{"guid": "2689da91-2033-4863-8dfc-dd0a3338c291:3c5e3cd4-5735-4dc6-ab58-01eff7a4dd08", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8413205214.3", "spisova_znacka": "10Co/21/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/21/2017 z 28. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. marca 2017, sp. zn. 10Co/21/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8413205214.3", "identifikacne_cislo": "8413205214", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Soga", "sudca_id": 207, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-soga-207", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c5e3cd4-5735-4dc6-ab58-01eff7a4dd08", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8413205214.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8413205214.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8413205214.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/21/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8413205214.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/225/2013-26
zo dňa 27.1.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám   n e p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012,  uplatnil
navrhovateľ voči odporcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 125,- eur z titulu majetkovej škody a
sumy vo výške 440,- eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že
navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom: F. Č., D.. XX.X.XXXX, pričom exekučné konanie bolo vedené pod spis. zn. EX 7937/2008.
Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. § 44
ods. 1 Exekučného poriadku, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Poprad  spolu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, a tiež v znení účinnom od 1.6.2010 do
31.5.2011, pričom zdôraznil, že robil sa rozdiel medzi exekučnými titulmi, t. z. povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Navrhovateľ uviedol, že exekučný
súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 24.11.2008, a to rozhodnutím o poverení - omeškanie viac ako 251



dní, pričom neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať sústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca  v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy SR. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v spise a znaleckým
posudkom Č.. X/XXXX evidovaným v registri súdnej správy pod č. XSpr X/XXX/XXXX a zo spisu a výpisu
zo spisu Okresného súdu Poprad zistil vo veci sp. zn. 16Er 406/2008, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená 27.10.2008, poverenie bolo vydané dňa 24.11.2008. Uznesenie zo
dňa 3.4.2014 právoplatnosť ešte nenastala. Exekučné konanie proti povinnému v časti vymoženia úroku
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.160,13 eur (34.950,- Sk) od 22.4.2008 do zaplatenia
v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zastavuje. Vykonaným dokazovaním
hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu súd konštatuje, že žaloba žalobcu
má náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý uplatnený
nárok žalobcu. V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdu spôsobenú tým, že Okresný súd Kežmarok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v zákonnej lehote nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná vzniesla vo vyjadrení
k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009. Súd prihliadol na vznesenú
námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dospel k názoru,
že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je premlčané
- objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
27.10.2008, žaloba 27.9.2012. Žalobcovi uplynula 3-ročná premlčacia lehota na náhradu škody, ktorá
začala plynúť, keď sa žalobca dozvedel o škode, t. j. najskôr 15. deň od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia súdu. Právo žalobcu sa z tohto dôvodu premlčalo. V exekučných konaniach, v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v
existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je
kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, je účinné od 01.01.2013, avšak i keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012, predmetné
ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno
aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred
01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom
nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd má za to, že nemožno všeobecne
rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup
súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade
exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie
poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu
na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi,
vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu
novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v
zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup súdu. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody.
Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej účinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase



zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaloženie uplatnených
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli
náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu. Žalobca uplatnil i nemajetkovú
ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu došlo k
ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania
konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody,
tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na
základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia
za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho
majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody.
Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.
Náklady spojené s činnosťou žalobkyne uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky,
pre ktorú bola exekúcia v danej veci vedená (pracovné výkony zamestnancov, správa informačného
systému) v období, ktoré  podľa jej tvrdení zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a rozhodnutia o nej, bez ďalšieho, nemožno považovať za skutočnú škodu. Žalobkyňa
ako obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania (poskytovania spotrebiteľských úveroch)
vynakladala a vynakladá náklady na správu svojich pohľadávok, vrátane predmetnej pohľadávky,
prostredníctvom informačného systému predovšetkým v súvislosti s touto podnikateľskou činnosťou.
Náklady na udržiavanie tohto informačného systému, teda aj náklady na správu predmetnej pohľadávky
v informačnom systéme, jej preto vznikali v súvislosti s jej podnikaním na trhu bez ohľadu na tvrdené
prieťahy v exekučnom konaní. Pohľadávka by už zrejme nebola spravovaná  informačným systémom len
v prípade jej vymoženia. Z tvrdení žalobkyne a znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom
I. X. N. A. Č.. X/XXXX, ktorý žalobkyňa v priebehu konania súdu predložila, pritom nie je vôbec zrejme,
či a kedy, prípadne či doposiaľ stále je predmetná pohľadávka informačným systémom spracovávaná,
či a v akom rozsahu by sa náklady na správu a udržanie informačného systému žalobkyne v prípade
neevidovania predmetnej pohľadávky v informačnom systéme vôbec znížili, a teda ani či vôbec nejaké
náklady na správu predmetnej pohľadávky boli vynakladané zbytočne v dôsledku tvrdených prieťahov v
exekučnom konaní. Preto súd zastáva názor, že žalobkyňa v konaní neuniesla povinnosť tvrdenia (a teda
ani dôkaznú povinnosť) ohľadne vzniku majetkovej ujmy v dôsledku tvrdených zbytočných prieťahov
v exekučnom konaní. Žalobkyňa v konaní neuniesla povinnosť tvrdenia (a teda rovnako ani dôkaznú
povinnosť) ani ohľadne skutočnosti, aké konkrétne náklady vôbec vynaložila na správu a udržanie svojho
informačného systému. Taktiež neuniesla ani dôkaznú povinnosť ohľadne tvrdenia ohľadne nákladov na
administratívne spracovanie a publikačné výdaje spojené s urgenciami. Súd má poznatky, že žalobkyňa
vyhotovuje mnohé podania v elektronickej podobe. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných
podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd
žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto jej v konaní nevznikli.

3. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd rozhodol o merite veci na
základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má za následok nesprávne súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie musí
byť zrušené. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto
legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je
z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo,
a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast



ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď.. Dohovor zaväzuje zmluvné
strany, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1
zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Žalobca doložil v konaní ako dôkaz R.Ý. A.
Č.. X/XXXX, vypracovaný  R. Ú. I. X. S. N.. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom. Žalobca nesúhlasí s tým, ako súd vyhodnotil vznesenú námietku
premlčania a tvrdí, že k premlčaniu práva nedošlo. Poukazuje tiež na to, že ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania, bol
súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Žalobca
navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

4. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona,  zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide teda
o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov,  a teda z
hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty, je treba odvolanie prejednať podľa právnej
úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú
právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť
ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

6. Odvolací súd poukazuje na to, že nie sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti za
nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak nebolo konštatované
porušenie práva žalobcom v dôsledku prieťahu v súdnom konaní, o čom je oprávnený rozhodnúť Ústavný
súd, resp. na základe sťažnosti predseda okresného súdu. Neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu
SR, či konštatovanie prieťahov pred súdom prvého stupňa, potom neexistuje rozhodnutie týkajúce
sa preukázania prieťahu v súdnom konaní exekučným súdom. Novela § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.
len bližšie zadefinovala podmienky pre konštatovanie prieťahu v súdnom konaní ako predpokladu na
uplatnenie nároku na náhradu škody nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán nezistí
nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho úradného postupu
aj vo forme náhrady škody.

7. Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, kde škodu predstavujú náklady na evidovanie
pohľadávky žalobcu. Podľa odvolacieho súdu nestačí len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu
vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov vynaložených nákladov. Naviac sa jedná o
administratívne náklady, ktoré má žalobca so správou pohľadávky a nemôže byť uplatnená ako
náhrada škody pre porušenie povinnosti súdu v exekučnom konaní. Tieto administratívne náklady
tak či tak nemôžu byť predmetom exekučného konania, pretože predmetom súdneho rozhodnutia je



vždy pohľadávka prisúdená, nie dodatočné náklady žalobcu so správou tejto pohľadávky. Žalobca
uplatňuje nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní v ohrození jeho podnikateľských aktivít, straty
dôvery vedenia spoločnosti v súdnictvo. Ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania
konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Keď žalobca poukázal na R. A. Č.. X/XXXX, tak súd tento
znalecký posudok môže považovať len za ďalší dôkaz predkladaný žalobcom v konaní, pričom údaje z
tohto znaleckého posudku nie sú verifikovateľné, kde znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých
navrhovateľom. Znalecký posudok je aj tak bez významu, pretože uplatnená náhrada škody vyjadruje
len paušálne náklady, aj keď podložené znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek
administratívnej činnosti, nie priamo ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú
skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecný náhľad správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho
určenia, pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti exekučným súdom
má predstavovať konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom konkrétnej škody.

8. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práva, že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška
nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade nie je žalobcom nijak preukázaná, najmä tvrdený postih
žalobcu nesprávnym úradným postupom, čo by sa malo prejaviť v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť.
Z hľadiska morálnych aspektov z porušenia práva žalobcu sám žalobca vymáha pohľadávky, ktoré sú
pochybné. Preto nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je pochybný.

9. Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný
postup a v ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného
postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré
konštatoval Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy, nie
je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu
škody, či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. len bližšie rieši otázku
posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále
uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného aj pred 1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v
odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. V odvolaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že vo veci bol podaný návrh na prerušenie konania,
o ktorom nebolo rozhodnuté. K tomu odvolací súd uvádza, že takýto návrh z obsahu spisu nevyplýva.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom aj vo výroku o náhrade trov konania. Žalobca
ako neúspešný účastník konania, je povinný nahradiť úspešnej žalovanej trovy konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p.. Keďže však úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, správne preto súd prvej inštancie
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

13. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/225/2013", "guid": "3b57d035-8c58-4288-98e1-fca8d045241b:50b770eb-4386-48cc-a2d4-9f97e813b7ef", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}