{"guid": "26815dcb-4587-4299-81be-2c8f11460885:081b30d0-4004-45ee-97c4-1bee358dceb4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1114206130.1", "spisova_znacka": "8Co/181/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/181/2016 z 20. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2019, sp. zn. 8Co/181/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1114206130.1", "identifikacne_cislo": "1114206130", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2019-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-142d", "nazov": "§ 142d zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-142d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-142d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-142d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/081b30d0-4004-45ee-97c4-1bee358dceb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114206130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1114206130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1114206130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/181/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206130
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114206130.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Stredná odborná škola
záhradnícka, so sídlom Brezová 2, Piešťany, IČO: 162 442, zastúpeného JUDr. Tatianou Chrenkovou,
advokátkou, so sídlom Adama Trajana 12, Piešťany, proti žalovanému: ISPA, spol. s r.o., so sídlom
Kopčianska 92, Bratislava, IČO: 31 328 717, zastúpenému JUDr. Jánom Polákom, advokátom, so
sídlom Miletičova 64, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. januára 2016, č.k. 49C/279/2014 - 70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť konštrukcie
reklamných zariadení, nachádzajúcich sa na oplotení žalobcu, teda  Strednej odbornej školy
záhradníckej v Piešťanoch, Brezová č.2. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho
právneho zástupcu náhradu trov konania za  zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eur a náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 608,59 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že nájomnou zmluvou zo dňa 8.8.2002 žalobca ako prenajímateľ
a žalovaný ako nájomca sa dohodli na nájme 3 miest na inštaláciu, reklamných, informačných,
propagačných zariadení na nehnuteľnosti alebo pozemku na adrese: Piešťany - na pozemku Strednej
záhradníckej školy, nad betónovým oplotením na obdobie 5 rokov pri výške nájomného 7.000 SK ročne
za osadené               1 miesto s rozmermi šírka x výška 510 x 240 cm. V zmluve bolo špecifikované
označenie \"Inštalácia reklamného zariadenia: Domová stena, oplotenie, vlastná konštrukcia v teréne,
iné. Pre prípad nevypovedania zmluvy v období šiestich mesiacov, si zmluvné strany dojednali predĺženie
nájmu o ďalšie tri roky. Žalobca listom zo dňa 17.01.2011 vypovedal ku dňu 08.08.2011 nájomnú zmluvu
zo dňa 08.08.2002 a vyzval žalovaného na odstránenie reklamných, informačných, propagačných
zariadení do termínu vypovedania zmluvy, ako aj na úhradu alikvotnej čiastky nájomného za rok 2011.
Konštatoval, že medzi stranami                                   nebol sporný zmluvný vzťah, jeho ukončenie
ku dňu 08.08.2011, ani následné užívanie predmetu nájmu žalovaným bez právneho titulu. Zistený
skutkový stav posúdil podľa § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka  a dospel k záveru, že v konaní bolo
preukázané uzavretie nájomnej zmluvy, ako aj ukončenie nájomného vzťahu medzi stranami ku dňu
08.08.2011, čím vznikla žalovanému povinnosť odstrániť reklamné zariadenia na prenajatých miestach.
Vychádzal zo znenia  nájomnej zmluvy, kde si účastníci definovali, čoho sa inštalácia na prenajatom
priestore bude týkať, t.j. reklamných, informačných, propagačných zariadení                      a taktiež zo
špecifikácie slovného spojenia \"inštalácia reklamného zariadenia\" ako: domová stena, oplotenie, vlastná
konštrukcia v teréne a iné, a uviedol, že  v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané,  ani zo
strany žalovaného nebol daný návrh na doplnenie dokazovania, z ktorého by vyplývalo prevádzkovanie



predmetu, ktorý nebol zadefinovaný nájomnou zmluvou. Ďalej uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení
nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak pre to, že daný argument a taktiež odpoveď naň
nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (M. U. X.. Š. F. X. S. XXXX, G. Z., Č.. XXX-Z., G..XX, §.
XX; R. H. X.. Š. F. X. S. XXXX, G. Z., Č.. XXX-H.; K. X.. K.X.                     F. XX. I. XXXX; R. X.. Q. F.
XX. Q. XXXX). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie.
Namietal, že nemá umiestnené na oplotení konštrukcie  reklamných zariadení, ale reklamné stavby tak,
ako to má na mysli § 43a písm. r/ Stavebného zákona. Stavebný zákon nepozná pojem \"konštrukcie
reklamných zariadení\". Na túto skutočnosť upozorňoval a dôkazné bremeno v otázke predmetu, ktorý
má byť odstránený,  je na žalobcovi. Rozhodnutie v tejto podobe je podľa jeho názoru nevykonateľné.
3. Žalobca sa v odvolacom konaní nevyjadril.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej
len \"C.s.p.\") účinného od 1.7.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379                       a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p.                            a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie
skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému
odstránenia konštrukcie reklamných zariadení, nachádzajúcich sa na oplotení žalobcu, ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, zhodnotením  výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku
súdom prvej inštancie, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj
správny právny záver, že ukončením nájomného vzťahu medzi stranami ku dňu 08.08.2011 vznikla
žalovanému povinnosť odstrániť reklamné zariadenia na prenajatých miestach. Vec posúdil správne po
právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka. Svoje
zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi
z § 157 ods.2 O.s.p., pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci.
6. Správne súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v konaní medzi stranami nebola
sporná existencia zmluvného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou uzavretou medzi stranami dňa
08.08.2002, ako aj ukončenie tohto nájomného vzťahu ku dňu 08.08.2011 a tiež následné užívanie
predmetu nájmu žalovaným bez právneho titulu, keď žalovaný v konaní namietal len tú skutočnosť, že
neprevádzkuje konštrukcie reklamných zariadení, ale  prevádzkuje reklamné stavby, a preto nemožno
od neho žiadať odstránenie konštrukcie reklamných zariadení. Súd prvej inštancie pri posudzovaní
dôvodnosti tejto námietky žalovaného správne vychádzal zo znenia predmetnej nájomnej zmluvy,
uzavretej medzi stranami, z ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že strany sa dohodli na
inštalácii reklamných, informačných, propagačných zariadení na prenajatých miestach, pričom žalovaný
aj na pojednávaní potvrdil, že užíva predchádzajúci predmet nájmu                         a nepreukázal,
a ani netvrdil, že by predmet nájmu užíval iným spôsobom, ako dohodnutým                      v
nájomnej zmluve, a pokiaľ zariadenia inštalované žalovaným na predmete nájmu na základe nájomnej
zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 08.08.2002, spĺňajú zákonom stanovené podmienky reklamných
stavieb v zmysle § 43a písm. r/ Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., nezbavuje samotná táto skutočnosť
žalovaného jeho povinnosti odstrániť ich z predmetu nájmu po ukončení nájomného vzťahu. Nedôvodne
žalovaný v odvolaní namieta, že na oplotení nemá umiestnené konštrukcie  reklamných zariadení, ale
reklamné stavby v zmysle      § 43a, písm. r/ Stavebného zákona, keď z  § 142 d/ prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 02.01.2015,  zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (Stavebný zákon) vyplýva, že za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení
účinnom od  02.01.2015 sa považujú aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov
platných do 01.01.2015, pričom Stavebný zákon ich odstránenie nezakazuje, upravuje len postup pri ich
odstraňovaní. Žalovaný nepreukázal, a ani netvrdil v konaní žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by mu
v odstránení predmetných konštrukcií z predmetu nájmu podľa Stavebného zákona bránila, a preto jeho
námietky týkajúce sa nevykonateľnosti napadnutého rozsudku nie sú dôvodné. Žalovaný ani neuviedol
žiadny konkrétny postup, ktorý by vyplýval zo Stavebného zákona pre odstránenie týchto konkrétnych
zariadení, ktoré sú predmetom konania, a ktoré ani bližšie nešpecifikoval, nepožiadal ani o poskytnutie
dlhšej lehoty na splnenie uloženej mu povinnosti z dôvodu prípadnej potreby dodržania určitého



zákonom stanoveného administratívneho postupu, ktorý by sa vzťahoval na odstránenie konštrukcií
inštalovaných na predmete nájmu vzhľadom na ich charakter, veľkosť informačnej plochy                  a pod.
7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa                 § 387
ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1                        v spojení s
§ 255 ods.1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.
10.     Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom  hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol          o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu               o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)        (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch           s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov  o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/279/2014", "guid": "9ceae27e-ab9e-40a1-becb-24b6cb7e5457:72e36d08-cafd-40f0-b005-e5cdaa7e3b0e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}