{"guid": "266fe7f9-edd1-4384-a7ca-eeffe4887f2f:f36008f2-b432-4f9c-9b78-dcb7fde84ade", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7608215552.1", "spisova_znacka": "15CoE/44/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/44/2011 z 26. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 26. októbra 2011, sp. zn. 15CoE/44/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7608215552.1", "identifikacne_cislo": "7608215552", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2011-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f36008f2-b432-4f9c-9b78-dcb7fde84ade", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7608215552.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7608215552.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7608215552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/44/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608215552
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7608215552.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., F..E..D.., F. F. P. XX, V., C.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, F. F. P. XX, V., proti povinnej: Y. V., O.. XX.X.XXXX,
V. P. Č.. XXX, o vymoženie 441,48 eur (13.300,-Sk) s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
L.. E. M., F. F. K. XX, V., pod sp. zn. EX 8667/08, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.4.2011, č. k. 4Er/564/2008-17, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Účastníkom  n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu čo do istiny 252,27 eur (7.600,-Sk) s 0,25 %
úrokom z omeškania od 31.3.2008 do zaplatenia a v časti vymáhania nad 8,5 % úroku z omeškania zo
sumy 189,20 eur (5.700,-Sk) od 31.3.2008 do zaplatenia čiastočne zastavil. Zároveň zastavil exekúciu
pre vymoženie trov právneho zastúpenia v exekúcii nad sumu 30,94 eur a aj pre vymoženie trov
rozhodcovského konania nad sumu 62,23 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora vydal dňa 18.11.2008 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie
istiny 13.300,-Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 13.000,-Sk od 31.8.2008 do zaplatenia,
trov konania vo výške 4.375,-Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.532,-Sk,
poplatku za vydanie poverenia vo výške 500,-Sk a trov exekúcie. Poverenie bolo vydané na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti F. E. R.. F.., F. F. X. V., č. SR 06409/08 zo dňa
11.7.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2008 a vykonateľnosť dňa 31.7.2008. Z predloženej
zmluvy o úvere č. 7490075 zo dňa 21.11.2007, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku, prvostupňový súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 8.000,-Sk (265,55 eur).
Povinná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver navýšený o poplatok za jeho poskytnutie v sume 7.600,-
Sk (252,27 eur), t. j. spolu 15.600,-Sk (517,82 eur) v 12 mesačných splátkach po 1.300,-Sk a v prípade
omeškania aj spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne. Zmluva neobsahovala
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“), podľa § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a podľa § 4 ods. 2 písm. j) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmal, či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené, resp. či nie je v rozpore s dobrými
mravmi a tiež, či zmluva o úvere, na základe ktorej bol predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný,



obsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto zmluvu o úvere považoval za
spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tomu, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch je totižto vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku lex specialis. Vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským vzťahom, preto je naň
potrebné aplikovať výhodnejšie právne predpisy, a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré k prvému
dňu omeškania povinnej, t. j. k 31.3.2008, predstavovali 8,5 %. Keďže zmluva o úvere neobsahovala
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, súd
prvého stupňa exekúciu v uvedenej časti zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil.

Namietal záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným sa
spravuje zákonom o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu podľa § 497 a
nasl. ust. Obchodného zákonníka, pričom táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a nemožno na ňu aplikovať zákon o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a) a b) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený má za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ako to vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a navyše,
účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy
vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto predmetná zmluva
nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podobne, v rozpore s § 2 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch, klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s
poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných
zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, a nie tovar a služby, ako to predpokladá § 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu
prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný
charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený považuje
dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený
poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že
ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov
nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť. V odvolaní
poukázal aj na rozhodnutia Najvyššie súdu SR, v ktorých sa súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a
skúmal ich aj z hľadiska dobrých mravov. Dodal k tomu, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade
úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti
riadne a včas splní. V závere oprávnený opätovne zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné
dohodnúť a následne aj požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na
prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal aplikovanie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na zmluvu o úvere č. 7490075 uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 21.11.2007 a
posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania ako neprimerane vysokých.



Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,



ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 21.11.2007 zmluvu o
úvere č. 7490075, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške  8.000,-Sk (265,55 eur).

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu
- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o
úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, alebo neprijatie
návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je
fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu
z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je
právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že
úver 8.000,-Sk (265,55 eur) bol poskytnutý povinnej - fyzickej osobe na účel zamestnania, povolania
alebo podnikania. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200 eur (6 000,-Sk) do
20 000 eur (600 000,-Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom
možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského
úveru v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou
o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná
sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky
náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2 písm.
c) zákona č. 258/2001 Z.z.).

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili ako „Zmluva o úvere“
uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a
Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak
to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov. Zákon absenciu uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s následkom
neplatnosti takejto zmluvy, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu v tom, že ak nie je v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov, predpokladá sa, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej veci na základe zmluvy o úvere sa
oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 8.000,-Sk (265,55 eur), pričom v zmluve nebola
dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov, preto správne súd prvého stupňa posúdil, že predmetný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.



Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namietal posúdenie úrokov z omeškania zo strany súdu prvého
stupňa ako neprimerane vysokých. Odvolací súd v tejto veci považuje za potrebné poukázať na
skutočnosť, že súd prvého stupňa tieto úroky neznížil z dôvodu ich neprimeranej výšky, ale z dôvodu
ich rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Totižto úrok z omeškania, na ktorý má oprávnený nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, ako to uvádza odvolateľ a ako si to dohodli účastníci konania, pretože na
spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať
Obchodný zákonník, ale ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľské
zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho a podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ani v spotrebiteľskej zmluve nemožno dohodnúť úrok z omeškania podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok z omeškania než je stanovený v
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil aj v časti úroku z omeškania
prevyšujúceho zákonný úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
vymáhaný úrok z omeškania nebol v súlade s touto právnou úpravou.

Záverom odvolací súd dodáva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie tomuto bol predložený len exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie. Až
v priebehu exekúcie oprávnený predložil súdu prvého stupňa zmluvu o úvere, nároky z ktorej boli
predmetom rozhodcovského konania. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v
každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvého stupňa bola v priebehu
exekúcie predložená zmluva o úvere a z tejto zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom,
v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd s poukázaním na ust. § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. nepreskúmaval napadnuté uznesenie v časti
týkajúcej sa trov právneho zastúpenia v exekúcii a ani trov rozhodcovského konania, nakoľko oprávnený
v odvolaní tieto trovy nijako konkrétne nenamietal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/564/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}