Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/28/2015 z 13. 6. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. júna 2018, sp. zn. 26S/28/2015, ECLI:SK:KSNR:2018:4015201253.3
Krajský súd Nitra | 26S/28/2015 | ECLI:SK:KSNR:2018:4015201253.3 | 2018-06-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 1 písm. e) SSP, § 191 ods. 4 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0d48997-7cab-4e4a-8005-48e98fedb102
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4015201253.3

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201253
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4015201253.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom
Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpený: Matejka & Haluška s.r.o., so sídlom
Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, so sídlom
Damborského 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - Oznámenie o použití preplatku číslo
21165056/2015 zo dňa 04.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd oznámenie o použití preplatku číslo 21165056/2015 zo dňa 04.11.2015   ruší   a vec   v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má   n á r o k   na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.   Stručný priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej
len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) z predloženého administratívneho spisu žalovaným zistil, že
sa v ňom nachádza daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
od 01.01.2011 do 31.12.2011 zo dňa 29.06.2012, v ktorom bol vyčíslený daňový preplatok vo výške
25.480,12 eura. Daň na účely určenia výšky preddavkov bola v daňovom priznaní vyčíslená vo výške
14.113,98 eura.

2. Súčasťou administratívneho spisu je ďalej daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 zo dňa 31.03.2013, v ktorom bol vyčíslený daňový
preplatok vo výške 31.941,48 eura. V daňovom priznaní bola okrem iného taktiež vyčíslená aj daňová
strata vo výške 2.174.563,82 eura.

3. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú detaily o štyroch platbách uskutočnených žalobcom ako
daňovým subjektom, a to o platbe vo výške 2.619,35 eura zaplatenej dňa 24.01.2013, o platbe vo výške
2.619,35 eura zaplatenej dňa 28.12.2011, o platbe vo výške 2.619,35 eura zaplatenej dňa 31.01.2012
a o platbe vo výške 2.619,35 eura zaplatenej dňa 24.02.2012.

4. Súčasť administratívneho spisu tvorí i hlásenie žalobcu o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej
činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné
plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a
o daňovom bonuse za rok 2012 zo dňa 30.04.2013, v ktorom bol vyčíslený daňový nedoplatok vo výške



62.255,04 eura. Súčasťou hlásenia je aj listina, v ktorej je ako dátum podania tohto hlásenia uvedený
deň 23.10.2013.

5. V administratívnom spise je ďalej založený opravný prehľad žalobcu o príjmoch zo závislej činnosti,
ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a
odvedených preddavkoch na daň podľa § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny
mesiac, a to k zdaňovaciemu obdobiu 12/2012 zo dňa 14.03.2013. Z uvedeného opravného prehľadu
vyplýva, že žalobca dňa 18.10.2013 zistil skutočnosti na podanie opravného prehľadu. V opravnom
prehľade bola vyčíslená odvodová povinnosť (preddavky na daň) vo výške 62.255,04 eura. Súčasťou
opravného prehľadu je aj listina, v ktorej je ako dátum podania tohto opravného prehľadu uvedený deň
23.10.2013.

6. Dňa 04.11.2015 žalovaný vydal oznámenie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom
súdnom konaní a z tohto dôvodu sa stručné zhrnutie tohto napadnutého rozhodnutia (oznámenia)
nachádza v II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorú správny súd na tomto mieste odkazuje.

7. Proti rozhodnutiu (oznámeniu - pozn. správneho súdu) žalovaného číslo 21165056/2015 zo dňa
04.11.2015 podal žalobca podaním zo dňa 25.11.2015 odvolanie, v ktorom zdôvodnil prípustnosť
odvolania proti oznámeniu žalovaného a v ktorom aj uviedol dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Žalobca
sa v odvolacom návrhu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu.

8. Žalovaný v podaní označenom ako „Odpoveď na odvolanie zo dňa 25.11.2015“ zo dňa 02.12.2015
oznámil žalobcovi, že oznámenie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie, nakoľko nespĺňa
kritéria uvedené v § 63 daňového poriadku, a teda nie je možné proti nemu podať odvolanie. Z uvedených
dôvodov žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za bezpredmetné.

II.   Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia (oznámenia)

9. Dňa 04.11.2015 žalovaný odvolávajúc sa na ustanovenie § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) oznámil žalobcovi, že preplatok vo výške 4.369,23 eura, ktorý vznikol
na dani z príjmov právnickej osoby dňa 03.04.2013 vo výške 4.369,23 eura za zdaňovacie obdobie od
01.01.2013 do 02.04.2013 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov zo závislej
činnosti vo výške 4.369,23 eura za zdaňovacie obdobie december 2012 splatného 30.04.2013.

10. Uvedené oznámenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 06.11.2015.

III.   Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe)

11. Žalobca napadnuté rozhodnutie (oznámenie) napadol žalobou zo dňa 15.12.2015, ktorá bola
správnemu súdu doručená dňa 22.12.2015.

11.1. Žalobca uviedol, že sa nemôže stotožniť s napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného, ktorý
jeho vydaniu predchádzal, a to z dôvodu podstatného omylu žalovaného pri interpretácii rozhodujúcich
právnych predpisov a aplikácii takto získaného interpretačného výsledku v podobe právnej normy na
zistený skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie žalobca považuje za nezákonné a ukracujúceho ho na
jeho subjektívnych právach.

11.2. Keďže rozhodnutie spôsobuje (alebo minimálne deklaruje) zánik subjektívneho verejného práva
žalobcu na vrátenie preplatku, má za to, že napriek jeho označeniu je nutné považovať ho za rozhodnutie
sui generis, pretože sa nepochybne dotýka práva žalobcu vlastniť majetok. Nakoľko naviac nebolo
možné proti nemu uplatniť opravný prostriedok a ukracuje žalobcu na jeho právach, je podľa žalobcu
toto rozhodnutie spôsobilým predmetom preskúmania súdom.

11.3. Žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013

- zo dňa 15.05.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 97/2013 zo dňa 22.05.2013 bolo voči
žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie,



- zo dňa 21.06.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 124/2013 zo dňa 28.06.2013 bola
povolená reštrukturalizácia žalobcu,

- zo dňa 31.01.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 26/2014 zo dňa 07.02.2014 bol
potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu a skončená reštrukturalizácia.

11.4. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) delí pohľadávky na dve základné
skupiny podľa diferenciačného kritéria času vzniku, a to na pohľadávky, ktoré sa uplatňujú
prihláškou a prednostné pohľadávky. Pohľadávky uplatňované v reštrukturalizácii prihláškou predstavujú
rozhodujúcu skupinu pohľadávok, tzv. staré dlhy, ktorých splnenie je účelom a cieľom reštrukturalizácie,
pričom ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania (t. j. do zverejnenia
uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku). Pokiaľ takéto pohľadávky
prihláškou uplatnené nebudú, v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zanikne právo
tieto nároky voči dlžníkovi vymáhať. Na peňažné pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré vznikli voči dlžníkovi
počas reštrukturalizačného konania (ktoré patria medzi prednostné pohľadávky) nepôsobia účinky
začatia reštrukturalizačného konania.

11.5. V daňovom poriadku je obsiahnutá špeciálna úprava voči všeobecným ustanoveniam ZoKR, avšak
len pokiaľ ide o pojmové vymedzenie pohľadávok. Za pohľadávku na účely reštrukturalizácie sa považuje
daňový nedoplatok, pričom podľa daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň začatia
reštrukturalizačného konania alebo po začatí reštrukturalizačného konania je pohľadávkou vzniknutou
po začatí reštrukturalizačného konania. Pojem vznik pohľadávky podľa ustanovenia § 120 ods. 2
ZoKR a ustanovenia § 158 ods. 3 daňového poriadku je potrebné interpretovať teleologicky v kontexte
základného účelu reštrukturalizačného konania, ktorým je vyriešenie všetkých právnych vzťahov dlžníka
založených pred začatím reštrukturalizačného konania. ZoKR nerozlišuje pritom verejnoprávne a
súkromnoprávne záväzky dlžníka a nerobí preto rozdiely ani v postavení jeho veriteľov. Vo všeobecnosti
platí, že v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nadobúdajú peňažné pohľadávky a iné
práva na peňažné plnenie, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a neboli prihlásené
v reštrukturalizácii riadne a včas prihláškou, povahu naturálnej obligácie a stávajú sa nevymáhateľnými
pohľadávkami.

11.6. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že pohľadávka žalovaného - daňový nedoplatok z titulu
nezaplatenia preddavku na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december
2012 (na ktorého úhradu žalovaný použil preplatok, ktorý vznikol na dani z príjmov právnickej osoby
dňa 03.04.2013 vo výške 4.369,23 eura za zdaňovacie obdobie od 01.01.2013 do 02.04.2013) je
právom na peňažné plnenie, ktoré vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto ho bolo
potrebné riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Pokiaľ k takémuto uplatneniu pohľadávky
žalovaného nedošlo, právo vymáhať takúto pohľadávku voči žalobcovi v dôsledku potvrdenia plánu v
zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 2 ZoKR zaniklo.

11.7. Žalovanému voči žalobcovi vznikla daňová pohľadávka na zaplatenie preddavku za
zdaňovacie obdobie december 2012 dňa 01.01.2013, čo je nepochybne deň predchádzajúci začatiu
reštrukturalizačného konania voči žalobcovi.

11.8. Podľa žalobcu aj z dostupných výstupov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že preddavok na daň zo závislej činnosti je pohľadávkou, ktorá sa v reštrukturalizácii
uplatňuje prihláškou.

11.9. Keďže si žalovaný v reštrukturalizácii pohľadávku zodpovedajúcu daňovej povinnosti žalobcu
neuplatnil prihláškou, tak v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa takáto pohľadávka stala
voči žalovanému nevymáhateľná, a teda na jej kompenzáciu nebolo možné použiť preplatok, na vrátenie
ktorého mal žalobca právo a pokiaľ k tomu v dôsledku rozhodnutia došlo, bol tým žalobca ukrátený na
jeho právach a to rozhodnutím a postupom správneho orgánu, ktorý je potrebné bez ďalšieho označiť
za nezákonný.

11.10. Pokiaľ by sa pripustilo použitie preplatku na úhradu daňovej povinnosti, došlo by k porušeniu
zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania, a to v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia



žalovaného ako veriteľa pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem verejného práva oproti iným
veriteľom pohľadávok vzniknutých na základe súkromného práva, a to napriek skutočnosti, že ich nároky
voči žalobcovi boli rovnako založené na skutkových dejoch, ktoré nastali z právneho hľadiska v totožnom
čase - pred začatím reštrukturalizačného konania, čo vzhľadom na zásady insolvenčného konania vo
forme reštrukturalizácie upravenej v ZoKR nie je prípustné.

11.11. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
nakoľko napriek odôvodneným námietkam žalobcu si žalovaný aj po skončení reštrukturalizácie
opakovane uplatňuje rôznorodé nároky spojené s predreštrukturalizačným obdobím. Žalovaný sa
opakovane žalobcom namietanou nevymáhateľnosťou charakterom obdobných pohľadávok žalovaného
prameniacou z insolvenčného práva nijako nevysporiadal, hoci táto má nespochybniteľný význam
na právnu možnosť takéto úkony uskutočniť. Žalobca je presvedčený, že bolo povinnosťou žalobcu
napadnuté rozhodnutie, resp. jemu predchádzajúci postup odôvodniť tak, aby bolo z neho možné aspoň
vo všeobecnej rovine vyrozumieť dôvody, pre ktoré žalovaný považuje predmetnú daňovú povinnosť
za vymáhateľnú, a teda použitie preplatku na jej úhradu za právne možnú. Keďže toto odôvodnenie
absentuje napriek opakovaným a dôvodným námietkam žalobcu, napadnuté rozhodnutie vyznieva ako
prekvapujúce, arbitrárne a nezákonné.

11.12. Žalobca uviedol, že z opatrnosti podal proti napadnutému rozhodnutiu aj odvolanie podľa
daňového poriadku, ktoré bolo doručené žalovanému elektronickými prostriedkami dňa 25.11.2015.
Žalobcovi bola následne dňa 04.12.2015 doručená „[o]dpoveď na odvolanie zo dňa 25.11.2015“ číslo
21365748/2015 zo dňa 02.12.2015, v ktorej žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie považoval za
bezpredmetné, pretože podľa žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu nie je možné uplatniť opravné
prostriedky.

12. Žalobca v žalobnom návrhu navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených
v žalobe zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca súčasne žiadal priznanie náhrady
trov konania voči žalovanému.

IV.   Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

13. Správny súd uznesením č. k. 26S/28/2015 - 16 zo dňa 30.03.2017 vyzval žalovaného okrem iného
na vyjadrenie sa k žalobe žalobcu zo dňa 15.12.2015 a na uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju
obranu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017 a vykonateľnosť dňa 06.05.2017.

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 04.05.2017, doručeným správnemu súdu
dňa 05.05.2017.

14.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 dňa 02.07.2012 pod ev. č. 2/03306550/2012, v ktorom
uviedol daň na účely určenia výšky preddavkov na daň podľa § 42 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z
príjmov sumu vo výške 14.113,98 eura. Na základe ustanovenia § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov bol
žalobca povinný platiť štvrťročné preddavky vo výške 3.528,49 eura. V zmysle novely zákona o dani z
príjmov č. 395/2012 Z  z. sa po úprave sadzby dane z príjmov právnickej osoby v § 15 zákona o dani z
príjmov s účinnosťou od 01.01.2013 pri platení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby počnúc
01.01.2013 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2012 vychádza z
daňového priznania za rok 2011, pričom rovnako ako je to pri platení preddavkov v bežnom zdaňovacom
období po lehote na podanie daňového priznania, sa daň na účely určenia výšky platenia preddavkov
na daň, uvedená v riadku 910 tlačiva daňového priznania za rok 2011, prepočíta aktuálnou sadzbou
dane, platnou v zdaňovacom období roka 2013 (zvýšenie sadzby dane z príjmov právnickej osoby podľa
§ 15 písm. b) zákona o dani z príjmov na 23 % od 01.01.2013, zákon č. 395/2012 Z. z. s účinnosťou
od 01.01.2013). Na základe tejto zákonnej úpravy bol žalobca povinný počnúc od 01.01.2013 platiť
mesačne preddavky vo výške 1.456,41 eura až do podania daňového priznania z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012.

14.2. Dňa 02.04.2013 podal žalobca ako daňový subjekt daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2012 pod ev. č. 6/07048518/2013. Žalobca v tomto daňovom priznaní
vykázal daňovú stratu vo výške 2.174.563,82 eura. Z uvedeného vyplýva, že po podaní daňového



priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 zo zákona nie je povinný platiť
preddavky na daň na zdaňovacie obdobie 2013. Žalobca preddavky splatné za január - marec 2013,
t. j. do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2012 neuhradil. Preddavky vo výške
4.369,23 eura do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2012 boli uhradené nasledovne:
i) preddavok splatný dňa 31.01.2013 vo výške 1.456,41 eura bol uhradený dňa 31.01.2013 vo výške
1.456,41 eura z v tom čase aktuálneho preplatku na dani z príjmov právnických osôb, ii) preddavok
splatný dňa 28.02.2013 vo výške 1.456,41 eura bol uhradený dňa 28.02.2013 vo výške 1.456,41 eura
z v tom čase aktuálneho preplatku na dani z príjmov právnických osôb, iii) preddavok splatný dňa
02.04.2013 vo výške 1.456,41 eura bol uhradený dňa 02.04.2013 vo výške 1.456,41 eura z v tom čase
aktuálneho preplatku na dani z príjmov právnických osôb.

14.3. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v podanom daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie 2012 k dani z príjmov právnickej osoby pod ev. č. 6/07048518/2013
žalobca vyčíslil stratu. Podľa vtedy účinného § 42 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov na zdaňovacie
obdobie rok 2013 žalobca nebol povinný platiť preddavky na daň z príjmov právnickej osoby. Z
uvedeného vyplýva, že ak boli preddavky zaplatené vo vyššej sume, ako bol daňovník povinný platiť
podľa zákona o dani z príjmov, správca dane pri vrátení vzniknutého preplatku postupuje podľa
príslušných ustanovení daňového poriadku. Zákon o dani z príjmov sa v § 42 ods. 13 odvoláva na §
79 daňového poriadku.

14.4. Vzhľadom k tomu, že mal žalobca ako daňový subjekt nedoplatok na dani zo závislej činnosti,
žalovaný použil daňový preplatok podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku na splatný daňový nedoplatok
na dani zo závislej činnosti. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 daňového poriadku bolo zaslané žalobcovi
napadnuté oznámenie. List obsahujúci uvedené oznámenie bol žalobcovi doručený dňa 06.11.2015,
pričom v liste je presne uvedené použitie daňového preplatku.

14.5. Dňa 23.10.2013 podal žalobca ako daňový subjekt opravný prehľad o príjmoch zo závislej
činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a
odvedených preddavkoch na daň podľa § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny
mesiac, a to za zdaňovacie obdobie december 2012 pod ev. č. 6/19762147/2013, v ktorom uviedol
odvodovú povinnosť - preddavok na daň vo výške 62.255,04 eura.
14.6. Dňa 23.10.2013 podal žalobca ako daňový subjekt pod e. č. 6/19785856/2013 hlásenie o
vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez
ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených
preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse. Uvedené hlásenie bolo podané
po zákonnej lehote, ktorá uplynula dňa 30.04.2013. Keďže daň uvedenú v hlásení žalobca neuhradil v
lehote splatnosti do 30.04.2013, stala sa daňovým nedoplatkom, a to s poukazom na ustanovenie § 2
písm. f) daňového poriadku, podľa ktorého je daňovým nedoplatkom dlžná suma po lehote splatnosti
dane.

14.7. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že oznámenie o použití preplatku nie
je rozhodnutím. Daňový poriadok v ustanovení § 63 uvádza predpísané náležitosti, ktoré má rozhodnutie
obsahovať. Rozhodnutím sa ukladajú povinnosti a priznávajú práva daňovým subjektom. Rozhodnutie
musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní (ktorým je konanie, v ktorom sa rozhoduje o
právach a povinnostiach daňového subjektu) a je individuálnym právnym aktom, ktorý zaväzuje osobu
v konkrétnom prípade. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade neprebehlo daňové konanie, ale z
dikcie § 79 daňového poriadku len vyplynula povinnosť správcovi dane informovať daňový subjekt o
použití daňového preplatku.

14.8. K právnej argumentácií žalobcu založenej na právnej skutočnosti začatého reštrukturalizačného
konania žalobcu, neskôr začatej reštrukturalizácie a následne potvrdeného reštrukturalizačného plánu
a skončenia reštrukturalizácie žalovaný uviedol, že žalobca podal dňa 23.10.2013, teda po zákonnej
lehote, opravný prehľad za zdaňovacie obdobie december 2012, v ktorom vyčíslil odvodovú povinnosť
- preddavky na daň vo výške 62.255,04 eura. V opravnom prehľade žalobca taktiež uviedol, že zrazené
preddavky na daň zo zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných miezd boli dňa 31.01.2013 odvedené.
Dňa 23.10.2013 (po zákonnej lehote na podanie hlásenia, ktorá uplynula dňa 30.04.2013) bolo podané
hlásenie za rok 2012. V tomto hlásení žalobca uviedol daňový nedoplatok vo výške 62.255,04 eura.



14.9. Zákonná lehota na podanie hlásenia uplynula dňa 30.04.2013 podľa ustanovenia § 49 ods. 2
zákona o dani z príjmov. V tomto ustanovení je stanovené, že v lehote na podanie daňového priznania
alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj
zaplatiť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal hlásenie za rok 2012 až 23.10.2013, t. j. po zákonnej
lehote, ktorá uplynula dňa 30.04.2013, pričom v tejto lehote bola daň aj splatná. Z uvedeného taktiež
vyplýva, že nebolo možné v zákonnom termíne do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, t. j. do
28.07.2013 prihlásiť nedoplatky na dani zo závislej činnosti za rok 2012, nakoľko žalobca ako daňový
subjekt podal hlásenie za rok 2012 až 23.10.2013, z ktorého sa správca dane dozvedel výšku daňového
nedoplatku. Skutočnosť, že nebolo možné prihlásiť nedoplatok zo závislej činnosti do reštrukturalizácie
spôsobil žalobca svojím konaním, a to tak, že v zákonnom termíne nepodal hlásenie za rok 2012.

14.10. K podanému odvolaniu žalobcom žalovaný uviedol, že napadnuté oznámenie nemá za následok
vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti žalobcu priamo dotknuté, čiže napadnuté oznámenie nemožno považovať za rozhodnutie
ani v tzv. materiálnom poňatí. Žalobca odvolanie podal napriek tomu, že proti napadnutému oznámeniu
daňový poriadok nepripúšťa žiadny opravný prostriedok. Z uvedených dôvodov žalovaný zaslal
žalobcovi odpoveď zo dňa 02.12.2015, v ktorej uviedol, že odvolanie proti napadnutému oznámeniu je
nezákonné - bezpredmetné. Odpoveď žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 04.12.2015.

15. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že napadnuté oznámenie z dôvodov uvedených vo
vyjadrení k žalobe považuje za správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a z tohto dôvodu
navrhuje, aby správny súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

V.   Ďalší priebeh správneho súdneho konania

16. Správny súd vyzval výzvou č. 26S/28/2015 - 39 zo dňa 05.06.2017 žalobcu konajúceho
prostredníctvom svojho právneho zástupcu (uvedeného v záhlaví tohto rozsudku) na vyjadrenie sa k
vyjadreniu žalovaného k žalobe v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola žalobcovi (resp.
jeho právnemu zástupcovi) doručená dňa 22.06.2017.

16.1. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe na výzvu súdu nevyjadril.

17. Správny súd s poukazom na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí s prejednaním
veci bez nariadenia pojednávania, nariadil vo veci pojednávanie na 24.05.2018.

17.1. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na podanej
žalobe v plnom rozsahu a zopakoval žalobné dôvody uvedené v žalobe. Nad rámec žalobných dôvodov
k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca doplnil, že o výške daňového nedoplatku sa mal žalovaný
ako správca dane dozvedieť už na základe toho, že žalobca mu dňa 31.01.2013 zaslal riadny prehľad
o príjmoch zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie mesiaca december roku 2012.

17.2. Žalovaný, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný, doručil správnemu súdu dňa 11.05.2018
o 15:47 hod. ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu plánovanej služobnej cesty. Z
uvedeného dôvodu správny súd na pojednávaní dňa 24.05.2018 rozhodol, že podľa § 114 SSP bude
pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

VI.   Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty

18. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016 v spojení s § 491 ods. 1 a 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného o použití preplatku číslo
21165056/2015 zo dňa 04.11.2015, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu
- oznámeniu je dôvodná, a preto toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného o použití preplatku číslo
21165056/2015 zo dňa 04.11.2015 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil a vec mu



podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto rozhodnutie - oznámenie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy (žalovaným) bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

19. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

19.1. Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19.2. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

19.3. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19.4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.5. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19.6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19.7. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

19.8. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

19.9. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „daňový
poriadok“), v znení účinnom do 31.12.2015 (t. j. v čase vydania napadnutého oznámenia), pri použití
daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí
daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.

19.10. Podľa § 55 ods. 6 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane platbu
daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí:
a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového
nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na
iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.



19.11. Podľa § 55 ods. 7 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2015, ak v čase prijatia
platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na
daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom
splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak
nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku,
splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

19.12. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.07.2013 (t. j. v čase
začatia reštrukturalizačného konania dlžníka - žalobcu), daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a
reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

19.13. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku, v znení účinnom do 31.07.2013, na účely tohto zákona sa
rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

19.14. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.07.2013, ak daňový nedoplatok
vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení
konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po
vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

19.15. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku, v znení účinnom do 31.07.2013, po vyhlásení konkurzu
alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48)

19.16. Poznámka 48) daňového poriadku, v znení účinnom do 31.07.2013, znie: zákon č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19.17. Podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, v znení od 01.01.2012 (t. j. v čase potvrdenia
reštrukturalizačného plánu žalobcu), daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom
splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v
rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí
plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v
reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení
reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

19.18. Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), v znení
účinnom do 31.10.2013 (t. j. v čase začatia reštrukturalizačného konania dlžníka - žalobcu), o začatí
reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;
zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia
alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku
nezverejňujú.

19.19. Podľa § 114 ods. 1 písm. f) ZoKR, v znení účinnom do 31.10.2013, začatie reštrukturalizačného
konania má tieto účinky: pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči
dlžníkovi započítať.

19.20. Podľa § 120 ods. 1 ZoKR, v znení účinnom do 31.10.2013, ak tento zákon neustanovuje inak,
právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným
týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká.

19.21. Podľa § 120 ods. 2 ZoKR, v znení účinnom do 31.10.2013, pohľadávky, ktoré vznikli voči
dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za
obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena
správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné
pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa
nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.



20. Skôr, ako správny súd pristúpil k preskúmaniu oznámenia žalovaného zo dňa 04.11.2015, zaoberal
sa námietkou žalovaného, že žalobou napadnuté oznámenie nemá charakter rozhodnutia, a teda tým,
či napadnuté oznámenie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní.

20.1. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd poukazuje na citované ustanovenia § 2 ods. 1 a
2 SSP a § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Pri posudzovaní toho, či napadnuté oznámenie žalovaného podlieha
súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi
práva a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/17/2016 z 25. októbra 2016).

20.2. Správny súd k uvedenému uvádza, že v ustanovení § 6 ods. 1 SSP je zakotvená generálna klauzula
preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy. Pôsobenie tejto generálnej klauzuly je obmedzené negatívnou enumeráciou
rozhodnutí a postupov, ktoré sú zo súdneho prieskumu zákonom vylúčené (§ 7 SSP). Toto ustanovenie
treba vykladať v spojitosti s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ten, kto tvrdí, že bol
na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

20.3. Z napadnutého oznámenia žalovaného vyplýva, že preplatok, ktorý vznikol žalobcovi sa v súlade
s § 79 ods. 1 daňového poriadku použije na úhradu daňového nedoplatku, t. j. nedôjde k vráteniu tejto
sumy (preplatku) žalobcovi. Napadnuté oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojej neformálnej
povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sfére žalobcu.
20.4. Správny súd považuje za potrebné uviesť aj to, že vrátenie preplatku nie je podmienené vydaním
rozhodnutia správcu dane. Nárok na vrátenie daňového preplatku vyplýva priamo zo zákona, po splnení
zákonom stanovených podmienok (§ 79 ods. 2 daňového poriadku). V prípade, ak nedôjde k vráteniu
daňového preplatku, daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia
na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 (európskeho) Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

20.5. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté oznámenie žalovaného je
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní s poukazom na ustanovenie
§ 2 ods. 1 a 2 v spojení s § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Iný záver by bol v rozpore so zásadou denegatio
iustitie - odopretie spravodlivého súdu a znamenalo by to aj porušenie základného práva na súdnu
ochranu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 91/2016 zo dňa 17.05.2016, podľa ktorého pokiaľ súd v správnom súdnictve
odmietne vecne prejednať žalobu smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý
nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo
vzťahu k takému žalobcovi.

21. Následne správny súd pristúpil k vecnému preskúmaniu zákonnosti napadnutého oznámenia
žalovaného pričom, ako uviedol už vyššie, dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého
oznámenia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

22. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka prihlásenia daňového nedoplatku na dani z príjmov
zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012, splatného 30.04.2013 do reštrukturalizácie
a možné započítanie daňového preplatku žalobcu, ktorý vznikol na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie od 01.01.2013 do 02.04.2013 na uvedený daňový nedoplatok žalobcu na dani z
príjmov zo závislej činnosti.

23. To, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť započítania pohľadávky
voči dlžníkovi upravuje ZoKR. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú
prihláškou, a ktoré môže vymedziť len ZoKR ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa
§ 120 ods. 2 ZoKR okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného
konania. Naopak, druhú skupinu pohľadávok tvoria tie, ktoré sa v reštrukturalizácií uplatňujú prihláškou
a na ktoré sa vzťahujú aj účinky začatia reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 1 ZoKR).



24. Daňový poriadok v šiestej časti (§ 158 - § 159) obsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz a
reštrukturalizáciu. V ustanovení § 158 ods. 3 daňového poriadku je vo vzťahu k § 120 ods. 2 ZoKR
výslovne určené, výlučne aký daňový nedoplatok (z hľadiska času vzniku) sa považuje (na účely
ustanovenia § 120 ods. 2 ZoKR, vzhľadom na nadpis šiestej časti daňového poriadku, v ktorom je
obsiahnuté aj ustanovenie § 158 ods. 3) za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného
konania. Za pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania sa považuje len taký
daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po začatí
reštrukturalizačného konania. A contrario potom taký daňový nedoplatok, ktorý vznikol pred dňom
začatia reštrukturalizačného konania je nutné považovať za pohľadávku vzniknutú pred začatím
reštrukturalizačného konania.

25. Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15.05.2013, fakticky zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 97/2013, vydanom dňa 22.05.2013, ktoré sa z hľadiska právnych účinkov
považuje za zverejnené dňa 23.05.2013 (§ 113 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 3 ZoKR) vyplýva, že
reštrukturalizačné konanie na žalobcu sa začalo dňa 23.05.2013.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov správneho súdu je potom zrejmé, že ak
pohľadávka žalovaného vznikla pred 23.05.2013 ide o pohľadávku, ktorú si mohol žalovaný uplatniť v
reštrukturalizácii len prihláškou a vo vzťahu ku ktorej pôsobia všetky účinky začatia reštrukturalizačného
konania, teda inter alia aj nemožnosť voči dlžníkovi takúto pohľadávku započítať (§ 114 ods. 1 písm.
f) ZoKR).

27. Samotný žalovaný v napadnutom oznámení uviedol, že daň žalobcu z príjmov zo závislej činnosti
za zdaňovacie obdobie december 2012 bola splatná dňa 30.04.2013. Túto skutočnosť (splatnosť dane
z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012) ani žalobca nenamietal. Teda,
ak samotný žalovaný v napadnutom uznesení uviedol, že daň žalobcu z príjmov zo závislej činnosti za
zdaňovacie obdobie december 2012 bola splatná dňa 30.04.2013, dňom nasledujúcim po dni splatnosti
dane, t. j. v danom prípade dňom 01.05.2013 sa suma nezaplatenej dane žalobcu z príjmov zo závislej
činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012 stala daňovým nedoplatkom. Teda, daňový nedoplatok
žalobcu na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012, na ktorý započítal
žalovaný daňový preplatok žalobcu, o čom žalobcu oboznámil napadnutým oznámením, vznikol pred
23.05.2013, kedy začalo reštrukturalizačné konanie na žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 158 ods.
3 daňového poriadku a jeho výklad a contrario (opakom) je nutné zastať právny názor, že uvedený
daňový nedoplatok je pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda túto
pohľadávku si v záujme dosiahnutia jej (čiastočného) uspokojenia bol povinný uplatniť v reštrukturalizácii
prihláškou a nebolo možné ju ani voči žalobcovi - dlžníkovi započítať tak, ako to urobil žalovaný
napadnutým oznámením.

28. Správny súd vzhľadom na uvedené a výslovné znenie ustanovenie § 158 ods. 3 daňového poriadku
a jeho výklad v spojení s § 120 ods. 2 ZoKR zastáva právny názor, že nemožno prihliadnuť pri
posudzovaní, či ide o prednostnú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou a
na ktorú ani nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania (teda ani zákaz jej započítania s
pohľadávkou dlžníka) na žiadne iné skutočnosti ako je časové hľadisko a posúdenie, či v intenciách
prejednávanej veci daňový nedoplatok vznikol v deň začatia reštrukturalizačného konania a po
začatí reštrukturalizačného konania na jednej strane alebo v období predchádzajúcom dňu začatia
reštrukturalizačného konania na strane druhej. Z uvedených dôvodov nemožno preto ani prihliadnuť (a je
právne bezvýznamné aj zisťovať dokazovaním vzhľadom na rozpor medzi skutkovým tvrdením žalobcu
a žalovaného o tom, kedy sa žalovaný mohol dozvedieť o výške daňového nedoplatku) na to, kedy sa
správca dane dozvedel (a kedy sa mohol dozvedieť) o výške daňového nedoplatku. Na účely ZoKR je
totiž právne významné výlučne kedy vznikla pohľadávka, ktorou je v danom prípade daňový nedoplatok.

29. Správny súd pre úplnosť dodáva, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa
31.01.2014, fakticky zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2014, vydanom dňa 07.02.2014, ktoré sa
z hľadiska právnych účinkov považuje za zverejnené dňa 08.02.2014 (§ 199 ods. 3 ZoKR) vyplýva, že
dňa 08.02.2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka. Dňom zverejnenia (z hľadiska právnych
účinkov) uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka zanikol daňový nedoplatok dlžníka,
ktorý započítal žalovaný s pohľadávkou žalobcu na vrátenie daňového preplatku, nakoľko daňový
nedoplatok vo výške nezaplatenej dane žalobcu z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie



december 2012 žalovaný riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní neprihlásil, pričom tieto pohľadávky
žalovaného ani ich časti nemožno po skončení reštrukturalizácie dodatočne vyrubiť (§ 84 ods. 1 písm.
g) daňového poriadku).

30. Správny súd z uvedených dôvodov preto konštatuje, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil,
čo je dôvodom na zrušenie napadnutého oznámenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd
v tejto súvislosti však súčasne konštatuje, že je tu aj ďalší dôvod nutnosti zrušenia napadnutého
oznámenia, a to podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko na riadne posúdenie veci, ako vyplýva z vyššie
uvedeného, bolo potrebné vychádzať aj zo skutkových zistení týkajúcich sa začatia reštrukturalizačného
konania žalobcu (z hľadiska možnosti vykonať započítanie), resp. potvrdenia reštrukturalizačného
plánu žalobcu (z hľadiska skúmania existencie dôvodov zániku daňového nedoplatku, ktorý ak by
bol zistený, nebolo by možné vykonať započítanie, nakoľko by už daňový nedoplatok neexistoval). Z
predloženého administratívneho spisu ako aj napadnutého oznámenia však vyplýva, že žalovaný na
uvedené skutočnosti vôbec neprihliadal, ani ich nezisťoval, a preto jeho zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce.

31. Správny súd žalovanému uvádza, že jeho povinnosťou po vrátení veci na ďalšie konanie bude
opätovne posúdiť možnosť použitia daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku, pričom
bude viazaný podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom správneho súdu uvedeným v tejto časti
odôvodnenia tohto rozsudku, týkajúcim sa možnosti vykonať započítanie daňového nedoplatku dane
žalobcu z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012 (príp. aj jej existencie) v
prejednávanej veci, pričom v tejto súvislosti osobitne prihliadne na dátum vzniku daňového nedoplatku a
posúdi právne následky dátumu vzniku daňového nedoplatku vo vzťahu k reštrukturalizačnému konaniu
žalobcu, ktoré začalo dňa 23.05.2013. Žalovaný rovnako zohľadní skutočnosť, že dňa 08.02.2014
bolo zverejnené uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu a jeho právne následky s
poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku.

32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na plný úspech
žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 % voči žalovanému, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym
úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

33. Správny súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná
kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník
konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v §
145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.