Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/27/2017 z 20. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2018, sp. zn. 9Co/27/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1412211030.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/27/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1412211030.1 | 2018-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a4bf2b1-2fb0-460e-b4ca-4d969a87a9a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1412211030.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/27/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412211030
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412211030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: K.. Y. W., C..
F., W.. XX.XX.XXXX, F. F., E. X, zast. R.. R. W., F. E. X F. proti žalovaným : X./. K.. Y. F., F. U. F., T. X,
2./ K.. R. F., F. U. F., Q. XX, obidvaja právne zastúpení JUDr. Petrom Petránom, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Odborárske nám. 3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/192/2012-320 zo dňa 22. júna 2015 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/192/2012-399 zo dňa 16. novembra 2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 7 C
192/2012-399 zo dňa 16.11.2016 potvrdzuje.
Žalovaní 1./,2./ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 7 C 192/2012-399 zo dňa 16.11.2016.
(týmto bolo postupom podľa § 224 C.s.p. opravené záhlavie napadnutého rozsudku o splnomocnenú
zástupkyňu žalobkyne) súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti záhrada v k.ú. C., C. Z. s príslušenstvom parc. č. XXXXX/XX (podľa
stavebného povolenia I. E. G. - XXX - XXXX /. XX - XX zo dňa 05.08.1974 v LV nezaevidovaná) a
pozemku v častiach záhrady, celkovo o výmere XXX Y.X ; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
1./ a 2./ náhradu trov konania vo výške 100 % právnemu zástupcovi, o ktorej výške súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

1.1. Vychádzal zo zistenia, že R. F., nar. X.XX.XXXX a jeho manželka K. F., nar. X.X.XXXX, bytom L.
X, F., boli bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti - parcely č. XXXXX/XX o výmere XXX Y.X,
druh pozemku: záhrady, kat. územie C., obec: F. - mestská časť C.. Dňa 17.11.1995 uzavrel R. F.,
W.. X.XX.XXXX a jeho manželka K. F., W.. X.X.XXXX ako predávajúci s K.. Y. W., W.. XX.X.XXXX ako
kupujúcou Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa Nehnuteľnosti - nedokončenej záhradkárskej
chaty s príslušenstvom nachádzajúcej sa na parcele č. XXXXX/XX v kat. území F. - C., N. Č.. XXXX
o výmere XXX Y.X, druh pozemku: zastavaná plocha XX,XX Y.X. V zmysle čl. II Kúpnej zmluvy bola
dojednaná kúpna cena Nehnuteľnosti na peňažnú sumu 100.000 SKK. Rozhodnutím Okresného úradu
Bratislava III, odbor katastrálny č. V - XXXX/XX zo dňa 22.01.1998 Okresný úrad Bratislava III prerušil
konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobkyne k Nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností,
nakoľko nedoložila geometrický plán k Nehnuteľnosti, právoplatné stavebné povolenie k stavbe -
záhradkárskej chatke nachádzajúcej sa na Nehnuteľnosti a ani doklad o rodinnom stave kupujúcej, t.j.
žalobkyne. Okresný súd Bratislava IV, ktorý konal v dedičskom konaní po poručiteľovi R. F., zomrelom
dňa XX.X.XXXX rozhodol tak, že 1 -inu Nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C.,



ktorá patrila počas života poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - poručiteľa a jeho
manželky K. F., nadobudli jeho synovia: K.. Y. F., W.. XX.X.XXXX, K.. R. F.K., W.. XX.X.XXXX, a to každý
v 1/3-ine a pozostalá manželka K. F., C.. Š., W.. X.X.XXXX taktiež v 1/3-ine. Z listiny o vydedení a
závetu súd zistil, že ju dňa 25.1.2000 spísala K.. L. L., ktorú poverila spísaním tejto listiny o vydedení a
závetu nevidiaca poručiteľka K. F., C.. Š. pre prípad smrti na podiel nehnuteľnosti a hnuteľného majetku,
ktorý spoločne nadobudla so svojím nebohým manželom R. F., W.. X.XX.XXXX U. T., okres F. W. F.,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX U. F.. Na základe tejto listiny o vydedení poručiteľka K. F. vydedila synov
K.. Y. F. a K.. R. F. ako aj ich deti z celého dedičstva svojho podielu spoluvlastníctva s manželom
nehnuteľného a hnuteľného majetku, t.j. záhrady s chatkou na T. Z., F. - C. E. X - izbového bytu
na E. G.. Č.. X U. F., ako aj so všetkým bytovým, technickým a kultúrnym vybavením. Zároveň na
základe závetu poručila celý svoj majetok po slobodnom a zdravom uvážení dcére K.. Y. W., C.. F.,
W.. XX.X.XXXX, F. F., O. XX za jej starostlivosť a poskytnutú pomoc počas života pri jej bezvládnosti.
Listinu o vydedení a závet overili svojím podpisom svedkovia T.. N. F. a A. T. na notárskom úrade
R.. Y. Z., so sídlom: M. Z. X U. F.. Z darovacej zmluvy (bez uvedenia dátumu), avšak založenej do
katastrálneho spisu pod č. V-XXXX/XX-X bolo zistené, že t.č. nebohá K. F.Á. obdarovala žalobkyňu ako
matka dcéru a to nehnuteľnosťou LV XXXX, parc. Č..XXXXX/XX-XXX Y., A., XX Y., zastavaná plocha,
T..Č..XXXXX/X o celkovej rozlohe 384 m2, pričom predmetom darovania bola nehnuteľnosť o výmere
XXX Y. ako spoluvlastnícky podiel darkyne. Rozhodnutím Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu č. V - XXXX/XX zo dňa 19.12.2005 súd konanie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva žalobkyne k Nehnuteľnosti (pozemok parc. Č.. XXXXX/XX, druh pozemku: záhrady o výmere
XXX Y.X, kat. územie C.) do katastra nehnuteľností prerušil, nakoľko Správa katastra prešetrovaním
zistila, že na liste vlastníctva č. XXXX je predávajúca zapísaná ako vlastníčka Nehnuteľnosti spolu s
nebohým manželom R. F. a predmetnú nehnuteľnosť vlastnia v podiele 1/1. V predmetnej Darovacej
zmluve darkyňa K. F. prevádzala spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na obdarovanú K.. Y. W.. V spisovom
materiáli však nebol doložený úmrtný list R. F., no z priloženej notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W.
XXXXX/XXXX bolo zrejmé, že prebiehalo dedičské konanie po neb. R. F.. Z uvedeného dôvodu preto
Správa katastra prerušila vkladové konanie č. V - XXXX/XX až do ukončenia konania o predbežnej
otázke, v prípade dedičského konania po neb. R. F., teda do času, kedy Správe katastra nebude
predložené Osvedčenie o dedičstve.

1.2. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 130 ods. 1 ; § 134 ods. 1, 2, 3, 4 ; §588; § 589; § 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka zdôrazňujúc existenciu „dobrej viery“, ktorú súd musí posudzovať objektívne.
Žalobkyňa po celú dobu vedela, že nehnuteľnosť sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve, navyše
vedela už z LV, ako aj prebiehajúcich katastrálnych konaní, kto je stále spoluvlastníkom nehnuteľnosti.
Ak by aj žalobkyňa dobromyseľne užívala nehnuteľnosť od 17.11.1995, t.j. od uzavretia kúpnej zmluvy,
ku ktorej naplneniu po právnej stránke nikdy nedošlo, tak by plynutie času končilo najneskôr v rámci
dedičského konania po nebohom otcovi (uznesenie zo dňa 28.1.2001), kedy najneskôr mala vedieť, že
nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve ešte žijúcej matky K. v 4/6 a žalovaných 1./ a 2./ - každý v jednej
1/6 , takže nemohla nehnuteľnosť dobromyseľne vydržať. Už v rámci začatia dedičského konania po
nebohom otcovi (rok 1998) žalobkyňa mala vedomosť, že nie je t.č. matka K. výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti. Po smrti matky Izabely v roku 2005 sa súd v rámci dedičského konania po poručiteľke
náležite vysporiadal so závetom a listinou o vydedení, avšak uvedené sa týkalo len spoluvlastníckeho
podielu (4/6) po poručiteľke, a nie celej nehnuteľnosti (v 1/1). Žalobkyňa si musela byť vedomá bez
akýchkoľvek pochybností, že sa nejedná o výlučné vlastníctvo, takže opätovne chýba jedna z podmienok
vydržania a to dobromyseľnosť. Je irelevantné, že sa o celú nehnuteľnosť starala výlučne sama, platila
každoročnú daň. Dedičské konanie po nebohom otcovi R. F., zomrelom 23.4.1998 bolo právoplatne
ukončené až po následnej smrti jeho manželky Izabely, zomrelej v roku 2005 a to dňom 30.11.2006
(uznesenie OS Bratislava IV z 28.1.2001 č. D 320/1998, Dnot 82/1998 v nadväznosti na uznesenie KS v
Bratislave z 31.5.2006). Dedičské konanie po nebohej matke Izabele bolo tak isto právoplatne skončené
(osvedčenie o dedičstve 38D 2216/2005 - 134, Dnot 192/2005 vrátane závetu a listiny o vydedení) a teda
žalobkyňa po celú dobu musela mať vedomosť, že nie je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a
vzhľadom na skutočnosť, že neboli kumulatívne splnené všetky podmienky na vydržanie nehnuteľnosti,
súd žalobu zamietol.

1.3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní
úspešným žalovaným priznal ich plnú náhradu, vyčíslenú v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. percentuálne
zlomkom vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.



2. Rozsudok odvolaním napadala žalobkyňa. Dôvodila, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k
rekreačnej chate s príslušenstvom postavenej na pare. č. 19179/25 (podľa stavebného povolenia OU
aÚP 327-2812/74-33 zo dňa 5.8.1974 v LV nezaevidovaná) a pozemku v častiach záhrady vo výmere
XXX Y.X, zastavané plochy vo výmere XX Y.X, vedený v LV XXXX, tohto času vedený iba pozemok
v častiach záhrady o výmere XXX Y.X a to vydržaním. Uviedla, že Nehnuteľnosť žalobkyňa riadne
kúpila od R. F. a jeho manželky K. F. za sumu 100 000,- Sk, o čom má platnú Kúpnu zmluvu zo
dňa 17.11.1995, ktorá túto platbu za nehnuteľnosť potvrdzuje. Kúpna cena jej nikdy nebola vrátená.
Žalobkyňa ako kupujúca ani obaja predávajúci nemohli predpokladať, že pri zápise vlastníckeho práva
do Katastra nehnuteľností (ďalej len „KN") bude problém, a to z jediného dôvodu. V roku 1983 prebehol
vklad do KN bez problémov, viď nadobudnutie vlastníckeho práva predávajúcich K. a R. F. z LV č. XXXX,
kde bola parcela presne zameraná, mala vymedzené hranice pozemku, t.j. ide o parcelu registra C
a záhradná chatka v r. 1983 už stála, a to na základe stavebného povolenia z r. 1974, t.j. po 9-tich
rokoch od stavebného povolenia a po 10-tich rokoch od pridelenia pozemku. KN odvolávajúc sa na §
46 ods. 3 Katastrálneho zákona žiadal kolaudáciu záhradnej chatky, aby prišlo k zápisu do KN, a v čase
konania KN o zápise predávajúci zomrel. Išlo výlučne o administratívne pochybenie KN - malo prísť k
zápisu vlastníckeho práva do operátu katastra na základe Kúpnej zmluvy 17.11.1995 bez kolaudácie
chatky, teda k zápisu iba pozemku, tak ako postupoval KN aj pri zápise vlastníctva na žalovaných
dňa 10.7.2015 - bez kolaudácie chatky. Takto to učinil KN aj u susedných parciel, viď LV č. XXXX a
LV č. XXXX. V KN až do 7/2015 boli zapísaní ako vlastníci predávajúci R. F. a K. F.. Napriek tomu,
že predávajúci R. F. zomrel v r. XXXX, do júla 2015 neboli žalovaní v žiadnom vlastníckom vzťahu
k vydržiavanej nehnuteľnosti. Existencia dobromyseľnej oprávnenej držby u žalobkyni je na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1995, zaplatením kúpnej ceny a odovzdania nehnuteľnosti. KN začal riešiť
návrh vkladu z titulu Kúpnej zmluvy listom zo dňa 22.01.1998, ktorý si bola žalobkyňa osobne prevziať
dňa 29.3.2000, po písomnej žiadosti notárky R.. Z. (prejednávajúcej dedičstvo po R. F.), adresovanej
žalobkyni s dátumom 21.12.1999, v ktorej notárka žiada právoplatné stavebné povolenie, geometrický
plán, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla na záhradnú chatku a nový znalecký posudok (dôkaz č.
17 vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 28.3.2014). Pracovníčky Stavebného úradu žalobkyňu odporučili
na notára prejednávajúceho dedičstvo už v roku 1998, čo písomne potvrdil aj žalovaný 2./, že žalobkyňa
sa „všetkými spôsobmi snažila o legalizáciu chatky“ (r. 2002). Žalobkyňa v roku 1998 nemohla vyhovieť
KN v jedinom bode - predložiť platné stavebné povolenie, lebo jej ho Stavebný úrad odmietol vydať
pre úmrtie predávajúceho. Žalobkyňa sa dňa 29.03.2000 dostavila na KN do Miestnej časti Bratislava
C. - V., prevzala prerušenie a zastavenie vkladu z roku 1998 a bola úradníkom KN odmietnutá pre
3 ročnú lehotu. Žalobkyňa kumulatívne splnila všetky podmienky vydržania nehnuteľnosti, tak ako to
predpokladá § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nehnuteľnosť riadne kúpila na základe Kúpnej
zmluvy a túto nepretržite v dobrej viere užívala viac ako desať rokov. Zastáva názor, že presne na takýto
prípad, keď kupujúci kúpi nehnuteľnosť, uhradí kúpnu cenu, pričom KN takúto zmenu nezavkladuje
(napr. kvôli nepodaniu návrhu, alebo pre procesnú chybu návrhu na vklad) myslel zákonodarca, keď do
Občianskeho zákonníka zavádzal inštitút vydržania. Napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na správne
a dostatočne zistenom skutkovom stave veci, v dôsledku čoho dospel konajúci súd aj k nesprávnym
právnym záverom. Ak mal sú prvej inštancie pochybnosti o oprávnenosti držby, mal podľa § 130 ods.
1 Obč. zák. vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa
prejavuje aj navonok a z ktorého je možné vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.
2.1. Osobitne žalobkyňa napadla výrok o náhrade trov konania. Žiadala, aby súd použil aplikáciu § 150
ods. 1 O.s.p.. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považovala, že o nehnuteľnosť sa starala 20 rokov
na základe Kúpnej zmluvy z 17.11.1995, zaplatila kúpnu cenu nehnuteľnosti 17.11.1995, ktorá jej nebola
vrátená, dodnes nebola rušená žalovanými, je dlhodobo nezamestnaná, má nepriaznivý zdravotný stav
v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 9.1.2010 a predložila žalovaným dohodu, na ktorú nereagovali.
Tiež žiadala aby súd prihliadol na správanie žalovaného 1./ počas pojednávania dňa 20.8.2014, ktorý
zneužil informácie z občianskeho súdneho konania na podanie 4 trestných oznámení na zástupkyňu
žalobkyne a žalobkyňu. Žalovaný 2./ sa dopustil poškodzovania mena žalobkyne vypisovaním na orgány
štátnej správy vo veci dedičstva po predávajúcej K. F.. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a priznal žalobkyni náhradu trov konania.
3. Žalovaní 1./,2./ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.
4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a 380 ods. 1 C.s.p.
v napadnutom rozsahu (výrok vo veci samej a výrok o trovách konania) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s §
219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle
§ 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k veci, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o
nesplnení zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil
a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo
žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť,
pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov
prvostupňového súdu (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
6. Žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci pri zisťovaní dobrej viery, s názorom
ktorým nemožno súhlasiť. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posúdenie,
či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Správny je tiež názor, že dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na
tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť,
teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.
7. Nielen z tvrdenia pred súdom prvej inštancie, ale aj z obsahu odvolania možno bez akýchkoľvek
pochybnosti uzavrieť, že žalobkyňa nemohla byť v dobrej viere, že jej vec patrí, pretože ku
zavkladovaniu vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1995 nedošlo, keďže
Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava III, odbor katastrálny č. V - XXXX/XX zo dňa 22.01.1998
Okresný úrad Bratislava III prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobkyne k
Nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, nakoľko nedoložila geometrický plán k Nehnuteľnosti,
právoplatné stavebné povolenie k stavbe - záhradkárskej chatke nachádzajúcej sa na Nehnuteľnosti a
ani doklad o rodinnom stave kupujúcej, t.j. žalobkyne, požiadavky ktoré žalobkyňa v uvedenej lehote
nesplnila a preto došlo k zastaveniu správneho konania o vklade vlastníckeho práva, rozhodnutie
ktoré si žalobkyňa dňa 29.03.2000 osobne prevzala. Žalobkyňa týmito rozhodnutiami, ktoré osobne
prevzala získala preukázateľnú vedomosť o tom, že vlastnícke právo na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 17.11.1995 nenadobudla, v dôsledku čoho je úplne vyvrátené tvrdenia žalobkyne o nerušenej
držbe od roku 1995 do 2006, okolnosť ktorá je významná z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti. Obsah
odvolania žalobkyne teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých prvostupňový
súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (§ 255 ods. 1 C.s.p.).
8. Žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby odvolací súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal aj s
poukazom dôvody hodné osobitného (pozri odsek 2.1.). Odvolací súd dospel k záveru, že ani v tejto časti
rovnako odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Dôvody hodné osobitného zreteľa umožňovali v zmysle §
150 ods. 1 O.s.p. (platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) resp. v zmysle § 257 C.s.p. ,
aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala
právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti súd nepriznal. Úvaha súdu, či ide
o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej
veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku,
k postoju strán sporu v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu
v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa ,



ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a
osobné pomery strán sporu, keď podľa ustálenej rozhodovacej činnosti nie je možné za dôvod hodný
osobitného zreteľa považovať len zlé majetkové pomery jednej strany sporu (žalobkyne), dokonca ani
skutočnosť, že jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd nezistil ani žiadne
také správanie sa žalovaných 1./,2./ ako ho popísala žalobkyňa , ktoré by malo za následok prieťahy
v súdnom konaní alebo ktoré by inak účelovo bránilo žalobkyni domáhať sa ochrany ňou tvrdeného
práva, keď naopak odvolací súd má zato, že k prieťahom prispela aj samotná žalobkyňa, ktorá dopĺňala
svoju pôvodnú žalobu o nové vyjadrenia ešte pred začatím konania vo veci samej, na ktoré žalovaní len
reagovali a k odročeniu pojednávaní došlo rovnako ako na strane žalobkyne (napr. dňa 17.2.2014 tak
aj na strane žalovaných (napr. dňa 7.4.2017) .
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).