Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/84/2017 z 4. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. júna 2018, sp. zn. 26Co/84/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2515204603.1 Krajský súd Trnava | 26Co/84/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2515204603.1 | 2018-06-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 107 ods. 1 OZ, § 451 OZ, § 100 ods. 2 OZ, § 107 ods. 2 OZ, § 101 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ffc2cb5-72ed-41db-9d87-2823a00cabb3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2515204603.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204603
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2515204603.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu: JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa
Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: WM Consulting & Communication, s.r.o.,
IČO: 34 127 798, adresa sídla Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Roman
Kvasnica, s.r.o., IČO: 36 866 598, adresa sídla Piešťany, A. Kmeťa 24, proti žalovanej: U. H., nar. XX. A.
XXXX, adresa trvalého pobytu C., I. XXX/X, o 399,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany z 24. novembra 2016 č.k. 5C/120/2015-110, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Takého svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na
ust. čl. 17 a § 219 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 290, § 297 písm. b) C.s.p. (zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“), § 48 ods. 1 a
ods. 2, § 52 ods. 2 a ods. 3, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a ods. 2, § 451 ods.
1 a ods. 2, § 524 ods. 1 a ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
odstúpenia od zmluvy, ďalej len „O.z.“), § 497, § 708 ods. 1 a ods. 2, § 710 ObZ (zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, ďalej len „ObZ“), § 23a ods. 1 ZoOS (zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv, ďalej len „ZoOS“), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa).

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne a žalovanou bola dňa 24. februára 2005 uzavretá Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX a tiež medzi stranami bola dňa 25. augusta 2005 uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXXX/X/X, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru žalovanej vo výške
úverového rámca 20.000,- Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 12,15 % p.a., konečnou splatnosťou
úveru 24. augusta 2006. Svojim charakterom bolo nutné tieto zmluvy považovať za spotrebiteľské
zmluvy, a to s poukazom na ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
ich obsah bol pre žalovanú právnou predchodkyňou žalobkyne vopred pripravený, žalovaná nemala
možnosť obsah týchto zmlúv žiadnym spôsobom ovplyvniť. Právna predchodkyňa mala v tomto právnom
vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 O.z. a žalovaná postavenie spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 2 O.z., preto nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na posúdenie
zmluvného vzťahu bolo potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Žalovaná sa dostala do omeškania
s plnením svojich záväzkov dňa 25. júla 2011, kedy právna predchodkyňa žalobkyne odstúpila od



zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a od zmluvy o kontokorentnom úvere, o čom bola
žalovaná písomne informovaná dňa 23. júla 2011. Dňa 25. septembra 2014 bola pohľadávka právnej
predchodkyne (Slovenská sporiteľňa, a.s.) postúpená na žalobkyňu Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
1352/2014/CE. Výzvou žalobkyne zo dňa 19. marca 2015 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej
sumy, na výzvu nereagovala. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 25. septembru 2014 dosiahla výška
splatného dlhu celkovo sumu 401,35 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 326,64 eur a príslušenstva
vo výške 74,71 eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02. februára 2016 vzala žalobkyňa žalobu
späť v časti 1,81eur, predmetom konania po čiastočnom späťvzatí tak zostala žaloba o zaplatenie sumy
399,54 eura (pozostávajúcej z istiny vo výške 326,64 eura a príslušenstva vo výške 72,90 eura) spolu
s úrokom vo výške 12,15 % ročne zo sumy 326,64 eura od 26.09.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania výške 8 % ročne zo sumy 326,64 eura od 26.09.2014 do zaplatenia. Súd dospel k záveru,
že žaloba (ani v znení po jej čiastočnom späťvzatí) nebola podaná dôvodne, a to z dôvodu, že právo
uplatnené žalobou bolo premlčané. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázala oznámení o
postúpení pohľadávky zo dňa 07. októbra 2014. Posúdenie predmetných zmlúv ako spotrebiteľských má
podstatný význam vo vzťahu k úkonu zo strany právnej predchodkyne žalobkyne, ktorým v zmysle VOP
odstúpila jednak od zmluvy o bežnom účte ako i od povoleného prečerpania k tomuto účtu žalovanej,
tzv. kontokorentný úver. Bolo tak tomu dňa 25. júla 2011. Čo sa týka následkov odstúpenia od zmluvy,
súd s poukazom na ust. § 54 ods. 1 O.z. aplikoval úpravu § 48 ods. 1 a 2 O.z., podľa ktorej odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a je povinnosťou zmluvných strán v zmysle § 457 O.z. vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej (tejto zrušenej zmluvy) dostala, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie
sa (§ 451 ods. 2 O.z.), t.j. majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol titulom
zrušenia zmluvy. Súd mal za to, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej, pretože sa jednalo o plnenie, ktoré vyplýva z odpadnutého
právneho dôvodu. Týmto právnym dôvodom, ktorý odpadol, bola zmluva o kontokorentnom úvere a
zmluva o bežnom účte, ktoré boli zrušené z dôvodu odstúpenia od zmlúv právnou predchodkyňou
žalobkyne. Objektívny začiatok plynutia premlčacej doby pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia
(v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nastáva dňom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, čo v prejednávanej veci bolo dňa 25. júla
2011, t.j. deň účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy a dvojročná premlčacia doba uplynula teda
25. júla 2013. V deň podania žaloby (jej doručenia na súd), t.j. 01. júla 2015, už dvojročná premlčacia
lehota uplynula. Uplynula aj objektívna trojročná premlčacia lehota (uplynula dňa 25. júla 2014). Pokiaľ
ide o ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., k jeho aplikácii súd uviedol, že toto je špeciálnym ustanovením
k ustanoveniu § 100 ods. 1 O.z., a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým bol aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobkyňou uplatnený
nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k
premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona. Keďže došlo k
premlčaniu hlavného záväzku (istiny), došlo aj k premlčaniu príslušenstva - úroku z omeškania, preto
súd nemohol žalobe vyhovieť a túto musel z dôvodu premlčania zamietnuť v celom jej rozsahu.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a to tak, že žalovaná
bola v konaní síce úspešná, ale preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.

4. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vydaním
rozsudku, ktorým by žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 399,54 eur spolu s 12,15 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 326,64 eur od 26. septembra 2014 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 326,64 eur od 26. septembra 2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného i k zaplateniu náhrady trov tak prvoinštančného ako i odvolacieho konania. Žalobkyňa
namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.). Súd prvej inštancie pochybil, keď na vec nesprávne aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., nakoľko toto ustanovenie je možné aplikovať len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy, pričom v prejednávanej veci ide o záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedla,
že pri záväzku z bezdôvodného obohatenia nejde o záväzok zo zmluvy a tento záväzok sa spravuje
výlučne zákonnou úpravou, odpadá tak potreba vyrovnávania akejkoľvek faktickej nerovnosti, preto
nebolo možné aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného
obohatenia, týmto sú nielen finančné prostriedky získané na základe zmluvy o kontokorentnom úvere,
ale i majetkový prospech spočívajúci v neplatení odplaty za dočasné užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov. Je toho názoru, že žalovaný sa obohatil i tým, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy a jej



zrušenia od počiatku odpadla jeho právna povinnosť platiť odplatu za poskytnuté finančné prostriedky,
hoci by inak túto povinnosť mal a došlo by k zmenšeniu jeho majetku. Zároveň na strane žalobkyne
nedošlo k zväčšeniu majetku o odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov (obvyklé úroky). Rozsah
bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť ako obvyklú odplatu za získanie finančných prostriedkov na
základe zmluvy o kontokorentnom úvere.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, ani sama odvolací návrh nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365
C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5. júna 2018 (§ 219 ods. 1 a ods. 3 C.s.p. v spojení s § 378
ods. 1 C.s.p.).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/120/2015 je žaloba, ktorou sa
žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby z 29. januára 2016 domáhala uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť sumu 399,54 eur (pozostávajúcej z istiny vo výške 326,64 eur a príslušenstva vo výške 72,90
eur) a 12,15 % úrokom zo sumy 326,64 eur od 26. septembra 2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 326,64 eur od 26. septembra 2014. Svoj nárok odvíjala od
vzniku bezdôvodného obohatenia, z titulu odstúpenia od Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
z 24. februára 2005 ako i Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X z 25. augusta 2005
uzatvorenej právnou predchodkyňou oprávnenej (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovanou.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. K odvolaciemu argumentu žalobkyne, ktorým namieta nesprávny záver súdu o prípustnosti aplikácie
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., a to z dôvodu, že v danom prípade ide o plnenie z bezdôvodného
obohatenia, nie o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, odvolací súd uvádza:

12. Podľa § 48 ods. 2 O.z., odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

13. Podľa § 451 ods. 1, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.



15. Podľa § 456 O.z. veta prvá, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

16. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

19. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Žalobkyňa v odvolacom konaní nerozporovala, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
a žalovanou došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o kontokorentnom úvere a že právna
predchodkyňa žalobkyne od tejto zmluvy odstúpila dňa 23. júla 2011.

21. Napriek opačnému názoru žalobkyne, nie je možné tvrdiť iné ako to, že právo žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobou vzniklo v dôsledku odstúpenia od spotrebiteľskej
zmluvy, ako právneho základu vzniku bezdôvodného obohatenia (t.j. právny dôvod plnenia odpadol).
Odvolací súd zdôrazňuje, že odstúpením od zmluvy vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
resp. žalobkyňou a žalovanou ako aj nároky z odstúpenia od zmluvy (nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia) nestratili spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľ ako tzv. slabšia strana má byť chránený
nielen počas trvania zmluvného vzťahu, ale aj vo fáze po jeho ukončení, resp. v predzmluvnej fáze.
Ochranu spotrebiteľa nie je možné limitovať len na časové obdobie zodpovedajúce výlučne dobe trvania
zmluvného vzťahu. Odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by bolo opodstatnené ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. vykladať reštriktívne a neposkytnúť spotrebiteľovi ochranu za stavu, kedy je voči nemu
uplatňované premlčané právo, ktoré vzniklo v dôsledku odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy, ako
právneho základu, od ktorého sa odvíjalo žalobkyňou vymáhané plnenie z bezdôvodného obohatenia.
Bol preto správny záver súdu prvej inštancie, keď vychádzal z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a
prihliadal na premlčanie žalobou uplatneného práva ex offo.

22. Keďže žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, tak ako to bolo uvedené
vyššie, bol súd v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., povinný z úradnej povinnosti skúmať, či
nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne a to aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala, tak
ako to bolo i v tu prejednávanej veci.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len
„Charta ZP EÚ“), ktorá je vo svetle Lisabonskej zmluvy neodmysliteľnou súčasťou právneho poriadku
SR, a ktorá uznáva rovnaké hodnoty ako Ústava SR. Oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad
rámec Ústavy SR je práve oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné upriamiť
pozornosť na čl. 38, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Charta
ZP EÚ tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň
ochrany spotrebiteľov. Odvolací súd má za to, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 1. júla 2015, teda viac ako 2 roky po odstúpení
od zmluvy (23. júla 2011), kedy žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnený
nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia jej nebolo možné s poukazom na vyššie odcitované
ust. § 107 ods. 1 O.z. priznať.



25. Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, ktorým žalobkyňa namietala rozsah bezdôvodného obohatenia,
odvolací súd nepovažuje za potrebné a hospodárne vysporiadať sa i s touto odvolacou námietkou,
nakoľko bez ohľadu na rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania toto
právo ako také žalobkyni nebolo možné priznať.

26. Súd prvej inštancie teda správne posúdil uplatnený nárok ako premlčaný a správne preto žalobu s
odkazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zamietol. Odvolaciemu súdu je známe, že Ústavný súd SR
7. februára 2018 vyhlásil nález, ktorým vyslovil nesúlad citovaného ustanovenia s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Podľa čl. 125 ods. 3 v spojení s ods. 6 Ústavy SR totiž napadnuté ustanovenie stráca účinnosť až
vyhlásením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR. Ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho
súdu (§ 217 ods. 1 C.s.p.) však k takému vyhláseniu nedošlo, v dôsledku čoho musel odvolací súd toto
ustanovenie aplikovať ako platnú a účinnú súčasť právneho poriadku.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky.

28. Keďže v prejednávanej veci ako už bolo uvedené súd prvej inštancie zo správnych skutkových
záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správne zákonné ustanovenia, odvolací súd preto
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil,
keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., §
262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

30. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).