Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/19/2012 z 25. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. februára 2014, sp. zn. 19Co/19/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3611899966.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/19/2012 | ECLI:SK:KSTN:2014:3611899966.2 | 2014-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6e76ae7-88da-4065-9e54-b182419e5c89 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3611899966.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611899966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3611899966.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E., so sídlom
v E., Z. XXXX/X, IČO XX XXX XXX proti odporcovi Z. B. - B. - C., s miestom podnikania vo Z. K., Q.
XX/X, IČO XX XXX XXX, zastúpeného B.. M. A., advokátom, so sídlom v G. P., I. XXX, o zaplatenie
995,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
20. septembra 2011, č.k. 3C/72/2011-78, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 30.000,-
Sk (995,82 Eur) z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že navrhovateľ ako právny nástupca Okresného úradu v E. uzavrel s
odporcom Dohodu o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest zo dňa 24.07.1996, na základe
ktorej poskytol odporcovi návratný finančný príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného
miesta vo výške 50.000,- Sk. Odporca porušil povinnosť splácať poskytnutú sumu podľa splátkového
kalendára. Pred začatím pojednávanie vzal navrhovateľ návrh späť v časti o
zaplatenie 30.000,- Sk, preto súd, rešpektujúc jeho dispozičné oprávnenie konanie v tejto časti zastavil.
Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty, súd uplatnil moderačné právo a navrhovateľovi zmluvnú pokutu
nepriznal. Uviedol, že zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Mal za to, že k porušeniu zmluvnej povinnosti zo
strany odporcu nedošlo, pričom navrhovateľovi škoda nevznikla, keďže odporca povinnosť spočívajúcu
vo vrátení poskytnutého príspevku splnil, najskôr čiastočnou úhradou finančného príspevku a neskôr
zaplatením sumy 30.000,- Sk (dňa 29.09.2000), pričom k porušeniu zmluvných povinností zo strany
odporcu došlo v dôsledku vyhorenia prevádzky na výrobu keramiky, kde zamestnával pracovníkov, na
ktorých obdŕžal od navrhovateľa finančný príspevok (vis maior). Odporca aj naďalej
zamestnával pracovníkov, na ktorých mu bol poskytnutý finančný príspevok, len v inej prevádzke, a teda
účel a obsah dohody naplnil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na okolnosti danej veci, keďže mal odporca vo veci
úspech len vzhľadom k aplikácii moderačného práva súdu.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca,
ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne rozhodnutie vo výroku o trovách konania s
tým, že v konaní boli preukázané aj ďalšie skutočnosti ako len uplatnenie moderačného práva súdu. Mal
za to, že ani uplatnenie moderačného práva nie je takou skutočnosťou, aby súd účastníkovi konania
nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Poukazoval na to, že v konaní namietal aj ďalšie skutočnosti spočívajúce v nedostatkoch tak materiálnej,
ako aj formálnej stránky doručenia platobného rozkazu vydaného Okresným súdom dňa 11.09.2000,



č.k. 3Ro/286/00-31, ktorý napriek týmto nedostatkom bol podkladom na začatie exekučného konania s
následkom obmedzenia nakladania s hnuteľným, ako aj nehnuteľným majetkom odporcu, pričom tento
stav právnej neistoty trvá.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého
rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku o
náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych
záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti
rozhodnutia, najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené.

Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom
nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych
vzťahov. Autoritatívne povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle
požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej
zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nielen
vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a ktoré ho viedli k
aplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak účastník konania vyžaduje, aby sa vec posudzovala
podľa iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi a vyložiť, prečo posúdenie veci v
zmysle návrhov účastníkov nie je po právnej stránke správne.

Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie
súdu, spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom a rozhodnutie, vydané v konaní s takouto vadou,
nemožno považovať za zákonné.

Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak,
aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je
takéto rozhodnutie určené.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 30.000,- Sk (995,82 Eur) a zmluvnej pokuty vo výške 5 % z návratného finančného
príspevku poskytnutého na pracovné miesto za každý i začatý kalendárny mesiac nesplneného záväzku
zo sumy 47.500,- Sk za obdobie od 19.08.1997 do 19.09.1997, zo sumy 45.000,- Sk za obdobie
od 19.01.1998 do 27.03.1998, zo sumy 40.000,- Sk za obdobie od 19.07.1998 do 26.10.1999, zo sumy
30.000,- Sk za obdobie od 27.10.1999 do 18.07.2000, zo sumy 30.000,- Sk za obdobie od
19.07.2000 do zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 20.09.2011 navrhovateľ zobral návrh v časti o
zaplatenie 30.000,- Sk svoj návrh späť z dôvodu, že odporca túto sumu zaplatil. Zástupca navrhovateľa
okrem iného na pojednávaní uviedol, že omeškanie s plnením skončilo vtedy, kedy odporca uhradil
istinu, to znamená 29.09.2000. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd konanie v časti o
zaplatenie 30.000,- Sk z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil a vo zvyšku návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o
trovách konania založil výlučne na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že odporcovi náhradu trov
konania nepriznal vzhľadom na okolnosti danej veci, keďže odporca mal vo veci úspech len vzhľadom
k aplikácii moderačného práva súdu.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je len rozhodnutie o trovách tohto konania.



Pri rozhodovaní o trovách občianskeho súdneho sporového konania súd spravidla postupuje podľa
základnej zásady vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p., a to zásady zodpovednosti za výsledok (zásada
úspechu). Plný úspech účastníka vo veci znamená, že má nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal, pričom úspech v každej konkrétnej veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu vo veci samej
a výroku rozsudku, ktorým sa vo veci samej rozhodlo (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Čiastočný úspech vo veci
zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pričom sa čiastočný úspech skúma so zreteľom na uplatnený nárok,
najmä z aspektu právneho dôvodu návrhu vo veci samej, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá
sa mala použiť alebo použila pri rozhodovaní vo veci samej (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

Ak teda nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov
(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu
druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť trov,
ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní
vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký
alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napríklad z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo
pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie
muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.)
celkovú otázku, z akej sčasti bol ten ktorý účastník úspešný.

Ak je na čiastočnom späťvzatí návrhu dané zavinenie napríklad odporcu (v prípade, ak zaplatil žalovanú
sumu po podaní návrhu na súd a podobne), treba z pohľadu § 142 ods. 2 dôvodiť, že v tomto rozsahu
nemal odporca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne
tejto časti návrhu neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej
strane sporu.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa uvedenými výkladovými hľadiskami neriadil a pri
odôvodnení rozhodnutia nerešpektoval vzniklú procesnú situáciu, t. j. že konanie bolo čiastočne
zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľom pre správanie sa odporcu a nesprávne rozhodoval
o trovách konania podľa zásady plného úspechu v spore vyplývajúcej z § 142 ods. 1 O.s.p., ktorá
skutočnosť je zrejmá z toho, že o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

Vo všetkých prípadoch, pokiaľ má byť účastníkovi konania priznaná náhrada trov, možno aplikovať ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Predpokladom použitia
tohto ustanovenia je, aby sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto aj jeho použitie má byť
výnimočné. Jedná sa o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti
za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania
mohla v konkrétnom prípade viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa sa prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho,
ktorého by podľa všeobecných ustanovení mala postihnúť povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
toho, koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá. Rovnako za dôvody hodné
osobitného zreteľa sa považujú aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať aj na
postoj účastníka v konaní.



V prejednávanej veci odporca súdu prvého stupňa vytýka, že o trovách konania rozhodol nesprávne s
tým, že v konaní boli preukázané aj ďalšie skutočnosti, ako len uplatnenie moderačného práva súdu.

Požiadavka ústavne konformného odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý
výrok rozhodnutia, teda aj na rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania.

Činnosť odvolacieho súdu je zásadne činnosťou prieskumnou, a pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, tak ako tomu je aj v preskúmavanej veci, bráni
tento nedostatok odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť.

Nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je zaťažený nepreskúmateľnosťou, odvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .