{"guid": "26b3c89d-41bd-4a75-906a-f5d17ce5f836:0d9b2b9e-bc87-4033-93de-df3b7c64fcb3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7204898244.1", "spisova_znacka": "15CoE/15/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/15/2013 z 12. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 12. júna 2013, sp. zn. 15CoE/15/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7204898244.1", "identifikacne_cislo": "7204898244", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2013-06-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d9b2b9e-bc87-4033-93de-df3b7c64fcb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7204898244.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7204898244.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7204898244.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204898244
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7204898244.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné
nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinným 1. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X/XX, B.,
2. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X/XX, B., v konaní o vymoženie 261,-- eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č. k. 39Er/1411/2004-23 zo dňa 05.11.2012,
takto

r o z h o d o l :

M e n í  uznesenie o trovách exekúcie tak, že pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr.
Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 priznáva trovy exekúcie vo výške 15,48 eur.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Zahorjana, Čajakova 1, 040 01  Košice a vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne
u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana pod sp. zn. Ex 427/2004 a na Okresnom súde Košice
II. pod sp. zn. 39Er/1411/2004. Exekúciou poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú, Hlavná 115,
040 01 Košice, ktorej sa táto exekučná vec postupuje na ďalšie konanie. Pôvodne poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice priznal trovy exekúcie vo výške
24,65 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24.01.2012 doručil oprávnený súdu prvého stupňa návrh na
zmenu súdneho exekútora a exekúciou navrhol poveriť JUDr. Máriu Hlavňovú. Súd prvého stupňa citoval
ustanovenie § 44 ods.6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v zmysle
ktorého vyzval súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor dňa 21.09.2012 predložil súdu prvého stupňa vyčíslenie
svojich exekučných trov vo výške 63,56 eur spolu s kompletným exekučným spisom.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia § 196 a § 200 ods.1 Exekučného
poriadku spolu s ustanovením § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V
uznesení uviedol špecifikáciu trov exekúcie tak ako ich uviedol súdny exekútor vo svojom návrhu.

Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 14 ods.1 až
ods.3, § 15 ods.1, § 22 ods.1 a ods.2, § 25 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania, avšak
nestotožnil sa s vyčíslením odmeny súdneho exekútora podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Úkony: spracovanie návrhu na začatie exekúcie, vypracovanie špecifikácie úkonov,
vrátenie poverenia a archivácia spisu, považoval len za administratívne úkony, ktoré bezprostredne
nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, resp.  vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov



uvedených v Exekučnom poriadku, preto krátil čas vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej činnosti o
135 minút. Taktiež nepovažoval za účelne vynaložený čas 45 min. na vypracovanie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, čas 45 min. na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, z
dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 15 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti,
ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Zdôraznil, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené
v § 15 ods.1 vyhlášky paušálnou sumou, podľa § 14 ods.3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia
exekučného konania s odmenou podľa § 14 ods.2 vyhlášky. Súd krátil súdnemu exekútorovi čas
vynaložený na jednotlivé úkony exekučnej činnosti o ďalších 90 minút z dôvodu, že úkony: získanie
poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, sú odmeňované
paušálnou sumou, preto je neprípustné tieto úkony odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým
spôsobom, že sa inak označia (spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie).

Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnym exekútorom vo
výške 1,66 eur za kancelárske potreby, pretože tieto výdavky považoval len za administratívne náklady
a výdavky, ktoré má znášať súdny exekútor a ktoré sú zahrnuté v zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky
v odmene súdneho exekútora. Keďže nie je možné priznať ich duplicitne, súd krátil náhradu hotových
výdavkov o 1,66 eur. Súd prvého stupňa rovnako z exekučného spisu nezistil, že by súdny exekútor
absolvoval pracovnú cestu, preto mu súd krátil náhradu použitia motorového vozidla vo výške 11,10 eur.

Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 24,65 eur. Prvostupňový
súd ďalej posudzoval otázku, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie. Vo
všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, avšak v zákonom stanovených prípadoch však hradí tieto
trovy oprávnený. Súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil
ich výšku s odôvodnením, že v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie. Vzhľadom na uvedené
budú trovy exekúcie pôvodného exekútora uhradené z výťažku predmetnej exekúcie vedenej súdnou
exekútorkou poverenou pokračovať vo výkone exekúcie č. EX 427/2004.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.).

V odvolaní uviedol, že namieta priznanie trov za úkon vypracovanie zmluvy o vykonanie exekúcie v
sume 6,64 eur, z dôvodu, že sa jedná o úkon, ktorý nepozná ani Exekučný poriadok ani vyhláška č.
288/1995 Z.z., ale ide o úkon, ktorý smeruje k dohode o zmluvnej odmene medzi oprávneným a súdnym
exekútorom. Podľa názoru odvolateľa odmena za vypracovanie zmluvy o výkone exekúcie by mala byť
zahrnutá v odmene podľa tejto zmluvy a nie priznaná podľa vyhlášky.

Ďalej namietal priznanie trov za úkon zisťovanie mzdy povinného v sume 3,32 eur. Uviedol, že v rámci
exekúcie so skorším poradím vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zahorjanom pod zn. EX 67/03 a
EX 43/04 vedenej voči tým istým povinným, už vykonával súdny exekútor zisťovanie zamestnávateľa
povinných, pričom v týchto konaniach nebol dosiahnutý ani čiastočne pozitívny výsledok. Odvolateľ preto
tento úkon namieta z dôvodu nadbytočnosti a podľa jeho názoru by bol vhodnejšie vykonanie exekúcie
iným spôsobom (zisťovanie hnuteľného a nehnuteľného majetku povinného).

Ďalej odvolateľ namietal priznanie trov za poštovné vo výške 3,94 eur, z dôvodu, že oprávnený prebral
upovedomenie o začatí exekúcie osobne dňa 04.01.2005 na pracovisku súdneho exekútora a žiadal
preveriť uplatnené poštovné náklady pre účely doručovania súdnych zásielok oprávnenému.

Ako ďalšiu odvolaciu námietkou uviedol 20 %-nú daň z pridanej hodnoty za poštovné (predstavuje 0,79
eur) s poukazom na zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, kde je uvedené, že univerzálne poštové
služby sú od dane oslobodené. Pôvodne priznanú daň z pridanej hodnoty oprávnený žiadal znížiť.

Ako poslednú odvolaciu námietku oprávnený uviedol, že predpokladá, že si súdny exekútor ponechal
z celkovej vymoženej sumy predčasne odmenu podľa ustanovenia § 16 ods.1 vyhlášky, v zmysle
ktorého ak súd zastaví exekúciu len čiastočne, pretože zastavenia exekúcie sa týka niektorý z dôvodov
zastavenia len sčasti, pri určovaní odmeny súdneho exekútora sa postupuje podľa § 5 vyhlášky, a



zároveň si uplatnil okrem tejto odmeny aj odmenu podľa § 14 ods.1 písm.b) vyhlášky. Uviedol, že v
prípade, že si súdny exekútor uplatnil odmenu pola § 14 a § 15 vyhlášky, odmena podľa § 16 ods.1
vyhlášky mu neprináleží.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v danej exekučnej veci neboli
vymožené žiadne finančné prostriedky.

Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného
proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p.
rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je sčasti dôvodné.

Podľa  ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky
vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 27a citovanej vyhlášky, exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 14 citovanej vyhlášky, platnej v čase začatia exekučného konania, ak súdny
exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm.a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Podľa ustanovenia § 15 ods.1 citovanej vyhlášky, platnej ku dňu začatia exekučného konania, paušálnou
sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý úkony spracovanie návrhu na začatie
exekúcie, vypracovanie špecifikácie úkonov, vrátenie poverenia, archivácia spisu, považoval len za



administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, a preto
súdnemu exekútorovi za ich vykonanie nepatrí odmena. Odvolací súd sa stotožňuje aj s nepriznaním
časovej odmeny za úkony vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko sa jedná len o inak pomenované úkony ktoré
sa odmeňujú v zmysle § 15 vyhlášky paušálnou sumou. Odvolací súd sa stotožňuje aj s nepriznaním
náhrady hotových výdavkov súdnemu exekútorovi vo výške 1,66 eur za kancelárske potreby a taktiež s
nepriznaním náhrady použitia motorového vozidla vo výške 11,10 eur.

Pokiaľ ide o vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, odvolací súd sa stotožňuje s námietkou
oprávneného. Súd považuje tento úkon za úkon administratívneho charakteru a nie je ho možné
považovať za úkon potrebný a účelne vynaložený na exekúciu, preto trovy súdneho exekútora kráti o
6,64 eur.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal priznanie paušálnej sumy 3,32 eur za úkon zisťovanie mzdy
povinného, nakoľko v rámci exekúcie so skorším poradím vedenej u toho istého súdneho exekútora voči
tým istým povinným už vykonával súdny exekútor zisťovanie zamestnávateľa povinných s poukazom
na neúspešnosť tohto zisťovania. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že exekučné konanie v zmysle
Exekučného poriadku má svoj charakteristický priebeh, ktorý zahŕňa vykonanie tých istých úkonov
v každej exekúcii, ako napr. zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného,
zisťovanie účtu povinného, a podobne, za ktoré súdnemu exekútorovi patrí odmena a náhrada hotových
výdavkov, a to bez ohľadu na to, či voči tomu istému povinnému súdny exekútor vykonáva aj inú
exekúciu. V tejto časti považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné.

K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa priznania trov za poštovné, odvolací súd má z
exekučného spisu za preukázané, že táto odvolacia námietka oprávneného je sčasti dôvodná. Súd
prvého stupňa priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,94 eur (1 x 1,-- euro, 2 x
1,47 eur). Odvolací súd má z exekučného spisu za preukázané poštovné náklady vo výške 2,94 eur
(2 x 1,47 eur) za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie obom povinným. Odvolací súd preto kráti
trovy súdneho exekútora o 1,-- euro.

Pokiaľ ide o oslobodenie univerzálnych poštových služieb od dane z pridanej hodnoty odvolací súd
uvádza, že Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 196 novelizovanom zákonom č. 348/2011
s účinnosťou od 01.01.2012 určuje, že o DPH sa zvyšuje nielen odmena súdneho exekútora, ale aj
náhrady. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie má konštitutívny
charakter, t.j. vznikajú ním práva a povinnosti, DPH podlieha odmena aj náhrady súdneho exekútora
tak, ako to stanovuje zákon účinný v čase rozhodnutia súdu. Daňová povinnosť vznikne súdnemu
exekútorovi až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o trovách exekúcie.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
konkrétne na Nález sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004, z ktorého vyplýva, že uplatnená náhrada
za stratu času, paušálna náhrada za úkony a náhrada hotových výdavkov podliehajú dani z pridanej
hodnoty.

Na základe uvedeného odvolací súd kráti trovy súdneho exekútora spolu o 7,64 eur, preto priznáva
pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 12,90 eur a 20 % daň z pridanej
hodnoty zo sumy 12,90 eur vo výške 2,58 eur. Trovy súdneho exekútora predstavujú spolu 15,48 eur.

Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku oprávneného, aby súd preveril, či si súdny exekútor
ponechal časť vymoženej sumy na úhradu jeho trov. Vysporiadanie vymoženej sumy je vecou strán,
ktorých sa toto týka, a to súdneho exekútora a oprávneného a súd v tomto štádiu do týchto vzťahoch
zo zákona nevstupuje.

Podľa ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd  v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. v spojení s ustanovením §
251 ods.4 veta prvá O.s.p tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.



Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie §
3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39Er/1411/2004", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}], "citovane_v": []}