{"guid": "264aab24-fc4b-4f35-995d-f0a04a68d929:ae446010-e13a-4ba0-b4b0-5a8f76362899", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3116010811.7", "spisova_znacka": "23To/101/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/101/2017 z 12. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. novembra 2018, sp. zn. 23To/101/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3116010811.7", "identifikacne_cislo": "3116010811", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Samaš", "sudca_id": 1328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-samas-1328", "datum_vydania": "2018-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae446010-e13a-4ba0-b4b0-5a8f76362899", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3116010811.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3116010811.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3116010811.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/101/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010811
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116010811.7

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2018
prejednal odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

L. Q.,

nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., R. XXXX/XX, prechodne bytom A., G. XX, t. č. na slobode, na
verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 6. júla 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. a vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. Q. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, č. 1Kv 60/15/3300 zo dňa 1. júna 2016, v ktorej
mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa §§ 9 ods. 2,
219 ods. 1, 2 písm. b), f) Tr.zák. účinného do 30.6.1998 na tom skutkovom základe, že obžalovaný
L. Q. spoločne s L. R. (u ktorého bolo dňa 15.2.2016 prokurátorom zrušené uznesenie o vznesení
obvinenia) v nočných z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX prišli taxíkom z A. k rodinného domu v P. A., časť
A. číslo XXXX, v ktorom býval poškodený U. Q., nar. XX.XX.XXXX s úmyslom tam odcudziť nájdené
finančné prostriedky, spoločne vylištovali sklenenú výplň vchodových dverí vedúcich do rodinného domu,
následne cez vylištované dvere vošli do domu a začali prehľadávať izbu, v ktorej spal poškodený U.
Q. za účelom nájdenia finančných prostriedkov a keď sa poškodený zobudil a začal kričať, najprv
obžalovaný L. Q. a potom spoločne s L. R. ho fyzicky napadli tak, že ho opakovane udierali prinesenou
bejzbalovou palicou, najmä do hlavy, tváre a ostatných častí tela, následne mu ležiacemu na zemi ruky
v oblasti zápästí a nohy nad členkami zviazali lepiacou páskou a zabránili mu tak možnej sebaobrane,
opakovane prehľadali izby za účelom nájdenia peňazí a keď žiadne peniaze nenašli z domu odišli pešo
do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ autobusom do Trenčíne, poškodený utrpel v dôsledku útoku
viacnásobné tržnozhmoždené poranenia skeletu lebky, tváre, štruktúr hlavy a mozgu, ktoré viedli k
rozvoju úrazového opuchu mozgu, krvácaniu pod mäkké blany mozgové, zviazaním poškodeného a
jeho znehybnením vytvorili vynútenú pasívnu polohu poškodeného, ktorá priamo negatívne vplývala na
možnosti vykonávania dýchacích pohybov hrudníka pri dýchaní, poranenia poškodeného mu spôsobili
intenzívnu bolesť, poruchu vedomia i zhoršené dýchanie, a tak v dôsledku kombinácie opuchu mozgu
a dusenia sa došlo k smrti poškodeného v nočných hodinách až včasných raňajších hodinách zo dňa
10.10.1996 na 11.10.1996, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.



Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátorka odvolanie písomne
odôvodnila. Prokurátorka poukázala na to, že v predmetnej veci súd prvého stupňa už dňa 11.10.2016
vydal odsudzujúci rozsudok, pričom vychádzal z výpovede svedkov L. R. a T. B., ktoré považoval za
vierohodné. Súd prvého stupňa tu vyzdvihol najmä vierohodnú výpoveď svedka L. R., ktorý opakovane,
aj v postavení obvineného, vypovedal rovnako, pričom po skutku sa zdôveril svedkovi T. B., pričom
mu povedal aj ako sa dostali do domu (boli veľmi chudí, a preto sa prepchali cez vylištovaný otvor
dverí). Súd prvého stupňa nepochyboval, že skutku sa dopustil aj obžalovaný L. Q., pretože svedok L.
R. poškodeného nepoznal, nevedel, kde býva, nemal žiadny motív na spáchanie žalovaného skutku.
Prokurátorka nasledovnú argumentáciu súdu v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku nepovažuje
za správnu, pretože úvahy súdu nekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Súd sa tu jednostranne, nekriticky stotožnil s argumentáciou obžalovaného a jeho obhajcu.
Aj keď existujú dve skupiny dôkazov, nemožno pripisovať vyššiu vážnosť určitým dôkazom a nebrať do
úvahy ostatné produkované dôkazy. Prokurátorka k výpovedi svedka L. R. uviedla, že tento sa svojou
výpoveďou nevyviňuje z trestného činu, ale naopak usvedčuje aj sám seba. Uviedol také okolnosti
a dôkazy, ktoré si nemohol vymyslieť, ak by na skutku nebol zainteresovaný. Vzhľadom na odstup
času sú rozpory v jeho výpovedi logické. Svedok nemal žiadny motív obžalovanému L. Q. škodiť,
pričom od spáchania skutku sa svedok s obžalovaným nestretol. Okolnosti, najmä krádeže a výberov
bankomatovou kartou poškodeného z hľadiska časových horizontov sú nepodstatné. Pritom pokus
o výber bankomatovou kartou poškodeného v Starej Turej vyplýva len zo záznamu policajta. Ďalej
prokurátorka urobila výklad ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. o zásade voľného hodnotenia dôkazov
a urobila záver, že výpoveď svedka L. R. potvrdená výpoveďou svedka T. B. a ktorá korešponduje
aj so znaleckým posudkom z pitvy poškodeného a protokolu o ohliadke miesta činu, je pravdivá a
vierohodná. Svedok si s odstupom času nemusí pamätať detaily, okolnosti skutku, čo nerobí jeho
výpoveď nevierohodnou a nepoužiteľnou. Svedok si nemusí pamätať detaily, akým spôsobom išli na
miesto činu a akým spôsobom späť do Trenčína (autom, autobusom, pešo). Ani znalecký posudok I..
B. nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu, keď tak malý rozdiel v otvore na dverách (5 cm) pri
parametroch 120 x 15 cm, resp. 120 x 20 cm vylučuje vniknutie do domu cez tento otvor, a teda tento
záver spochybňuje tvrdenie svedka R.. Prokurátorka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321
ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril aj obžalovaný L. Q. prostredníctvom svojho zvoleného
obhajcu. Podľa jeho názoru je rozsudok súdu prvého stupňa zákonný a spravodlivý. Vyslovil názor, že
súd obžalovaného oslobodil na základe uvážlivého zhodnotenia všetkých dôkazov tak samostatne, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti. Argumenty obžaloby sú chaotické, nelogické, účelové nemajúce oporu v
zákone. Verzia skutku svedka R. vo vzťahu k obžalovanému Q. je neudržateľná, nakoľko je v rozpore
nielen so svedeckými výpoveďami, ale najmä listinnými dôkazmi objektívneho charakteru. Obhajca
nenamieta, že skutok spáchal svedok R. spôsobom uvedeným v obžalobe. Podstatnou okolnosťou však
je, že tento skutok nespáchal s obžalovaným Q.. Obhajca okrem spochybnenia výpovede svedka R.
(spôsob vniknutia páchateľov do domu, neustála prítomnosť oboch páchateľov pri sebe v dome, nevzatie
žiadnych vecí z domu, pešia cesta domov), poukázal tiež na to, že teória o ukradnutí bankomatovej karty
treťou osobou je úplne neuveriteľná a prakticky táto neexituje ani zlomkom percenta pravdepodobnosti.
Obhajca urobil záver, že výpoveď svedka R. vo vzťahu k obžalovanému Q. a z toho plynúca výroková
veta obžaloby bola v plnej miere vyvrátená dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Obhajca navrhol
odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorky krajskej prokuratúry, nad rámec písomných
dôvodov odvolania prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že podľa jeho názoru ani znaleckým
posudkom nie je spochybnené vniknutie páchateľov do domu, pričom uviedol, že znalec I.. B. pracoval
s hraničnými údajmi a parametrami, na základe ktorých nemožno urobiť 100 % - tný záver o tom, že
obžalovaný cez otvor v predmetných dverách nemohol vniknúť do domu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí nad rámec písomného vyjadrenia k odvolaniu uviedol, že
výpoveď svedka B. je svedectvom z druhej ruky. Pritom v podrobnostiach mal tento svedok podľa názoru
obhajcu informácie od orgánov činných v trestnom konaní o podrobnostiach o mieste činu. Znalecký
posudok I.. B. je podaný na základe exaktných dôkazov, pričom za základ bol vzatý vypínač, ktorý je



dostupný na trhu. Výpoveď svedka R. je potrebné brať globálne, pričom v tejto sú nezodpovedané otázky,
ako a čím odlištovali predmetné okno, ako do tohto otvoru vstúpili, ako dlho trval tento vstup, bolo pritom
zimné obdobie a páchatelia museli mať zimné oblečenie. Na žiadnej lište pritom neboli zistené žiadne
zostatky oblečenia. Svedok R. uvádza, že po celý čas pobytu v dome nebohého boli s obžalovaným L.
Q. spolu, pričom tento svedok nič nevie o odcudzení bankomatovej karty.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, by ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Obhajca a obžalovaný navrhli odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku prechádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky je dôvodné.

Úvodom vlastných dôvodov rozhodnutia, senát odvolacieho súdu pokladá za potrebné vysvetliť
vzniknutú procesnú situáciu, keď odvolací súd pôvodný odsudzujúci rozsudok (zo dňa 11.10.2016) pre
trestný čin vraždy zrušil (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/110/2016) a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Už v tomto svojom
predchádzajúcom uznesení senát odvolacieho súdu uzavrel, že súd prvého stupňa sa už vysporiadal
s tromi hlavnými obhajobnými tvrdeniami, ktoré mali spochybniť pravdivosť výpovede svedka L. R.
(nevrátenie bejzbalovej palice, bitie poškodeného, spôsob odchodu z domu nebohého).

Senát odvolacieho súdu vtedy ale poukázal na nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý
spochybňoval zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine a z pohľadu vtedajších dôvodov odvolania
obžalovaného proti odsudzujúcemu rozsudku malo negatívny vplyv na hodnotenie spravodlivého
súdneho konania zo strany obžalovaného. Senát odvolacieho súdu sa preto pôvodne nestotožnil
s procesným postupom súdu prvého stupňa, ktorý vtedy návrh obhajcu na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom o „možnosti“ prestrčenia sa obžalovaného cez otvor dverí, podľa § 272 ods. 3 Tr.
por. odmietol ako nadbytočný. Predtým ale na návrh obhajcu takéto znalecké dokazovanie zo strany KEÚ
PZ Bratislava súd prvého stupňa nariadil, pričom predmetný ústav odpovedal, že odpoveď na otázku „o
priechodnosti“ nie je predmetom skúmania z odvetvia kriminalistickej antropológie.

Senát odvolacieho súdu týmto svojím predchádzajúcim zrušujúcim uznesením sledoval tiež tú
skutočnosť, aby „potvrdením“ pôvodného odsudzujúceho rozsudku nebol naplnený prípadný dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. v podobe zásadného porušenia práva na obhajobu, z pohľadu
práva navrhovať dôkazy slúžiace na obhajobu obžalovaného (§ 34 ods. 1 Tr. por.). Rozhodnutie súdu
prvého stupňa o odmietnutí doplnenia znaleckého dokazovania za takéto porušenie práva na obhajobu,
senát odvolacieho súdu  považoval.

Z vyššie uvedených dôvodov potom ale je nutné prisvedčiť odvolaniu prokurátorky v tom, že súd
prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysvetlil diametrálnu zmenu na hodnotenie usvedčujúcej
výpovede svedka L. R.. Súd prvého stupňa pôvodne (str. 6 odsudzujúceho rozsudku) okrem iného
uviedol: „že nemal pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti svedeckých výpovedí...; dôkazy vytvárali
ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku...; nebola zistená
skutočnosť, ktorá by nasvedčovala nevierohodnosti vykonaných dôkazov...; obžalovaný je jednoznačne
usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku výpoveďou svedka L. R....“

Na druhej strane súd prvého stupňa (str. 8, 9 oslobodzujúceho rozsudku) už uviedol: „na základe
vykonaného dokazovania na novom hlavnom pojednávaní bola výpoveď jediného priameho svedka
podstatným spôsobom spochybnená...; výpoveď svedka L. R. bola jednoznačne vyvrátená v časti
týkajúcej sa spôsobu vniknutia do domu poškodeného...; súd prvého stupňa sa stotožnil s existenciou
aj ďalších pochybností vo výpovedi svedka L. R....“.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu prisvedčuje súdu prvého stupňa len potiaľ, že došlo k rozšíreniu
ospravedlňujúcich dôkazov oproti dôkaznej situácii, ktorú mal súd prvého stupňa k dispozícií pred
vyhlásením odsudzujúceho rozsudku. Súčasne sa ale senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa v tom, že výsledok doplneného dokazovania najmä znaleckým posudkom z odboru



kriminalistiky, odvetvie kriminalistická fotografia o nemožnosti „priechodu“ obžalovaného L. Q. pred 22
rokmi cez predmetný otvor dverí na dome nebohého, tak podstatne zmenil celkový spôsob vyhodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa.

Predmetnú otázku hodnotenia dôkazov možno jednotlivo a v súhrne „zúžiť“ na vyriešenie otázky, či
usvedčujúca výpoveď priameho svedka („spolupáchateľa“) môže byť vyvrátená (má sa tu na mysli aj
jej významné spochybnenie) nepriamym dôkazom -v podobe znaleckého posudku, ktorým znalec na
základe dostupných podkladov urobí záver, že obžalovaný L. Q. pred vyše 20 rokmi nemohol prejsť
cez otvor na dverách nebohého. Obhajoba, prokuratúra ani súdy obidvoch stupňov pritom nemajú
pochybnosť o tom, že priamy svedok L. R. je „páchateľom“ predmetného trestného činu, pričom len
vzhľadom na jeho vek v čase činu, nemohla byť aj voči nemu vyvodená trestná zodpovednosť.

Tento svedok pritom seba aj obžalovaného usvedčoval zo spáchania predmetného trestného činu aj v
dobe, keď bolo jemu vznesené obvinenie a bol vzatý tiež do väzby. Pri konfrontáciach s obžalovaným
v prípravnom konaní tomuto „spolupáchateľstvo“ na predmetnom trestnom čine povedal aj priamo do
očí. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na jednu dôležitú okolnosť. Zo strany svedka L. R. nešlo o
snahu zabezpečiť si „delenú“ trestnú zodpovednosť tým, že „obviní“ z trestného činu vraždy aj osobu,
ktorá tento trestný čin nespáchala. Tento svedok totiž rovnako o „spolupáchateľstve“ s obžalovaným L.
Q. na predmetnom trestnom čine hovoril svedkovi T. B. na druhý deň po čine (aj neskôr) teda v dobe,
keď mu nepochybne nešlo o vymyslenie si takejto „delenej“ trestnej zodpovednosti. Svedok T. B. pritom
okrem obsahu toho, čo mu pred vyše 20 rokmi povedal jeho kamarát L. R., vypovedal aj o tom, že vtedy
považoval slová L. R. za potrebu „vyrozprávať sa“, pričom toto mu neskoršie zopakoval aj keď mal L.
R. vypité.

Ako logický sa potom javí záver, že akási „spoveď“ L. R. svojmu kamarátovi T. B. pred vyše 20 rokmi
je pravdivá. Tu nemožno potom prehliadnuť ani tú skutočnosť, že s odstupom 20 rokov vypovedal L.
R. o „spolupáchateľstve“ s obžalovaným L. Q. pred orgánmi činnými v trestnom konaní bez toho, že by
najprv vôbec vedel, že už vo veci „vypovedal“ svedok T. B.. Je síce pravou, že svedok T. B. „pomáhal“
výpoveďou objasniť predmetný trestný čin vraždy zo „zištných dôvodov - v tej dobe bol väzobne trestne
stíhaný. Podstatné však je, že popísal také detaily predmetného činu, ktoré mu mohol povedať len
jeho páchateľ. V tejto súvislosti vyslovený názor obhajcu na verejnom zasadnutí v tom, že tieto detaily
mu mohli povedať orgány činné v trestnom konaní, je len ničím nepodložené tvrdenie v snahe oslabiť
význam svedeckej výpovede svedka T. B..

Svedok T. B. pritom uviedol, že mu L. R. aj povedal: „... že bola výhoda, že obaja boli veľmi chudí a
prepchali sa cez sklenený otvor vchodových dverí...“. Svedok T. B. pritom aj popísal postavy L. R. a L.
Q. v roku 1996 ako chudé s výškou 175 cm (L. R.) a s výškou 190 cm (L. Q.).

Okrem výpovede svedka L. R. potom tiež aj výpoveď svedka T. B. spochybňuje správnosť záverov vyššie
uvedeného znaleckého posudku.

Senát odvolacieho súdu tiež poukazuje na to, že ak by malo byť „tvrdenie“ L. R. o spoluúčasti na
predmetnom trestnom čine aj obžalovaného L. Q. „vymyslené“, prečo z vykonaného dokazovania k
obžalovanému L. Q. vyplývajú niektoré ďalšie okolnosti či súvislosti, ktoré svedčia skôr v neprospech
obžalovaného. Predovšetkým je potrebné uviesť, že L. R. a L. Q., ktorí boli kamaráti a pravidelne sa
stretávali (svedok T. B. dokonca vypovedal aj o spoločných krádežiach týchto osôb, čo mu tiež povedal
L. R.) sa po 10.10.1996 (čas činu) už nikdy nestretli (vyše 20 rokov), pričom takéto správanie tiež
nasvedčuje tomu, že v ten deň niečo spolu „urobili“ a nechceli, aby ich spolu ešte niekto videl. Možno to
chápať tiež ako prirodzený obranný mechanizmus pred prezradením.

Svedok L. R. pri konfrontácii s obžalovaným L. Q. tomuto do očí povedal tiež nie bezvýznamnú
poznámku, že ak obžalovaný chcel, aby mu L. R. urobil „alibi“ na čas vraždy (spolu na diskotéke), ako
vôbec mohol spáchať predmetný čin aj L. R.. V tejto súvislosti je tiež logická úvaha o tom, že ak si
páchateľ „robí“ alibi na čas trestného činu, neprezradí sa týmto ďalšej tretej osobe, ale požiada o takúto
pomoc „spolupáchateľa“, ktorý nefiguroval v tej dobe (v roku 1996) vôbec ako podozrivý možný páchateľ.

Senát odvolacieho súdu tiež poukazuje na obhajobu obžalovaného, ktorý pritom v čase, kedy došlo k
usmrteniu poškodeného, nebol doma, keď dňa 10.10.1996 o 18.00 hod. ho naposledy videl svedok U. N..



Rodičia pritom nepotvrdili obžalovanému príchod domov o 01.00 - 02.00 hod. dňa 11.10.1996, pretože
títo vypovedali, že spali a až 07.00 hod. dňa 11.10.1996, keď išli do práce, videli, že obžalovaný je doma.
Obžalovanému tiež nemohla povedať manželka R. Q. o vražde manžela jej mamy dňa 11.10.1996 o
12.30 hod., keď prišla za ním, pretože táto sa o smrti U. Q. od svojej mamy dozvedela až na ďalší deň
12.10.1996 o 04.00 hod. ráno. Ani okolnosť, že na šatách obžalovaného neboli zaistené žiadne stopy,
ktoré by svedčili pre jeho účasť na predmetnom trestom čine, nemožno hodnotiť jednoznačne len v
jeho prospech, pretože jeho oblečenie bolo vydané orgánom činným v trestnom konaní nie 11.10.1996,
ale dňa 12.10.1996 matkou obžalovaného (mal teda dostatok času, stopy znehodnotiť, resp. aby bolo
vydané orgánom činným v trestnom konaní iné oblečenie).

Vo vzťahu k bankomatovej karte nebohého U. Q. je potrebné na rozdiel od prokurátorky v odvolaní (v
tomto smere je nutné prisvedčiť názoru obhajcu) uviesť, že jej krádež jednoznačne súvisí s usmrtením
U. Q.. Obžalovaný L. Q. pritom mal možnosť vedieť, kde sa táto karta nachádza. Tu pritom nemožno
prisvedčiť názoru obžalovaného, že svedok L. R. by musel o odcudzení tejto karty vedieť, pretože
vypovedal, že v dome boli stále spolu. Svedok L. R. síce vypovedal, že o bankomatovej karte nič nevie,
povedal však aj o tom, že s obžalovaným nebol v dome nebohého stále spolu (bol sa napiť vody v
kuchyni,  nevie ako dlho). Dôkazmi, na ktoré môže súd prihliadnuť, boli pritom preukázané len dva
neúspešné výbery z predmetnej bankomatovej karty dňa 11.10.1996, keď o 07.30 hod. bola v Trenčíne
táto bankomatová karta aj zadržaná.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 321
ods. 1 písm. b), c) Tr. por., pretože sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, na základe čoho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových záverov.
Senát odvolacieho súdu si je vedomý toho, že nemôže dať súdu prvého stupňa záväzný právny názor
na hodnotenie dôkazov. Vo vyššie uvedenom odôvodnení svojho rozhodnutia však podrobne rozviedol,
na ktoré okolnosti súd prvého stupňa neprihliadol, resp. sa s nimi nevysporiadal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tk/1/2016", "guid": "b6e44c43-46f6-4177-ae6b-a747dd7d1b7f:f2d51e12-f4e0-4ccc-bc3f-d0c9c3156383", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "0d08b3c6-4300-494a-800e-8b6b0a887aae:ef8b0692-9cbd-4974-876e-5ab3994fc292", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tk/1/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tk/1/2016 z 19. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0d08b3c6-4300-494a-800e-8b6b0a887aae:ef8b0692-9cbd-4974-876e-5ab3994fc292"}], "citovane_v": []}