{"guid": "26b7b32d-67ef-46e0-987b-69d77ff635df:41f5e7d4-c94c-49ae-b684-79cc16853927", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6117210766.2", "spisova_znacka": "41CoKR/25/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/25/2019 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2020, sp. zn. 41CoKR/25/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6117210766.2", "identifikacne_cislo": "6117210766", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41f5e7d4-c94c-49ae-b684-79cc16853927", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6117210766.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6117210766.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6117210766.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/25/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117210766
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117210766.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, správca
konkurznej podstaty úpadcu B.A., rod. A., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., právne zastúpeného
JUDr. Katarínou Uhrinovou, advokátkou so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému P.
A., rod. A., nar. X.X.XXXX bytom I. XX, XXX XX I., právne zastúpenému advokátkou Mgr. Alenou
Gregorovou, Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 26Cbi/12/2017-194 zo dňa 4.
apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu odmieta.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica zamietol žalobu žalobcu o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal žalobu voči žalovanému a domáhal sa určenia
neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.3.2015 medzi dlžníčkou C. A. a žalovaným z dôvodu,
že tento právny úkon považuje za úkon bez primeraného protiplnenia. Predmetnou zmluvou dlžníčka
previedla na svojho syna - žalovaného nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom odbore Okresného
úradu Banská Bystrica, nachádzajúce sa v katastrálnom území Harmanec, v obci Harmanec, v okrese
Banská Bystrica, zapísané na LV. Č. XX a to byt č. XX nachádzajúci sa na XXXX/XXXXXX. poschodí,
vchod č. XX bytového domu so súp.č. XX a spoluvlastnícky podiel vo veľkostXXXX/XXXXXXJ. na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Žalobca tvrdí, že kúpnou zmluvou, ktorá
bola uzavretá rok pred začatím konkurzného konania voči dlžníčke došlo k znemožneniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov, nakoľko dlžníčka v súčasnej dobe deklaruje svoje majetok iba v hodnote 1.660,-
Eur predstavujúci hotovosť, ktorú dlžníčka žalobcovi odovzdala. V čase uzavretia odporovateľného
právneho úkonu mali voči dlžníčke splatné pohľadávky viacerí veritelia, ktorí si tieto následne uplatnili v
konkurznom konaní a tento majetok, ktorý dlžníčka zmluvou previedla na spriaznenú osobu svojho syna
za neprimeranú hodnotu, mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.  Žalobca svoje tvrdenie
o neprimeranosti kúpnej zmluvy preukazoval odborným vyjadrením T.. O. zo dňa XX.X.XXXX ,ktoré
preukazujú všeobecnú hodnotu bytu ku dňu 30.1.2019 v sume 35.000,-Eur a ponukami  realitných
kancelárií získaných z verejne dostupných zdrojov, podľa ktorých cena obdobných nehnuteľností sa
pohybovala v rozpätí od 16.500,- Eur do 22.000,-Eur.

3. Žalovaný neuznal uplatnený nárok žalobcu a bránil sa tým, že si v roku 2015 dal vyhotoviť znalecký
posudok u T.. Z. K., ktorý v znaleckom posudku č. 4/2015 zo dňa 14.3.2015 určil všeobecnú hodnotu bytu



sumou 13.250,07 Eur  zaokrúhlene 13.300,-Eur. Byt kúpil za kúpnu cenu 10.000,-Eur, ktorá predstavuje
primerané protiplnenie. Naviac podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že dlžníčka ku dňu predaja bytu
bola v úpadku, keďže do roku 2016 svoje záväzky plnila riadne a včas. Rovnako žalobca nepreukázal
naplnenie základnej podmienky pre odporovanie právneho úkonu a to existenciu prihlásenej pohľadávky
veriteľa, ktorej uspokojenie bolo napadnutým právnym úkonom ukrátené, nepreukázal nepriaznivý
ekonomický dopad uzavretej kúpnej zmluvy. Namietal tiež, že v čase kúpy nemal vedomosť o zlej
finančnej situácii svojej matky a z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania posudzoval spornú otázku, či v tomto prípade
išlo o odporovateľný právny úkon, ktorý by ukracoval uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov s
poukazom na ustanovenie § 57 a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len „ZKR“ ). V tejto
súvislosti uviedol, že jedným zo základných predpokladov odporovania právneho úkonu je skutočnosť,
že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Uviedol, že
dôkazné bremeno je na strane žalobcu, aby preukázal, že po uskutočnení napadnutého právneho úkonu
nezostal úpadcovi majetok v takej výške, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky konkurzných
veriteľov. Podľa názoru okresného súdu žalobca túto skutočnosť v konaní nepreukázal, keď neuvádzal
žiadne rozhodujúce skutočnosti potvrdzujúceho jeho závery o ukrátení uspokojenia konkurzných
veriteľov.  V žalobe ako aj v priebehu konania sa žalobca obmedzil len na konštatovanie, že k ukráteniu
konkurzných veriteľov došlo, keďže v súpise majetku je len finančná hotovosť úpadkyne 1.660,-Eur.
Podľa okresného súdu táto skutočnosť automaticky neodôvodňuje záver, že napadnutý právny úkon
skutočne pohľadávky konkurzných veriteľov ukracuje. Rozhodujúcimi skutkovými  tvrdeniami v tejto
súvislosti by boli tvrdenia o výške majetku úpadkyne pred vykonaním napadnutého úkonu a po jeho
vykonaní, t.j. tvrdenia svedčiace o takom znížení majetku, že v dôsledku napadnutého úkonu nie je
možné uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov. Za irelevantné okresný súd považoval tvrdenie
žalobcu o výške prihlásených pohľadávok veriteľov do konkurzu.  Podľa okresného súdu rozhodujúce
je to, či tieto prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov boli zistené, pretože len v takom prípade je
možné hovoriť  o ukrátení pohľadávok konkurzných veriteľov.

5.  Na základe uvedených zistení okresný súd uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal.
Nepreukázal tvrdenie žalobcu o výške neprimeranosti plnenia a to ani predloženým odborným
vyjadrením Ing. O. zo dňa 30.1.2019. Neprihliadol ani na internetovú inzerciu jednoizbových bytov v
Harmanci, pretože inzercia je z časového obdobia jedného roku a pol po uzavretí napadnutej kúpnej
zmluvy, teda nepreukazuje primeranosť dohodnutého protiplnenia v rozhodnom období.  Konštatoval,
že pre úspešné uplatnenie odporovacieho práva je relevantná len hodnota prevádzaného bytu ku dňu
uskutočnenia napadnutého úkonu. Naopak žalovaný listinnými dôkazmi znaleckým posudkom T.. K.
preukázal primerané protiplnenie vo výške 13.300,-Eur. Uzavrel, že pokiaľ by  žalobca riadne zdôvodnil
a preukázal predpoklady pre úspešné odporovanie právneho úkonu, tak neprimeranosť plnenia by bola
daná len vo výške rozdielu medzi preukázanou všeobecnou hodnotou bytu 13.300,-Eur, dohodnutou a
zaplatenou kúpnou cenou 10.000,-Eur, t.j. 3.300,-Eur.

6. Záverom okresný súd konštatoval, že žalobe by nemohol vyhovieť aj z toho dôvodu, že  žalobca
požadoval vydať do podstaty celý byt, ktorý bol predmetom prevodu a nielen toľko, koľko sa v dôsledku
neúčinnosti právneho úkonu na žalovaného previedlo, t.j. v danom prípade 3.300,-Eur  a to s poukazom
na § 63 ods. 1 veta druhá ZKR.

7. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP v prospech žalovaného, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podľa odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že
okresný súd sa zrejme nedôsledne riadil obsahom žaloby jeho spoločnosti, ktorá v žalobe konštatovala,
že kúpna zmluva je voči veriteľom dlžníčky právne neúčinná nielen z dôvodu, že sa jedná o
právny úkon bez primeraného protiplnenia a že ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov, ale aj
z dôvodu uvedeného v § 60 ZKR t.j. z dôvodu, že kúpna zmluva je právnym úkonom urobeným
s úmyslom dlžníčky ukrátiť svojich veriteľov. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, ktorý uviedol v
bode 14 napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu fakt, že dlžníčka po uskutočnení sporného právneho
úkonu nedisponuje iným, resp. ďalším majetkom, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok
prihlásených veriteľov dlžníčky potvrdzuje jeho tvrdenie, že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu
uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, resp. sa minimálne podstatným spôsobom zhoršila



vymožiteľnosť týchto pohľadávok. Možno konštatovať, že  byt, ktorý z odporovateľnej kúpnej zmluvy
ušiel z majetku dlžníčky, predstavuje de facto jediný majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie
pohľadávok prihlásených veriteľov. Pokiaľ by dlžníčka predmetný právny úkon neuskutočnila, veritelia
dlžníčky by sa v konkurznom konaní mohli domáhať uspokojenie svojich pohľadávok aj z predaja
uvedenej nehnuteľnosti a mohli byť tak dosiahnuť vyššiu mieru uspokojenia svojich pohľadávok.

9. Namietal, že z obsahu zoznamov záväzkov dlžníčky vyplýva, že dlžníčka v čase uskutočnenia
odporovaného právneho úkonu v úpadku evidentne bola. Evidovala voči svojim veriteľom záväzky už
od roku 2010. Nie je preto dôvodné domnievať sa, že dlžníčka v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v
úpadku nebola, a teda, že uskutočnením právneho úkonu svojich veriteľov neukracovala na čo okresný
súd neprihliadol. Sporný právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníčkou, úpadok
dlžníčky v čase uskutočnenia právneho úkonu, ako aj úmysel dlžníčky ukrátiť svojich veriteľov sa
prezumuje,  na čo okresný súd pri prijatí svojho rozhodnutia o zamietnutí žaloby vôbec neprihliadol a to
s poukazom na § 58 a § 60 ZKR. Prevod sporného bytu bol uskutočnený účelovo s cieľom vyhnúť sa
speňaženiu majetku v prospech veriteľov dlžníčky.

10. V odvolaní argumentoval aj ponukami realitných kancelárií, podľa ktorých obvyklá cena
nehnuteľností porovnateľnej s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom prevodu sa pohybuje v rozpätí
od 16.500,-Eur do 22.000,-Eur. Tvrdenie o výške neprimeranosti dohodnutého plnenia teda preukázal.
Naviac znalec v znaleckom posudku, ktorý predložil žalovaný určil hodnotu sporných nehnuteľností
ku dňu 14.3.2015 vo výške 13.250,07 Eur. Táto suma predstavujúca rozdiel medzi obvyklou cenou
stanovenou znaleckým posudkom a kúpnou zmluvou, ktorá bola zaplatená dlžníčke nepredstavuje
z hľadiska konkurzného konania sumu nepatrnú a to aj s ohľadom na skutočnosť, že zo zoznamu
prihlásených veriteľov vyplýva, že títo si v konkurznom konaní prihlásili pohľadávky vo výške 18.234,01
Eur. Dokazovanie vykonané okresným súdom preukázalo, že kúpna cena za prevod sporného bytu
nebola primeraná. Bola podhodnotená a plnenie, ktoré dlžníčka získala bolo neekvivalentné.

11. Žalobca spochybnil aj záver okresného súdu uvedený v bode 16 napadnutého rozhodnutia a to s
poukazom na § 63 a § 65 ZKR. Má za to, že má právo žiadať od žalovaného, aby nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom sporného právneho úkonu boli vydané do podstaty. V dôsledku spornej kúpnej zmluvy
sa na žalovaného previedol celý byť a k nemu prináležiace spoluvlastnícke podiely, preto žalobca má
právo žiadať od žalovaného, aby do podstaty vydal celý byt vrátane k nemu prináležiace spoluvlastnícke
podiely. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe vyhovel a uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

12. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Trval na
doterajších svojich vyjadreniach a zdôraznil, že žalobca nepreukázal naplnenie základnej podmienky
pre uplatnenie práva odporovať  právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, t.j. existenciu prihlásenej
pohľadávky veriteľa, ktorej uspokojenie bolo napadnutým právnym úkonom ukrátené. Žalobca návrh
formuloval v neprimeranom rozsahu, keď žiadal vydať celý byt napriek tomu, že žalovaný uhradil
úpadkyni kúpnu cenu 10.000,-Eur. Primeranosť kúpnej ceny v čase kúpy preukázal znaleckým
posudkom T.. Z. K.. Zdôraznil, že v čase kúpy predmetného bytu nemal vedomosť o nepriaznivo sa
vyvíjajúcej finančnej situácii jeho matky.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

14. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

15. Podľa § 386 písm. d ) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolanie možno v odvolacom konaní pokračovať.

16. Po preskúmaní odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje, že odvolanie nespĺňa náležitosti
podľa § 363 CSP. Z jeho obsahu je síce zrejmé, že smeruje proti rozsudku okresného súdu č.k.
26Cbi/12/2017-194 zo dňa 4.4.2019, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a je zrejmé, čoho sa žalobca
domáha.



17. Podľa § 373 CSP ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

18. Neprávoplatné rozhodnutie okresného súdu možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne
uvedené v zákone v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.

19. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd nevzhliadol žiadny
odvolací dôvod. Žalobca odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP v podanom odvolaní
nijako nevymedzil konkrétnymi okolnosťami,  v ktorých majú spočívať, nakoľko nešpecifikoval, prečo
považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, akú konkrétnu inú vadu mohlo mať konanie pred
súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k akým nesprávnym
skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospieť a v čom konkrétne
malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd nepovažuje
tieto odvolacie dôvodu za dané. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval
odvolacie dôvody, vlastne neuviedol tieto odvolacie dôvody. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého
komentára k Civilnému sporovému poriadku : „ Odvolanie musí byť niektorou  ( prípadne viacerými )
z uvedených vád odôvodnené ( § 363 ), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený
dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení ( vade, skutočnosti ) odvolateľ
vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ ( Števček, M.,Ficová, S.,Baricová, J.,Mesiarkinová, S.,Bajánková,
J.,Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, strana 1237 ).
Na rozdiel od iných chýbajúcich náležitostí odvolací súd na doplnenie odvolacích dôvodov odvolateľa
nevyzýva.

20. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP je dôvodmi odvolania viazaný a to aj v zmysle ich
konkrétneho skutkového vyjadrenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do vyhľadávanie
konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí okresného súdu a jeho postupe, ktoré by bolo možné
prípadne podriadiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože by to bolo v rozpore so
zásadou rovnosti strán sporu. Odvolací súd by vo svojej podstate sám vyhľadával konkrétne vady
rozhodnutia alebo postupu okresného súdu v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech
ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Odvolanie žalobcu nemá náležitosti odvolania uvedené v § 363
CSP. Absencia relevantných odvolacích dôvodov je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom
konaní pokračovať. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu bez uvedenia konkrétneho
skutkového vymedzenia jednotlivých uplatnených odvolacích dôvodov, by  odvolací súd neprípustne
narušil rovnosť strán civilného sporového konania, a preto odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d) CSP
odmietol.

21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti je okresný súd podľa § 373 ods. 1
CSP povinný v prípade, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce
náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania; z tohto zákon výslovne
ustanovuje výnimku, keď zakotvuje, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov ( §
373 ods. 1  druhá veta CSP ), toto osobitné pravidlo nevyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích
dôvodov sa uplatní aj v prípade, že odvolanie neobsahuje žiaden odvolací dôvod.

22. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 369 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cbi/12/2017", "guid": "f55a7cab-16e5-4a40-96ae-f8accd1f281c:c49a9881-66fc-4724-bafa-21bb158e92fd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}