Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/182/2018 z 30. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2019, sp. zn. 11CoE/182/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4217208885.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/182/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4217208885.1 | 2019-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 EP, § 53 ods. 5 OZ, § 387 ods. 1 CSP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 387 ods. 2 CSP, § 44 ods. 2 EP, § 383 CSP, § 54 ods. 1 OZ, § 380 ods. 2 CSP, § 52 OZ, § 379 CSP, § 44 ods. 3 EP, § 385 CSP, § 53 ods. 2 OZ, § 380 ods. 1 CSP, § 243h ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e65867f-927f-416d-94a4-b05ec7a9aa74 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217208885.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/182/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217208885
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217208885.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX,
L. XX, Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 119,50 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského
konania a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15Er/1803/2017 a u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 8811/17, o odvolaní
oprávneného zo dňa 12.10.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/1803/2017-65 zo
dňa 27.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods.
2 veta prvá a druhá, ods. 3 a § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 39, § 52 ods. 1,
3, 4, § 53 ods. 1, 5 § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 12597/16 zo dňa 07.10.2016.

4. Súd prvej inštancie poznamenal, že dňa 20.03.2013 uzavreli právny predchodca oprávneného
(spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) a povinný zmluvu o poskytovaní verejných služieb Fix, na základe
ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému telekomunikačné služby. Zo znenia zmluvy
je zrejmé, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca oprávneného teda pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
je potom nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa (spoločnosti Slovak
Telekom, a. s.) odvodzuje svoj nárok voči povinnému z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach, ktorú dňa 16.10.2015 uzavrel s povinným. Táto dohoda má tiež vzhľadom na povahu jej



strán spotrebiteľský charakter. Poukazujúc na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie konštatoval, že
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 12597/16 zo dňa 07.10.2016 bol vydaný v spotrebiteľskom
spore a preto pred vydaním poverenia je potrebné skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky
uvedené v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Súd prvej inštancie vo svojom uznesení tiež skonštatoval, že vyššie spomenutá dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Konanie oprávneného, ktorý dal podpísať dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach povinnému, ktorý obsahu predmetnej dohody s najväčšou pravdepodobnosťou nerozumel,
nevykazuje znaky čestnosti. Mal za to, že oprávnený využil najmä omyl a nevedomosť povinného ako
spotrebiteľa, čím došlo k výraznej nerovnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poznamenal
tiež, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti taktiež známe, že oprávnený rovnakým spôsobom uzatvoril
dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s veľkým počtom spotrebiteľov. Preto
súd prvej inštancie konanie oprávneného pri uzavretí dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Keďže spôsob, akým došlo k uzavretiu vyššie uvedenej dohody je v rozpore
s dobrými mravmi, súd prvej inštancie považoval dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Rozpor s
dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho
úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Ustanovenie § 3 ods. 7 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podmieňuje
platnosťou spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ oprávnený za spotrebiteľskú zmluvu považuje dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.10.2015, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil
ako absolútne neplatnú, je na jej základe neplatná aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, pretože
sa na ňu vzťahujú dôvody neplatnosti dohody. Oprávnený uzatvoril s povinným dohodu u uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ten istý deň
(16.10.2015), pričom obidve zmluvy boli vopred pripravené a povinný ako spotrebiteľ nemohol meniť
ich obsah a zmluvné dojednania. Súd prvej inštancie mal za to, že povinný len za účelom dohodnutia
splátkového kalendára podpísal obidve zmluvy, pričom nemienil uznať dlh a ani uzatvoriť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu. Vzorové tlačivá týchto právnych úkonov nasvedčujú tomu, že ak povinný chcel
s oprávneným uzatvoriť dohodu u úhrade pohľadávky v splátkach, bol určitým spôsobom zo strany
oprávneného nútený aj uznať dlh a uzatvoriť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Súd prvej inštancie
bol toho názoru, že oprávnený bol ten, kto využil nevedomosť spotrebiteľa a inicioval uzatvorenie vyššie
označených zmlúv, a to s cieľom zabezpečiť pre seba právne isté postavenie (predĺženie premlčacej
doby a možnosť prejednať spor namiesto všeobecného súdu pred rozhodcovským súdom) na úkor
povinného. Preto aj za predpokladu, že by súd považoval dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach za spotrebiteľskú zmluvu, nespĺňala by spotrebiteľská rozhodcovská zmluva pre
jej neplatnosť podmienky ustanovené v § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.

7. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že svoje odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poznamenal, že sa podrobil všetkým dovtedajším legislatívnym zmenám
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal
na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.
Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, pričom ju povinný podpísal sám,
dobrovoľne a jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť,
čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. Oprávnený poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018
č. k. 41CoSr/6/2018-188.



8. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 27.09.2018 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 01.03.2017,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
sp. zn. SRSAspA 12597/16 zo dňa 07.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2017 a
vykonateľnosť dňa 26.01.2017, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 01.03.2017
(doručenom dňa 12.04.2017) a zo dňa 05.02.2018 (doručenom dňa 13.02.2018) požiadal príslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu.
Výzvou zo dňa 05.09.2018 súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie
dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísanej dňa 09.09.2015. Na uvedenú
výzvu reagoval právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 20.09.2018 (doručenom dňa 24.09.2018)
a predložil požadovaný dokument podpísaný veriteľom dňa 13.09.2015 a dlžníkom dňa 16.10.2015.
Následne sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa



dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie
exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých
je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do 31.03.2017, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie
sa začalo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie, čo bolo 01.03.2017.

14. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

15. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľným exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.
Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z toho hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

16. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn.
6Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužil právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.09 2012 v konaní pod
sp. zn. 5Cdo 230/2011).

17. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 20.03.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52



a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu uzatvorila obchodná spoločnosť Slovak Telekom,
a. s. ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4
Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. V zmysle ust. §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy
chrániace spotrebiteľa.

18. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci je potrebné
za neprimeranú považovať spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a
povinným dňa 16.10.2015 (oprávnený podpísal predmetnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu dňa
13.09.2015 a povinný dňa 16.10.2015). Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej
formulárovej podobe a oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači. Veriteľ (oprávnený) potom mohol
na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám
určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva
názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Sám veriteľ (oprávnený) zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej
podobe.

19. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne
vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by povinný
mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s
pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinný sa v
posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným
súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana
a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru
odvolacieho súdu neprijateľné.

20. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnom znení. Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v tomto prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011 v
konaní pod sp. zn. IV.ÚS 55/2011).

22. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová rozhodcovská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto



podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného
v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve zo dňa 16.10.2015 o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s dohodou zo
dňa 16.10.2015 o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, odvolací súd nepovažuje za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol
ľahko nadobudnúť dojem, že oprávnený mu dáva možnosť splácať dlh v dohodnutých splátkach, a teda,
že podpisuje uznanie záväzku a dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach pozostávajúcu z viacerých
listín.

23. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou ani tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň dodáva,
že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za
súhlas, ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je
povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak
je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24.05.1995 v
konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

24. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

26. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže



dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.