Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/488/2014 z 29. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2015, sp. zn. 8CoP/488/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7514203586.1 Krajský súd Košice | 8CoP/488/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7514203586.1 | 2015-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9dd19051-052e-4e47-9057-5f72e37ccc70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7514203586.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/488/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514203586
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514203586.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a
členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého G. F. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov U. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v T. Č.. XXX zastúpenej JUDr. Evou
Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej ulici č. 2
a U. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. - Š. O. L. H. Č.. XX zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej č. 16 v konaní o zvýšenie
výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 68/2014 z 5.9.2014
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 197,24 Eur za obdobie od 21.2.2014
do 5.9.2014 je otec povinný zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého
dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 8C
250/2007-180 z 26.9.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 6/2009 - 215
z 21.5.2009 v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletému G. F. nar. XX.X.XXXX tak, že
zvýšil výživné otca pre maloletého z 99,98 Eur na 130 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého od 21.2.2014 do budúcna. Dlžné výživné 197,24
Eur za obdobie od 21.2.2014 do 5.9.2014 povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod následkami straty výhody splátok.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo zvyšnej časti
návrh matky zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa podľa ust. §
205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. s odôvodnením, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav,
nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností na základe čoho dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym zisteniam. Vyjadrila presvedčenie, že napadnuté výroky sú nedostatočne
odôvodnené, pretože súd sa v dostatočnej miere nevysporiadal so závermi dokazovania, čo zároveň
zakladá nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia. Vytkla konajúcemu súdu, že v odôvodnení
rozsudku sa dostatočne nevysporiadal s uvádzanými skutočnosťami, ktoré ona uviedla, ale obmedzil sa
len na konštatovanie pomerov jednotlivých strán. Poukázala predovšetkým na výrazný nepomer príjmov
účastníkov konania, keďže jej priemerný mesačný zárobok za rok 2013 z pracovnej činnosti bol 218,76
Eur, vyplatené nemocenské dávky 93,32 Eur, daňový bonus 21,41 Eur, prídavky na dieťa 23,52 Eur,



celkom 357,01 Eur. V tejto súvislosti poukázala na to, že trpí dlhodobými zdravotnými problémami,
v dôsledku ktorých je často práceneschopná. Uviedla, že má nevyhnutné náklady spojené so
zabezpečením bývania a stravy. Ide predovšetkým o úhradu ročnej dane 15 Eur, mesačné platby SIPO,
180 Eur, výživné na plnoletého syna U. 50 Eur a splátka pôžičky z dôvodu splácania vyrovnávacieho
podielu otcovi maloletého mesačne 150 Eur. Má ďalšie nevyhnutné náklady ako zakúpenie čipovej karty
na cestovanie, vstup do školy 20 Eur, zakupovanie študijnej literatúry, zakúpenie počítača, tlačiarne,
školskej tašky, školských pomôcok. Okrem týchto uvedených výdavkov, ktoré sú prevažne jednorazové,
platí za budúcu účasť syna na stužkovej slávnosti mesačne 10 Eur. Poukázala na zdravotné problémy
maloletého, ktoré má so zubami, vyžadujúce si korekciu, aby v neskoršom veku nedošlo k vážnejším
problémom, pravidelné prehliadky a kardiologické vyšetrenia a vyšetrenia u kožného lekára. Zdôraznila
morálnu stránku veci, že starší syn, ktorý žije u otca sa môže pravidelne zúčastňovať hokejbalových
tréningov a turnajov, na ktoré je potrebné zakúpiť neprimerane drahú výstroj a zaplatiť štartovné a
druhý syn, ktorý žije u matky, v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov sa nemôže zúčastniť
ani liečby pre zlepšenie jeho zdravotného stavu. V súvislosti s uvedenými nákladmi zdôraznila, že pri
zabezpečovaní týchto nákladov jej vypomáhajú rodičia, ktorí sú už starobní dôchodcovia, nakoľko ona
so svojim príjmom by syna nemohla zabezpečiť. Poukázala na priemerný mesačný zárobok otca a jeho
súčasné majetkové a osobné pomery. Predovšetkým zdôraznila, že priemerný mesačný príjem otca je
1,095 Eur, žije spoločne so svojou súčasnou priateľkou, s ktorou spoločne znášajú náklady za bývanie
ako aj stravu. Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu v časti povolenia splátok dlžného výživného, kde
vyslovila názor, že majetkové a finančné možnosti otca dovoľujú rozhodnúť, aby dlžné výživné zaplatil
naraz. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zvýšil výživné otca pre
maloletého na 150 Eur mesačne a dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť naraz.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého. Vyslovil presvedčenie, že rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne a právne správny. Konštatoval, že matka maloletého v odvolaní iba zotrváva
na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré už predniesla na súde prvého stupňa v rámci konania, resp.
vo svojej záverečnej reči a keďže odvolanie matky neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by neboli
známe už súdu prvého stupňa, resp. ku ktorým by sa niektorá strana konania už nebola vyjadrila,
považuje odvolanie matky za nedôvodné a predovšetkým účelové, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa
nenadobudlo právoplatnosť. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť ako vecne správny, vydaný na základe dostatočného dokazovania a jeho správneho
vyhodnotenia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného a správne určil dlžné
výživné za obdobie od 21.2.2014 do 5.9.2014. Vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami týkajúcimi
sa predmetu konania, v odôvodnení jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti
rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a preto je odvolacia argumentácia matky, že je nezákonné a
nepreskúmateľné, neodôvodnená.

Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie iba výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie



o výživnom. V konaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o
návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkoch pomerov a dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd dbá na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Je potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý
má vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom neschopným sa živiť je povinný usmerňovať svoje
pracovné aj životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Odvolací
súd na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s vyššie uvedenými úvahami sa stotožňuje s
názorom súdu prvého stupňa, že v tejto právnej veci je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať
na výživu maloletého G. sumou 130 Eur mesačne a táto suma je primeraná a dostatočná tak z hľadiska
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery
otca, resp. jeho zárobky. Konajúci súd konštatoval, že priemerný mesačný zárobok otca je 1.000 Eur
mesačne, jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti má 650 Eur mesačne, čo sú dva stabilné
príjmy do jednej domácnosti. Dostatočne sa vysporiadal aj s otázkou životnej úrovne otca v porovnaní
so životnou úrovňou matky, u ktorej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti s prihliadnutím na
ich príjmy. V tejto súvislosti vykonal dôsledné dokazovanie ohľadom nevyhnutných výdavkov matky
spojených tak so samotným zabezpečením nevyhnutných nákladov spojených s bývaním, stravovaním
ako aj odôvodnenými potrebami maloletého a na druhej strane dôsledne vykonal dokazovanie týkajúce
sa pomerov na strane otca, pričom prihliadol na skutočnosť, že otec má zvereného staršieho syna, toho
času plnoletého U. do osobnej starostlivosti, pričom tento plnoletý syn je študentom vysokej školy, z
čoho je zrejmé, že vyživovacia povinnosť voči tomuto synovi naďalej trvá a to tak zo strany otca ako aj
matky. Správne rozhodol, keď neprihliadol na financovanie bytu, v ktorom otec v súčasnej dobe nežije
a konštatoval, že ide o náklady duplicitné, keďže v súčasnej dobe má zabezpečené bývanie u svojej
priateľky, ktorej takisto prispieva na réžiu domu a na stravu. Pri zhodnotení majetkových pomerov otca,
jeho príjmu a takisto zhodnotení majetkových pomerov matky dospel k záveru, že zvýšenie výživného
je dôvodné, preto zvýšil z 99,95 Eur na 130 Eur mesačne, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Dospel
k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne,
keď v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu
pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca a rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné
obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu
a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Pre úplnosť uvádza, že odvolacie námietky matky
boli fakticky zohľadnené v konaní už na súde prvého stupňa a matka ani v rámci odvolacieho konania
neuviedla žiadne relevantné dôkazy, resp. návrhy, na základe ktorých by odvolací súd mohol rozhodnúť
inak ako súd prvého stupňa.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmení ak nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku v
napadnutom výroku o dlžnom výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd síce správne určil dlžné
výživné, ale nesprávne určil spôsob jeho zaplatenia, pretože nie je v záujme maloletého, aby strpel
splácanie dlžného výživného, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov je daná zákonom. Odvolací súd s
prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dospel k presvedčeniu, že majetkové
pomery otca s prihliadnutím na výšku výživného umožňujú zaplatiť dlžné výživné naraz, preto zmenil
výrok o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že otec je povinný dlžné výživné podľa § 160 ods. 1
otcovi zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého dieťaťa.



Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.