Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/118/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. októbra 2013, sp. zn. 6CoP/118/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3112227961.1 Krajský súd Trenčín | 6CoP/118/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3112227961.1 | 2013-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1cfc578-8ef9-49b8-973b-1195cd713171 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112227961.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/118/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112227961
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112227961.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne, v právnej veci navrhovateľky: P. N., štátnej občianky X. republiky, bydliskom
S., Q. č. XX/XX, proti odporcovi: G. A., štátnemu občanovi X. republiky, bydliskom F., W. XX, o určenie
otcovstva k maloletému T. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
na odvolanie navrhovateľky, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/334/2012-27, zo dňa 26.
júna 2013, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, okresný súd zastavil konanie a súčasne rozhodol,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom, domáhala určenia, že
odporca je otcom mal. T.. Ďalej žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. T. tak, že tento bude
zverený do jej osobnej starostlivosti a odporcovi bude určená povinnosť, prispievať na výživu maloletého
sumou 150,- Eur mesačne. Pred prvým pojednávaním vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu
späť a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že na základe dohody medzi ňou a odporcom, „ sťahuje svoju
žiadosť o určenie otcovstva a iné“.

Ďalej s odkazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. okresný súd v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na
to, že navrhovateľka zobrala svoj návrh späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, súd konanie
zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods.1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

Uznesenie okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadla navrhovateľka, ktorá
žiadala, aby súd v konaní pokračoval. Následne v priebehu odvolacieho konania, podaním doručeným
okresnému súdu dňa 07.10.2013 uviedla, že po vzájomnej dohode s odporcom žiada o „ zrušenie jej
návrhu“ v celom rozsahu.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného
súdu je vecne správne a preto je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p., toto potvrdiť. O odvolaní
navrhovateľky, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p..



Podľa § 96 ods.1, 2, 3 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k spävzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či
tu manželstvo je, alebo nie je. V takomto prípade, súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od
späťvzatia návrhu.

Späťvzatie návrhu, je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky
nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie
je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z
objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s
týmto prejavom vôle procesné právo spája.

V preskúmavanej veci, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 13.06.2013, vzala svoj návrh v celom rozsahu späť. Následne napadnutým
uznesením, okresný súd konanie z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou, zastavil. Následne
aj v priebehu odvolacieho konania, navrhovateľka písomným podaním doručeným okresnému súdu
oznámila, že po vzájomnej dohode s odporcom, žiada „o zrušenie jej návrhu v plnom rozsahu“.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu podania navrhovateľky, nemal žiadnu pochybnosť o platnosti
právneho úkonu navrhovateľky, obsahom ktorého, bolo späťvzatie návrhu v predmetnom konaní v celom
rozsahu, keďže tento bol urobený určite a zrozumiteľne, pričom jeho účinky nastali v okamihu, keď sa
dostal do dispozície adresáta, t.j. súdu. Z uvedených dôvodov, preto prvostupňový súd nepochybil, keď
na základe späťvzatia návrhu, konanie v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu, ktorým
konanie vo veci zastavil, ako vecne správne, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania, súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .