{"guid": "2670b0b0-ac3a-475c-944a-6f8a13982bef:051fc8b6-0377-405e-9257-f41b120994d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1", "spisova_znacka": "14Co/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/37/2017 z 16. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2019, sp. zn. 14Co/37/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1", "identifikacne_cislo": "1514222931", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2019-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/051fc8b6-0377-405e-9257-f41b120994d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/37/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222931
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1. S.
N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., zastúpenému advokátom Mgr. Richardom Palušom, so sídlom
Kopanice 23, Bratislava, 2. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - F., o zaplatenie 7.779,24 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.09.2016, č. k.
50C/4/2015-233, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.09.2016, č. k.
50C/4/2015-233,  p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.  Okresný súd Bratislava V, (ďalej len súd prvej inštancie), rozsudkom zo dňa 27.09.2016, č. k.
50C/4/2015-233 žalobu zamietol; žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2.  Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa
23.05.2014 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 7.779,24 eur s príslušenstvom, dôvodiac, že jeho
právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 19.11.2004 zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému v 1. rade úver
vo výške 9.958,18 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 144,06 eur, splatných do
20. dňa príslušného mesiaca, počnúc 20.12.2004, končiac 20.11.2014. So žalovaným v 2. rade uzatvoril
právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2004 dohodu o ručení, v ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal
uhradiť pohľadávku veriteľa pre prípad, že ju neuhradí dlžník. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal
nezaplatených 54 splátok v celkovej výške 7.779,24 eur, splatných od 20.11.2013 do 20.11.2014,
ktoré sa podľa žalobcu stali splatnými dňa 16.11.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Žalobca sa domáhal aj úroku z omeškania z nezaplatených splátok splatných od 21.06.2010 do
16.11.2013 v celkovej výške 847,61 eur a úroku z omeškania z celkovej sumy nezaplatených splátok
od 17.11.2013 až do zaplatenia.

3.  Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za zistené:
3.1. Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalovaným v 1. rade dňa 19.11.2004, poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému v 1. rade úver vo výške 300.000,- Sk s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou v deň podpisu



zmluvy vo výške 11,80 %, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške
4.340,- Sk, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc 20.12.2004, konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá ku dňu 20.11.2014, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne. Podľa zmluvy
bolo RPMN 12,88 %.

3.2. Dohodou o ručení uzatvorenou dňa 19.11.2004 sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že uhradí pohľadávku
veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere, pokiaľ ju riadne a včas neuhradí žalovaný v 1. rade ako dlžník.
3.3. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom dňa 04.11.2009, právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi žalovanú
pohľadávku voči žalovaným. Uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému v 1. a 2. rade listami zo dňa
20.11.2009.
3.4. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009, ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala istina pohľadávky sumu 16.095,79 eur, úroky sumu 2.641,15 eur.
4.  Súd prvej inštancie konštatoval, že nároky, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní, vyplývajú zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a v konaní nebol listinným dôkazom preukázaný žiaden úkon banky,
ktorým by pristúpila k predčasnému ukončeniu zmluvy so žalovaným v 1. rade, alebo k zosplatneniu
dlhu žalovaného v 1. rade z dôvodu porušenia jeho povinnosti úver riadne splácať.

5.  Vychádzajúc z týchto skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že banka (Slovenská
sporiteľňa, a.s. Bratislava) nepostupovala v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoB), teda konala v rozpore so ZoB, čoho dôsledkom
je neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 39 Občianskeho zákonníka - ďalej len OZ), od ktorej
žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v spore. Keďže z neplatného konania banky nemohol
žalobca platne nadobudnúť aktívnu legitimáciu pre vymáhanie žalovaného dlhu, súd žalobný návrh v
celom rozsahu zamietol.

6.  Napriek záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie sa zaoberal aj
námietkou premlčania, vznesenou v konaní žalovaným v 1. rade, a s poukazom na ust. § 101 a § 103
veta prvá OZ dospel k záveru, že právo na zaplatenie splátok zročných do 23.05.2011 je premlčané, a
nepremlčané by zostalo právo na úhradu splátok zročných od 20.06.2011 do 20.11.2014. Vzhľadom na
nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, však súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

7.  O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.  1 CSP, a plne úspešnému
žalovanému v 1. rade priznal nárok (proti žalobcovi) na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

8.  Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, v ktorom  namietol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že v
konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími
hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu
legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd má povinnosť z týchto
oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení. Žalovaní sa v takom prípade nemôžu úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/2001, a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, Krajského
súdu v Košiciach a Krajského súdu v Nitre. Podľa žalobcu, súd prvej inštancie pochybil a vec nesprávne
právne posúdil, ak napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy
o postúpení. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky a zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom
predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občiansko-právnym následkom neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 nezakladá občiansko-právnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa ustanovenia § 50 ods. 1 ZoB. Doručenie písomnej



výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v
podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách,
konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 ZoB. V súlade s prílohou č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1415 dní,
teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie
žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. §
92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu
žalovaným nezasielal. Žalobca taktiež poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok,
podľa ktorého: „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu“. Záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre
nepreukázanie splnenia podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal žalobca predloženými oznámeniami o
postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou
časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený žalobou je v plnom rozsahu dôvodný.
Žalobca ďalej namietol, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia OZ,
týkajúce sa premlčacej doby a má za to, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah,
a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola
uzavretá dňa 19.11.2004, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 - 54 OZ len
na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa
ustanovenia § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na
účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3
OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred dňom 01.01.2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Znamená to, že pokiaľ
pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom
prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať
podľa ustanovenia § 52 - 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred dňom 01.01.2008 sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Z ust. § 392 ods.
2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé
čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý
záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade, ak bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, tak plynie premlčacia doba
od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru.
Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu
s príslušným úrokom z omeškania každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až
do zaplatenia. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie
žalobe žalobcu, prípadne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

9.  Odvolanie bolo doručené žalovanému v 1. rade prostredníctvom jeho advokáta dňa 02.01.2017 a
žalovanému v 2. rade dňa 09.01.2017 (§ 106 ods. 3 CSP).

10.  Žalovaní nevyužili svoje procesné právo a k odvolaniu sa nevyjadrili.

11.  Spis s odvolaním žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 22.02.2017.

12.  Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacím
dôvodom (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), po preskúmaní odvolania žalobcu a obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie
rozhodol vo veci vecne správne.



13.  Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok
vo veci verejne vyhlásil dňa 17.09.2019, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu upovedomené zákonným spôsobom.

14.  Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v
podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie.

15.  V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo vadou týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd
prihliadnuť ex offo (§ 380 ods. 2 CSP).

16.  Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za dostatočné, a preto si nežiada ani
obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje.

17.  Z podaného odvolania vyplýva uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom aplikovaní ust. § 92 ods. 8 ZoB takým
spôsobom, že súd prvej inštancie posúdil postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru z právneho
predchodcu žalobcu na žalobcu ako neplatné. Podľa žalobcu nie je správny postup aplikácie ust. § 92
ods. 8 ZoB na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia sa bude určovať
neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa v súdnom
konaní.

18.  Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

19.  Tento odvolací dôvod však neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav,
na základe ktorého dospel k správnemu právnemu záveru, pričom správne posúdil podmienky vecnej
legitimácie žalobcu v konaní.

20.  Podľa § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (t.j. ku dňu 04.11.2009),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21.  Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pred postúpením pohľadávky musí banka najskôr
klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, a ak po tejto výzve dlhšie ako
90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí lehoty 90 dní klient svoj peňažný záväzok,



s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj
omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako jeden
rok, môže banka
aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto
predchádzať písomná výzva na úhradu.

22.  V prejednávanej veci však nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho
predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s., žalovaným zasielaná.

23.  Neobstojí námietka žalobcu v odvolaní, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu
žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto
písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje, aby žalobca v súdnom
konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky
dlžníkovi, ale je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky, pričom je súd povinný z úradnej
povinnosti (ex offo) prihliadať ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky.

24.  Súd prvej inštancie správne prihliadal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by výzva
na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, bola zo strany právneho predchodcu
žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s., žalovaným zasielaná.

25.  Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ), a tým aj o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu, ktorý síce predložil súdu prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo
dňa 04.11.2009 a oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ale nepreukázal, že došlo
zo strany jeho právneho predchodcu ku splneniu zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej
pohľadávky voči žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB.

26.  V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, ktorého právna veta znie: „Podmienky podľa § 92 ods.
8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 OZ)“.

27.  Odvolací súd rovnako poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
24.04.2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov Slovenskej
republiky č. 8/2018, R 60/2018, ktorého právna veta znie: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný
právny úkon.“

28.  Odvolací súd nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od publikovaného judikátu.

29.  Súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď žalobu v celom rozsahu zamietol
z dôvodu, že z neplatného konania banky (právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky) nemohol
ani žalobca platne nadobudnúť aktívnu legitimáciu pre vymáhanie žalovaného dlhu.

30.  Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

31.  Vzhľadom na neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky, a tým aj nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu v spore, nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
žalobcu, lebo tieto nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

32.  Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.



33.  Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.  Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35.  Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení by mal odvolací súd priznať úspešnej strane v
odvolacom konaní - žalovaným v 1. a 2. rade, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §
255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaní boli
v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, k odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Z uvedených dôvodov im odvolací súd  náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36.  Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/4/2015", "guid": "22f43638-1a60-40b1-b6dd-cc0420986abe:32f76303-732a-42cc-a038-af6163612b6e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2670b0b0-ac3a-475c-944a-6f8a13982bef:929cd0d4-34d4-451d-934f-a0917cc602f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1", "spisova_znacka": "14Co/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/37/2017 z 16. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1514222931.1"}]}