Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/373/2017 z 11. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2017, sp. zn. 14Co/373/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6117213107.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/373/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6117213107.2 | 2017-12-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 342 CSP, § 341 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/87745886-f366-4283-bc4c-01eb6c31c210 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6117213107.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/373/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117213107
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117213107.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu Slovenská
asociácia producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, IČO: 36 061 182, v
konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou AK MS, s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava,
IČO: 47 237 767, proti žalovanému MARTICO, s.r.o., so sídlom Východná 14, 036 01 Martin, IČO: 31 559
051, zast. Krechňák & Associates, s.r.o., so sídlom Ulica sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, IČO: 36 861
286, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 16Ca/13/2017- 54 zo dňa 26. 09. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Ca/13/2017- 54 zo dňa 26. 09. 2017 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 15.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému v zmysle § 352 ods. 2 písm. b) v
spojení s ustanovením § 342 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku povinnosť
zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v sume 54.667,50 Eur do právoplatného skončenia vo
veci samej a zároveň, aby súd uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 60
dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Ďalej súd uviedol, že žalobca
tak odôvodnil nariadenie, resp. potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo veci práva duševného
vlastníctva (autorského práva) potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko žalovaný má
neoprávnene a denne sprístupňovať verejnosti audiovizuálne diela bez toho, aby si vopred upravil
svoje povinnosti vyplývajúce z autorského zákona a zaplatil za dané použitie odmenu a primeranú
odmenu v zmysle autorského zákona. Žalobca nežiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, ale v zmysle § 342 ods. 1
CSP sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy peňažné prostriedky
vo výške vzniknutej škody (54.667,50 Eur) a aby táto povinnosť trvala do rozhodnutia súdu vo
veci samej. Z predložených listín mal súd preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktorému
bolo na základe rozhodnutí Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. k. MK-2710/2013-230/22566
zo dňa 21.11.2013 a č. k. MK-1778/2016-232/8318 zo dňa 07.07.2016 udelené oprávnenie č. k.
MK-1778/2016-232/10418 zo dňa 18.08.2016 na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu
a audiovizuálnemu záznamu okrem iného v odboroch použitia audiovizuálneho diela, jeho uvedením
na verejnosti retransmisiou a výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho
záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela. Zo zoznamu držiteľov registrácie retransmisie (stav
z roku 2016) a z výpisu obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný je obchodná spoločnosť,
ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základe registrácie č. TKR/27 vydanou Radou



pre vysielanie a retransmisiu s počtom prípojok 18.500. Podľa sadzobníka odmien žalobcu, odmena za
súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou a primeraná odmena za používanie
audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou je spolu vo výške 0,197 Eur bez DPH za každú
prípojku v káblovej retransmisii za jeden kalendárny mesiac. Táto pozostáva z odmeny vo výške
0,08 Eur a primeranej odmeny vo výške 0,117 Eur. Podľa článku II. v prípade neuhradenia licenčnej
hromadnej zmluvy sa bude jednať o neoprávnený zásah alebo hrozbu zásahu do autorských práv a tým
o neoprávnené používanie audiovizuálneho diela. V takomto prípade bude SAPA (žalobca) oprávnená
uplatniť si nároky vyplývajúce z príslušných ustanovení § 58 autorského zákona a súvisiacich právnych
predpisov (Občiansky zákonník).

2. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením, keď sa domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu ako zábezpeku na náhradu
škody vzniknutej porušovaním práva duševného vlastníctva zo strany žalovaného do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o náhradu škody. Zloženie finančných prostriedkov do úschovy
súdu nezabráni žalovanému pokračovať v používaní audiovizuálnych diel bez uzatvorenia hromadnej
licenčnej zmluvy so žalobcom. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia (R 20/1998). Okrem toho po dobu uloženia peňažných prostriedkov v úschove
súdu do právoplatného skončenia veci samej by žalobca s týmito prostriedkami nemohol disponovať,
nakoľko podľa § 342 ods. 2 CSP zo zloženej zábezpeky sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je i osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie,
pričom oprávnený (žalobca) musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný (žalovaný) sa dopúšťa takého konania,
ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné
konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Takéto konanie
žalovaného preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Osobitne súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedol, že podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami vyplývajúcimi z hmotnoprávnej
úpravy, najmä z § 165 ods. 8 autorského zákona v spojení s § 165 ods. 9 a 10 autorského zákona,
ktoré žalobca v tejto právnej veci osvedčil sú: a) preukázanie oprávnenia na výkon kolektívnej správy
práv k predmetu ochrany zo strany kolektívnej správy práv žalobcu, b) neuzavretie licenčnej zmluvy
medzi žalobcom (ako príslušnou a jedinou zákonnou OKS na dané predmety autorskoprávnej ochrany)
a žalovaným (ako používateľom predmetov autorskoprávnej ochrany pri káblovej retransmisii), c)
používanie predmetov autorskoprávnej ochrany zo strany žalovaného bez uhradenia zákonných
nárokov subjektom, ku ktorým žalobca vykonáva povinnú kolektívnu správu práv, v rozpore s
ustanovením § 165 ods. 9 autorského zákona, d) nepodanie návrhu podľa § 165 ods. 8 autorského
zákona žalovaným a nezloženie peňažných prostriedkov podľa § 165 ods. 9 a 10 CSP.

4. Zo znenia § 342 ods. CSP a jeho zaradenia ako lex specialis v časti o neodkladných opatrenia
vyplýva účel tejto právnej normy, ktorým je stanoviť osobitný právny režim pre situácie, keď používateľ
predmetov ochrany (žalovaný) nepodal žalobu podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona, ktorá ho
oprávňuje používať predmety ochrany odo dňa podania žaloby a nesplnil ďalšie podmienky uložené
zákonom v § 165 ods. 9 a ods. 10 Autorského zákona. Ustanovením § 342 ods. 1 CSP zákonodarca
zaviedol do CSP druh preventívneho a predbežného opatrenia ako osobitnej úpravy neodkladných
opatrení vo veciach práva duševného vlastníctva (§ 341 a 342 CSP, tzv. lex specialis). Osobitná
úprava neodkladných opatrení upravených v CSP je výsledkom transpozície všeobecnej povinnosti
podľa článku 3 a článku 9 ods. 1 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES
z 29.04.2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len „Smernica“), ktorá zaväzuje na
tento krok Slovenskú republiku ako členský štát EÚ. Vydaním neodkladného opatrenia podľa § 342
ods. 1 CSP sa nemá zabrániť pokračovaniu v porušovaní práv duševného vlastníctva, ale podmieniť
takéto konanie zložením záruk na zabezpečenie odškodnenia (tu došlo k dezinterpretácií práv a zo
strany súdu prvej inštancie), kedy si zabezpečenie odškodnenia zamieňa so zabezpečením výkonu
rozhodnutia (čo nie je totožná situácia). Podľa článku 3 ods. 2 Smernice tieto opatrenia, postupy a
prostriedky právnej nápravy musia byť primerané, účinné a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým
spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanoviť záruky proti ich
zneužívaniu. Zákonodarca zaviedol na základe transponovania Smernice do ustanovenia § 342 CSP



(podobe tak ako do § 165 ods. 8 až 10 autorského zákona) úpravu, ktorá podmieňuje pokračovanie
v porušovaní práv duševného vlastníctva zložením finančnej zábezpeky. Táto má pôsobiť v súlade s
účelom sledovaným v Smernici podľa článku 3 ods. 2 Smernice voči porušovateľovi práv duševného
vlastníctva, teda voči žalovanému, odradzujúco a v prípade, ak by aj po nariadení neodkladného
opatrenia (zloženie zábezpeky za určité obdobie) by bol žalovaný naďalej nečinný a nebude uhrádzať
odmenu a primeranú odmenu pre príslušných nositeľov práv, ktorých majetkové práva sú zo zákona
povinne kolektívne spravované žalobcom, žalobca má právo podať návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v súlade s § 342 ods. 1 CSP aj za prípadné ďalšie obdobie, ak sa pokračuje v porušovaní práv
duševného vlastníctva neuhrádzaním zákonnej odmeny a primeranej náhrady v prospech nositeľov práv
prostredníctvom kolektívneho správcu. Podľa § 165 ods. 9 Autorského zákona používateľ predmetov
ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy podľa ods. 1 písm. a) až c), t. j. hromadnej licenčnej
zmluvy, môže používať až odo dňa podania žaloby používateľom (v spore žalovaný) podľa § 165 ods.
8 Autorského zákona o určení obsahu zmluvy podľa ods. 1 písm. a) až c). Podmienkou používania
predmetov ochrany autorským právom je podľa § 165 ods. 9 autorského zákona okrem podania
určovacej žaloby podľa § 165 ods. 8 autorského zákona podľa písm. a) tohto ustanovenia dohoda s
organizáciou kolektívnej správy na ukladaní peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke, alebo
v pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou kolektívnej správy. Podľa § 169 ods. 6 alebo podľa
písm. b) tohto ustanovenia preukáže organizácii kolektívnej správy záručnou listinou vznik bankovej
záruky, notárskou zápisnicou uloženie peňažných prostriedkov, uznesením súdu prijatie peňažných
prostriedkov do úschovy, zmluvou o vinkulácii peňažných prostriedkov v banke na zaplatenie peňažných
prostriedkov za použitie predmetov ochrany. Žalovaný v konaní o vydanie neodkladného opatrenia
nepreukázal splnenie týchto podmienok a svojvoľným a arbitrárnym výkladom rozhodol prvoinštančný
súd, keď nezobral do úvahy túto hmotnoprávnu úvahu. Naopak žalobca tieto skutočnosti smerodajné pre
vydanie neodkladného opatrenia uviedol už v návrhu. V odôvodnení napádaného uznesenia súdu prvej
inštancie tento tvrdí, že v prípade porušovania práv duševného vlastníctva by mal mať vždy prednosť
návrh na neodkladné opatrenie v podobe zdržania sa konania porušovateľa a v prípade podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 342 ods. 1 CSP (zloženie zábezpeky do úschovy
súdu), je potrebné zo strany navrhovateľa údajne osvedčiť ohrozenie vymožiteľnosti pohľadávky. Tento
arbitrárny záver súdu prvej inštancie je zjavne v rozpore s bodom 24 preambuly Smernice 2004/48/
ES, podľa ktorého postupy a prostriedky právnej nápravy, ktoré sa majú stanoviť, by nemali zahrňovať
zakazujúce opatrenia zamerané na zabránenie ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva.

5. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že ak používateľ nepodal žalobu podľa § 165 ods. 9 a
10 Autorského zákona a neplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení Autorského zákona, je namieste
vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 342 ods. 1 CSP. Ďalej žalobca v podanom
odvolaní podporne poukázal na judikatúru Ústavného súdu týkajúcu sa podmienky preskúmateľnosti
rozhodnutí súdu a uviedol, že procesnou povinnosťou súdu je vysporiadať sa pre rozhodnutie s
podstatnými právnymi a skutkovými tvrdeniami žalobcu v návrhu, pričom súd je viazaný § 325
ods. 1 CSP a návrhom neodkladného opatrenia podľa osobitnej úpravy neodkladných opatrení vo
veciach práva duševného vlastníctva. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho dôvody
nepreskúmateľné. Uznesenie je tak svojvoľné v zmysle ustálenej judikatúry a požiadaviek kladených na
odôvodnenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené a vzhľadom na to, že ide o druhé rozhodnutie súdu
prvej inštancie, v súlade s § 390 CSP žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie podľa § 342 ods. 1 CSP, ktorým žalovanému
uloží povinnosť do 15 dní od doručenia tohto uznesenia zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku v
sume 54.667,50 Eur, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň žalobcovi uloží
povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej.

6. K odvolaniu žalobcu sa v zákonnej lehote vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne a navrhuje,
aby ho odvolací súd potvrdil. Zároveň žiadal, aby súd jemu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. Žalovaný sa v celkom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia a uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť kumulatívne splnené viaceré
podmienky. Ich splnenie bol žalobca povinný osvedčiť. Žalobca splnenie týchto podmienok neosvedčil,
preto súd neodkladné opatrenie správne nenariadil. Podľa žalovaného, žalobca neosvedčil: a/ potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, b/ princíp efektívnosti -
neodkladným opatrením možno dosiahnuť požadovanú ochranu, c/ dôvodnosť a trvanie nároku vo



veci samej - čo do právneho dôvodu aj čo do výšky. Pre zamietnutie návrhu pritom stačilo, že
žalobca neosvedčil, čo len jednu z uvedených troch podmienok. Súd prvej inštancie sa preto v
odôvodnení nemusel vysporiadať so všetkými uvedenými aspektmi. Postačuje, že súd dostatočne
odôvodnil záver o neosvedčení ktorejkoľvek z uvedených podmienok, ako sa aj stalo. Námietka žalobcu
o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia preto neobstojí.

7. K tvrdeniu, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalovaný uviedol, že
žalobca odôvodnil mimoriadne naliehavú potrebu nariadiť navrhované neodkladné opatrenie tým, že
žalovaný údajne denne káblovou retransmisiou neoprávnene sprístupňuje verejnosti audiovizuálne diela
a audiovizuálne záznamy, ku ktorým žalobca vykonáva kolektívnu správu, pričom existuje reálna hrozba,
že žalovaný bude v tejto nezákonnej činnosti pokračovať a vznikne ďalšia škoda. Odhliadnuc od toho,
že žalobca svoje tvrdenia oproti právnej činnosti žalovaného a vzniku škody neosvedčil, neexistuje
žiadna vecná súvislosť medzi takto odôvodnenou potrebou úpravy pomerov a navrhovaným výrokom
neodkladného opatrenia. Zloženie peňažnej zábezpeky do úschovy súdu žiadnym spôsobom nezabráni
žalovanému pokračovať v údajnej nezákonnej činnosti, ani súvisiacemu vzniku škôd - teda nijako
neovplyvní, ani neodstráni dôvod pre úpravu pomerov tvrdený žalobcom. Žalobca svojimi tvrdeniami
neodôvodnil a ani dôkazmi neosvedčil potrebu úpravy pomerov zložením peňažnej zábezpeky do
úschovy súdu, ktorá navyše musí byť bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná. Žalobca nemohol osvedčiť
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov s navrhovaným neodkladným opatrením aj z dôvodu, že
navrhované znenie výroku uznesenia by bolo v rozpore so zákonom. Žalovaný má za to (v súlade s
názorom Krajského súdu v Bratislave), že z dikcie ustanovenia § 342 ods. 1 CSP vyplýva, že pokiaľ
chce žalobca navrhnúť uloženie povinnosti žalovanému zložiť zábezpeku podľa § 342 ods. 1 CSP,
musí tak urobiť v alternatívnom petite spolu s návrhom na uloženie povinnosti zdržať sa konania podľa
§ 341 ods. 1 CSP. Právo výberu, ktorú z týchto dvoch alternatívne uložených povinností splní, má
následne žalovaný. Zákon neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne výrokom podľa § 342 ods.
1 CSP, ako navrhuje žalobca. Takýto návrh bol i preto vyššie uvedeným súdom správne zamietnutý. Z
povahy veci je vylúčené, aby existovala potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením,
ktoré je v rozpore so zákonom. Naliehavá nevyhnutná a okamžitá potreba bezodkladne upraviť pomery
absentuje aj s poukazom na dĺžku doby, po ktorú sa má žalovaný dopúšťať údajného protiprávneho
konania (žalované obdobie od 01. 01. 2016 - teda takmer dva roky). Právne vzťahy strán sporu sú po
celú túto dobu nezmenené. K rovnakým záverom dospel aj Krajský súd v Bratislave, o čom ako dôkaz
žalovaný pripojil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava
I. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že žalovaný vo vzťahu k nemu nepostupoval v súlade s § 165
ods. 8 Autorského zákona a nedomáha sa určenia obsahu zmluvy súdnou cestou. Toto tvrdenie žalobcu
je nepravdivé, nakoľko žalovaný sa prostredníctvom združenia APKT, ktorého je členom domáha
voči žalobcovi súdnou cestou uloženia povinnosti zdržať sa konania (nakoľko je možné, že žalobca
nezastupuje žiadnych nositeľov práv) a in eventum (v prípade preukázania opaku) sa domáha určenia
obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy a kolektívnej zmluvy o primeranej odmene podľa § 165 ods. 8
Autorského zákona. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 17Ca/7/2017.
Tvrdenie žalobcu o opaku je nepravdivé. Neexistujú tak žiadne skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú
naliehavú a nevyhnutnú potrebu zloženia zábezpeky žalovaným. Ide o bežný peňažný spor medzi
žalobcom a žalovaným, ktoré je potrebné (a postačujúce) vyriešiť v konaní vo veci samej.

8. K námietke žalovaného, že žalobca neosvedčil splnenie princípu efektívnosti neodkladného opatrenia
žalovaný v ďalšom obsahu vyjadrenia uvádza, že žalobca nemohol osvedčiť potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením aj z dôvodu, že toto opatrenie má slúžiť účelu,
ktorý je v rozpore so zákonom. Žalovaný poukázal na potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v
Bratislave, v ktorom odvolací súd analyzoval účel peňažnej zábezpeky podľa § 342 CSP. Zohľadnil
pritom znenie a účel čl. 9 ods. 1 písm. a) Smernice EP a Rady č. 2004/48/ES (ďalej len „Smernica“) -
transponovaného v § 341 až 342 CSP. Podľa Krajského súdu v Bratislave z citovaného článku Smernice,
na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní, ako aj z § 341 až 342 CSP, „jednoznačne vyplýva, že neodkladné
opatrenie, ktorým sa ukladá rušiteľovi práv duševného vlastníctva zloženie peňažnej zábezpeky do
úschovy súdu, má zabezpečiť efektívnu vymožiteľnosť peňažných nárokov vzniknutých v súvislosti s
pokračovaním porušovania (prípadne ohrozovania) práv duševného vlastníctva.“ Z návrhu je zrejmé, že
účelom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie efektívnej vymožiteľnosti budúcich
škôd z pokračovania v činnosti, ale zabezpečenie úhrady škody za žalované obdobie - teda škody, ktorá
už mala vzniknúť v minulosti (rok 2016 a prvý kvartál roku 2017). Náhradu tejto už vzniknutej škody



mieni žalobca prijať zo zloženej peňažnej zábezpeky. Takto navrhnuté neodkladné opatrenie by bolo v
rozpore s účelom zábezpeky podľa § 342 CSP, nesledovalo by jej legitímny a zákonný cieľ.

9. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej,
žalovaný bližšie uviedol, že žalobca nerozlišuje medzi jeho povinnosťou tvrdiť a jeho povinnosťou
osvedčiť skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou žalobcu
osvedčiť (nielen tvrdiť) všetky rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj z jeho povinnosti pripojiť k návrhu
všetky listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP). Navyše to, že návrh obsahuje predpísané
náležitosti automaticky neznamená, že bude aj úspešný. Žalobca sa vo veci samej mieni domáhať
náhrady škody v súvislosti s tvrdenou nezákonnou káblovou retransmisiou audiovizuálnych diel a
audiovizuálnych záznamov, ku ktorým žalobca údajne vykonáva kolektívnu správu, a to v období od 01.
01. 2016 do 31. 03. 2017. Žalobca však neosvedčil dôvodnosť, a trvanie jeho nároku vo veci samej, čo
do právneho dôvodu ani čo do výšky. Uplatňovanie dotknutých práv (i prostredníctvom návrhu a žaloby
vo veci samej) predstavuje zo strany žalobcu výkon kolektívnej správy práv podľa zák. č. 185/2015 Z. z.
Autorský zákon. Žalobca však na výkon kolektívnej správy uplatňovaných práv nie je oprávnený. Opak
neosvedčil, len ho tvrdí. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasí a popiera ho. Podľa § 143 ods. 1 AZ môže
kolektívnu správu práv vykonávať výlučne organizácia kolektívnej správy („OKS“). Každá OKS musí
mať udelené oprávnenie Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy (§ 144 ods. 1 písm. c/, §
144 ods. 5 Autorského zákona). Okrem tejto podmienky sú však v § 144 ods. 1 AZ vymedzené ďalšie
podmienky, ktoré musí žalobca spĺňať, aby ho bolo možné považovať za OKS v zmysle zákona - teda,
aby bol oprávnený vykonávať kolektívnu správu práv. Jednou z nich je, že musí byť oprávnený spravovať
majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a to na základe dohôd s nositeľmi práv, alebo na
základe zákona. Pre osvedčenie dôvodnosti nároku žalobcu vo veci samej preto nestačí, že žalobca
predložil oprávnenie Ministerstva kultúry SR na výkon kolektívnej správy. Bol rovnako povinný osvedčiť,
že je na základe dohôd s nositeľmi práv, alebo na základe zákona oprávnený spravovať majetkové
práva, ktoré majú byť predmetom žaloby vo veci samej. Aj žalobca si uvedomuje túto skutočnosť, preto
sám v návrhu na strane 3. tvrdí (no ničím neosvedčuje) existenciu zmlúv o zastúpení slovenských
výrobcov audiovizuálnych záznamov a zmluvy s AGICOA, ako aj údajné splnenie podmienok pre
zákonné zastúpenie tzv. zmluvne nezastupovaných nositeľov práv. Ak žalobca tieto skutočnosti len tvrdil
a ničím neosvedčil, najmä nepredložil žiadnu zo zmlúv, na ktoré sa sám v návrhu odvoláva, nemohol
osvedčiť dôvodnosť nároku vo veci samej. Rovnakým oprávnením Ministerstva kultúry SR, ako žalobca
disponujú aj iné OKS (pokiaľ ide o káblovú retransmisiu). Vo vzťahu k audiovizuálnym dielam má rovnaké
oprávnenie udelené LITA. Vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom má rovnaké oprávnenie udelené
SLOVGRAM. S oboma týmito OKS vo vzťahu ku všetkým uvedeným odborom a celému žalovanému
obdobiu má žalovaný uzavretú hromadnú zmluvu aj dohodu o urovnaní. O uvedenom predložil žalovaný
dôkaz označený ako dôkaz 18.-19.

10. K oprávneniu žalobcu spravovať práva na základe dohôd s nositeľmi práv žalovaný uviedol, že
žalobca opäť ničím neosvedčil rozsah zastupovaných práv. Obmedzil sa na tvrdenie, že kolektívnu
správu vykonáva na základe zmlúv o zastupovaní so slovenskými výrobcami audiovizuálnych záznamov
a na základe zmluvy s AGICOA. Žiadnu z týchto zmlúv však nepredložil, čím porušil aj ustanovenie
§ 326 ods. 1 CSP. Žalovaný a ani iný člen ASOCIÁCIE prevádzkovateľov káblových telekomunikácií
(APKT) nikdy so žalobcom neuzavrel zmluvu o vysporiadaní práv spojených s káblovou retransmisiou,
pretože žalobca nikdy nepreukázal rozsah ním zastupovaných práv. Zmluvy, od ktorých odvodzuje
oprávnenie uzatvárať licenčné zmluvy vyberať odmeny a primerané odmeny, nepredložil žalovanému,
iným prevádzkovateľom retransmisie a ani ich združeniam (APKT, SAKT) napriek opakovaným ústnym
aj písomným výzvam. Žalobca tak neosvedčil, že by bol na základe dohôd s nositeľmi práv, alebo na
základe zákona skutočne oprávnený kolektívne spravovať práva, ktoré majú byť predmetom konania
vo veci samej, preto neosvedčil ani dôvodnosť nároku vo veci samej. Ďalej žalovaný namieta,
že žalobca neosvedčil použitie predmetov ochrany žalovaným. Bližšie uviedol, že aj keby žalobca
osvedčil, ktorých konkrétnych nositeľov práv zastupuje, ku ktorým konkrétnym audiovizuálnym dielam
a audiovizuálnym záznamom spravuje majetkové práva na základe uzavretých zmlúv, alebo zákona
(čl. 5.1 a 5.2) nestačilo by to pre osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej. Musel by
tiež osvedčiť, že žalovaný v rozhodnom období (rok 2016 a prvý kvartál roku 2017) tieto predmety
ochrany aj skutočne aj použil - káblovo retransmitoval. Bez ich použitia nemohol žalobcovi vzniknúť
nárok na náhradu škody ani na iné peňažné plnenie. Žalobca sa obmedzil len na všeobecné tvrdenia
o „dennodennom používaní audiovizuálnych diel žalovaným“. Použitie konkrétnych predmetov ochrany



žalovaným netvrdil, ani ničím neosvedčil, preto neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej.
Žalobca neosvedčil ani nárok vo veci samej, ani čo do jeho výšky. Tvrdená výška škody (nároku
vo veci samej) podľa návrhu zodpovedá „zvyčajnej výške odmeny a primeranej odmeny v zmysle §
442a ods. 2 OZ“. Žalobca túto výšku oprel o svoj sadzobník a jednu zmluvu z prevádzkovateľom
retransmisie. Takto odôvodnenú výšku nároku vo veci samej nemožno považovať za osvedčenú, ani za
„zvyčajnú podľa § 442a ods. 2 OZ“. Počet prípojok 18500 použitý žalobcom nezodpovedá skutočnému
počtu prípojok žalovaného pre káblovú retransmisiu. Žalovaný toto skutkové tvrdenie popiera. Počet
prípojok, v ktorých žalovaný poskytoval služby káblovej retransmisie, sa v rozhodnom období (rok
2016 a prvý kvartál roku 2017) pohyboval okolo 14 500, čo je podstatne menej ako ich počet použitý
žalobcom. Počet prípojok má dlhodobo klesajúcu tendenciu a mení sa v čase. Žalovaný zisťuje počet
prípojok spravidla k poslednému dňu jednotlivých kalendárnych štvrťrokov (pre účely zmluvných vzťahov
s inými organizáciami kolektívnej správy). Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol dátum, ktorého sa
týka ním uvedený počet prípojok žalovaný nevie tvrdiť a osvedčiť konkrétny počet prípojok k danému
konkrétnemu momentu. Vzhľadom na spôsobom anonymizácie predloženej jedinej zmluvy, nie je
zrejmé, či bola táto skutočne uzavretá a s akým subjektom, prípadné uzavretie jedinej zmluvy navyše
nemá takú dôkaznú silu, aby na jej základe bolo možné hovoriť o „zvyčajnej výške odmeny a primeranej
odmeny“. Absolútna väčšina prevádzkovateľov retransmisie nikdy zmluvu so žalobcom neuzavrela a
všetky dotknuté nároky vysporiadava prostredníctvom ostatných OKS. Taktiež nijako nebola zohľadnená
skutočnosť, že samotný žalobca poslal APKT ešte začiatkom roka 2016 (teda začiatkom žalovaného
obdobia) návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy s inou - nižšou sadzbou odplaty, ako bola
uplatnená v návrhu. O uvedenom svedčí list žalobcu APKT zo 16. 03. 2016 a jeho príloha. Taktiež
nijako nebol zohľadnený rozsah práv, ktoré majú byť vysporiadané prostredníctvom žalobcu, najmä v
porovnaní s rozsahom práv, ktoré žalovaný vysporiadava platením spoločnej odmeny pre všetky ostatné
OKS. Dôležitou je tiež tá skutočnosť, že nijako nebol zohľadnený podiel používania predmetov ochrany
zastupovaných žalobcom vo vysielaní programových služieb káblovo retransmitovaných na území
Slovenskej republiky. Výsledky analýz LITA ukázali, že na základe dohôd o zastupovaní LITA zastupuje
viac ako 90% retransmitovaných audiovizuálnych diel (slovenských aj zahraničných). Zvyšných 10%
tvoria spravidla audiovizuálne diela tzv. nezastupovaných nositeľov práv.

11. Za uvedených okolností by sa nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia javilo aj ako zjavne
neprimerané - v rozpore s princípom proporcionality - keď žalobca žiada za dva marginálne predmety
ochrany (marginálne z pohľadu nulového, alebo takmer žiadneho zmluvného mandátu žalobcu), odplatu
0,197 € za prípojku a mesiac, čo je takmer výška spoločnej odmeny (0,2 € prípojka a mesiac),
ktorú žalovaný dlhé roky platí štyrom tradičným OKS s podstatne širšou tuzemskou aj medzinárodnou
základňovou zastupovaných práv. Bol by to teda neprimeraný zásah do práv žalovaného, keďže by
nemohol s peňažnými prostriedkami zloženými do úschovy súdu disponovať, až do právoplatného
skončenia vo veci samej.

12. Spolu s predloženým vyjadrením k odvolaniu žalobcu žalovaný a ako prílohu vyjadrenia predložil
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/248/2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 12Co/275/2017 zo dňa 04. 09. 2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.
k. 15Co/172/2017 - 94 zo dňa 20. 09. 2017, ďalej uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
12Co/289/2017-139 zo dňa 14. 09. 2017 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/180/2017
zo dňa 04. 08. 2008 a následne tiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/217/2017 zo
dňa 08. 11. 2017.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v spojení s § 378 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania,
ktorým ohrozuje, alebo porušuje právo duševného vlastníctva.



16. Podľa § 342 ods. 1, 2 CSP navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto
ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania
zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody, alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním, alebo
porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí
výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť. Zo zloženej zábezpeky podľa ods.
1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody, alebo inej ujmy. Povinnosť nahradiť škodu, alebo inú
ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

17. Ustanovenie § 342 CSP upravuje osobitný druh neodkladného opatrenia vo veciach duševného
vlastníctva, avšak k realizácii tohto ustanovenia dochádza v spojení s ustanovením § 325 ods. 1 CSP,
z ktorého vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z toho vyplýva, že navrhovateľ neodkladného
opatrenia požadovaného na základe ust. § 342 ods. 1 CSP musí aj v tomto prípade osvedčiť potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ust. § 325 ods. 1 CSP totiž
vymedzuje všeobecné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ust. § 341 ods. 1 CSP jeho
obsah a ust. § 342 ods. 1 CSP umožňuje, aby ten, koho právo duševného vlastníctva je porušené, alebo
ohrozené, mohol namiesto povinnosti zdržať sa zásahov do práva duševného vlastníctva požadovať
zloženie zábezpeky na úhradu ujmy vzniknutej porušovaním, alebo ohrozovaním tohto práva do súdnej
úschovy. Zábezpeka resp. kaucia teda slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným
konaním žalovaného a predstavuje tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenie. Ak vznikne škoda
alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka, a bude právoplatne priznaná, žalovaný je povinný ju
nahradiť.

18. V prejednávanej veci mal odvolací súd z predloženého spisu zistené, že žalobca navrhoval
nariadeného neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú označil
za mimoriadne naliehavú preto, že žalovaný porušuje práva a nároky nositeľov práv vyplývajúce z
Autorského zákona a reálne vzniká ďalšia škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien
autorov a producentov zastúpených žalobcom, pričom povinnosť zložiť peňažné prostriedky do súdnej
úschovy by trvala do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

19. Tak ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd v prejednávanej veci vzhliadol v rade niekoľko
sporných okolností, ktoré zostali len v rovine tvrdení žalobcu a ktoré v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil.

20. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, či je skutočne subjektom
oprávneným na zastupovanie nositeľov práv k audiovizuálnym dielam a teda či je takým subjektom,
s ktorým by mal žalovaný povinnosť vstúpiť do zmluvného vzťahu na základe licenčnej zmluvy
o podmienkach používania audiovizuálnych diel, resp. na základe hromadnej licenčnej zmluvy
o podmienkach používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou. Žalobca s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložil len oprávnenie na výkon kolektívnej správy vydané
Ministerstvom kultúry SR, ktoré však bez ďalšieho právo žalobcu na zastupovanie nositeľov majetkových
práv k audiovizálnym dielam neosvedčuje, k tomu je potrebné preukázať aj konkrétne zmluvy, buď
so zastúpenými alebo súhlas a dohody podľa § 86 Autorského zákona. Žalobca neosvedčil, že
zastupuje konkrétnych autorov audiovizuálnych diel alebo výrobcov audiovizuálnych záznamov, ktorých
audiovizuálne diela alebo audiovizuálne záznamy žalovaný mal používať v predmetnom období.
Už zo samotného návrhu žalobcu vyplýva, že zástupcov resp. subjektov zastupujúcich jednotlivých
slovenských výrobcov audiovizuálnych diel je niekoľko, pričom rozsah práv ochrany je totožný. Vo
vzťahu k audiovizuálnym dielam má rovnaké oprávnenie (zastúpenie udelené subjektu LITA a vo vzťahu
k audiovizuálnym záznamom má rovnaké oprávnenie subjekt SLOVGRAM). Uvedené v konečnom
dôsledku znamená, že žalobca neosvedčil nielen potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ale ani
opodstatnenosť požadovaného neodkladného opatrenia. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalovaný má uzavretú Hromadnú licenčnú zmluvu a hromadnú zmluvu o primeranej
odmene s organizáciami kolektívnej správy (OKS): Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k
hudobným dielam, LITA, autorská spoločnosť, Ochranné združenie interpretov Slovenska a Slovgram,
nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobkov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov,
Bratislava, ako aj Dohodu o urovnaní, pričom dôkaz o uvedenom predložil vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu. Dohoda o urovnaní sa vzťahuje na obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 ( článok 11 Dohody



o urovnaní, na čl. 128 a nasl. spisu). Uvedené obdobie sa tak zhoduje ( resp. ho prevyšuje o tri kalendárne
mesiace) s obdobím, ktoré má byť predmetom ochrany žiadanej navrhovaným neodkladným opatrením
žalobcom ( rok 2016 a prvý kvartál roku 2017).

21. Ďalšom spornou a žalobcom neosvedčenou okolnosťou je otázka, či žalovaný, ako lokálna
televízia skutočne používa diela, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa Autorského zákona, na ktorú
poukazuje žalobca, resp. v akom rozsahu a skladbe sú tieto diela žalovaným ďalej využívané (vysielané,
retransmitované). Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že žalovaný
denne používa audiovizuálne diela v rozpore s § 19 a § 86 Autorského zákona, ako aj v rozpore
s § 119 Autorského zákona tým, že vykonáva ich káblovú retrasmisiu prostredníctvom ponúkaných
programových služieb pre svojich zákazníkov, bez udelenia súhlasu a zaplatenia odmeny za udelenie
súhlasu. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie práva, toto nekonkretizoval a
nepreukázal. Nepreukázal, ktoré predmety autorsko - právnej ochrany žalovaný neoprávnene a denne
sprístupňuje verejnosti. Ako súdu prvej inštancie, tak aj súdu odvolaciemu zostala celkom nejasná, napr.
programová štruktúra žalovaného, z ktorej by bol bezpochyby zrejmý rozsah, v akom sú audiovizuálne
diela žalovaným používané a teda, z ktorej by bol zrejmá odôvodnenosť samotného nároku a jeho výšky.

22. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na ust. § 165 ods. 9 Autorského zákona, podľa ktorého
používateľ predmetov ochrany, ktoré mali byť premetom zmluvy podľa ods. 1 písm. a/ až c/, t.j.
hromadnej licenčnej zmluvy, môže tieto používať až odo dňa podania žaloby používateľom podľa § 165
ods. 8 Autorského zákona o určení obsahu zmluvy podľa ods. 1 písm. a/ až c/, žalobca uviedol, že ak
používateľ (žalovaný v predmetnej veci) nepodal žalobu podľa § 165 ods. 9 a 10 Autorského zákona
a neplní tieto povinnosti, je namieste vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 342
ods. 1 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ktorú uviedol žalovaný v podanom
vyjadrení, a síce, že žalovaný sa prostredníctvom združenia APKT, ktorého je členom domáha voči
žalobcovi súdnou cestou uloženia povinnosti zdržať sa konania, alebo eventuálne sa domáha určenia
obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy a kolektívnej zmluvy o primeranej odmene podľa § 165 ods. 8
Autorského zákona. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 17Ca/7/2017.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu
neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť, a potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným formou požadovaného neodkladného opatrenia.
Žalobca z tohto hľadiska nesplnil ani jeden zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej
úpravy pomerov. Žalobca len všeobecným opísaním rozhodujúcich skutočností, nepresvedčil o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť, efektívnosť
ani proporcionalitu navrhovaného neodkladného opatrenia, vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam.
Ani z predložených listinných dôkazov žalobcom nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov
žiadnym spôsobom. Žalobca nielen že nepreukázal, ale ani dostatočne neodôvodnil prečo vo vzťahu
k žalovanému je potrebné bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia zvlášť,
keď žalobca sa svojho finančného nároku musí domáhať samostatnou žalobou, pričom v konaní bude
vykonávané rozsiahle dokazovanie za účelom preukázania nároku, čo do dôvodu a jeho výšky.

24. Odvolateľ v podanom odvolaní tvrdil, že uznesenie súdu prvej inštancie je arbitrárne a odporuje
požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi, že
medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí i právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, zároveň však poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - Nález
Ústavného súdu III. ÚS 119/03, v ktorom bolo vyslovené, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odvolací súd nezistil, že
odvolaním napadnuté uznesenie nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania. Uznesenie okresného
súdu dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, odôvodňuje ktoré skutočnosti
považoval súd za osvedčené a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd pri rozhodovaní vychádzal, akým
spôsobom ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odvolaciu námietku žalobcu o arbitrárnosti
uznesenia súdu prvej inštancie tak odvolací vyhodnotil ako nedôvodnú.



25. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu
na nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

26. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí samostatným uznesením.

27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).