{"guid": "2680818e-fb7e-41b4-9331-36e0a696cd4f:44cc295f-3b4d-428d-93ff-9b7c3440c129", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5012200252.4", "spisova_znacka": "21S/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/26/2012 z 23. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. apríla 2013, sp. zn. 21S/26/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200252.4", "identifikacne_cislo": "5012200252", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2013-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44cc295f-3b4d-428d-93ff-9b7c3440c129", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200252.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200252.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200252.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200252
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200252.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Juraja Krupu, v právnej veci žalobcu: N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bydlisko U. č. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Milan Klobušiak, Š. I. X, M., proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-
KDI-SK-35/2012 zo dňa 05.04.2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu  zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania  nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.04.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2012 zo dňa 05.04.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo
potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberok, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Ružomberku zo dňa 05.02.2012 č. ORPZ-RK-ODI2-P-524/2011. Prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným z dopravného priestupku, za čo mu bola
uložená pokuta vo výške 100 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvoch mesiacov.
V žalobe uviedol, že policajti mu upreli práva účastníka blokového konania. Ďalej uviedol, že policajná
hliadka ho nezastavila priamo na križovatke, ale ďaleko od nej, keď jeho vozidlo dobehli a zastavili.
Žalobca mal za to, že pred križovatkou zastavil, preto od policajtov požiadal o prehratie obrazového
záznamu z kamery, čo mu nebolo umožnené. V žalobe ďalej uviedol, že podľa ust. § 51 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, pokiaľ neupravuje priestupkový zákon niektorú otázku konania o priestupkoch
osobitne, vzťahuje sa na konanie o priestupkoch Správny poriadok. Blokové konanie upravené v § 84
až § 86 v tretej časti priestupkového zákona, ktorá je označená „Konanie o priestupkoch.“ Blokové
konanie je teda taktiež konaním o priestupku. Konečne to vyplýva aj zo samotného názvu „Blokové
konanie.“ Blokové konanie smeruje k vydaniu bloku, blok je individuálny správny akt, ktorým príslušný
orgán v konkrétnom prípade rieši právne pomery menovite určených osôb, teda účastníkov konania.
Blok je teda správnym rozhodnutím. V tejto veci poukázal aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03. októbra 2001 sp. zn. Cpj 36/01. S poukazom na § 51
Priestupkového zákona musí sa v blokovom konaní policajt alebo iný konajúci orgán riadiť nielen
ustanoveniami priestupkového zákona, ale aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.. Pretože
obrazový záznam bol podkladom pre rozhodnutie v blokovom konaní, boli konajúci policajti povinní
umožniť sa žalobcovi k nemu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že policajti konajúci v blokovom konaní
žalobcovi upreli právo účastníka blokového konania, konali v rozpore s ust. § 3 ods. 2 Správneho
poriadku.



Žalobca v žalobe ďalej namietal, že uložená sankcia bola nielen za dopravný prostriedok, ale aj za
vyjadrenie nesúhlasu. Podľa § 12 ods. 1 Priestupkového zákona pri určení druhu sankcie a ich výmery sa
prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a
akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Správny orgán
(policajti), ktorí boli na mieste samom mieru závažnosti porušenia dopravného predpisu vzhľadom ku
všetkým okolnostiam posúdili tak, že primeranou sankciou za priestupok bude pokuta vo výške 60 Eur.
Dopravný inšpektorát Ružomberok však žalobcovi uložil za ten istý priestupok hneď dve sankcie, pokutu
vo výške 100 a zákaz činnosti na dva mesiace. Uviedol, že keby bol zaplatil blokovú pokutu, sankcia za
priestupok by bola 60 Eur, lebo v blokovom konaní zákaz činnosti nemožno udeliť.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že uložené sankcie sú vzhľadom na spôsob a okolnosti spáchania
priestupku neprimerané. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že do križovatky, ktorá je v tvare T
je do ľavej strany náležitý rozhľad už 50 metrov od hranice križovatky a to do diaľky asi 300 metrov. V
čase skutku nebola na križovatke žiadna premávka, neprechádzalo cez ňu žiadne vozidlo, žalobca bol
na križovatke sám. Následky skutku neboli žiadne a za uvedených okolností skutok ani žiadne následky
mať nemohol. Pokiaľ sa jedná o správny delikt, je to delikt čisto právnej povahy, pretože moje konanie
nebolo spôsobilé za daných okolností niekoho ohroziť. V žalobe poukázal na to, že v posledných rokoch
sa žiadneho dopravného priestupku nedopustil. Zákonnou povinnosťou správneho orgánu je pri ukladaní
sankcií prihliadať na osobu páchateľa a na ostatné skutočnosti v ust. § 12 Priestupkového zákona. Pokiaľ
správny orgán považuje priestupok za dokázaný, tak mal žalobcovi uložiť pokutu a pri opakovanom
alebo obdobnom priestupku mal zvážiť použitie sankcie zákazu činnosti.

Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm.
a) O.s.p..

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že zo spisového materiálu
jednoznačne vyplýva, že policajná hliadka žalobcu bezprostredne zastavila a kontrolovala po zistení a
zadokumentovaní predmetného priestupku. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku žalobcu
nie je potrebné, aby ho príslušníci polície zastavili priamo na mieste, teda v križovatke, kde ku skutku
došlo. Zo spisového materiálu nevyplýva, že policajti žalobcovi neprehrali obrazový záznam z kamery.
Žalovaný spochybňuje jednoznačne postup žalobcu a to okolnosť, že odmietol podpísať správu o
objasňovaní priestupku - odmietol sa v nej vyjadriť k priestupku, kde mohol ním namietané skutočnosti
uviesť a do budúcna s nimi v správnom konaní argumentovať.

V súvislosti s uloženou sankciou žalovaný poukázal na zákonné ustanovenia § 22 ods. 2 Priestupkového
zákona, podľa ktorého správny orgán postupoval a najmä na charakter a povahu sankcie. Úlohou
sankcie je pôsobiť na obvineného najmä výchovne a má brániť ďalšiemu protiprávnemu konaniu žalobcu.
Uloženie sankcie vzhľadom na jej druh a výšku v danom prípade vychádzalo zo zákona, pričom podľa
žalovaného jej uloženie nemôžu ovplyvniť jeho vznesené námietky. Sankcia má pôsobiť preventívne a
nie byť len trestom za konanie, ktoré má následky na živote, či zdraví ľudí, prípadne na majetku.

Pokiaľ žalobca poukazuje, že v predmetnom konaní neboli splnené zákonom stanovené podmienky
na uloženie pokuty v blokovom konaní, žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sžo 19/2009. Uložené sankcie podľa názoru žalovaného nevybočujú z bežného rámca správnej
úvahy a tieto sankcie spĺňajú zákonné kritéria pre ich uloženie, pričom správne orgány vyhodnotili
okolnosti dôležité pre posúdenie výšky sankcie i v uložení zákazu činnosti viesť motorové vozidlo a teda
použitie moderačného pravidla súdu podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vôbec neprichádza do úvahy (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo 50/2010).

Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na prejedanie veci podľa § 246 a nasl.
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie k tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.



Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutia postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších fyzických osôb, ako aj právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutia
a postupu správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
ním v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa ust. § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovenia tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a jeho postupu. Pri rozhodovaní
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.

Predmetom súdneho prieskumu je postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. KRPZ-
ZA-KDI-SK-35/2012 zo dňa 05.04.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu - Okresného
riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok č. ORPZ-RK-ODI2-P-524/2011 zo dňa
15.02.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným z dopravného prostriedku, za čo mu bola uložená pokuta
vo výške 100 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 2 ods. 2 písm. e) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke) hranicou križovatky sa rozumie miesto vyznačené
vodorovne dopravnou značkou „Priečna a súvislá čiara“, „Priečna a súvislá čiara so symbolom Daj
prednosť v jazde!“ alebo „Priečna a súvislá čiara s nápisom Stop“, kde takáto vodorovná dopravná
značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína
zakrivenie vozovky.

Podľa § 2 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke sa na účely tohto zákona križovatkou rozumie
miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.

Podľa § 2 ods. 2 písm. t) zákona o cestnej premávke sa na účely tohto zákona účastníkom cestnej
premávky rozumie osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje trestnej premávky.

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť
pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“
vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.

Podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom sa
považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Podľa § 137 ods. 2 písm. g) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je prejazd cez križovatku na signál Stoj! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou,
alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.



Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný
inšpektorát Ružomberok rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-RK-ODI2-P-524/2011 zo dňa 15.02.2012
uznal žalobcu vinného zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože dňa 04.12.2011 o 12:40 hod. viedol
motorové vozidlo zn. VW Passat ev. č.: RK-871 AX z parkoviska areálu Aquapark Tatralandia smerom
k ceste č. II/584, kde na uvedenej križovatke nerešpektoval pokyn zvislého dopravného značenia P2 -
„Stoj, daj prednosť v jazde!“ a s vozidlom nezastavil na takom mieste, odkiaľ mal do križovatky náležitý
rozhľad a križovatku plynule prešiel bez zastavenia vozidla. Následne bol predpísaným spôsobom
zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, vodičský preukaz mu nebol na mieste zadržaný, ďalšia jazda s
vozidlom mu nebola zakázaná. Týmto konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 20 ods. 4 zák. č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na ust. § 137 ods.
2 písm. g) zákona o cestnej premávke. Bola mu uložená pokuta vo výške 100 Eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo na dobu dvoch mesiacov. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že pri
rozhodovaní o priestupku vychádzal z dôkazných materiálov, ktoré tvoria obsah priestupkového spisu:
Správa o výsledku objasňovania priestupkov ORPZ-LM-OPP3-P-1147/2011, Úradný záznam policajtov,
Videozáznam na CD nosiči, Evidenčná karta, fotokópia predvolania, Zápisnica z ústneho pojednávania
o priestupku. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení uviedol, že hodnotil každý listinný dôkaz
nachádzajúci sa v priloženom priestupkovom spise jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach za účelom dôsledne zistiť skutkový stav veci. Získané dôkazy sú dôveryhodné, a boli
získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporuje a potvrdzujú skutkový stav veci.

Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob
spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na
osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy,
pričom prihliadal najmä na čas a miesto spáchania priestupku, na to, že osoba je držiteľom vodičského
oprávnenia od roku 1973 a v evidencii dopravných priestupkov nemá za obdobie posledných dvoch
rokov žiadny záznam o spáchaní priestupku, na dopravnú - bezpečnostnú situáciu na území SR, na
sociálne, majetkové pomery priestupcu. Prihliadol aj na to, že povinný obvinený svojím konaním porušil
pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, ktorý je uvedený v § 137 ods. 2 zák. č. 8/2009 o cestnej
premávke.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. ORPZ-RK-ODI2-P-524/2011 zo dňa 15.02.2012 podal žalobca
odvolanie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasil s uloženou sankciou z dôvodu, že v konaní boli porušené
ustanovenia predpisov upravujúce konanie o priestupkoch a vec bola aj nesprávne právne posúdená. V
odvolaní uviedol, že s vozidlom pred križovatkou zastal, čo mu umožnilo na križovatku náležitý rozhľad.
Oproti tomu policajti tvrdia, že z tohto miesta náležitý rozhľad nemal. Pri zavinení je potrebné vychádzať
z ust. § 4 Priestupkového zákona. Záujmom chránených ustanovení v § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke nie je dopravná značka ani križovatka, ale bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
pretože v čase, keď žalobca prechádzal cez križovatku na nej žiadna cestná premávka nebola, čo videl
a čo dokazuje aj obrazový záznam, nebolo jeho konanie bez ohľadu na to, či mal rozhľad dostatočný
alebo nie, spôsobilé bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky ohroziť. Preto konanie osoby, ktorá by
zastala pred križovatkou na mieste, ktoré by jej neumožňovalo náležitý rozhľad, pričom pri následnej
pomalej jazde by videla, že na križovatke žiadna cestná premávka nie je, možno označiť maximálne ako
vedomú nedbanlivosť, ale v žiadnom prípade nie ako úmysel.

V odvolaní ďalej uviedol, že policajná hliadka ho nezastavila priamo na križovatke, ale ďaleko od nej,
keď ho policajti dobehli a zastavili. Mal skutočne za to, že pred križovatkou zastavil, preto policajtov
požiadal o prehratie obrazového záznamu z kamery, ktorý mu však odmietli obrazový záznam prehrať.

Podľa ust. § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pokiaľ neupravuje Priestupkový zákon niektorú
otázku konania o priestupkoch osobitne, vzťahuje sa na konanie o priestupkoch Správny poriadok.
Blokové konanie upravené v ust. § 84 až § 86 tretej časti Priestupkového zákona, ktorá je označená
„Konanie o priestupkoch.“ Blokové konanie je teda taktiež konaním o priestupku. Konečne to vyplýva aj
zo samotného názvu „Blokové konanie.“ Blokové konanie smeruje k vydaniu bloku, blok je individuálny
správny akt, ktorým príslušný orgán v konkrétnom prípade rieši právne pomery menovite určených
osôb, teda účastníkov konania. Preto s poukazom na ust. § 51 Priestupkového zákona musí sa v
blokovom konaní policajt alebo iný konajúci orgán riadiť nielen ustanoveniami priestupkového zákona,



ale aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Pretože obrazový záznam
bol podkladom pre rozhodnutie v blokovom konaní, boli konajúci policajti povinní uložiť žalobcovi sa k
nemu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že policajti konajúci v blokovom konaní žalobcovi upreli jeho práva
účastníka blokového konania a konali v rozpore s ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na ust.
§ 51 Priestupkového zákona, čiže konali v rozpore so základnými pravidlami konania, teda nezákonne.
V závere odvolania poukázal na to, že žiadny predpis nedefinuje, čo je to náležitý rozhľad a preto
treba tento pojem vykladať logicky s účelom tejto dopravnej značky - plynulosť a bezpečnosť cestnej
premávky, preto má vodič zastaviť na takom mieste, aby mal na križovatku taký rozhľad, aby prejazdom
križovatky neohrozil plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho
poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikla
neodôvodnené rozdiely. Preto bolo povinnosťou konajúceho orgánu zaoberať sa skutočnosťami, ktoré
žalobca uvádzal na svoju obhajobu a spoľahlivo zistiť, či zastavením vozidla pred dopravnou značkou na
mieste mimo obrazového záznamu mal žalobca na križovatke taký rozhľad, aby prejazdom križovatky
neohrozil plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2012 zo dňa 05.04.2012 rozhodol tak, že
prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Pri rozhodovaní o
odvolaní hodnotil každý listinný dôkaz nachádzajúci sa v priloženom spisovom materiály o priestupkoch
jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti za účelom dôsledne zistiť skutočný stav
veci. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu. Z listinného dôkazu „Správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky“ pod č. ORPZ-LM-OPP3-P-1147/2011 zo dňa 04.12.2011 okrem iného
vyplýva, že N. N., nar. XX.XX.XXXX dňa 04.12.2011 o 12:40 hod. ako vodič osobného motorového
vozidla zn. VW Passat, ev. č.: RK-871 AX pri výjazde z Aquaparku Tatralandia nerešpektoval dopravné
značenie „STOP“. Následne bol hliadkou OO PZ LM zatavený, pričom si nebol vedomý priestupku,
bola s ním spísaná predmetná správa. Vodičovi nebola ďalšia jazda zakázaná. N. N. odmietol túto
správu podpísať, ako podozrivý po poučení odmietol podať vysvetlenie. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný konštatoval, že účastník konania sa k priestupku nevyjadril do predmetnej správy
bezprostredne po jeho spáchaní, nevzniesol k nemu žiadne námietky, alebo pripomienky, nenavrhol
vykonať žiadne nové dôkazy ku zisteným skutočnostiam. Taktiež neargumentoval do predmetnej správy
skutočnosťou, že policajt mu na požiadanie odmietol prehrať videozáznam, z tohto dôvodu túto odvolaciu
námietku účastníka konania považoval žalovaný za nedôvodnú. Vyjadrenie účastníka konania bolo
dôležité vo fáze zisťovania podkladov pre rozhodnutie, nakoľko zisťovanie podkladov pre rozhodnutie
patrí k ťažiskovým činnostiam a smeruje k zisteniu skutočného stavu, výsledky tohto procesu slúžia ako
podklad na vydanie rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že účastník konania mal vytvorené optimálne
podmienky na aktívnu spoluúčasť a mal možnosť čo najobjektívnejšie zdôvodniť svoje konanie, čo v tom
čase nevyužil. K správe o výsledku objasňovania priestupku bol priložený „Videozáznam - Panasonic
SDR H280“ a „Úradný záznam“ zo dňa 4. 12. 2011.

Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal aj dôkaz - „Úradný záznam“ č. ORPZ-LM-OPP3-
P-1147/2011 zo dňa 04.12.2011, do ktorého policajti Obvodného oddelenia Policajného zboru v
Liptovskom Mikuláši okrem iného uviedli, že dňa 04.12.2011 v čase o 12:40 hod. spozorovali OMV zn.
VW Passat, striebornej  farby, ev. č.: RK-871 AX ako vychádza z parkoviska od Aquaparku Tatralandia.
Pri výjazde na cestu vodič uvedeného vozidla nedodržal dopravné značenie „STOP“ a plynulo prešiel
križovatkou. Následne toto vozidlo zastavili a kontrolovali, pričom zistili, že sa jedná o vodiča N. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX. Vodičovi vozidla uviedli, že nerešpektoval dopravné značenie „STOP“,
za čo mu bude uložená bloková pokuta. Vodič odmietol zaplatiť blokovú pokutu a uviedol, že si nie je
vedomý priestupku, on nič neporušil a žiadal vrátiť doklady. Následne mu bolo vysvetlené, že nakoľko si
nie je vedomý priestupku bude s ním spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku. N. N. odmietol
podpísať spísanú správu a odmietol sa vyjadriť k uvedenému priestupku. Bol preto upovedomený o
tom, že bude predvolaný príslušným okresným dopravným inšpektorátom. Žalovaný vyhodnotil aj ďalší
listinný dôkaz Videozáznam „STOP“ Aquapark Tatralandia 04.12.2011, ktorý je zaznamenaný na CD-R
vyplýva obrazový a zvukový záznam v trvaní 1 minúta a 57 sekúnd, viditeľnosť na mieste je dobrá, v
križovatke s cestou II/584 sa v hranici križovatky nenachádza vodorovné dopravné značenie vyznačené
vodorovnou dopravnou značkou „Priečna súvislá čiara“. V tomto časovom období 1 minúta 57 sekúnd je
vo videozázname zaznamenaná cestná premávka, užívanie cesty deviatimi vodičmi motorových vozidiel



a jedného vodiča nemotorového vozidla - cyklistu. Z obrazového záznamu videozáznamu v časovom
intervale 1 minúta 51 až 52 sekúnd vyplýva, že vodič vozidla striebornej farby zn. VW Passat plynule
bez zastavenia vchádza do križovatky s cestou II/584 bez zastavenia. V čase 1 minúta 53 sekúnd s
vozidlom odbočuje vľavo a vchádza na cestu II/584. Aj v čase obrazového záznamu vchádzania do
križovatky 1 minúta 51 sekúnd vodič vozidla nemá na križovatku náležitý rozhľad. V náležitom rozhľade
na križovatku mu bráni po pravej strane svah. Z obrazového záznamu vyplýva, že vodič má náležitý
rozhľad na križovatku v čase záznamu 1 minúta 52 sekúnd, no s vozidlom nezastavuje a pokračuje
vjazde. Z uvedeného je možné konštatovať, že z obrazového záznamu je zrejmé, že vodič vozidla
si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z dopravnej značky č. P2 - „Stoj, daj prednosť v jazde!“, nakoľko v
križovatke s cestou II/584 si nesplnil povinnosť zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ mal na križovatku
náležitý rozhľad, a to v čase záznamu 1 minúta 52 sekúnd.

Žalovaný v rámci odvolacieho konania zistil, že N. N. je držiteľom vodičského preukazu RK-02040-04.
Oprávnenia má udelené od 13.11.1973. Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že účastník konania
v evidencii dopravných priestupkov v období posledných dvoch rokov nemal záznamy o priestupkoch
v cestnej premávke.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa žalovaný stotožňuje s vyjadrením prvostupňového
správneho orgánu, že konanie účastníka považoval za úmyselné, nakoľko vedel, že je povinný s
vozidlom zastaviť na mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad nakoľko priznáva, že registroval
dopravnú značku č. P2 a z videozáznamu vyplýva, že ju nerešpektoval.

Žalovaný v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že N. N. svojím konaním porušil ust. § 3 od.
2 písm. b), § 20 ods. 4 s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. g) zákona o cestnej premávke a bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. j) zák. č. 372/1990 Zb. a za čo mu správny orgán uložil pokutu vo výške 100 Eur a zákaz činnosti
2 mesiace. Prvostupňový správny orgán pri určení druhu sankcie a výmery prihliadal na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky, na osobu páchateľa, to znamená, že účastník konania dňa 04.12.2011
o 12:40 hod. porušil povinnosti stanovené Zákonom o cestnej premávke závažným spôsobom tým, že
pri vedení motorového vozidla ev. č. RK-871 AX neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky,
nezastavil vozidlo na takom mieste, odkiaľ mal na križovatku náležitý rozhľad. Prihliadalo sa tiež na čas a
miesto spáchania priestupku, frekventovanosť miesta, na cestnú premávku a čas trvania protiprávneho
konania.

Vzhľadom na uvedené žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárali dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán sa stotožnil so
skutkovými zisteniami v tom, že konanie účastníka konania naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty
priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. j) Priestupkového zákona.

Žalobca v žalobe namietal, že policajti konajúci v blokovom konaní mu upreli práva účastníka blokového
konania a konali v rozpore s ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na ust. § 51 Priestupkového
zákona, čiže konali v rozpore so základnými pravidlami konania, teda nezákonne.

Blokové konanie, ktoré je v zákone č. 372/1990 Zb. upravené v ustanoveniach § 84 - 86 je osobitným
druhom konania o priestupkoch, spolu s rozkazným konaním (§ 89) a predstavuje skrátený spôsob
vybavovania priestupkov ako správnych deliktov. V blokovom konaní možno priestupok prejednať
uložením pokuty, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 84 ods. 1, ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb..
Ochota občana zaplatiť blokovú pokutu je teda len jednou z uvedených právnych podmienok na
začatie blokového konania. Týmto súhlasom páchateľa priestupku sa líši blokové konanie od druhej
formy skráteného priestupkového konania a to konania rozkazného. Zákon č. 372/1990 Zb. však
nepodmieňuje začatie blokového konania požiadavkou zaplatiť pokutu priamo na mieste osobe, ktorá
v mene príslušného správneho orgánu blokovú pokutu za priestupok v blokovom konaní ukladá. Je
na občanovi, aby prejavil svoju vôľu zaplatiť (nezaplatiť) blokovú pokutu a aby zvážil vlastnú možnosť
zaplatiť pokutu na mieste. Ak jeho úvaha vyústi do záveru, že je ochotný uloženú pokutu zaplatiť, ale



ju nemôže zaplatiť na mieste, lebo nemá napr. dostatok finančných prostriedkov, podlieha zákonnému
režimu § 85 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. v tom zmysle, že je povinný potvrdiť prevzatie bloku od
pokutujúceho na pokutu na mieste nezaplatenom. V tomto prípade sa blokové konanie riadne začalo
a riadne sa o priestupku aj rozhodlo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že začatie správneho konania o priestupku je vo faktickej dispozícii tej
osoby, ktorá sa priestupku dopustila, nakoľko práve tejto osobe je dané na výber, či využije svoje právo
na to, aby správny orgán spáchanie priestupku preukazoval a aby bolo riadne vykonané skutkové právne
hodnotenie jeho konania. Faktická dispozícia osoby obvinenej z priestupku je tu daná tým, že táto osoba
buď priestupok považuje za spoľahlivo zistený (§ 84 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.), nechce o ňom viesť
také konanie, v ktorom by boli posudzované otázky skutkovo, tak otázky právne.

V tejto preskúmavanej právnej veci žalobca svoje právo na to, aby s ním bolo začaté blokové konanie
nevyužil. Žalobca sa blokového konania prvýkrát domáhal až v podanom odvolaní a následne v žalobe.

Žalobca v žalobe tvrdil, že policajti konajúci v blokovom konaní mu upreli práva účastníka blokového
konania z dôvodu, že konali v rozpore s ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na ust. § 51
Priestupkového zákona.

Skutkový stav týkajúci sa spáchania priestupkov sa zisťuje postupom, ktorý zákonodarca označil ako
objasňovanie priestupkov. Rozsah a obsah zisťovacích úkonov správnych orgánov je vymedzený najmä
prostredníctvom ust. § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1, 4 a 5 zák. č. 372/1990 Zb.. Táto úprava je smerom
k vymedzeniu dôkazných prostriedkov, ako i k procesným právam účastníkov veľmi strohá. Podľa §
58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie
podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c) sa uloží sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí a k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,

d) uloží ochranné opatrenie,

e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri
objasňovaní priestupku oprávnené

a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo
mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa
osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov alebo
zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu
podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obci,

c) vyžadovať odborné vyjadrenia od príslušných orgánov,

d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,

e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisovanie písomných materiálov.

Nakoľko iné spresnenie zisťovania skutkového stavu sa v citovanom zákone č. 372/1990 Zb. (ako
špeciálne) nenachádza, je nutné pristúpiť k úprave všeobecnej, ktorou v zmysle § 51 zák. č. 372/1990



Zb. je Správny poriadok. Správny poriadok, to znamená aj v priestupkovom konaní je účastník zaťažený
povinnosťou:

1. aktívnej súčinnosti so správnymi orgánmi v priebehu celého správneho, t.j. v prejednávanej veci a
priestupkového konania (§ 4 ods. 1 Správneho poriadku),

2. navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku.

V preskúmavanej veci žalobca svoje právo a prejednanie priestupku v blokovom konaní nevyužil, a preto
správny orgán začal správne konanie.

Z listinného dôkazu Správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky pod č. ORPZ-LM-OPP3-P-1147/2011 zo dňa 04.12.2011 vyplýva, že žalobca dňa 04.12.2011
o 12:40 hod. ako vodič osobného motorového vozidla zn. VW Passat, ev. č.: RK-871 AX pri výjazde
z Aquaparku Tatralandia nerešpektoval dopravné značenie STOP. Následne bol hliadkou OO PZ LM
zastavený, pričom si nebol vedomý priestupku, bola s ním spísaná predmetná správa, vodičovi nebola
ďalšia jazda zakázaná. Žalobca - N. N. odmietol túto správu podpísať, ako podozrivý po poučení odmietol
podať vysvetlenie. Účastník konania sa k priestupku nevyjadril do predmetnej správy bezprostredne po
jeho spáchaní, nevzniesol k nemu žiadne námietky, alebo pripomienky, nenavrhol vykonať žiadne nové
dôkazy ku zistených skutočnostiam. Účastník neargumentoval do predmetnej správy skutočnosťou, že
policajt mu na požiadanie odmietol prehrať videozáznam.

Za situácie, kedy z predloženej fotodokumentácie a listinných dôkazov pre krajský súd vyplýva
jednoznačný skutkový záver, že žalobca dňa 04.12.2011 o 12:40 hod. pri výjazde z Aquaparku
Tatralandia nerešpektoval dopravné značenie STOP a plynulo prešiel križovatkou, bolo preto
povinnosťou žalobcu, aby dôkazne spochybnil hodnovernosť skutkového zistenia správneho orgánu.

Námietku žalobcu vo vzťahu k uloženej sankcii súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Prvostupňový správny
orgán pri ukladaní sankcie postupoval v zmysle ust. § 12 zák. č. 372/1990 Zb. a pokuta bola uložená
podľa § 22 ods. 2 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. a to pokutu vo výške 100 Eur a zákaz činnosti dva
mesiace. Správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, najmä
na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia,
na pohnútky, na osobu páchateľa. Prihliadal i na čas a na miesto spáchania priestupku (denná doba,
frekventovanosť miesta, na cestnú premávku a čas trvania protiprávnej činnosti).

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru,
že žalobca N. N. dňa 04.12.2011 o 12:40 hod. viedol motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. č.: RK-871
AX z parkoviska areálu Aquapark Tatralandia smerom k ceste č. II/584, kde na uvedenej križovatke
nerešpektoval pokyn zvislého dopravného značenia P2- „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a s vozidlom
nezastavil na takom mieste, odkiaľ mal do križovatky náležitý rozhľad a križovatku plynule prešiel bez
zastavenia vozidla. Toto konanie účastníka konania naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. j) zák. č. 372/1990 Zb.. Žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 20
ods. 4 zákona o cestnej premávke, išlo o zavinené konanie, ohrozujúce záujem spoločnosti (bezpečnosť
cestnej premávky) výslovné označenie za priestupok v priestupkovom zákone. Priestupkom v tomto
prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje žiadny bezprostredný
negatívny následok a stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený, či ohrozený iba v nepatrnej miere.

Na základe zisteného skutkového stavu a po vyhodnotení námietok žalobcu v žalobe krajský súd nezistil
dôvod, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania
nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205
O.s.p..", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}