Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/90/2012 z 11. 6. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. júna 2013, sp. zn. 17Co/90/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6911204872.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/90/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6911204872.1 | 2013-06-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 135c ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f44ec0e-f9c2-4b5c-9222-c807c49bc1d5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6911204872.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/90/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911204872
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6911204872.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej
veci navrhovateľa: Z. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. Y. č. XX, zastúpeného JUDr. Róbertom
Lakatošom, advokátom, so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota proti odporcovi W. K., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom T. Y. č. XX, zastúpeného JUDr. Igorom Mikitom, advokátom, so sídlom
Daxnerova 14, 979 01 Rimavská Sobota, v konaní o odstránenie oplotenia a vydanie nehnuteľností o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/80/2011-61 zo dňa 25.
01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
66,32 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Róberta Lakatoša, advokáta so sídlom
v Rimavskej Sobote, vedený v B. H. G., pobočka M. G. pod číslom XXXXXX/XXXX do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
odstrániť oplotenie z pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa - nehnuteľnosti vedenej v katastri
nehnuteľností Správou katastra v M. G. pre kat. územie Y. na LV č. XXX ako C KN parcela č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 248 m2, predstavujúce podľa kópie katastrálnej mapy zo
dňa 04. 02. 2011, ktorá je nedeliteľnou súčasťou rozsudku ako príloha č. 1, spojnicu bodov A a B  a
spojnicu bodov C, D, E, F a G, ako aj vydať navrhovateľovi z nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve,
vedených v katastri nehnuteľností Správou katastra v M. G. pre kat. územie Y. na LV č. XXX,  C KN
parcelu č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 248 m2, parcelu č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 1 227 m2 a parcelu č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
169  m2, časti predstavujúce podľa kópie katastrálnej mapy, ktorá je nedeliteľnou súčasťou rozsudku
ako príloha č. 2 spojnicu bodov A až I o úhrnnej výmere 11 297 m2 (okrem plôch C KN parcela č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 122  m2 a C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 1 227 m2, ako aj nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 480,21 Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že
vlastníkom parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na LV č. XXX pre
katastrálne územie Y. je navrhovateľ, ďalej, že na parcelách č. XXX/X a XXX/X, je postavený rodinný dom
súpisné č. XXX a sklad obilia súpisné č. XXX, zapísaný na LV č. XXX vo vlastníctve odporcu v celosti.
Tiež nie je sporné, že na uvedených pozemkoch odporca vybudoval oplotenie na spojnici bodov, ako sú



uvedené vo výroku rozsudku. Sporné medzi účastníkmi je to, či je oplotenie vybudované oprávnene a
teda, či je odporca povinný ho odstrániť alebo nie, pričom týmto sa rieši aj otázka vydania nehnuteľností,
lebo práve uvedené oplotenie bráni navrhovateľovi v riadnom prístupe na jeho nehnuteľnosti. Oplotenie
je okolo budov, ktoré sú vlastníctvom odporcu na pozemkoch vlastnícky patriacich navrhovateľovi. V
konaní nebolo preukázané tvrdenie odporcu, že oplotenie vybudoval po „obdržaní" ústneho súhlasu
bývalého starostu obce V.. Q. I. po tom, čo oplotenie ako drobnú stavbu na Obecnom úrade vU.ústne
ohlásil. Tiež nebolo preukázané, že by mal odporca od vtedajších vlastníkov pozemkov a to B. I.,
U. I. a I. B. súhlas na vybudovanie oplotenia, dokonca U. I. písomne prehlásil, že takýto súhlas
odporcovi nedal.  Okresný súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie odporcu, že
od vlastníkov nehnuteľností v čase výstavby oplotenia a to B. I., U. I. a I. B. získal ústny prísľub na
odkúpenie pozemkov, najmä keď títo vlastníci ani nedali súhlas na vybudovanie oplotenia. Okresný
súd konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. bol odporca povinný
písomne ohlásiť drobnú stavbu - oplotenie, čo odporca neurobil, stavba teda nebola stavebnému úradu
ohlásená, preto je právne irelevantné tvrdenie odporcu o „obdržaní" ústneho súhlasu s vybudovaním
oplotenia  od bývalého starostu obce V.. Q. I..  Ak teda odporca bez ohlásenia stavebnému úradu a
bez súhlasu vlastníkov vybudoval oplotenie na pozemku, ktorý je vo vlastníctve  navrhovateľa, zabral
bez akéhokoľvek právneho titulu do svojho užívania pozemky navrhovateľa, preto bol podľa názoru
okresného súdu daný dôvod na to, aby v zmysle ustanovenia §§ 123 a  126 Občianskeho zákonníka
zaviazal odporcu, aby predmetné oplotenie na pozemkoch navrhovateľa odstránil a tiež, aby vydal
navrhovateľovi nehnuteľnosti predstavujúce podľa kópie z katastrálnej mapy, ktorá je nedeliteľnou
súčasťou rozsudku  ako príloha č. 2 spojnicu bodov A až I v úhrnnej výmere 11 297 m2, okrem parcely
č. XXX/X a parcely XXX/X, ktoré parcely sa tiež nachádzajú vo vnútri spojnice bodov A až I, avšak
navrhovateľ ich vydanie nežiada, pretože sa na nich nachádzajú stavby súpisné č. XXX a č. XXX, ktoré
sú vlastníctvom odporcu. Na odstránenie oplotenia a vydanie nehnuteľností určil okresný súd odporcovi
lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom postupoval v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 veta prvá
O. s. p., zo znenia ktorého vyplýva, že súd môže určiť aj dlhšiu lehotu, ako sú tri dni od právoplatnosti
rozsudku na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 05. 03. 2012 odporca odvolal a v
odvolaní uviedol, že okresný súd sa pri rozhodovaní o veci samej dopustil pochybení uvedených v
ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. d/ a f / O. s. p.. Uviedol, že súd prvého stupňa  dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho  právneho posúdenia veci. Podľa tvrdenia odporcu, odporca nikdy neodňal predmetné
nehnuteľnosti navrhovateľovi, nikdy ich nezískal do svojho vlastníctva, pričom nebolo ani v danom
konaní preukázané, že by predmetné nehnuteľnosti užíval akýmkoľvek spôsobom. Navyše, navrhovateľ
podľa odporcu potvrdil, že mohol svoje nehnuteľnosti využívať, pretože  mal k nim prístup, aj keď nie
cez bránu, cez ktorú je v prvom rade prístup k domu odporcu. Z uvedeného podľa názoru odporcu
potom vyplýva, že odporca „nezabral" do svojho užívania nehnuteľnosti navrhovateľa, ale ich oplotením
chránil. Podľa odporcu je otázne, aká je vykonateľnosť rozsudku okresného súdu, ktorý prikazuje
odporcovi vydať nehnuteľnosti, ak ich osoba, ktorej sa to prikazuje, ani nemala vo svojom vlastníctve.
Uviedol, že výrokovú časť rozsudku okresného súdu, ktorá prikazuje odporcovi vydať navrhovateľovi tam
špecifikované nehnuteľnosti považuje za nevykonateľnú a to z dôvodu, že je v rozpore so zákonom a to
z toho dôvodu, že odporca na pozemkoch navrhovateľa nevykonával činnosť, z ktorej by mal, resp. bral
úžitky. Navrhovateľ mal možnosť prístupu na svoje pozemky, pričom  nebolo preukázané, že by odporca
mal predmetné pozemky akokoľvek vo svojej moci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

Na obsah odvolania odporcu reagoval navrhovateľ v podaní zo dňa 28. 03. 2012, kde uviedol, že z
obsahu odporcom podaného odvolania nie je zrejmé, či v ňom v prevažnej miere uvedené skutočnosti
predstavujú konštatáciu odporcu, alebo či ide o skutočnosti vypísané z odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o konštatáciu odporcu, potom ide podľa názoru navrhovateľa zo
strany   odporcu o jednoznačné  priznanie zásahov do vlastníckeho práva inej osoby (navrhovateľa),
nakoľko odporca uznáva, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbám nachádzajúcim sa na
pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa, zabral do svojho užívania ich časť a vybudoval na nich
oplotenie, čím ich v prírode rozdelil. Navrhovateľ uviedol, že odporca taktiež uznáva, že v súvislosti
s vybudovaním oplotenia zabral bez akéhokoľvek právneho titulu do svojho užívania pozemok



vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa o výmere 12 646 m2. Ak teda na jednej strane odporca
uznáva, že bez akéhokoľvek právneho titulu zabral do svojho užívania časť pozemkov vo vlastníctve
navrhovateľa a vybudoval na nich plot bez súhlasu vtedajších vlastníkov, tak je podľa navrhovateľa bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odporca v súčasnosti neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva
navrhovateľa chráneného ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska právneho posúdenia
veci nie je podľa názoru navrhovateľa podstatné, kto bol vlastníkom predmetných pozemkov v čase,
keď odporca zasiahol do vlastníckeho práva ich vtedajšieho vlastníka, ale podstatnou skutočnosťou je
okolnosť, že tento zásah do vlastníckeho práva inej osoby zo strany odporcu trvá aj v súčasnosti a
odporca sa v tomto smere opakovane vyjadril, že síce uznáva vlastnícke právo navrhovateľa, avšak
predmetné oplotenie bude ochotný odstrániť len na základe právoplatného súdneho rozhodnutia.
Navrhovateľ nerozumie argumentácii odporcu, že oplotenie vlastne chráni majetok navrhovateľa, keďže
navrhovateľ sa odstránenia oplotenia voči odporcovi nedomáha po obvode hraníc jeho pozemkov,
ktoré oplotenie sa tam nachádzalo už v minulosti, ale domáha sa odstránenia oplotenia, ktorým jeho
pozemky odporca v prírode rozdelil, v dôsledku čoho si   týmto oplotením môže chrániť len svoj majetok.
Navrhovateľ poukázal tiež na skutočnosť, že aj keď pred podaním návrhu na súd ako aj v priebehu
konania prejavil ochotu odpredať odporcovi časť ním zabratých pozemkov tak, aby si k stavbe svojho
rodinného domu mohol vytvoriť vlastný dvor, bol to práve odporca, ktorý sa v tomto smere snažil
diktovať navrhovateľovi podmienky ohľadom výšky kúpnej ceny a jednoznačne odmietol cenovú ponuku
navrhovateľa. Okolnosť, že odporca si časť pozemkov, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľa
oplotil a tieto užíva výlučne len pre svoju potrebu, bola v rámci konania bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná, túto skutočnosť nepoprel ani samotný odporca, preto je táto skutočnosť podľa názoru
navrhovateľa jednoznačným dôkazom o zásahu odporcu do vlastníckeho práva navrhovateľa a preto
je namieste žaloba, ktorej súd prvého stupňa po preukázaní tvrdení navrhovateľa uvedených v žalobe
vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že odporca neoprávnene užíva časť pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa,
ktoré mu odmieta dobrovoľne vydať. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej
výške 66,32 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáha voči odporcovi odstránenie
oplotenia z pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa - nehnuteľnosti vedenej v katastri
nehnuteľností Správou katastra v M. G. pre kat. úz. Y. na LV č. XXX ako C KN parcela č. 446/4 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere  12 248 m2, predstavujúce spojnicu bodov A a B, ako aj spojnicu bodov C,
D, E, F a G a vydania nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, vedených Správou katastra
v M. G. pre katastrálne územie Y. na LV č. XXX ako   C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 12 248 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 227 m2
a parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2, podľa kópie katastrálnej mapy
predstavujúcich spojnicu bodov A až I o úhrnnej výmere 11 297 m2 (okrem plôch C KN parcely č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 122 m2 a C KN parcely č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 1 227 m2).

Navrhovateľ návrh na odstránenie oplotenia a vydanie nehnuteľností odôvodnil tým, že odporca
predmetné pozemky po tom, čo nadobudol vlastnícke právo k stavbe rodinného domu súpisné č. XXX
postavenému na parc. C KN č. XXX/X a skladu obilia súpisné č. XXX postavenému na parc. C KN č.
XXX/X a č. XXX/X (zapísaných Správou katastra v M. G. pre katastrálne územie Y. na LV č. XXX) bez
písomného súhlasu vtedajších vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa jednak pod stavbou rodinného
domu a skladu, ako aj priľahlých pozemkov, tieto zabral do svojho užívania, vybudoval na nich plot,
čím v prírode reálne rozdelil pozemok parcela C KN č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa,
a teda prevažnú časť pozemku vo vlastníctve navrhovateľa zabral bez akéhokoľvek právneho dôvodu
do svojho užívania. Odporca sa bránil tým, že nikdy neodňal predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi,
nikdy ich nezískal do svojho vlastníctva, a tiež tým, že v konaní nebolo preukázané, že by predmetné
nehnuteľnosti užíval akýmkoľvek spôsobom. Namietal vykonateľnosť rozsudku okresného súdu, ktorým



okresný súd prikázal odporcovi vydať nehnuteľnosti, ktoré nemá vo svojom vlastníctve. Zdôraznil, že na
pozemkoch navrhovateľa nevykonával žiadnu činnosť, z ktorej by mal, resp. bral úžitky.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že ak podľa platnej právnej úpravy postaví stavebník
na cudzom pozemku stavbu, zasiahne do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, nakoľko vlastník
pozemku nemôže sčasti alebo úplne užívať svoj pozemok. V prípade, že vlastník pozemku s takýmto
obmedzením svojho vlastníckeho práva súhlasí, stavbu, ktorú postaví stavebník na cudzom pozemku
možno považovať za stavbu oprávnenú; v opačnom prípade sa jedná o stavbu neoprávnenú.

V zmysle ust. § 139b ods. 6 zákona č. 150/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu; podľa
odseku 7 citovaného zákona sa  za drobnú stavbu považuje aj oplotenie.

Podľa § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby").

V ustanovení § 126 Občiansky zákonník zakotvuje právo vlastníka na ochranu vlastníckeho práva.
Žalobca domáhajúci  sa súdnej ochrany, okrem vydania nehnuteľností žiada, aby súd uložil odporcovi
povinnosť odstrániť ako neoprávnenú stavbu oplotenie, ktoré postavil odporca na pozemku, ktorý je vo
vlastníctve navrhovateľa a teda odporca nie je jeho vlastníkom. Pokiaľ odporca argumentuje tým, že
oplotenie postavil so súhlasom vtedajších vlastníkov predmetných pozemkov: S. I., U. I. a I. B., odvolací
súd uvádza, že toto tvrdenie odporcu nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, naopak jeden
z vtedajších vlastníkov predmetných pozemkov U. I. čestne prehlásil (Čestné prehlásenie zo dňa 15.
08. 2009 - č. l. 10 spisu), že nedal súhlas na vybudovanie oplotenia. Odporca teda vybudoval oplotenie
bez súhlasu vtedajších vlastníkov predmetných pozemkov, preto je právne irelevantná obrana odporcu
spočívajúca v tvrdení, že oplotenie vybudoval so súhlasom vtedajšieho starostu obce V.. Q. I., čo tiež
v konaní nebolo preukázané. Oplotenie ako tzv. drobná stavba podlieha v zmysle ust. § 55 zákona č.
50/1976 Z. z. ohláseniu, ktorého náležitosti upravuje  vyhláška č. 453/2000 Z. z., zo znenia § 5 ktorej
vyplýva, že nepostačuje ústne ohlásenie stavby a teda ani ústny súhlas obce, na to aby bolo možné
konštatovať, že sa jedná o stavbu z administratívneho hľadiska povolenú. Odporca v odvolaní ďalej
namietal, že nezasahuje do vlastníckych práv navrhovateľa, predmetné nehnuteľnosti nikdy neodňal
navrhovateľovi  a nikdy ich nezískal do svojho vlastníctva. K uvedenej obrane odporcu odvolací súd
uvádza, že odporca vybudovaním  oplotenia, tak ako správne v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol okresný súd, bez akéhokoľvek právneho titulu „zabral" do svojho užívania pozemky
vo vlastníctve navrhovateľa - špecifikované vo výroku rozsudku, čo znamená, že vlastník predmetných
pozemkov je vlastníkom oplotenia obmedzovaný v užívaní svojich pozemkov tým, že disponuje len ich
holým vlastníctvom, bez možnosti tieto pozemky užívať.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby než vlastníka. V danom prípade odporca vybudovaním oplotenia na   pozemku
C KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve navrhovateľa reálne tento pozemok v prírode rozdelil, čím v rozsahu
oplotenej časti znemožnil navrhovateľovi riadne užívanie pozemkov, ktorých vydania sa voči odporcovi
podanou žalobou  domáha. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa dôvodne voči odporcovi domáha
vydania nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby, pričom nie je podstatné, či je odporca vlastníkom
týchto nehnuteľností, tak ako to nesprávne namietal v odvolaní. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu,
že povinnosť vydať navrhovateľovi pozemky uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu  spôsobuje
nevykonateľnosť  predmetného rozsudku, pretože odporca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré má
vydať, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia nemá svoje opodstatnenie, a to  vzhľadom na vyššie



citované ust. § 126 Občianskeho zákonníka, z ktorého jasne a zreteľne vyplýva, že vlastník sa môže
domáhať (žalobou podanou na súde) vydania veci od toho, kto mu vec neprávom zadržuje.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa    § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v
nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy
v odvolacom konaní úspešného navrhovateľa predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu odporcu) vo výške 58,69 Eur priznaná podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. b/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
rozsahu vyčíslenom právnym zástupcom navrhovateľa v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. a režijný paušál
vo výške 7,63 Eur; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú
sumu 66,32 Eur. Právny zástupca navrhovateľa  mal nárok na odmenu podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky,
pretože navrhovateľ si v konaní uplatnil dva nároky, z ktorých každý mohol byť uplatnený samostatnou
žalobou, ale keďže si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania len v rozsahu odmeny z
jedného nároku, odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval v zmysle
návrhu navrhovateľa.

O spôsobe náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.
s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.