Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/122/2016 z 23. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. augusta 2016, sp. zn. 16CoE/122/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7515208613.1 Krajský súd Košice | 16CoE/122/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7515208613.1 | 2016-08-23 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, /SK/ZZ/0/0, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3cc00467-7a88-4a6c-a122-53340a0d77f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7515208613.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/122/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515208613
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515208613.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, pre vymoženie istiny 304
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č. k.
12Er/2503/2015-16 zo dňa 25.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 19425/15
zamietol.

2) V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený návrhom doručeným dňa 10.03.2015
domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 09971/14
zo dňa 03.11.2014. Dňa 07.05.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie citoval § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2,
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, 53 ods. 1 až 4,
§ 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, Smernica Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 a konštatoval, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 05.09.2012 uzatvorená
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa povinná zaviazala splácať úver v dohodnutých splátkach
a lehotách. Oprávnený predložil kópiu Rozhodcovskej doložky uzatvorenej vo forme rozhodcovskej
zmluvy podpísanej povinnou dňa 05.09.2012. Podľa čl. II tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.09.2012, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky. Preskúmal predloženú rozhodcovskú doložku a zistil, že
táto nebola súčasťou formulárovej Zmluvu o úvere. Rozhodcovská doložka bola koncipovaná ako
samostatná listina, samostatne podpísaná, čo znamená, že bola uzatvorená vo forme rozhodcovskej
zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená oddelene od ostatných všeobecných podmienok však nesvedčí o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom oddelenom predkladaní zmluvných podmienok - zmluvy
o úvere a rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu vylúčenia dojednania rozhodcovskej doložky spod režimu



súdnej kontroly. Ide však o formulárové zmluvy, ktoré povinná nemohla nijako ovplyvniť a mohol
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu a je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo
ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obe boli uzavreté v ten istý deň. Jediným exekučným titulom,
pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania,
je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 odseku 1 písm. b/ alebo c/. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že predložená
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podaná žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že mu bola predložená zároveň pri podpise úverovej
zmluvy. Mohol len zmluvy ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Napriek formálnemu
zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Na základe uvedeného aj rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán,
rozhodcovská doložka pripojená k zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

3) V zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) podal oprávnený odvolanie proti
uzneseniu súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

4) Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že
uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania.
Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného
konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné
konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.
Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v
exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom
súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je



v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo
k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený
uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi
zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe
uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený
poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov
bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd nad
rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5) Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7) Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8) Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

9) V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn.
SR 09971/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa
02.01.2015. Z predloženého spisu zároveň vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinná
uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.09.2012, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca
oprávneného povinnej úver vo výške 400 eur a povinná sa zaviazala túto sumu vrátiť, zvýšenú o poplatok
392 eur, t.j. celkovo zaplatiť 792 eur v 12 mesačných splátkach v sume 66 eur.

10) Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so



zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11) Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

12) Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v
spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah
založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona
a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného
titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

13) Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva o úvere uzatvorená
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom
na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený je
zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou
stranou, ktorá nekonala ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo
oprávneným preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinná je v zmluve o úvere
identifikovaná rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.
Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

14) Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

15) Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení rozhodcovskou
doložkou zaoberal, keď uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 15.11.2012 rozhodcovskú zmluvu.
Túto zmluvu súd zároveň posúdil v zmysle § 53 ods. 4 a Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú, a
tým aj neplatnú podmienku.



16) V zmysle čl. 2 Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 05.09.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

17) Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18) Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008,
zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované
ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

19) Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej
zmluve ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden
deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či
by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinná osobitne
vymienila jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla
nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

20) O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

21) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje



značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná
podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne
dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.

22) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

23) Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).