Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/268/2017 z 19. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. júna 2018, sp. zn. 9Co/268/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7812211460.2 Krajský súd Košice | 9Co/268/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7812211460.2 | 2018-06-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4b94da7-9b8b-48d5-86c5-bfd804dec4e5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7812211460.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/268/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812211460
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812211460.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov: 1/ Á. A., N.. XX.XX.XXXX,
A. M. T.P., D. Č.. XX, 2/ V.. E. A.T., N.. XX.XX.XXXX, A. M. T., D. Č.. XX, zastúpených Mgr. Monikou
Dunčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, IČO: 35 537 116, proti žalovaným 1/ V..
D. A., N.. XX.XX.XXXX, A. M. T., T. Č.. XX, 2/ Stavebnému bytovému družstvu Rožňava so sídlom v
Rožňave, Budovateľská č. 49, IČO: 31 686 966, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika
Simanová, s.r.o. so sídlom v Rožňave, Edelényska 2027/3, IČO. 47 258 853, o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode družstevného bytu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 24.03.2017, č.k. 10C/535/2012-158 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému v prvom rade nepriznal
právo na náhradu trov konania, žalovanému v 2. rade priznal právo na plnú náhradu trov konania a
zároveň priznal znalcovi PhDr. Igorovi Grajcarovi odmenu za znalecký posudok č. 025/2016 zo dňa
02.11.2016 vo výške 517,92 eur. Vo výroku uviedol, že znalec má nárok na úhradu tejto odmeny od
žalobcov v 1. a 2. rade a to spoločne a nerozdielne vo výške 100 %.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcov na určenie, že Zmluva o prevode
družstevného bytu Č.. XX D. N. R. Č.. XXXX K..Ú.. T. a Zmluva o výkone správy zo dňa 12.03.2003 je
neplatná. Tohto nároku sa pôvodne domáhala pôvodná žalobkyňa V.. C. H. na základe tvrdenia, že počas
trvania manželstva so žalovaným v 1. rade im bol pridelený do užívania sporný trojizbový družstevný
byt a v zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) im takto vzniklo aj spoločné
členstvo manželov v družstve a spoločný nájom bytu. Jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.06.2002 pod č.k. 6C/862/2001-73, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30.07.2003. Pôvodná žalobkyňa ďalej uviedla, že v roku 2004 zistila, že na základe
Zmluvy o prevode družstevného bytu došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
uvedenému bytu v prospech nej, ako aj žalovaného v 1. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov. V
zmluve tvrdila, že Zmluvu o prevode družstevného bytu nikdy nepodpísala a tento právny úkon označila
ako sfalšovaný. Potom čo pôvodná žalobkyňa zomrela, pokračoval súd prvej inštancie v konaní s jej
právnymi nástupcami žalobcami v 1. a 2. rade.



3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že pôvodná žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú zapísaní v Katastri nehnuteľností
ako vlastníci bytu, ktorý bol predmetom Zmluvy o prevode družstevného bytu Č.. M.- W. XXX/XX.
Konštatoval, že jednou z formálnych náležitostí písomného právneho úkonu v zmysle ust. § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ktorý podmieňuje jeho platnosť, je podpis konajúcej osoby. Poukázal na
tvrdenie pôvodnej žalobkyne, ktorá tvrdila, že zmluvu o prevode družstevného bytu nepodpísala, tvrdila,
že jej podpis bol sfalšovaný a preto sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode družstevného
bytu. Ako dôkaz poukázala na podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
poškodzovania cudzích práv. V konaní nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by spochybnili pravosť
jej podpisu. Žalobcovia v 1. a 2. rade ako právni nástupcovia napriek výzve súdu nedoložili v konaní
žiaden porovnávací materiál pre možné znalecké dokazovanie na porovnanie podpisu na zmluve o
prevode družstevného bytu s inými podpismi pôvodnej žalobkyne. K znaleckému posudku sa napriek
výzve súdu nevyjadrili a na nariadenom pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastnili. V písomnom
podaní len uviedli, že označujú dôkaz kontrolný znalecký posudok, nakoľko nesúhlasia so znaleckým
posudkom. Na základe vykonaného dokazovania a správania sa strán sporu súd neakceptoval označený
dôkaz kontrolný znalecký posudok, keďže ho žalobcovia v 1. a 2. rade nepredložili a k existujúcemu
znaleckému posudku, ktorý bol vyhotovený počas konania, nepodali žiadne písomné stanovisko. Súd
preto vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by podpis pôvodnej žalobkyne bol
sfalšovaný. Pôvodná žalobkyňa ani žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by zmluvu podpísali
žalovaní v 1. a 2. rade. Záver znaleckého posudku vyznieva v prospech tvrdení žalovaných v 1. a 2.
rade , pričom pôvodná žalobkyňa, resp. je nástupcovia žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukazovali
svoje tvrdenia, že podpis pôvodnej žalobkyne na zmluve nie je jej podpisom. Neposkytli porovnávací
materiál pre znalecké dokazovanie napriek písomnej výzve súdu a teda neuniesli dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o falošnom podpise pôvodnej žalobkyne. Súd preto dospel k záveru, že na Zmluve
o prevode družstevného bytu zo dňa 12.03.2003 sú podpísaní obaja členovia družstva, pôvodná
žalobkyňa a žalovaný v 1. rade. V konaní totiž žiadna zo strán, okrem tvrdenia pôvodnej žalobkyne,
nepredložila dôkaz, ktorý by jednoznačným spôsobom preukázal, že podpis pôvodnej žalobkyne nie je
pravý. Ďalším dôvodom na zamietnutia žaloby je skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu. Vo vzťahu k
tomuto dôvodu zamietnutia žaloby súd prvej inštancie s poukazom na znenie § 137 písm. c) C.s.p.
konštatoval, že pôvodná žalobkyňa mohla mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy
o prevode družstevného bytu, nakoľko v prípade určenia takejto neplatnosti by nebola v postavení
bezpodielovej spoluvlastníčky sporného bytu, ale v postavení spoločnej nájomníčky. Po jej úmrtí však
nastala zmena, nakoľko ak by došlo k určeniu neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu, by
sa postavenie žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k tomuto bytu nezmenilo. Pôvodná žalobkyňa ako
aj žalovaný by takto ostali spoločnými nájomcami uvedeného bytu a takýto stav trval až do smrti
pôvodnej žalobkyne. Súd prvej inštancie konštatoval, že smrťou pôvodnej žalobkyne nastala skutočnosť
vyplývajúca z úpravy § 707 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyvodil, že ak
sa právo na družstevný byt nadobudlo počas trvania manželstva, zostáva členom družstva a výlučným
nájomcom družstevného bytu pozostalý manžel a patrí mu členský podiel; na to súd prihliadne v konaní
o dedičstve. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že v prípade, ak by došlo k určeniu neplatnosti
zmluvy o prevode družstevného bytu, ostal by žalovaný v 1. rade výlučným nájomcom tohto bytu v
zmysle § 707 ods. 2 OZ a žalobcovia by sa teda nestali nájomcami sporného bytu a preto by ani nemali
nárok na odkúpenie tohto bytu od bytového družstva. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie
nárok žalobcov zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a konštatoval,
že úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania a preto žalovanému v 2. rade priznal
túto náhradu v plnom rozsahu. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade
odôvodnil tým, že tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Výrok o priznaní odmeny znalcovi
súd prvej inštancie založil na ust. § 259 a § 260 C.s.p. v spojení s vyhláškou č. 491/2004 Z.z. o odmenách,
náhradách a výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Konštatoval,
že nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom PhDr. Igorom Grajcarom z odboru písmoznalectva,
ktorý aj vypracoval znalecký posudok č. 025/2016 a ktorý aj súdu doručil 04.11.2016. Znalec si vyúčtoval
odmenu v celkovej výške 517,92 eur a súd po jej preskúmaní ustálil, že toto vyúčtovanie bolo vykonané
v správnej výške a preto mu aj náhradu v celom rozsahu priznal a zároveň určil, ktorá zo strán a
v akom percentuálnom pomere bude hradiť tieto výdavky. Zároveň konštatoval, že o samotnej výške
náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1, 2 C.s.p.



4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. V odvolaní uviedli, že napádajú všetky výroky
prvoinštančného rozsudku a svoje odvolanie zakladali na tvrdení, že rozsudok je zjavne neodôvodnený
a žalobcovia ho žiadajú zrušiť v celom rozsahu. Majú zato, že ich právny záujem trvá aj do dňa podania
odvolania. Ich právna predchodkyňa spornú zmluvu nikdy nepodpísala, a táto je v zmysle § 39 OZ
absolútne neplatná, znalecký posudok považujú za procesne nepoužiteľný.

5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Uviedol, že odvolanie žalobcov nemá náležitosti
podľa § 363 C.s.p., keďže neobsahuje odvolací dôvod. Má zato, že zopakovanie stanoviska a skutkových
tvrdení, ako aj právneho názoru uvedeného v žalobe bez ďalšieho nie je možné považovať za
odôvodnenie odvolania. Preto ho navrhuje odmietnuť. Žalovaný v 2. rade považuje rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny. Má zato, že žalobcovia počas konania v priebehu niekoľkých
rokov nepredložili žiadny dôkaz na preukázanie neplatnosti zmluvy o prevode bytu a ani znaleckým
dokazovaním nebolo preukázané, aby kúpnu zmluvu nepodpísala žalobkyňa. Zhodujú sa so záverom
súdu, že právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyni nemajú naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie. Z obsahu odvolania odvolací súd vyvodil záver,
že žalobcovia žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a ich žalobe vyhovieť.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
ust. § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov smerujúce
proti výroku rozsudku vo veci samej, teda proti jeho zamietavému výroku, ako aj proti výrokoch o
trovách konania účastníkov, nie je dôvodne. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnou
podmienkou úspešnosti určovacieho nároku, a to existenciou naliehavého právneho záujmu na takomto
určení a odvolací súd považuje za správny jeho záver v tomto smere, že žalobcom takýto naliehavý
právny záujem nesvedčí. Súd prvej inštancie založil tento záver na správnym skutkových záveroch
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie aj správne právne posúdil a aj vecne
správne rozhodol, pokiaľ nárok žalobcov zamietol. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd
aj dôvody prvoinštančného rozsudku týkajúce sa nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov
a preto sa v tejto časti v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti
týchto dôvodov a k týmto považuje za potrebné dodať, že znenie ust. § 707 ods. 2 OZ predpokladá
následok spočívajúci v tom, že členom družstva sa stáva pozostalý manžel z právnej skutočnosti, ktorou
je smrť jedného z manželov. Ide o situáciu, kedy jeden z členov bytového družstva zomrel v čase keď
jeho manželstvo ešte trvalo. Súdna prax však zaujala stanovisko, že uvedené ust. § 707 OZ sa použije
obdobne na tie prípady, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt
manželmi, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom a do smrti jedného z týchto rozvedených manželov
nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva a o tom, kto z
nich bude ako člen bytového družstva byt užívať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené pod
R26/1990).

7. S poukazom na tento právny záver s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, považuje závery súdu
prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu ako jednej zo zákonných podmienok pre
úspešnosť žaloby o určení, či tu právo je alebo nie je, za správny. Samotná táto skutočnosť je osobitným
dôvodom pre zamietnutie žaloby a to bez ohľadu na to, aby bolo potrebné vyporiadavať sa s ďalšími
skutkovými tvrdeniami žaloby. Žalobcovia v odvolaní síce popierajú tento záver súdu prvej inštancie na
preukázanie tohto odvolacieho dôvodu, však neoznačili žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy a preto
odvolací súd má za to, že tento odvolací dôvod nepreukázali. Odvolací súd preto zamietavý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny vrátane správnych výrokov o trovách konania
účastníkov ako aj o odmene znalca.

8. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.
Z tohto dôvodu odvolací súd priznal žalovanému v 2. rade aj plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Výrok o trovách odvolacieho konania žalovaného v 1. rade vychádza zo skutočnosti, že tomuto síce
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, takéto trovy mu však v odvolacom konaní nevznikli
a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.