateľ už v čase uzatvárania tejto dohody vedel, že mu takáto povinnosť vznikne avšak z jeho
vyjadrení a vykonaného dokazovania vyplýva, že jeho situácia sa zmenila až po uzavretí rodičovskej
dohody. Je otázne, či schválenie rodičovskej dohody, ktorú už v takom krátkom čase nedokážu rodičia
plniť, je v prospech maloletého a či jej obsah potom z tohto dôvodu nepodlieha aj preskúmaniu súdom
v rámci prebiehajúceho konania.

6. Krajská prokuratúra v Žiline oznámila vstup do predmetného konania, ktorý vykonávala a doposiaľ
realizovala Okresná prokuratúra Dolný Kubín.

7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je matka maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust.
§ 65 až § 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho
vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

12. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že
dieťa má zo zákona právo na výživu. Ide o jeho zákonný nárok. Rodičom dieťaťa je explicitne uložená
povinnosť splniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu
je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm.
a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu
dieťaťa.

14. Právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť vyplýva aj z čl. 32 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Právo dieťaťa na starostlivosť je právom na zabezpečenie podmienok materiálnej
aj nemateriálnej povahy v záujme toho, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a
schopnosti. Podmienky materiálnej povahy sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať
sa na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu, a to v závislosti od veku, zdravotného stavu a iných
okolností, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Zmyslom výživného pre dieťa je zabezpečenie jeho
všestranného rozvoja po všetkých stránkach, stránke fyzickej, duševnej a sociálnej, pričom pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadnuť aj na to, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa
osobne stará, pričom konkrétne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je vecou kritérií vyplývajúcich
zo Zákona o rodine.

15. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s jedinou výnimkou v prípade upravenom v § 62 ods.
3 Zákona o rodine (minimálne výživné) výslovne vyjadrený nie je. Vyplýva však zo zákonnej vyživovacej
povinnosti každého rodiča k deťom až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine) ako aj zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť deťom zabezpečená
taká životná úroveň, ktorá by zodpovedala sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by deťom rodičia
zabezpečovali, keby spolu žili (§ 65 ods. 2 Zákona o rodine).

16. Výživné pre maloleté deti slúži nielen na uspokojovanie ich výživy v užšom zmysle, ale aj na
uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa
(vzdelanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady liečenia a



pod.). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná podľa veku dieťaťa,
fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, schopnosti, možnosti a spôsobu prípravy na budúce
povolanie.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací sú neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 2 ods. 1
CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

19. V zmysle § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)