{"guid": "26870f9a-efe7-42da-9763-771136659ef1:b38351e4-fc58-4f5b-bf59-a741df0613e9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1", "spisova_znacka": "15CoE/229/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/229/2015 z 22. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 22. septembra 2015, sp. zn. 15CoE/229/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1", "identifikacne_cislo": "4304122801", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2015-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b38351e4-fc58-4f5b-bf59-a741df0613e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/229/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304122801
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, Y., o vymoženie
sumy 352,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice
č. k. 9Er/708/2004-77 zo dňa 15.05.2013, a o návrhoch oprávneného na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9Er/708/2004-77 zo dňa 15.05.2013 v časti
zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vyhlásenia exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenia  p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania  z a m i e t a .

III. Odvolací súd vec v časti trov exekučného konania  v r a c i a   súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol, že oprávnený je povinný súdnemu exekútorovi
nahradiť trovy exekúcie vo výške 277,84 eura.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti zastavenia exekučného konania odôvodnil ustanovením
§ 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 47 Notárskeho poriadku.

Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe
písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4420110 zo dňa 02.04.2004 Mgr.
Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára Za Kasárňou 1, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z
uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. K tejto skutočnosti súd
uvádza, že takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením §
22 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého  sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Potom takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným
právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na
spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinnej ako aj k určeniu lehoty na
plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim
viesť voči povinnej nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. S poukazom na to, že
sa v predmetnej exekúcií vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej vykonávaní, súd rozhodol v
súlade § 57 odsek 1 písmena g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju
z uvedeného dôvodu zastavil.



Súd prvého stupňa ďalej v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku ako aj ustanovení
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len Vyhlášky) rozhodol, že oprávnený je povinný súdnemu exekútorovi
nahradiť trovy exekučného konania vo výške 277,84 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že
súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že podáva
odvolanie aj pre odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko exekučný súd neumožnil účastníkom
exekučného konania viesť kontradiktórne konanie.

Uviedol ďalej, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Namietal ďalej, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť
účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej,
rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Zároveň navrhol,
aby súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.
267 Zmluvy o fungovaní EU predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1.      Je možné neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj za jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?
2.      Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EU také rozhodovanie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
a zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, ako aj v časti výhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe poverenia číslo 5402 026802* vydaného dňa
14.02.2005 pod č. k. 9Er/708/2004-14 súd poveril súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Szabóovú (predtým
Baňarovú) vykonaním exekúcie podľa vykonateľnej notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade
so sídlom v Bratislave, Gajova 13, notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, pod č. k. N 2465/2004, NZ
69426/2004 zo dňa 12.09.2004. Dňa 25.05.2009 bola súdu doručená žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Súd zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko exekúcia
je vyhlásená za neprípustnú a zastavená a zmena súdneho exekútora by bola neúčelná a odporovala
by hospodárnosti exekučného konania. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Exekúcia v predmetnej veci je vedená na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorej
skutkovým a právnym základom je Zmluva o úvere č. 4420110 uzavretá medzi oprávneným a povinnou
zo dňa 02.04.2004, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť jej úver vo výške 6.000,-- Sk a
povinná sa zaviazala poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 3.000,-- Sk (t. j. celkovo vrátiť
9.000,-- Sk) v pravidelných 5 mesačných splátkach po 1.800,-- Sk.

V predmetnej notárskej zápisnici povinná, zastúpená na základe písomného splnomocnenia uvedeného
v Zmluve o úvere číslo 4420110 zo dňa 02.04.2004 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára
Za Kasárňou 1, Bratislava, uznala záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadrila súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na
podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.



Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho
jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v
ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia a v časti výroku
zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento
prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen
oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Povinná podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísala splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači
Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vopred pripravil oprávnený a povinná ju
nijako nemohla ovplyvniť, mohla zmluvu, ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane



pripravených zmluvných dojednaní. To potvrdzuje, že zástupcu si nezvolila povinná, ale určil jej ho
oprávnený, pričom povinná s touto osobou ani nemusela prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je
možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či
konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo, či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak
v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase
nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú osobu
na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok
existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou
osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko
notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej
povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na
podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny
záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä
z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou
náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie
zástupcu povinnej, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinnej bez toho, aby
mu bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná bola takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu
v lehote, o ktorej nemusela mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci
je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.
Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnej osobe, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež
z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinnej uznal záväzok, považoval súd za
konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr.
Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho
vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou
skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto
udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Odvolací súd ďalej dodáva, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže
posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť
skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho
súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné
vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie
izolovane.



Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v časti zamietnutia návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, ako aj v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu,
aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani z dôvodu, že požiada Súdny
dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v
rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo
by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm.
b) OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvého stupňa v tomto prípade ani nerozhodoval.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie
a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu
Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej
otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového
práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky JE zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť
zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať
reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto
otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium
SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci
Pohotovosť (C-76/10) ) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho dvora EÚ umožňuje, aby sa aj
vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že
v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je
povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva.
Na základe uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o
vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1,
2 Exekučného poriadku a pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je preto možné v danom exekučnom
konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom,
že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím
rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie
potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani
v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací
súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ,
bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie
neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s
doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu
dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená
na koherencii  a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre,
judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už



zodpovedané a neriešili sa \"problémy\", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry
vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na
postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia
úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle § 36 ods. 5
zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný
poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade
existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov
konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak v
zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, ktoré
bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, čo
znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 1. novembrom 2013 odvolanie proti výroku o náhrade
trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, uvedené neplatí,
ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol
sudca. To znamená, že ak sa jedná o odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa § 374
ods. 4 OSP priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.

V dôsledku podaného odvolania teda v zmysle § 374 ods. 4 OSP došlo k zrušeniu napadnutého
uznesenia v napadnutej časti trov exekúcie a o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku je povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/708/2004", "guid": "1bd1e74c-fab4-4d95-bf44-2dd7d7ddb549:9b79240c-f4ab-419a-9efc-c55359fa4669", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}], "citovane_v": [{"guid": "26870f9a-efe7-42da-9763-771136659ef1:3ea680aa-0c22-485d-9f3a-f726e355fa80", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1", "spisova_znacka": "15CoE/229/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/229/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4304122801.1"}]}