Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/125/2016 z 26. 10. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. októbra 2016, sp. zn. 17CoE/125/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7615207273.1
Krajský súd Košice | 17CoE/125/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7615207273.1 | 2016-10-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP, EP, /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e847622-6a71-4ced-80c6-f1a34411166a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7615207273.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/125/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207273
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207273.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: H. V., G..M..B.., so sídlom
ul. Vajnorská č. 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, AK so sídlom Martinčekova č. 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnej: I. Y., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y., vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorsky úrad
Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn. EX XXXX/XX, pre vymoženie istiny 280,10 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 7Er/352/2015-22 zo dňa
10. 09. 2015, t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že dňa 28. 04. 2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 280,10
Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, na základe návrhu oprávneného.

3. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn.: BW-
B/0112/0185 zo dňa 26. 10. 2012.

4. Súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2, 3, § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1 až 4 písm. r), ods. 5, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len "OZ") v platnom znení.

5. Konštatoval, že exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy je aj rozhodcovská doložka, ktorú súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to,
že všeobecné obchodné podmienky si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Preto súd považoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, lebo nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.



6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že takto formulovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v
prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ak bude žalobcom vo veci banka, čím mu odoberá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Rovnako je neprijateľná aj časť rozhodcovskej
doložky, kde sa uvádza, že ak bude žalobcom klient je oprávnený predložiť spor rozhodcovskému súdu
už vopred určenému štatútom banky alebo všeobecnému súdu. Štatút banky keďže už vopred určuje
rozhodcovský súd odníma spotrebiteľovi možnosť voľby rozhodcovského súdu respektíve rozhodcu.
Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle cit.
ustanovení OZ a teda je neplatná.  V danej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu
rozhodcovskej doložky nielenže rozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený
oprávneným. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský
subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda
zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za
prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.

7. Uzavrel, že rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne
opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. Vzhľadom na uvedené súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z
toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal
právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

9. V zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) podal proti uzneseniu oprávnený
odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) a ustanovenia  § 221 ods. 1
písm. d), f), h) O.s.p.

10. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia
je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a
hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje
zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci
konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len
ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku  oprávnený preskúmavať  rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska
súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo 159/2009.

11. Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je v rozpore s
ustanovením § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenie § 159 Občianskeho
súdneho poriadku  a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa ustanovenia § 37 zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné
prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku.
Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 je záväzný pre
účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil, že uvedeným konaním
súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na
Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: ÚS 2/2000 a sp. zn.: PL. ÚS 21/08.



12. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
poukázal na viaceré  rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II.: ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn.: I. ÚS 17/01, nález sp. zn.: I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn.: IV. ÚS 110/09, nález sp.
zn.: I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn.: III. ÚS 264/05.

13. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v
čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací
poriadok Stáleho rozhodcovského súdu  zriadeného  pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s, z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere
predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom, čím mu súd odňal možnosť konať pred súdom.

14. Ďalej uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie a pokiaľ by súd dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné uvedený záver
vyvodiť z použitia smernice Rady č. 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a v žiadnom prípade
interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom
tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o
posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu povinného  tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že exekučný
súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky  sa
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Zdôraznil, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná
a.s. je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná a.s. zapísaného v zozname stálych
rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory v súlade s ustanovením § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

16. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., Trnavská cesta 7, 831
04 Bratislava, IČO: 35 862 882, pred rozhodcami: JUDr. Adriánom Knežom, Mgr. Branislavom Legátom
a JUDr. Marekom Baňasom, sp. zn. H.-H. zo dňa 26.10.2012, s právoplatnosťou dňa 19. 11. 2012 a
vykonateľnosťou 23. 11. 2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo
výške 280,10 Eur, úrok vo výške 23,00% ročne zo sumy 280,10 Eur od 15. 05. 2009 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 280,10 Eur od 15. 05. 2009 do zaplatenia istiny, sumu
vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 87,41 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04
Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 70,60 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

18. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 10. 10. 2007 vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov oprávnenému vo výške 10 000 Sk (331,93 Eur), ktorú sa tento zaviazal splatiť 30
pravidelnými mesačnými splátkami po 521 Sk (17,29 Eur) k 10. dňu v mesiaci. V zmluve bola dohodnutá
RPMN vo výške 25,58% a úroková sadzba je 23%.



19. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

20. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa." V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch,  spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

25. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný
je zmluvnou stranou, ktorý nekonal ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere
identifikovaný rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.



Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

27. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V danom prípade je v článku 11.2 Všeobecných
obchodných podmienok zakotvená rozhodcovská doložka, kde sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich ZoÚ
a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNÁ a MEDIAČNÁ, a.
s., IČO : 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/8 podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre
nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho  súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6
Cdo 135/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp "vigilantibus
iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

29. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť
za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v
rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

30. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou
uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v
rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený
podrobiť sa v zmysle  rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o
individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

31. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom



vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah  teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka  sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví
o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi."

32. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy  oprávnený len konkrétne
určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. apríla 1993 považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a
neuviedol, že sa jedná o primárny prameň práva Európskej únie, ktorý by mal interpretačný význam.
Článok 249 ZES (po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie) obsahuje definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho
práva. Smernica je rovnako ako nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého
dosiahnutie predpokladá. Členské štáty Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom,
ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie
smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu. V Slovenskej republike
sa implementácia smernice 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení Občianskeho zákonníka  o
spotrebiteľskom práve (ust. § 52 až 54) v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej
únie (dňa 01.05.2004). Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské právo, preto bola odvolacia námietka oprávneného aj v tejto časti
neopodstatnená.

34. V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie  na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku a preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

36.  O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §  396 ods. 1 C.s.p.  v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).