{"guid": "268222a2-4789-4568-bb7c-f4182a72463e:6793997b-f369-4b80-9049-5e04cb551db0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3017200453.2", "spisova_znacka": "11S/142/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/142/2017 z 1. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. októbra 2018, sp. zn. 11S/142/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3017200453.2", "identifikacne_cislo": "3017200453", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2018-10-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6793997b-f369-4b80-9049-5e04cb551db0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200453.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200453.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200453.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/142/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200453
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200453.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: BRP Top s. r. o., so sídlom
Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 545 690, právne zastúpený Advokátska kancelária Mikita s.r.o.,
1. mája 11, Trenčín, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, IČO: 00
166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/5188 O-569/2017 zo dňa
11.9.2017 a Inšpektorátu práce Trenčín č. 013/2017/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/397 zo dňa 6.6.2017,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce, Košice  č. PO/
BEZ/2017/5188 O-569/2017  zo dňa 11. septembra 2017 a  rozhodnutie Inšpektorátu práce, Trenčín č.
013/2017/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/397 zo dňa 6. júna 2017 a vec  v r a c i a  Inšpektorátu práce,
Trenčín na ďalšie konanie.
Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia vyššie uvedených
rozhodnutí administratívnych orgánov. Rozhodnutím žalovaného bolo odmietnuté odvolanie žalobcu a
potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 11.9.2017, ktorým bola žalobcovi podľa § 19
ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta 2.000 € za porušenie povinnosti podľa § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ
BRP Top, s. r. o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 545 690 na prevádzke „Autoservis\" SNP 1/1
(priemyselný park Hliny), 018 51 Nová Dubnica porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v
dňoch 04.01.2016 v čase od 08:00 hod. do 16:30 hod. a 05.01.2016 v čase od 08:00 hod. do 14:33
hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby L. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu -
automechanik, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov - pracovnú zmluvu zo dňa 23.12.2015, pričom si
nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol Radovan Krajčovič, nar. 25.12.1972 prihlásený dňa
05.01.2016 0 14:33:54 hod.

2. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru nedošlo k
nelegálnemu zamestnávaniu, ktorého znaky neboli naplnené. Žalovaný aplikoval zákonné ustanovenia
v rozpore s účelom právnej úpravy, ktorej cieľom je predchádzať neplateniu odvodov. Úmyslom žalobcu
nebolo vyhnúť sa odvodovej povinnosti, nakoľko zamestnanec bol dňa 5.1.2016 prihlásený do registra
Sociálnej poisťovne spätne ku dojednanému dňu nástupu do zamestnania, t.j. 1.1.2016, bez vzniku
dlhu na poistnom a ešte pred vykonaním samotnej kontroly Inšpekcie práce. Opísaným konaním preto



nemohla byť naplnená skutková podstata nelegálneho zamestnávania.  Ďalej poukázal na novelu
zákona o nelegálnej práci účinnej od 1.1.2018, ktorá dovolila registrovať zamestnancov do 7 dní
od začiatku výkonu ich práce, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania. Apeloval na používanie zásady správneho trestania o aplikácii neskoršej výhodnejšej
právnej úpravy v zmysle ustanovenia § 84 Trestného zákona a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.

3.  Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa domáhal zamietnutia žaloby.  Mal za to, že bolo
jednoznačné preukázanie spáchanie správneho deliktu žalobcom, keď fyzická osoba vykonávala závislú
prácu pre žalobcu ešte pred tým ako bola prihlásená do registra Sociálnej poisťovne. Žalobca sa nemôže
zbaviť zodpovednosti dodatočným prihlásením zamestnanca so spätným vznikom poistenia a že za
zamestnanca boli uhradené všetky odvody. Zodpovednosť za správny delikt je založená na objektívnom
princípe bez ohľadu na materiálny korektív a protiprávnosť konania bola posudzovaná podľa právnej
úpravy účinnej v čase spáchania skutku. Správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi a
riadili sa zásadami správneho trestania.
4.  Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa §
194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v
prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa                § 134 ods. 2 a
§ 195 SSP, a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5.  Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:
6.  Žalobca dňa 23.12.2015 uzatvoril so zamestnancom L. N. pracovnú zmluvu na výkon činnosti
automechanika s nástupom do práce dňa 1.1.2016.
7.  Podľa evidencie dochádzky zamestnanec L. N. začal pre žalobcu vykonávať prácu dňa 5.1.2016 o
8,00 hod.
8.  Žalobca prihlásil zamestnanca L. N. do Sociálnej poisťovne prihláškou - registračným listom dňa
5.1.2016 o 14:33 hod. a dátumom vzniku poistenia 1.1.2016.
9.  Dňa 28.7.2016 začala u žalobcu inšpekcia práce zameraná na kontrolu zákazu nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania. .10.  O výsledku inšpekcie bol vyhotovený Protokol č. ITN-292-7-1.2/
P-A 24, 28-16 zo dňa 15.11.2016. Inšpektorát práce Trenčín v ňom konštatoval, že žalobca porušil
zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 4.1.2016 a dňa 5.1.2016 od 08,00 hod do 14,30 hod
využívala závislú prácu fyzickej osoby Radovana N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 018 51 Nová
Dubnica, Gagarinova 300/3, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu  - automechanik, mala s ňou
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu zo dňa 23.12.2015 a
nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) - prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, čím porušila ustanovenie § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nelegálne
zamestnávanie bolo zistené dňa 28.7.2016 o 10,00 hod. Inšpekciou práce bola preukázaná dohodnutá
mzda v sume 405 eur/mesiac a doba trvania nelegálneho zamestnávania bola dňa 4.1.2016 a dňa
5.1.2016 ods. 08,00 hod do 14,30 hod.
11.  Protokol bol v deň jeho vydania prerokovaný so žalobcom - kontrolovaným subjektom.
12. Vo vyjadrení zo dňa 21.11.2016 žalobca namietal nespáchanie správneho deliktu, kedy výklad prijatý
správnym orgánom ide proti zmyslu a účelu zákona o nelegálnej práci.
13.  V dodatku zo dňa 12.12.2016 k protokolu č. ITN-292-7-1.2/P-A 24, 28-16 zo dňa 15.11.2016
inšpektor práce konštatoval, že vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa neobsahovalo žiadne nové
skutočnosti, ktoré by dávali dôvod na zmenu protokolu.
14.  Oznámením zo dňa 13.1.2017 bolo voči žalobcovi začaté správne konanie o uloženie pokuty
pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa mal žalobca dopustiť  na skutkovom
základe uvedenom vyššie. K oznámeniu o začatí správneho konania sa vyjadril žalobca podaním zo
dňa 18.4.2017.
15.  Rozhodnutím č. 013/2017/2.1/G  IPTN/KAHIP/ROZ/2017/397 zo dňa 6.6.2017 Inšpektorát práce
Trenčín uložil žalobcovi pokutu 2.000 € za nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby, s ktorou mal
uzatvorenú pracovnú zmluvu a ktorá nebola registrovaná v Sociálnej poisťovni pred začatím výkonu
prác.
16.  Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutie inšpektorátu ako vecne
správne potvrdil.



17.  Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len zákon o nelegálnej práci v znení účinnom do 31.12.2017)
je nelegálnym zamestnávaním zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu 6).

18.  Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2017  právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

19.  Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z..z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní  v
znení účinnom v znení účinnom od 01.01.2018 (ďalej len zákon o nelegálnej práci v znení účinnom od
1.1.2018) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá
je podnikateľom,  ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.

20. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon o
sociálnom poistení) zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové
poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v
právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom
týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich
dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

21.  Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu,
ktorého skutková podstata spočívala v nelegálnom zamestnávaní jednej fyzickej osoby bez toho, aby
bola pred začatím prác pre žalobcu prihlásená do príslušného registra Sociálnej poisťovne, pričom k jej
prihláseniu do registra Sociálnej poisťovne došlo dňa 5.1.2016 so vznikom poistenia 1.1.2016. Inšpekcia
práce, ktorá začala až 28.7.2016, bola vykonaná a sankcia 2.000 € bola žalobcovi správnymi orgánmi
ukladá na skutkovom základe právne kvalifikovanom ešte podľa zákona o nelegálnej práci v znení
účinnom do 31.12.2017.

22.  Od 01.01.2018 nadobudla účinnosť novela zákona o nelegálnej práci (zákon o nelegálnej práci v
znení účinnom od 1.1.2018). Uvedenou novelou došlo k zmene definície nelegálneho zamestnávania.
Nelegálnym zamestnávaním sa od 1.1.2018 rozumie využívanie závislej práce fyzickej osoby, s
ktorou má zamestnávateľ založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu a neprihlási ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu  na prihlásenie do tohto registra,
najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala
do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Z
uvedeného vyplýva, že sa jedná o právnu úpravu, ktorá je pre žalobcu ako zamestnávateľa priaznivejšia,
na čo v podanej správnej žalobe žalobca sám poukazoval. Oneskorené prihlásenie zamestnanca
žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne
by tak podľa v súčasnosti účinnej právnej úpravy nepredstavovalo nelegálne zamestnávanie a v tomto
zmysle by nebolo postihnuteľné v rámci administratívneho trestania.

23.  Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk rozhodnutí č. 6/2018 od číslom 52, z ktorého vyplýva, že hoci by bola nelegálna práca a



nelegálne zamestnávanie v čase výkonu inšpekcie ako i v čase rozhodovania správneho orgánu o
uložení sankcie  za správny delikt preukázateľne zistené, avšak v čase rozhodovania správneho súdu
už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaním, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre
sťažovateľa ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť
správny súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie
princípov správneho trestania, ktoré vychádzajú z ustanovenia § 84 Trestného zákona, podľa ktorého
trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti
tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Tým je vyjadrený
inštitút nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, a ktorá je upravená v čl. 50
ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov. Podľa zmieneného článku Ústavy
SR sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný,
pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie
ale aj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo
poskytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia. Otázkou aplikácie tohto
ústavného pravidla nielen na trestné činy, ale aj na správne delikty sa opakovane zaoberal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, čo vyústilo do prijatia stanoviska, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2012 pod poradovým číslom 22. Stanovisko bolo
prijaté v nasledovnom znení: „Zásada stanovená čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje
na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch
chránených správnym právom.“
24.  V zmysle uvedeného je potom samotná skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho súdu platí
právna úprava, v zmysle ktorej je pôvodne protiprávne konanie žalobcu zbavené protiprávnosti dôvodom
pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

25. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku týkajúcu sa právneho posúdenia veci administra-tívnymi
orgánmi v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy, túto správny súd vyhodnotil za dôvodnú.
Zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o nelegálnej práci je postihovať utajený výkon prác s
cieľom získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností a súčasne snaha zamestnávateľa
ušetriť náklady na pracovnú silu spojené s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca, t.
j. postihovať skrytý výkon prác s cieľom získať neoprávnený príjem na úkor nesplnenia si daňových
a odvodových povinností. S poukazom na ustálený skutkový stav však nemožno v konaní žalobcu
vzhliadnuť úmysel utajiť výkon prác zamestnanca s cieľom získať neoprávnený nezdanený príjem.
Žalobca si v súvislosti so zamestnancom Radovanom Krajčovičom od počiatku riadne plnil svoje
odvodové povinnosti, ktoré mu vyplývali z dojednanej pracovnej zmluvy. Berúc do úvahy zmysel zákona
o nelegálnej práci preto správny súd dospel k právnemu záveru, že konaním žalobcu, ktoré sa mu kládlo
na zodpovednosť, nebol spáchaný správny delikt, pre ktorý mu bola správnymi orgánmi uložená pokuta.

26.  Vzhľadom k dôvodnosti vznesených žalobných námietok, ktoré sa týkali nadobudnutia účinnosti
neskoršej právnej úpravy priaznivejšej pre žalobcu a posúdenia veci v rozpore so zmyslom a
účelom zákona o nelegálnej práci, správny súd má za to, že preskúmavané rozhodnutia trpia vadou
nezákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci (§191 ods. 1 písm. c/ SSP). Preto správny súd
rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce Trenčín na ďalšie konanie, v ktorom
bude viazaný právnym názorom správneho súdu.
27.  Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.
28.  V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému plnú
náhradu trov konania.
29.  Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie



rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}