Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/123/2014 z 27. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2015, sp. zn. 1S/123/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200997.1 Krajský súd Bratislava | 1S/123/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1014200997.1 | 2015-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ZP, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/177975a2-fddf-4512-b4ff-ddb5c09a88a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200997.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/123/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200997
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200997.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a
členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: J. B., bytom
X. XXX/XX, D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária, Mgr. Tomáš Adamec, Levočská ulica 3,
Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta č. 8-10, Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26184-2/2014-BA zo dňa 10.04.2014 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2014 domáhal preskúmania a následne
aj zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 26184-2/2014-BA zo dňa 10.04.2014, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 1380-9/2014-KEM zo dňa 08.01.2014.
Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla, že žalobca podľa § 100 v
spojení s § 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá nárok na náhradu nákladov spojených
s liečením v dôsledku úrazu zo dňa 14.06.2007.

Uviedol, že nesúhlasí s názorom Sociálnej poisťovne, pretože v tejto veci nie je splnená nevyhnutná
podmienka pre kvalifikovanie úrazu pri športovej činnosti ako úrazu pracovného. Trvá na tom, že v
jeho prípade ide o pracovný úraz, a že Sociálna poisťovňa mala podľa podmienok zákona o sociálnom
poistení v celom rozsahu plniť. Má za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovanej boli porušené
práva a oprávnené záujmy žalobcu, pretože týmto rozhodnutím mu nespravodlivo bola odňatá možnosť
zákonným spôsobom sa domôcť svojho oprávneného nároku. Žalovaná nepostupovala v súlade s
príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými má byť ako štátny orgán
v celom rozsahu viazaná.

II.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 03.07.2014 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že v
prípade žalobcu ako poškodeného nie je zo zákona zodpovedný za poškodenie zdravia v dôsledku
úrazu zodpovedný zamestnávateľ, ktorý preukázal na základe vyšetrenia okolností a príčin vzniku úrazu,



že jedinou príčinou vzniknutej škody na zdraví v dôsledku úrazu bola účasť na športovej akcii - hranie
futbalu, kde žalobca utrpel úraz.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony obvyklé
v priebehu práce, alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Ak sa stane úraz
zamestnanca v dobe, kedy neplní pracovnú úlohu ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti
s plnením pracovných úloh, nemôže ísť o pracovný úraz.

Uviedla, že ak zodpovedný zamestnávateľ vydal príkaz žalobcovi ako zamestnancovi zúčastniť sa
uvedených športových hier, konal nad rámec svojich právomocí a bolo to v rozpore s ust. § 47 a §
81 zákonníka práce. Uvedená športová aktivita sa teda konala nie na príkaz zamestnávateľa, ale na
báze dobrovoľnosti, a to i napriek tomu, že žalobca utrpel úraz pri hraní futbalu, organizovanom jeho
zodpovedným zamestnávateľom, ktorý sa konal v pracovnej dobe a žalobcovi bola vyplatená mzda,
resp. náhrada mzdy.

Popísaný záver žalobcu potvrdilo aj vyhlásenie samotného zodpovedného zamestnávateľa žalobcu
v liste č. UR-2013/2743-2 zo dňa 06.12.2013, podľa ktorého „Účasť zamestnancov nebola v čase
zostavovania zoznamu účastníkov športových hier povinná“. V liste zamestnávateľ zdôraznil, že záväzný
zoznam účastníkov športových hier bol predmetom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej so
spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v rámci ktorej mal žalobca možnosť uplatniť si svoje
nároky žiadané v tomto konaní.

Pre záver, či určitú činnosť zamestnanca treba považovať za plnenie pracovných povinností je
rozhodujúce, či z hľadiska vecného, miestneho a časového ide objektívne o činnosť konanú pre
zamestnávateľa, čo preukázané nebolo.

Poukázal, že medzi žalobcom ako zamestnancom a zamestnávateľom žalobcu existuje toho času spor
o základe nároku žalobcu na plnenie zo zodpovednosti za vznik škody následkom úrazu, o ktorom
je oprávnený rozhodovať súd (spor vyplývajúci z pracovno-právneho vzťahu), na základe podanej
určovacej žaloby.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle § 250g ods. 1
O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správny orgánov boli v súlade so zákonom.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č.: 26184-2/2014-
BA zo dňa 10.04.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
č. 1380-9/2014-KEM zo dňa 08.01.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice rozhodla, že žalobca podľa § 100 v spojení s § 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
nemá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku úrazu zo dňa 14.06.2007.



Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle Záznamu o registrovanom
pracovnom úraze zo dňa 17. decembra 2008, Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 22. decembra 2008,
žalobca - poškodený si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku úrazu, ktorý
sa stal dňa 14. júna 2007 o 11:00 hod., kedy poškodený, ako zamestnanec Správy ciest Košického
samosprávneho kraja, Správy a údržby ciest Spišská Nová Ves, cechmajsterstvo Spišská Nová Ves, v
pracovnom zaradení vodič (ďalej len zamestnávateľ), počas branno-športových hier v areáli motorestu
J. organizovaných zamestnávateľom, utrpel úraz pri hraní futbalu. Úraz sa poškodenému stal tak, že dňa
14. júna 2007 v dopoludňajších hodinách sa zúčastnil futbalového zápasu, pričom v čase okolo 11:00
hod. došlo pri hre k stretu s protihráčom pánom C. E., pri ktorom došlo k zraneniu kotníka pravej nohy
poškodeného. Po incidente bol poškodený ošetrený a ďalších športových podujatí sa nezúčastňoval.
Dňa 18. júna 2007 poškodený riadne nastúpil do zamestnania a vykonával pracovnú činnosť až
do 9. júla 2007, kedy sa stal práceneschopným z dôvodu ekzému na postihnutej nohe a následne
odo dňa 13. augusta 2007 pokračoval v práceneschopnosti z dôvodu úrazu zo dňa 14. júna 2007.
Zamestnávateľ uviedol rozsah miery zodpovednosti poškodeného na vzniku úrazu 0 %. Vo vyjadrení v
liste zo dňa 6.12.2013 zamestnávateľ uviedol, že účasť zamestnancov nebola v čase zostavovania
zoznamu účastníkov športových hier povinná, avšak po ich súhlase s účasťou a následnom zaradení na
súpisku bola účasť záväzná. Zoznam účastníkov na súpiske bol zároveň podkladom na poistenie osôb v
zozname uvedených, medzi ktorými bol aj poškodený. Poistná zmluva - cestovné poistenie a asistenčné
služby bola uzatvorená s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., regionálne riaditeľstvo Košice,
pokiaľ ide o úrazové poistenie, bolo v prípade poistnej udalosti na jedného poisteného dohodnuté
poistné plnenie v tam uvedenej sume. Účastníci uvedenej športovej akcie pred jej zahájením, dňa 14.
júna 2007 boli oboznámení s pravidlami jednotlivých športových disciplín, boli poučení o povinnosti
dodržiavania bezpečnosti pri jednotlivých aktivitách. Pred účasťou na branno-športovej akcie nebol
zdravotný stav poškodeného posúdený pri osobitnej lekárskej prehliadke z hľadiska spôsobilosti na danú
športovú činnosť. Poškodený sa pravidelne zúčastňoval lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci vodiča,
ktorú vykonával u zamestnávateľa. Z výsledkov týchto prehliadok nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré
by preukazovali nespôsobilosť resp. obmedzenie spôsobilosti poškodeného na predmetnú športovú
činnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, pobočka Sociálnej poisťovne, Košice, rozhodnutím
č. 1380-9/2014-KEM zo dňa 08.01.2014 rozhodla, že žalobca podľa § 100 v spojení
s § 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá nárok na náhradu nákladov spojených s
liečením v dôsledku úrazu zo dňa 14.06.2007 s odôvodnením, že úraz, ktorý sa stal poškodenému nie
je pracovným úrazom. Na základe odvolania žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán,
potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 1380-9/2014-KEM zo dňa
08.01.2014 s odôvodnením, že rozhodnutie pobočky ako i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal sú
v súlade so zákonom.

IV.

Podľa § 11 ods. 1 zákona c. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce“), zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to
ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú
prácu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo
odmenu.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.



Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, pracovný úraz podľa tohto zákona je
poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri
plnení pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a
pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Podľa § 8 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení, plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh
je činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona o sociálnom poistení, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh
alebo služobných úloh zamestnanca je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo
potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť,
okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie,
ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v
písmene b).

Podľa § 100 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených
s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného
poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca dňa
14.6.2007 o 11:00 hod. utrpel úraz pri hraní futbalu, keď sa zúčastnil futbalového zápasu organizovaného
zamestnávateľom - Správou ciest Košického samosprávneho kraja. Pre posúdenie, či úraz, ktorý
utrpel žalobca je pracovným úrazom je rozhodná skutočnosť, či poškodenie zdravia žalobcu nastalo
pri plnení pracovných úloh. V zmysle ust. § 8 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom
poistení, za plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh sa považuje činnosť, ktorá je predmetom
pracovnej cesty alebo služobnej cesty. Zákon o sociálnom poistení, však vymedzuje čo sa rozumie pod
plnením pracovných úloh. V zmysle ust. § 8 ods. 5 písm. a) citovaného zákona, úkonom potrebným
na výkon práce a zvyčajným úkonom počas práce alebo potrebným pred začiatkom práce alebo
po jej skončení je úkon, ktorý je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných
úloh zamestnanca. Takýmto úkonom nie je cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s
vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie
v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť.

V preskúmavanej veci sa Krajský súd v Bratislave v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením
veci žalovaným správnym orgánom. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné
na výkon práce a úkony obvyklé v priebehu práce, alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej
skončení. Ak sa stane úraz zamestnanca v dobe, kedy neplní pracovnú úlohu nevykonáva činnosť,
ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, nemôže ísť o pracovný úraz. Uvedená športová
aktivita sa konala nie na príkaz zamestnávateľa, ale na báze dobrovoľnosti, žalobcovi bola daná
možnosť prihlásiť sa na uvedené športové podujatie. Do tohto momentu bola jeho účasť nepovinná



a svojim aktívnym prístupom sa športového podujatia zúčastnil. Účasť na športových hrách - hranie
futbalu nespadá pod výkon pracovných povinností žalobcu, nešlo ani o činnosť vykonávanú na príkaz
zamestnávateľa, a nebol teda ani splnený žiadny predpoklad na vyvodenie záveru o priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh v zmysle citovaných právnych predpisov. Úraz, ktorý sa stal žalobcovi, preto
žalovaný správny orgán správne nepovažoval za pracovný.

Žalobca utrpel úraz pri športovej aktivite, ktorá priamo nesúvisela s výkonom jeho práce. I keď
bol žalobca ako zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu po prihlásení sa na predmetné športové
podujatie, pri hraní futbalu utrpel úraz, organizovaným jeho zamestnávateľom, ktorý sa konal v pracovnej
dobe a žalobcovi bola vyplatená mzda, resp. náhrada mzdy, činnosť- hranie futbalu, nie je plnením
pracovných alebo služobných úloh v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o sociálnom
poistení. Záväzný zoznam účastníkov športových hier bol predmetom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX,
uzatvorenej so spoločnosťou Allianz - Slovenská sporiteľňa, a. s., v rámci ktorej si žalobca môže uplatniť
svoje nároky.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu správny orgán vec správne právne posúdil, rozsiahlym
dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a v napadnutom rozhodnutí sa náležite vysporiadal
aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Postup žalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie
boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).