Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/84/2013 z 19. 2. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. februára 2014, sp. zn. 3Co/84/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7512211093.1
Krajský súd Košice | 3Co/84/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7512211093.1 | 2014-02-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61cc233f-64fc-4736-993f-72025f5f012b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7512211093.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/84/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211093
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512211093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša, v právnej veci žalobcu U. F. R., R..K..S.., J.
X, L., A.:XX XXX XXX, B. V. F., R..K..S.., J. X, L. , IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1. rade Y. F.,
X.. XX.X.XXXX, L. F. J. Č.. XXX C. Y. X. K. Y. H., X.. XX.X.XXXX, bytom F. J. Č.. XX, v konaní o
zaplatenie 1.263,73 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k.
18C/186/2012-49 zo dňa 9.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v
2. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade.

Z r u š u j e  rozsudok vo výroku o lehote na plnenie prisúdenej istiny 1.263,73 eur s príslušenstvom
pohľadávky a trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade  a v rozsahu zrušenia vec vracia
na ďalšie konanie.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť   zaplatiť žalobcovi
istinu 1.263,73 eur  spolu s úrokom z  omeškania vo výške 361,56 eur ako aj ročným úrokom z omeškania
vo výške 13% zo sumy 720,62 eur do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania v sume 241,20 eur, z toho
trovy právneho zastúpenia v sume 165,70 eur na účet právneho zástupcu žalobcu V. F., R..K..S.., Ú. X,
L., všetko v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne, počnúc mesiacom január 2013, vždy
do 25. dňa toho ktorého mesiaca do budúcna až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Návrh žalobcu proti žalovanej v 2. rade zamietol s tým, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade rozhodol v súlade s ust. § 153a ods. 1 O.s.p. na základe
uznania nároku žalovaným v 1. rade a v odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 4 O.s.p. uviedol
iba predmet konania a  ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. V súlade s ust. §  160 ods. 1 O.s.p.
zaviazal odporcu na plnenie v splátkach .

Zamietnutie žaloby vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaná v 2. rade nemala žiadnu vedomosť, že podpisuje dohodu o uzavretí splátkového
kalendára zo dňa 23.3.2011 a uznaní záväzku, ktorú mala podpísať a podľa bodu 1.3 dohody
pristúpiť k záväzku žalovaného v 1. rade. V zmysle článku bodu 3.1 tejto dohody osoby uvedené v
bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súd



prvého stupňa mal za preukázané, že medzi žalovaným v 1. rade a pôvodným veriteľom Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Bratislava bola uzavretá spotrebiteľská zmluva vychádzajúca z ustanovení zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania
posúdil súd prvého stupňa ako právny vzťah spotrebiteľského charakteru a zámer žalobcu dosiahnuť
vymožiteľnosť pohľadávky tým, že dal podpísať Dohodu o uzavretí splátkového kalendára, uznaní
záväzku a pristúpenia k záväzku dňa 23.3.2011 žalovanej v 2. rade vyhodnotil ako nekalú obchodnú
praktiku, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemernej spotrebiteľky.
Aj keď podľa ust. § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka sa dohodne písomne s veriteľom, že splní
za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne, takéto pristúpenie k záväzku  vyžaduje jednoznačné preukázanie
tej skutočnosti, že osoba, ktorá dlh uznáva a pristupuje k nemu má vedomosť o tom, že z jej strany
podpisom určitého tlačiva dochádza k uznaniu dlhu a ku pristúpeniu k záväzku. Bolo na žalobcovi, aby
v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že pristupuje k dlhu a uznáva ho. Súd prvého stupňa
poukázal aj na  tú skutočnosť, že samotná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára, uznaní záväzku je
vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia
o pristúpení záväzku a uznaní dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že išlo o individuálne, v
tomto konkrétnom prípade so žalovanou dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom
na nepreukázanie vedomosti žalovanej o tom, že pristupuje k dlhu a uznáva ho, je v nej neprospech
a je neprijateľnou podmienkou, preto súd prvého stupňa uzavrel, že dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku v časti pristúpenia k dlhu ako nekalá obchodná praktika je neprijateľná
podmienka  a je preto neplatná v súlade s ust. § 3 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
prvého stupňa pre svoje rozhodnutie aplikoval aj ust. § 2 písm.  r), u), 4 ods. 8, 7 ods. 1, 7 ods. 2,
3, 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z.  Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.
rade odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej v 2. rade, ktorá bola v konaní úspešná náhradu trov
nepriznal, keďže jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, čo do výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu žalobcu
a žalovanej v 2. rade a proti výroku o výške povolených splátok žalovanému v 1. rade. Pokiaľ ide o výšku
splátok 10 eur mesačne, mal za to, že súd prvého stupňa znevýhodnil postavenie navrhovateľa pri takto
nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky a časový horizont uspokojenia
pohľadávky. Žalobca sa nebráni plneniu dlžnej sumy zo strany žalovaného v 1. rade v splátkach, avšak
vo výške, ktorá bude primeraná výške celkovej dlžnej sumy, t.j. v takej výške, aby dlžná istina  vo výške
1.263,73 eur bola splatená najneskôr v lehote 5 rokov. Žalovaný bol vyzývaný písomne aj telefonicky a
bola vykonaná osobná návšteva na adrese žalovaného v 1. rade, v snahe si zabezpečiť úhradu dlžnej
sumy ešte pred podaním žalobného návrhu za účelom mimosúdneho vyriešenia veci. Okrem uvedeného
sa zhoršuje postavenie samotného žalovaného, keďže platením dlžnej sumy v nízkych splátkach, teda v
dôsledku neúmerne dlhého časového obdobia až do úplného splatenia istiny v splátkach, neustále rastú
úroky z omeškania, čím sa samotná výška pohľadávky zvyšuje. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby voči
žalovanej v 2. rade, navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a návrhu vyhovieť v plnom rozsahu,
výšku povolených splátok  žalovaného v 1. rade zvýšiť na minimálne 25  eur mesačne, alternatívne
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil trovy odvolacieho konania
za podanie odvolania.

Citujúc ust. § 110 ods. 1 a § 558 OZ mal odvolateľ za to, že došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu
zo strany žalovanej v 2. rade. Súd prvého stupňa sa len stotožnil s jednostranným vyjadrením žalovanej
v 2. rade, že o premlčaní dlhu nemala vedomosť a nevedela, čo podpisuje. V dôvodoch odvolania
žalobca uviedol, že nemôže súhlasiť so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania. Žalobca
tiež zdôraznil,  že žalobca ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy.
Žalovaná v 2. rade po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody svojím podpisom svoj „existujúci“
záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade
a vo výroku o lehote na plnenie žalovaného v 1. rade v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu
vyplývajúcom z ust.§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku o
zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade nie je dôvodné a odvolanie žalobcu voči k výroku rozsudku
o lehote na plnenie je dôvodné.



Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.2.2014 o 08.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 221/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 12.2.2014 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p.

Rozsudok v napadnutom výroku, ktorým návrh proti žalovanej v 2. rade bol zamietnutý a vo výroku o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade je vecne správny, preto ho odvolací
súd v zmysle ust.§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f),
t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením  je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva  ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje aj dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a na tieto v podrobnostiach
odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým návrh žalobcu proti žalovanej v 2. rade bol
zamietnutý a k odvolacím námietka žalobcu odvolací súd udáva nasledovné:



Správny je záver súdu prvého stupňa, že v danej veci nedošlo zo strany žalovanej v 2. rade k pristúpeniu
záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka k uznaniu dlhu v zmysle § 588 Občianskeho
zákonníka ako to tvrdil žalobca. Aj keby sa Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku
neposudzovala ako bezprostredne nadväzujúca na spotrebiteľskú zmluvu, zámer žalobcu dosiahnuť
vymožiteľnosť pohľadávky tým, že dal podpísať dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní
záväzku dňa 23.3.2011 a zároveň jej pristúpenie k záväzku žalovaného v 1. rade (jej zaťa), správne súd
prvého stupňa vyhodnotil nielen ako nekalú obchodnú praktiku, ale aj úkon výkonu práv a povinnosti v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanej v 2. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu
a žalovanej v 2. rade potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.
rade je odôvodnený ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s us.t § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaná v 2. rade trovy odvolacieho konania neuplatnila,
ani jej nevznikli.

Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj napadnutý výrok rozsudku o lehote  na plnenie prisúdenej
istiny príslušenstva pohľadávky a trov konania žalovaného v 1. rade žalobcovi. Súd prvého stupňa uložil
v rozsudku povinnosť v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a určil, že peňažné plnenie spolu s prisúdenými
trovami konania môže vykonať v splátkach po 10 eur mesačne. Vychádzal len z výpovede žalovaného
v 1. rade, že je nezamestnaný a rovnako je nezamestnaná aj jeho manželka a nebral zreteľ na to, že je
povinný stanoviť podmienky splátok a ich zročnosti tak, aby došlo k postúpenému splácaniu priznaného
plnenia v reálnom čase.

Vzhľadom na výšku prisúdenej pohľadávky a skutočnosť, že súd prvého stupňa neskúmal, či by vyššie
splátky mohli spôsobiť ohrozenie výživy a uspokojenia základných potrieb žalovaného v 1. rade a jeho
rodiny vzhľadom na jeho aktuálny príjem (súd prvého stupňa vychádzal len z tvrdenia žalovaného v 1.
rade) a nepriaznivú finančnú situáciu na strane žalovaného v 1. rade si nijako nepreveril.

Podľa ust. § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozhodnutia na čas,
kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok v znení: žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu
1.263,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 361,56 eur, ako aj ročným úrokom z omeškania vo
výške 13% zo sumy 720,62 eur od 7.3.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, výška ktorých
bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 10
eur mesačne, počnúc mesiacom január 2013, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca do budúcna až do
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Návrh žalobcu proti žalovanej v 2. rade zamietol.  V
právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou náhradu trov konania  účastníkom nepriznal.

V písomnom vyhotovení rozsudku zrejmou chybou v písaní nie je uvedené, od ktorého dňa má povinnosť
žalovaný v 1. rade platiť ročný úrok z omeškania vo výške 13 % zo sumy 720,62 eur.

Preto odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p. opraviť napadnutý
rozsudok vo výroku vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade podľa § 164 O.s.p.

Toto rozhodnutie  prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.