Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoE/79/2012 z 30. 7. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. júla 2012, sp. zn. 21CoE/79/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2210211662.1 Krajský súd Trnava | 21CoE/79/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2210211662.1 | 2012-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ods. 2 ZRK, § 44 EP, § 57 EP, § 58 EP, § 52 OZ, § 53 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbd4533f-41ad-409f-ba62-01ed34baf8d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2210211662.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/79/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210211662
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210211662.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, konajúcou JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, proti povinnému: K. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. P. XX, XXX XX P., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 8090/2010 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12Er/800/2010-31 zo dňa 14.09.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní exekúciu zastavil.
Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a. s., Bratislava pod č. k. SR 02204/10 dňa 14.04.2010,
ktorým bol povinný zaviazaný k zaplateniu sumy 996,00 eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne, so 6%
zákonným úrokom ročne a k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 276,79 eur je pre vady po
formálnej a materiálnej stránke v rozpore so zákonom a preto exekúciu s poukazom na ust. § 45 ods.
2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zastavil.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.
(ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008), § 53 ods. 1, 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho
zákonníka.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmaním priložených listín
zistil, že zmluva o úvere č. 2430375, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 09.06.2009 má povahu
spotrebiteľskej zmluvy a predmetný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, tiež aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený
je podnikateľ a úvery - pôžičky poskytuje opakovane (dodávateľ) a povinný je fyzická osoba, ktorý
nekonal v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(spotrebiteľ).
Súd preskúmaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy zistil, že v
článku 18. Všeobecných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde.
Dôsledkom tejto rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Reálne tým



dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj táto doložka, reálne vopred vzdáva na účinnú procesnú
obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. V danom prípade mal súd prvého
stupňa za to, že rozhodcovská doložka takto formulovaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ nevyjednal, ani nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného
vzťahu (určená navyše drobným a hustým písmom vo všeobecných podmienkach), núti spotrebiteľa
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým mravom a preto je
v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľná, a teda neplatná. Z tohto
dôvodu preto nemalo prebehnúť ani rozhodcovské konanie, a predložený rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa podľa
§ 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekúciu zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Ako dôvod odvolania uviedol skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho alebo rozhodcovského
konania, preto sa nestotožnil s argumentáciou konajúceho súdu ohľadom rozhodcovskej doložky s
tým, že prijatie uvedenej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplne znemožnenie využitia
rozhodcovského konania. Oprávnený zastáva názor, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s
platnými právnymi predpismi.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia ústneho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne
súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa teda
správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať
rozhodcovskú doložku).
Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje



však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2008 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa
ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V ods. 4 potom zákonodarca
demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami.
Výpočet táto novelizácia doplnila o písm. r) v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods.
5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde
uplatní svoje právo.
Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto je neplatná. Keďže
medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nebola tak založená ani
právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne
následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku a výkon
exekúcie na jeho podklade je neprípustný (Pozri rozhodnutie NS SR pod sp.zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, § 45 ods. 2
ZoRK), súd exekúciu v celom rozsahu v zmysle ust. § 45 ods. 2 ZoRK zastaví.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého stupňa bude
rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.