Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/89/2015 z 21. 6. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. 10So/89/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8015200632.1 Najvyšší súd | 10So/89/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:8015200632.1 | 2016-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c90a9dd-f902-42f2-b22d-f6c31491ff81 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8015200632.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/89/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200632
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8015200632.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľky: B. X., r. č. XXX XXX XXXX, trvale bytom Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,
Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 565 226 6202
0 zo dňa 15.05.2015, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
2Sd/49/2015-19 zo dňa 12.08.2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/49/2015-19 zo dňa 12.
augusta 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15.05.2015, ktorým odporkyňa podľa § 67 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov rozhodla o priznaní predčasného starobného dôchodku navrhovateľke od
09.04.2015 v sume 270,60 Eur mesačne.

V odôvodnení krajský súd poznamenal, že navrhovateľka splnila všetky tri podmienky, ktoré stanovuje
zákon pre priznanie predčasného starobného dôchodku. Získala ako poistenec 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia, pričom jej chýbajú najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku (689
dní) a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadala o jeho priznanie,
t. j. k 09.04.2015 je vyššia ako 1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
podľa osobitného predpisu. S poukazom na námietky, ktoré navrhovateľka uviedla jednak v opravnom
prostriedku, ako aj na pojednávaní pred súdom, že ide o rozhodnutie neústavné, protizákonné a toto
rozhodnutie nie je v súlade so zabezpečením jej dôstojného života s poukazom na odpracovaných 30
rokov súd zdôrazňuje, že čo sa týka nízkej sumy priznaného predčasného starobného dôchodku musí
súd poukázať na to, že navrhovateľka ako vyplýva z osobného dôchodkového listu počas posledných
rokov, teda 15 rokov pred priznaním predčasného starobného dôchodku mala pomerne nízky príjem
a boli u nej aj časté PN. Táto skutočnosť podstatne znížila príjem navrhovateľky, z ktorého bola
vlastne vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku a naviac s poukazom na ustanovenie
§ 68 ods. 1 citovaného zákona aktuálna hodnota výšky sumy predčasného starobného dôchodku
sa vlastne znižuje o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Aj táto skutočnosť mala podstatný negatívny vplyv na
samotnú výšku priznaného predčasného starobného dôchodku. Tieto skutočnosti však v konečnom
dôsledku nespôsobili vydanie nezákonného, resp. protiústavného rozhodnutia. Práve opačného názoru



je krajský súd, pretože tento považuje rozhodnutie za zákonné. Ako vyplýva z vyššie citovaných
ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinných v čase
napadnutého rozhodnutia mal súd za preukázané, že odporkyňa postupovala jednoznačne v zmysle
týchto ustanovení zákona, rozhodla správne, keď priznala rozhodnutím zo dňa 15.05.2015 pod číslom
XXX XXX XXXX X navrhovateľke predčasný starobný dôchodok odo dňa 09.04.2015 v sume 270,60
Eur mesačne. Podľa názoru krajského súdu predmetným rozhodnutím sociálna poisťovňa neporušila
žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení, avšak neporušila ani čl. 35 Ústavy SR, podľa ktorého
majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu,
ako aj pri strate živiteľa. Predmetným rozhodnutím a samotným výpočtom predčasného starobného
dôchodku rozhodla o žiadosti navrhovateľky na priznanie predčasného starobného dôchodku, pričom
navrhovateľka si musela byť vedomá tých skutočností, na ktoré súd vyššie poukázal, teda že samotnú
výšku predčasného starobného dôchodku bude sociálna poisťovňa stanovovať z príslušných príjmov,
ktoré navrhovateľka v posledných 15 rokov pred priznaním predčasného starobného dôchodku, ako aj tej
skutočnosti, že samotná výška aktuálnej hodnoty bude znížená o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo
dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku u navrhovateľky.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla,
že s týmto rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko ho považuje za nezákonné, protiústavné a nezodpovedá
skutočným nákladom na dôstojný život, ktorý jej zabezpečuje Ústava Slovenskej republiky. Európska
únia je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a rešpektovania ľudských práv,
dane dohovorom, ktorý Slovenska republiky podpísala a je povinná spomínaný dohovor dodržiavať.
Významným pilierom spoločnej Európy je aj solidarita. Solidarita nielen medzi európskymi krajinami,
regiónmi, ale aj solidarita s tými najzraniteľnejšími. Napĺňanie spoločných hodnôt a vytváranie
podmienok pre dôstojný život je dôležité pre každého európskeho občana, ako aj pre zákonodarcov
Slovenskej republiky, ktorí sú povinní dohľadať na dôstojný život a ktorí pri nástupe do svojich funkcií to
sľubovali občanom SR. Okrem napĺňania týchto cieľov doma v Európe sa Únia intenzívne snaží, aby aj
ľudia členských štátov únie mali zabezpečený dôstojný život v starobe aj v chorobe. Uviedla, že návrh
nebol náležite preskúmaný súdom a aj súd, aj odporkyňa sa odvoláva na § 67 a § 82 zákona č. 46
1/2003 Z. z. ktorý tak ako to uviedla nevyhovuje daným skutočnostiam a nákladom na bývanie a životnej
úrovni v roku 2015, a rozhodujeme podľa zákona z roku 2003, kde náklady boli iné ako v spomínanom
roku 2015. Súd ani odporkyňa sa porušovaním ústavy nevenovali, pričom ak sú pochybnosti vo veci
porušenia ústavy a spomínaného článku, odporkyňa a potom aj Krajsky súd sa mali obrátiť na ústavný
súd a postupovať podľa článku 144 Ústavy Slovenskej republiky. Žiada priznať dôchodok nad hranicu
chudoby.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku bola
určená podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010
Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o
0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku. To znamená, že výška dôchodkovej dávky ako takej, priamo súvisí s celkovým
preukázaným obdobím dôchodkového poistenia ako aj s dosiahnutým vymeriavacím základom, čo bolo
uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu preskúmavacieho rozhodnutia
a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Sociálna poisťovňa je vykonávateľom prijatých zákonov, nie je ich
tvorcom, rozhoduje na základe zákonov prijatých zákonodarcom. O nároku navrhovateľky na predčasný
starobný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ navrhovateľka
poukázala na čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, treba uviesť,
že v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa domáhať týchto práv možno len v medziach
zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Týmto zákonom je aj zákon o sociálnom poistení. Navrhuje
preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá
veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné. Rozhodol
jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň



vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
22.06.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok,
ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že suma predčasného starobného dôchodku sa určí
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 %
za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku.

Podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného
mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje
inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.
1 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno
určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2015. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku,
či navrhovateľke mala byť v zmysle zákona o sociálnom poistení priznaná vyššia suma priznaného
predčasného starobného dôchodku.

Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že k 09.04.2015 navrhovateľka získala 11 473 dní
dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku predstavuje 31,4329
rokov dôchodkového poistenia, čím splnila prvú podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok.
Zároveň v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 citovaného zákona dosiahne navrhovateľka dovŕšením
62 roku veku dňa 26.02.2017, to znamená, že od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok,
t. j. od 09.04.2015 jej do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. do 26.02.2017 chýba 689 dní, teda
menej ako 2 roky, čím následne splnila aj druhú podmienku na priznanie predčasného starobného
dôchodku. Zároveň zo spisu vyplýva, že suma životného minima pre jednu plnoletú osobu s poukazom
na ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime k 09.04.2015 predstavuje
198,09 Eur mesačne, pričom 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 237,70 Eur, čo je menej, ako suma
vypočítaného predčasného starobného dôchodku u navrhovateľky vo výške 265,30 Eur mesačne.
Týmto navrhovateľka splnila aj tretiu podmienku priznania predčasného starobného dôchodku a na
základe uvedených skutočností preto sociálna poisťovňa ústredie vydala rozhodnutie, ktorým priznala
navrhovateľke predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 od 09.04.2015 v sume 270,60 Eur
mesačne.



Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých
krajský súd rozhodol a poukazuje na jeho odôvodnenie v celom rozsahu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, účelom predčasného starobného dôchodku je
zabezpečiť poistencovi príjem v starobe pred 
získaním nároku na starobný dôchodok. Rozdiel medzi starobným dôchodkom a predčasným starobným
dôchodkom spočíva v tom, že predčasný starobný dôchodca poberá starobný dôchodok ešte pred
dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku. Tým zákonodarca umožnil poistencom
skôr poberať dôchodok z rozličných dôvodov. Je však potrebné pripomenúť, že predčasný starobný
dôchodca sa dostáva do určitej výhody, keďže môže poberať dôchodok zo všeobecného systému
sociálneho poistenia skôr ako starobný dôchodca, ktorý začne poberať dôchodok po splnení zákonom
stanovenej vekovej hranice. Ak by sme posudzovali celkový objem finančných prostriedkov, ktorý bol
predčasnému starobnému dôchodcovi vyplatený zo všeobecného systému sociálneho poistenia za
určité obdobie, dostáva sa tento dôchodca do značnej výhody oproti dôchodcovi, ktorý začne poberať
starobný dôchodok až po splnení zákonom stanovenej vekovej hranice. Za predpokladu, ak by obidvaja
dôchodcovia platili poistné za rovnakých podmienok a v rovnakej výške, starobný dôchodca by bol
určitým spôsobom diskriminovaný oproti predčasne starobnému dôchodcovi. Podľa názoru odvolacieho
súdu, v dôsledku tejto nerovnováhy zákonodarca pristúpil k takému opatreniu, ktorým skrátil predčasný
starobný dôchodok o určitú sumu, aby tým kompenzoval nerovnováhu medzi celkovými vyplatenými
finančnými prostriedkami - starobnými dôchodkami.

Odvolací súd sa ďalej stotožňuje s tvrdeniami odporkyne, že pokiaľ navrhovateľka poukázala na čl.
39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, treba uviesť, že v zmysle
§ 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa domáhať týchto práv možno len v medziach zákonov, ktoré
tieto ustanovenia vykonávajú, pričom týmto zákonom je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p.

Čo sa týka námietky navrhovateľky, že zákon o sociálnom poistení pochádza z roku 2003, je potrebné
uviesť, že dávky priznané podľa tohto zákona sú s ohľadom na životné náklady občanov Slovenskej
republiky ako aj výkon národného hospodárstva valorizované o príslušnú hodnotu.

Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil ako
vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 a § 250l
ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a
odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.