Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/126/2015 z 7. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. marca 2016, sp. zn. 23To/126/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3515010027.1 Krajský súd Trenčín | 23To/126/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3515010027.1 | 2016-03-07 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34ef2efd-1611-4598-b75c-14f7c497249f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515010027.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/126/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010027
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515010027.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov
JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. marca
2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci
obžalovaného

N. R.,

nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom U. XXX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/8/2015 zo dňa 19. júna
2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. R. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, č. Pv 736/14/3304-34 zo dňa
21.1.2015, doručenú Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 22.1.2015, v ktorej mu kládol za
vinu, že sa mal dopustiť prečinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe,
že v období od mesiaca marec 2014 do presnejšie nezisteného dňa, najneskôr do dňa 12.11.2014,
sa opakovane vyhrážal S. K., a to v Novom Meste nad Váhom osobne pri náhodných stretnutiach
s S. K., ako aj zasielaním SMS správ z mobilných telefónov s pridelenými číslami XXXX XXX XXX,
XXXX XXX XXX a +XXXXXXXXXXXX na jej mobilné telefóny s pridelenými číslami XXXX XXX XXX
a +XXXXXXXXXXXX, v tom smere, že ak mu S. K. nedá 2 000,- Eur, tak jej urobí rôznym spôsobom
zle, najmä že ju dostane do väzenia a že tam bude tak dlho, že ju vlastná dcéra nespozná, a že ak mu
nedá 2 000,- Eur, tak jej priateľ jej bude posielať balíky do väzenia, tiež sa jej dňa 14.9.2014 o 20:35:34
formou SMS správy vyhrážal: “Pocuvaj ty stetka ak mi nedas tych 2000 eur pojdem proti tebe s cifrom
svedcit“, dňa 15.9.2014 o 09:39:40 sa jej formou SMS správy opätovne vyhrážal: „No co obedova kedy
budu tie peniaze alebo ta ma prist do mesta niekto poriesit“, dňa 15.9.2014 o 19:54:22 sa jej formou
SMS správy opätovne vyhrážal: „Uz som ti to vybavil pridu si ta pockat pred domom a ked nebudu
prachy zle dopadnes“, obvinený sa S. K. taktiež osobne vyhrážal, že na súdne pojednávanie týkajúce sa
zverenia dcéry S. K. a J. O. do opatery a starostlivosti a úpravy styku s otcom maloletej prinesie inzerát
na poskytovanie sexuálnych služieb, kde bude prekrytá tvár a bude tvrdiť, že je to S. K., aby jej súd
nezveril dcéru do starostlivosti, čím u poškodenej S. K. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal.



Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie prokurátor proti výroku o vine
v neprospech obžalovaného a následne odvolanie písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení
odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a že spáchanie trestnej
činnosti bolo dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní, na
ktorých poškodená S. K. a svedkovia R. F. a P. X. zotrvali na svojich výpovediach a obžalovaného z
trestnej činnosti naďalej usvedčovali. Poškodená S. K. na hlavnom pojednávaní podrobne popísala,
ako ju obžalovaný R. v období od mesiaca marec 2014 až do jeho zadržania opakovane vydieral,
vyhrážal sa jej, že ak mu nedá 2.000 €, tak pôjde na políciu proti nej krivo vypovedať, že ju dostane do
väzenia, že ju „porieši“ a tiež „porieši“ jej rodinu. Svedok R. F. na hlavnom pojednávaní dňa 7.4.2015 v
podstate uviedol, že z rozprávania svojej priateľky S. K. a z toho, že mu ukázala svoj mobilný telefón
a SMS správy od obžalovaného R., vie, že obžalovaný R. ju od marca 2014 vydieral a vyhrážal sa
jej prostredníctvom SMS správ. Svedkyňa P. X. na hlavnom pojednávaní dňa 7.4.2015 v podstate
uviedla, že má vedomosť o tom, že obžalovaný R. sa vyhrážal jej kamarátke S. K., že ju dostane
do väzenia, pýtal od nej nejakých 2.000 €. Videla aj SMS správu v mobilnom telefóne S. K., ako sa
jej vyhrážal, že keď mu nedá 2.000 €, tak ju dá zavrieť a bude na súde tvrdiť, že nie je schopná sa
postarať o svoju maloletú dcéru. Svedok O. ďalej vypovedal, že obžalovaný R. požadoval od poškodenej
K. 2.000 € tým spôsobom, že „volal jej, že mu niečo dlží, aby mu to dala“. Ako rozhodujúca sa javí
výpoveď svedka O., ktorý uviedol, že od obžalovaného R. vie, že obžalovaný požadoval od poškodenej
K., aby mu dala 2.000 €, zo všetkých svedkov má určite najmenej dôvodov, aby krivou výpoveďou
pomáhal poškodenej K., s ktorou mali rôzne spory riešené políciou aj súdom a ktorá ho mala podľa
jeho presvedčenia dať zbiť a tiež mu mala dať podpáliť auto. Pokiaľ ide o výpoveď svedka J. O., súd
sa v napadnutom rozsudku jej obsahom vôbec nezaoberal a už vôbec ju riadne nevyhodnotil, hoci
ide o dôkaz, ktorý má rozhodujúcu váhu. Poškodená K. v predmetnom období používala len telefónne
číslo XXXX XXX XXX. Obžalovaný R. má oficiálne telefónne číslo XXXX XXX XXX, avšak výhražné
a vydieračské SMS správy nepísal poškodenej K. z tohto svojho telefónneho čísla, ktoré je evidované
na jeho meno, avšak písal výhražné a vydieračské SMS správy z iných telefónnych čísiel, ktoré nie sú
oficiálne evidované na jeho osobu. Taktiež na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že telefónne čísla XXXX
XXX XXX a +XXXXXXXXXXXX, označené v skutkovej vete, nepatria poškodenej K.. Na objasnenie veci
je v tejto súvislosti potrebné vypočuť osobu J. D., na ktorú je evidované telefónne číslo XXXX XXX XXX,
za akých okolností bolo toto číslo zaevidované a kto ho reálne používal. Súd sa v napadnutom rozsudku
nezaoberal údajmi o telekomunikačnej prevádzke telefónneho čísla svedkyne X., resp. z rozsudku nie
je zrejmé, či tento dôkaz, ktorý navrhol prokurátor zabezpečiť a ktorý súd uložil svedkyne X. predložiť,
bol vôbec na hlavnom pojednávaní oboznámený. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či správanie
obžalovaného R. voči poškodenej K. nenapĺňa znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, na
sčasti upravenou skutkovom základe. K nadávkam a nevhodnému správaniu voči poškodenej K. sa
totiž priznal aj samotný obžalovaný. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal konkrétnym obsahom
výpovedí obžalovaného, poškodenej a jednotlivých svedkov a nevyhodnotil ich samostatne, ako aj vo
vzájomnej súvislosti. V danom prípade by mohli pomôcť objektívnejšie zistiť skutkový stav veci N. R.
a D. T., ktoré by mali byť predmetnými kamarátkami obžalovaného R., ktoré obžalovaný zoznámil s
poškodenou a ktorým následne poškodená vybavila prácu v Nemecku, za čo mal obžalovaný R. dostať
odmenu 2.000 €. Svedok D., na ktorého je evidované telefónne číslo XXXX XXX XXX, by zase mohol
objasniť, za akých okolností bolo toto číslo zaevidované a kto ho reálne používal. Navrhol preto, aby
krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a aby v zmysle §
322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že navrhuje odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Súd prvého stupňa správne uviedol, že skutok v obžalobe
možno de facto rozdeliť, jednak ide o údajné „osobné vydieranie“, a jednak na údajné „vydieranie
prostredníctvom SMS správ. Čo sa týka prvej časti a údajného „osobného vydierania“, súd prvého
stupňa správne rozhodol o oslobodení spod obžaloby, nakoľko žiadny dôkaz obžalovaného neusvedčuje
zo spáchania predmetného trestného činu. Výpovede poškodenej, jej snúbenca svedka F. a jej
najlepšej kamarátky svedkyne X. sú chaotické, vo vzájomnom rozpore, a sú jednoznačne vyvrátené
inými svedkami. Ani jeden z tzv. usvedčujúcich svedkov však jednoznačne neuviedol, kde, kedy a
akým spôsobom mal obžalovaný vydierať poškodenú. Čo sa týka druhej časti obžaloby o „vydieraní
prostredníctvom SMS správ“, súd prvého stupňa správne rozhodol o oslobodení spod obžaloby, nakoľko
žiadny dôkaz obžalovaného neusvedčuje zo spáchania predmetného skutku. Namieta zákonnosť
dôkazu - SMS správ a nahrávok telefonických hovorov. Uvedené SMS správy bez súhlasu dotknutej
osoby nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní, a preto ani súd prvého stupňa nemohol na



takýto dôkaz prihliadnuť. Poukázal na fakt, že len telefónne číslo XXXX XXX XXX je obžalovaného,
ostatné čísla nikdy obžalovaný nepoužíval, a ani nevie koho sú. V tomto smere poukazoval na fakt,
že žiadne SMS správy z jeho čísla XXXX XXX XXX nemajú charakter vydierania, resp. vyhrážania a
nebolo preukázané a verifikované, komu patria telefónne čísla, z ktorých odišli výhražné SMS správy
poškodenej K.. Nebolo preukázané a verifikované, komu vlastne patria telefónne čísla, na ktoré prišli
výhražné SMS pre poškodenú K.. Porovnaním charakteru a štýlu písania SMS správ z jeho čísla a
ostatných čísel je zrejmé, že predmetné SMS správy nepísal obžalovaný, ale úplne iná osoba. Poukázal
na fakt, že poškodená K. sama uviedla, že používa len jedno číslo XXXX XXX XXX, ktoré sa však v
obvinení ani obžalobe vôbec neuvádza. Skutok, ktorý od počiatku popiera obžalovaný, sa nestal, bol
vykonštruovaný, tento nespáchal obžalovaný a súd vyhodnotil dôkazy správne a v súlade so zákonom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadeného prokurátora vyhovieť. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K zistenému skutkovému stavu súdu prvého stupňa, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd
prvého stupňa k tomuto na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie, jednak osobným
výsluchom osôb, ako aj celou radou listinných a vecných dôkazov, ktoré dokonca aj sám zabezpečil.

Ako vyplýva z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, hodnoteniu vykonaných
dôkazov venoval súd prvého stupňa náležitú pozornosť. Preto neobstojí námietka prokurátora
spočívajúca v tom, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Odvolací súd sa stotožnil s tým
skutkovým záverom súdu prvého stupňa, ktorý je v posudzovanom prípade mimoriadne dôležitý,
spočívajúci v tom, že nebolo preukázané, že by obžalovaný posielal SMS správy poškodenej z čísla
mobilného telefónu evidovaného na jeho osobu. Obranu obžalovaného v tomto smere jednoznačne
podporili výsledky súdom doplneného dokazovania tak, ako je to podrobne rozvedené v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa. Taktiež poškodená potvrdila vlastníctvo len jedného čísla mobilného
telefónu.

Napriek rozpornosti, najmä vo výsluchoch osôb, bolo jednoznačne preukázané, že existovala konfliktná
situácia medzi obvineným a poškodenou, čo ani samotný obvinený nepoprel, došlo aj k slovným
urážkam, ktoré si však adresovali navzájom. Je pritom len logické, že strany v tomto konflikte (tak
svedkovia na strane obžalovaného alebo na strane poškodenej ) vypovedali rozdielne, či už z pohľadu
vzniku, ale najmä priebehu konfliktu.

Samotný prokurátor v odvolaní tvrdil, že poškodená K. používala telefónne číslo XXXX XXX XXX a
obžalovaný má na seba evidované číslo XXXX XXX XXX, ani jedna z SMS správ uvedených v obžalobe
však nie je odoslaná z čísla evidovaného na obžalovaného, na číslo evidované na poškodenú. Argument
prokurátora, že obžalovaný zámerne neposielal SMS zo svojho čísla, je síce logický, avšak rovnako
logický je aj záver, že uvedené SMS mohol posielať aj ktokoľvek iný.

Prokurátorom namietanou potrebou doplnenia dokazovania výsluchmi ďalších svedkov - J. D., N. R., či
D. T., k tejto je potrebné uviesť, že ich výpovede nemôžu nič zmeniť na fakte uvedenom vyššie.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo
preukázané, že skutok sa stal, nebolo v ďalšom možné sa zaoberať ani tým , či obžalovaný nenaplnil
znaky priestupku.

Taktiež prokurátorom navrhovaná úprava skutku s tým, že obžalovaný posielal SMS poškodenej z
rôznych telefónnych čísel, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.



Obhajoba na druhej strane zase namietala spôsob zachytenia telefonických hovorov poškodenou. K
tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť:

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) každý
má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia, korešpondencie.

V danom prípade išlo jednoznačne o komunikáciu medzi dvomi súkromnými osobami, teda možno
aplikovať iba čl. 8. Dohovoru v súvislosti s tým, akú ochranu tento poskytuje korešpondencií.

Právo na rešpektovanie korešpondencie je právom na nerušenú a necenzurovanú komunikáciu s inými.
Zmysel slova „korešpondencia“ pôvodne zahŕňal materiály zaslané poštou. V súlade s technickým
pokrokom sa výklad korešpondencie rozšíril na akúkoľvek komunikáciu, napr. aj telefónnu, SMS, MMS,
faxovú a internetovú.

Právo na ochranu súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie však nie je absolútne.
Pokiaľ však ide o zásah do tohto práva zo strany súkromnej osoby (ods. 1 čl. 8 Dohovoru), je neprijateľné,
aby páchateľ trestného činu, ktorým hrubo porušuje právo na ochranu súkromného a rodinného života
iného, nárokoval beztrestnosť dovolávaním sa ochrany svojho práva na ochranu korešpondencie.

Je všeobecne známe, že telefón môže byť vybavený niekoľkými technickými funkciami, okrem iného aj
nahrávaním hovoru. Telefonujúci, teda spolu komunikujú za všeobecnej vedomosti o možnosti, že hovor
môže byť technickou cestou jedným z nich zaznamenávaný. Z toho je vyvoditeľné, že komunikujúce
osoby konkludentne súhlasia i s možným vyhotovením zvukového záznamu telefonátu, pričom ide o
privolenie v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že každý má právo zaznamenávať svoje vlastné telefonické hovory, čo platí aj pre
SMS, MMS a chatovú komunikáciu, ktoré sa do pamäte telefónu zaznamenávajú dokonca automaticky.

Obhajobou, podľa názoru súdu, namietané dôkazné prostriedky teda neboli získané v rozpore so
zákonom ani s ustanoveniami § 114, § 115, § 116 Trestného poriadku, pretože tieto upravujú zásah do
práva na ochranu súkromia (korešpondencie) zo strany orgánov verejnej moci a nie súkromnej osoby.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, je však potrebné zdôrazniť nasledovné. Dôkazy zabezpečené v
konaní po ich posúdení jednotlivo i v celku nedávali ucelenú, jednotnú, logickú a ničím nenarušenú
reťaz dôkazov, smerujúcu k jedinému záveru, akým je uznanie viny obžalovaného. Naopak vznikli
tu pochybností, ktoré neboli dokazovaním odstránené, kto a komu vlastne predmetné SMS správy
s vydieračským obsahom posielal. Ani skutočnosti ohľadom osobného vydierania poškodenej
obžalovaným neboli vzhľadom k rozporom vo výpovediach svedkov jednoznačne preukázané.

Výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, preto považuje senát odvolacieho súdu za správny,
zodpovedajúci vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.