{"guid": "26c1d67a-9e24-46aa-80f2-532766465ccd:83dd1647-1341-415e-8ae9-c25b718b099a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216216959.1", "spisova_znacka": "9Co/6/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/6/2018 z 30. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. júla 2018, sp. zn. 9Co/6/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2216216959.1", "identifikacne_cislo": "2216216959", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2018-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/656#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83dd1647-1341-415e-8ae9-c25b718b099a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216216959.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2216216959.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2216216959.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216216959
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216216959.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO:
35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: B. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom L., K. L. XX/XXX, o zaplatenie 371,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14Csp/145/2016-43 zo dňa 23. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v sume 81,69 Eur, úroku z
omeškania 5,5 % ročne zo sumy 81,69 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia     (I. výrok) včítane výroku o
náhrade trov konania (II. výrok)   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania                n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol,         II. výrokom nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 20 ods. 3, 7 veta prvá zákona č.
656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy
(ďalej len zákon o energetike), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2,  § 100 ods. 1, § 101, § 102
Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, s poukazom aj na
procesné ustanovenie § 132 ods. 1, 3, § 150 ods. 1,    § 251, § 255 ods. 1, čl. 8, čl. 17 Civilného
sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že zmluvou o dodávke elektriny zo dňa  9.2.2012
dodávateľ ZSE Energia, a.s. sa zaviazal dodávať odberateľovi - žalovanému, elektrinu do odberného
miesta odberateľa a odberateľ sa zaviazal platiť cenu za spotrebovanú elektrinu v zmysle Cenníka
a Všeobecných obchodných podmienok. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné
podmienky dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s.
a Cenník pre domácnosti. Faktúra          č. 6310032993 na sumu 384,87 Eur (splatná 28.8.2013)
bola vyhotovená za spotrebovanú elektrinu za obdobie od 2.8.2012 do 7.8.2013 v sume 735,44 Eur
(započítané preddavky vo výške 423,17 Eur a nedoplatok vo výške 312,27 Eur bez DPH, k tomu
20% DPH vo výške 62,45 eur, teda celkom na nedoplatku suma vo výške 384,87 Eur). Písomnou
informáciou       o stave zmluvného účtu zo dňa 5.11.2013 za obdobie od 1.11.2013 do 31.1.2014 bol
žalovaný vyzvaný na preddavkové platby mesačne po 81,69 Eur (vyúčtovacia faktúra za spotrebu         s
poradovým číslom 7130792760 s dátumom splatnosti 28.8.2013 v sume 384,87 Eur, preddavková platba
s poradovým číslom 7446070916 s dátumom splatnosti 22.5.2012 v sume 159,53 Eur, preddavková



platba s poradovým číslom 7436943924 s dátumom splatnosti 23.7.2013 v sume na zostatku 0,16
Eur, preddavková platba s poradovým číslom 7507277826     s dátumom splatnosti 23.9.2013 v sume
81,69 Eur, preddavková platba s poradovým číslom 7437144279 s dátumom splatnosti 23.10.2013
v sume 81,69 Eur, preddavková platba              s poradovým číslom 7511170419 s dátumom
splatnosti 23.11.2013 v sume 81,69 Eur. Zmluvou  o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 3.3.2016
medzi postupcom: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava a postupníkom: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
boli postúpené pohľadávok podľa Prílohy č. 1 ku Zmluve (vrátane pohľadávky č. dokladu 7130792760
s dátumom splatnosti 28.8.2013 v sume 186,43 Eur, č. dokladu 7437144279 s dátumom splatnosti
23.10.2013 v sume 81,69 Eur, č. dokladu 7507277826 s dátumom splatnosti 23.9.2013  v sume 81,69
Eur, č. dokladu 7511170419 s dátumom splatnosti 23.11.2013          v sume 81,69 Eur. Pokusom o zmier
zo dňa 30.6.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 435,70 Eur najneskôr do 3.7.2015.

4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, preto žalobu zamietol.
Právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom a
zmluva o dodávke elektriny je zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne
výšky záväzku žalovaného ako dôkazy síce v žalobe označil faktúru a informáciu o stave zmluvného
účtu, ktorá však nie je vyúčtovacím dokladom. Sám v žalobe uviedol (č.l. 2), že jeho právny predchodca
(postupca) vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, avšak okresnému súdu také vyúčtovacie faktúry
nepredložil. Aj keby mal žalovaný povinnosť uhrádzať preddavkové platby za dodávku elektriny (pričom
žalobca nepreukázal ani dodávky elektriny zo strany jeho právneho predchodcu - k tomu je práve
vyúčtovacia faktúra s evidenciou odberu; ani dohodu o preddavkových platbách), právny predchodca
žalobcu mal povinnosť tieto preddavkové platby po uplynutí príslušného obdobia vyúčtovať a vystaviť
žalovanému riadnu vyúčtovaciu faktúru. Ak by spotrebiteľ neuhradil niektorú preddavkovú platbu (alebo
platby), výsledkom ročného vyúčtovania stále môže byť preplatok, ale aj nedoplatok, pričom spotrebiteľ
má určený deň splatnosti (spravidla 30 dní od vystavenia vyúčtovacej faktúry). Okresný súd nemôže
priznať nárok na preddavkové platby, ktoré boli splatné v roku 2013, keď rok 2013 dávno uplynul, bez
ich riadneho vyúčtovania (formou vyúčtovacej faktúry), ktoré nebolo okresnému súdu nepredložené. Ani
prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok nemožno považovať za dôkaz o existencii a skutočnej výške
dlhu žalovanému voči právnemu predchodcovi žalobcu - ide len o tvrdenie právneho predchodcu žalobcu
adresované žalobcovi (keďže je prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok). Keďže žalobca nepredložil
predmetné faktúry, okresný súd nemohol preskúmať dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky, ani posúdiť,
či sa uplatňovaná pohľadávka nezakladá na prípadných neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Nakoľko však v konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli,  právo na náhradu trov
konania mu okresný súd nepriznal, keď v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s
princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom, t. j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania
jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa
žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a následne uznesením rozhodnúť,
že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 0,- Eur. Takýto postup by bol v rozpore z
vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie
rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta výlučne v
zamietnutej časti o zaplatenie sumy 81,69 Eur, úroku z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 81,69 Eur
od 4.11.2013 do zaplatenia ako preddavková platba za obdobie od 1.11.2013 do 30.11.2013 splatná
23.11.2013, ktorým navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v napadnutej časti vyhovieť,
resp. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolací
dôvod § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalovaný bol povinný
uhradiť preddavkové platby v lehotách ich splatnosti. Právny predchodca žalobcu bol povinný v zmysle
čl. IX bodu 9.4. VOP vo vyúčtovacej faktúre za spotrebu elektriny odpočítať všetky preddavkové platby
požadované v danom fakturačnom období, z čoho je zrejmé, že úhrada a splatnosť preddavkovej faktúry
nie je nijako závislá od vystavenia konečnej vyúčtovacej faktúry. Vo vyúčtovacích faktúrach je žalovaná
informovaná o výške preddavkových platieb a dátumoch splatnosti rovnako o tom, ktoré preddavkové
platby boli uhradené. Poukázal na čl. VII. bod 7.6 zmluvy, čl. IX bod 9.2, čl. IX bod 9.4, čl. IX bod 9.6, čl.



IX bod 9.8 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými
bol žalovaný oboznámený.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutom rozsahu (suma 81,69 Eur, úrok z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 81,69 Eur
od 4.11.2013 do zaplatenia) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 CSP.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 371,50 Eur,
úroku z omeškania vo výške 27,53 Eur, úroku z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 81,69 Eur od 2.9.2013
do zaplatenia, zo sumy 81,69 Eur od 24.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 81,69 Eur od 24.11.2013 do
zaplatenia, zo sumy 126,43 Eur od 10.5.2016 zaplatenia, pričom odvolaním žalobcu (ani žalovaného)
nebolo napadnuté zamietnutie žaloby v časti sumy 289,81 Eur, úroku z omeškania vo výške 27,53 Eur,
úroku z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 81,69 Eur od 2.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 81,69 Eur od
24.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,43 Eur od 10.5.2016 zaplatenia, preto je napadnutý rozsudok
v tejto (zamietnutej) časti právoplatný.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v napadnutom rozsahu
(suma 81,69 Eur, úrok z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 81,69 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia) z toho
dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie a dôvodnosti požadovanej sumy
a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam,           a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

13. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

14. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 9.2.2012 zmluvu o dodávke elektriny, ktorou
sa dodávateľ zaviazal odberateľovi dodávať elektrinu do odberného miesta L., K. L. XXX. Zároveň si



účastníci zmluvy dohodli sadzbu pre dodávku elektriny: E. - E odhadovanú výšku preddavkových platieb
za opakované dodanie tovaru a služby: 220,- Eur, počet preddavkových platieb za opakované dodanie
tovaru a služieb počas fakturačného obdobia: 11, forma úhrady: poštová poukážka.

15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu podľa § 20 ods. 3 zákona č. 656/2004
Z. z. o energetike ako aj spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho  zákonníka,
keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou
ako spotrebiteľkou. Zároveň správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním
tvrdeného nároku, že nemožno  priznať nárok na preddavkové platby, ktoré boli splatné v roku 2013
bez ich riadneho vyúčtovania (formou vyúčtovacej faktúry), keďže 2013 dávno uplynul, a preto v
tejto súvislosti neobstojí ani argument žalobcu, že žalovaný bol povinný uhradiť preddavkové platby v
lehotách ich splatnosti.

16. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán.

17. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase rozhodovania súdom
prvej inštancie § 132 CSP, podľa ktorého sú to strany, ktoré označujú dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

18. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj
v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

19. V prejednávanej veci potom bolo práve na žalobcovi preukázať svoje tvrdenia ktoré mali zakladať
dôvody pre ním v žalobe tvrdeného nároku na zaplatenie žalovanej sumy (81,69 Eur), čo žalobca
opomenul, keď len tvrdil, že požadovaná suma je preddavok (10/2013). Nepochybne bolo povinnosťou
žalobcu tvrdiť a neskôr preukázať, prečo sa proti žalovanému domáha práve zaplatenia sumy 81,69
Eur s príslušenstvom, keď nepredložil napriek tvrdeniu v žalobe, že jeho právny predchodca vystavil
žalovanému vyúčtovacie faktúry, vyúčtovaciu faktúru za rok 2013 (vrátane 10/2013), z ktorej by
vyplývalo, či žalovanému bol vyúčtovaný preplatok alebo nedoplatok a s akým dátumom splatnosti.
Pre nesplnení tejto povinnosti bol potom postup súdu prvej inštancie správny, keď pre neunesenie
dôkazného bremena tvrdenia žalobcu uplatnenú žalovanú sumu (vrátane odvolaním napadnutej 81,69
Eur s príslušenstvom) ako nedôvodnú zamietol.

20. Námietka žalobcu a poukaz na čl. IX bod 9.2, čl. IX bod 9.4, čl. IX bod 9.6, čl. IX bod 9.8
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,  a s ktorými bol
žalovaný oboznámený, v spojení s čl. I. bod 3 zmluvy neobstojí, keďže žalobca pripojil k žalobe
Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.1.2013 a nie účinné ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
o dodávke elektriny zo dňa 9.2.2012, a teda ani odvolací súd nemohol posúdiť obsah Všeobecných
obchodných podmienok účinných ku dňu uzavretia zmluvy.

21. Taktiež námietka žalobcu, že vo vyúčtovacích faktúrach je žalovaný informovaný o výške
preddavkových platieb a dátumoch splatnosti, rovnako o tom, ktoré preddavkové platby boli uhradené
v danej veci nie je namieste, keďže tak ako skonštatoval správne okresný súd žalobca nepredložil
vyúčtovaniu faktúru žalovaného za rok 2013             (vrátane obdobia 10/2013), a ani odvolací súd
sa nemohol s obsahom tejto faktúry oboznámiť, hoci žalobca už v žalobe uviedol, že postupca (právny
predchodca žalobcu) žalovanému vystavil vyúčtovacie faktúry.

22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný



význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol v sume
81,69 Eur, úroku z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 81,69 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, rozhodol
vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania
(odvolaním osobitne nenapadnutého) potvrdil.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

26. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

27. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku  strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Csp/145/2016", "guid": "ef5730db-1ce0-43b4-a31a-998644d52705:62b87800-bafb-4d82-a047-2fb1adb240fa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "4c341302-b4aa-4df8-a778-86bbd98419fc:95b01dad-04fd-4bcc-a7b7-c0e9c5108d4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/145/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Csp/145/2016 z 26. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2018-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c341302-b4aa-4df8-a778-86bbd98419fc:95b01dad-04fd-4bcc-a7b7-c0e9c5108d4b"}], "citovane_v": []}