Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/11/2011 z 26. 9. 2011
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 26. septembra 2011, sp. zn. 6Co/11/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3710206955.1
Krajský súd Trenčín | 6Co/11/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3710206955.1 | 2011-09-26 | Rozhodnutie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12f37a1c-6fdd-4219-9f1e-d17ed8ea253b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3710206955.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/11/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710206955
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3710206955.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: O.. E. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, H., zast. advokátom E.. D. G., so sídlom B. O. XX, C. nad R., proti
odporcovi: L., s.r.o., E. XXXX/XX, H., O.: XX XXX XXX, zast. advokátom D.. E. J., so sídlom J. XX/XX,
H. T., o zaplatenie 1.532,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 22. novembra 2010, č. k. 5C/85/2010 - 76 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      p o t v r d z u j e   .

Navrhovateľ     j e    p o v i n n ý      zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 78,78
eur D.. E. J., advokátovi, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti
odporcovi nárok na zaplatenie 1.532,90 eur s prísl.. Uvedená suma podľa návrhu navrhovateľa
predstavovala nezaplatené nájomné za nebytové priestory - garážové boxy č. 3 a 4 na X. poschodí
bytového domu na E. ulici č. XXXX v H. za obdobie od apríla 2008 do novembra 2009 a nezaplatené
úhrady za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 1.3.2008 do 31.12.2009.
Okresný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ odvíjal svoj
nárok zo zmluvy o prenájme zo dňa 15.5.2006. Podľa tvrdenia navrhovateľa mal nájomný pomer podľa
tejto zmluvy skončiť ku dňu 26.11.2009 jednostrannou výpoveďou navrhovateľa.  Listinným dôkazom
- dohodou o ukončení nájmu zo dňa 14.2.2008, ktorú podpísali obaja účastníci konania, bolo bez
pochybností preukázané, že nájomný pomer skončil na základe uvedenej dohody dňa 29.2.2008, teda
ešte pred obdobím, za ktoré navrhovateľ uplatňuje nájomné a časť úhrad za plnenia spojené s užívaním
priestorov.  Nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporca predmetné nebytové priestory naďalej
užíval i po februári 2008. Svedkovia  Q. R. a E. E. vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že
pomáhali v roku 2008 vypratávať garáž odporcu, a to 2-3 dni. Nejaké veci viezli navrhovateľovi aj
odporcovi.  V polovici garáže zostal neporiadok, veci po predchádzajúcej nájomníčke.  Pravú stranu
garáže vypratali celkom.  Svedkyňa I. H., ktorá je priateľkou navrhovateľa uviedla, že bola prítomná, keď
odporca zaplatil navrhovateľovi za garáž a predajňu za marec 2008. Vtedy odporca povedal, že garáž si
ešte nechá. V novembri 2008 stretli odporcu a navrhovateľ ho žiadal o zaplatenie dlžného nájomného.
V decembri prišla platba 8.000 Sk, v roku 2009 opäť nič neplatil, preto na jej popud v novembri 2009  dal
navrhovateľ odporcovi výpoveď z garáže a začiatkom decembra ju išli vypratať. Táto svedkyňa, ako aj
svedok L. T. zhodne uviedli, že pravá garáž bola otvorená, ľavá garáž bola zamknutá, dostali sa do nej
cez pravú garáž. Svedkyne H., T., P. uviedli, že pracovali u odporcu do marca 2008,keď bola predajňa
zrušená. Odporcovi pomáhali zbaliť tovar. Svedkyne vedeli, že odporca užíval aj garáž, avšak nevedeli
od kedy ani dokedy a nevideli, kedy ju odporca vypratal.  Svedok P. uviedol, že si v auguste 2008 prenajal
garáž vedľa predmetných garáží a videl, že do vedľajšej garáže chodil muž, o ktorom sa následne
dozvedel, že sa volá E.. Naposledy ho tam videl v novembri.  Platba odporcu z 2.3.2008 vo výške 20.000



Sk nebola na pokladničnom doklade špecifikovaná, rovnako aj platba z 19.12.2008 vo výške 8.000 Sk a
keďže účastníci konania mali medzi sebou rôzne iné právne vzťahy, okresný súd zistenia z vykonaných
dôkazov vyhodnotil tak, že nepreukazujú tvrdenie navrhovateľa, že odporca užíval predmetné garáže aj
po februári 2008.  Podľa názoru okresného súdu, nemá pre trvanie právneho vzťahu medzi účastníkmi
právny význam, že odporca neodovzdal navrhovateľovi kľúče a ovládacie zariadenie k dverám garáží.
Navrhovateľ sa mohol domáhať riadneho vypratania garáže, prípadne vydania veci - kľúčov a diaľkového
ovládania, vrátane nákladov na vymoženie týchto povinností. Nevzniklo mu však právo na nájomné a
na úhrady za plnenia spojené s užívaním priestorov po skončení nájmu. Právny vzťah medzi účastníkmi
posudzoval okresný súd podľa ust. § 3 ods. 1 a 3, § 7 a § 10 zák. č. 116/1990 Zb.  o nájme a podnájme
nebytových priestorov, ktoré v rozhodnutí citoval.  O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal voči navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 562,98
eur, ktorú špecifikoval ako súdny poplatok za odpor a odmena za právnu službu advokáta určenú podľa
vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal v zákonom určenej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok
okresného súdu zmeniť, jeho návrhu vyhovieť  a odporcu zaviazať aj na náhradu všetkých trov konania.
Uviedol, že proti rozsudku okresného súdu uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
c), d) a f) O.s.p., teda nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávny skutkový a právny záver
okresného súdu.  Považuje za nesprávny záver okresného súdu o tom, že nemá nárok na náhradu
za užívanie garáží odporcom po februári 2008, pretože samotné nevypratanie týchto priestorov nie je
ich užívaním. Takýto záver je v rozpore s vykonaným dokazovaním, ale najmä s ustálenou súdnou
praxou, ale aj samotné odôvodnenie rozhodnutia je argumentačne neprehľadné až nepreskúmateľné.
Podľa jeho názoru svedkovia L. T., I. H. a E. P. jednoznačne potvrdili, že odporca užíval tieto priestory
aj potom, ako došlo k skončeniu nájmu predajne. J. J. H., I. T. a E. P., bývalé zamestnankyne odporcu
popreli tvrdenie odporcu na pojednávaní 11.10.2010, že by mu odovzdal pred nimi kľúče od garáží. Za
nesprávny považuje právny záver okresného súdu, že nevypratanie garáží samo osebe nepreukazuje,
že by odporca garáže naďalej riadne užíval. Pod užívaním nehnuteľnosti je potrebné rozumieť aj situáciu,
keď má v nich odporca uložené svoje veci, teda užíva ju prostredníctvom  svojich vecí.  Odporca
pritom užíval  garáže ako skladisko. Nepovažuje za správny záver okresného súdu o platbách odporcu,
ktoré nepovažoval za platby v súvislosti s užívaním garáží. Odporca v tom čase neužíval žiadnu
jeho nehnuteľnosť okrem už spomenutých garáží.  Nakoľko prenajaté priestory nikdy neboli zo strany
odporcu odovzdané a neboli ani vypratané, vypovedal nájomnú zmluvu 26.11.2009. Odporca mu dňa
19.12.2008 poukázal sumu 8.000  Sk ako úhradu nezaplateného nájomného za štyri mesiace za apríl
2008 až júl 2008. Dňa 2.3.2008 mu uhradil nájomné za mesiac marec 2008 vo výške 20.000 Sk. Z
predložených príjmových dokladov z 29.1.2008 je zrejmé, že odporca platil nájomné za maloobchodnú
predajňu  a za garáže, ktoré slúžili ako sklad.  Vytýkal okresnému súdu, že vôbec nezohľadnil § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje prolongáciu nájomného pomeru. Poukázal na svedecké
výpovede, predloženú fotodokumentáciu a časť účtovníctva samotného odporcu, ktoré boli nájdené pri
vypratávaní garáží, čo svedčí o tom, že odporca užíval prenajaté priestory až do novembra 2009, keď v
dôsledku pre neho neúnosnej situácie bol nútený vypratať odporcu svojpomocou.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny. V konaní bolo preukázané, že k skončeniu nájmu došlo na základe dohody
podpísanej oboma účastníkmi zmluvy o prenájme, a to ku  dňu 29.2.2008. V návrhu na začatie konania
navrhovateľ túto skutočnosť úmyselne neuviedol a v snahe zavádzať súd tvrdil, že nájomný pomer
skončil jednostrannou výpoveďou zo dňa 26.11.2009. Po predložení uvedenej dohody začal tvrdiť,
že garáže užíval odporca aj po skončení nájmu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol sám
prítomný pri vypratávaní garáží a že niektoré veci odporcu boli odvezené do priestorov v jeho dispozícii.
Odporca sa domnieva, že vzhľadom na dohodu o skončení nájmu, bolo na navrhovateľovi preukázať
ďalšie užívanie garáže odporcom. Navrhovateľ napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiadny
takýto dôkaz nepredložil. Pokiaľ sa snažil produkovať dôkazy v tomto smere, bolo to len nevierohodnými
svedkami, prípadne zavádzaním súdu o tom, že sa tam našlo účtovníctvo odporcu. Keďže sa však
nájdené účtovníctvo malo vzťahovať na obdobie roka 2002 a odporca ako obchodná spoločnosť podľa
výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín vznikol až dňom 7.9.2005, išlo o dôkaz absolútne
nepoužiteľný. Predmet nájmu užíval iba z dôvodu, že v predmetnej budove prevádzkoval svoju drogériu.
Táto prevádzka ukončila činnosť ku koncu mesiaca marec 2008, čo potvrdili svedkyne T., H. a P..  Po
tomto dátume nemal akýkoľvek dôvod užívať tieto garáže a ihneď po skončení nájmu ich vypratal.



Dôkazom o neužívaní priestorov je napokon aj výpoveď svedka, ktorého navrhol navrhovateľ, že pri
tzv. vypratávaní dňa 5.12.2009 našiel navrhovateľ a iné osoby garážové boxy otvorené.  Nikto, kto by
mal v úmysle užívať určitý priestor za účelom uskladnenia svojich vecí (tovaru, dokladov a pod.), by
predsa nenechal tento priestor neuzamknutý. Žiadal preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 78,78 eur za jeden  úkon právnej služby podľa § 10 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a režijný paušál.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.  O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.  a svoje rozhodnutie verejne vyhlásil podľa
ust. § 159 ods. 3 O.s.p. .

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti
rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej.

Podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je spôsobilými odvolacím dôvodom to, že prvostupňový súd nevykonal
navrhované dôkazy, v dôsledku ktorých nie je skutkový stav riadne zistený.  Navrhovateľ vo svojom
odvolaní uviedol, že uplatňuje tento odvolací dôvod, pričom na pojednávaní dňa 22.11.2010, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok, po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemajú. Z uvedeného je potom zrejmé, že v prejednávanej veci odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. c) O.s.p.  nie je spôsobilým odvolacím dôvodom, pretože nie sú splnené zákonné
predpoklady tohto odvolacieho dôvodu.

Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa  ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý spočíva v
nesprávnom skutkovom závere prvostupňového súdu, je daná vtedy, ak prvostupňový súd pri hodnotení
dôkazov nepostupoval v intenciách ust. § 132 O.s.p..

Súd podľa uvedeného ustanovenia hodnotí dôkazy voľnou úvahou, a to každý dôkaz jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti, berie do úvahy to, čo uviedli účastníci. Postup súdu pri hodnotení dôkazov musí
zodpovedať kritériám logiky, pravdivosti a objektívnosti.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní namieta skutkový záver okresného súdu o tom, že odporca prenajaté
garáže po skončení nájomného pomeru dohodou už neužíval. Navrhovateľ tvrdil v návrhu, že nájomný
pomer medzi ním a odporcom založený nájomnou zmluvou zo dňa 15.5.2006 o prenájme nebytových
priestorov skončil dňa 26.11.2009 jednostranným vypovedaním z jeho strany.  Na tomto svojom tvrdení
zotrval aj vo vyjadrení k odporu, ktorý odporca podal proti platobnému rozkazu.  Tvrdil, že k 31.3.2008
skončil nájomný pomer k maloobchodnej predajni, o čom predložil aj dohodu zo dňa 14.2.2008.  Potom
ako odporca predložil zmluvu o ukončení nájmu garáží zo dňa 14.2008 - čl. 32, navrhovateľ si na
toto nepamätal a tvrdil, že odporca predmetné  priestory užíval aj po skončení nájomného pomeru.
Odporca svedkami Ľ. R. a M. E. preukazoval, že predmetné priestory vypratal a niektoré veci vozil
aj k navrhovateľovi, na jeho chalupu, ďalej do H. do ulice, kde je akvaristika a bránu mu otváral otec
navrhovateľa.  V jednej časti garáže zostali veci po predchádzajúcej nájomníčke, ktoré tam svedok Ľ.
R. videl aj vtedy, keď odporcovi pomáhal otvárať drogériu. Navrhovateľ na svoje tvrdenie, že odporca
garáže užíval, predložil časť účtovníctva - 2 šanóny označené ako C. L. XXXX, ktoré našli v garáži po
vstupe do nej v decembri 2009. Odporca výpisom z obchodného registra však preukázal, že spoločnosť
L., s.r.o. vznikla až X.X.XXXX. Z výsluchu svedkov L. T. a I. H. vyplynulo, že do oboch garáží sa dostali
do „pravej“ nadvihnutím kľučky a do „ľavej“ cez „pravú“ garáž a vtedy 2-3 hodiny vypratávali garáž, kde
boli nejaké krabice, stojany a navrhovateľ vtedy sám vymenil zámky. Na základe uvedených dôkazov
okresný súd správne ustálil skutkový stav, že totiž nájomný pomer medzi účastníkmi založený nájomnou
zmluvou zo dňa 15.5.2006 skončil dohodou k 29.2.2008 podľa písomnej dohody zo dňa 14.2.2008, preto
uplatnený návrh navrhovateľa považoval za neopodstatnený. Navrhovateľ nepreukázal procesnými
dôkaznými prostriedkami, že sa nájomný pomer prolongoval podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.



V tejto súvislosti nemožno akceptovať názor okresného súdu o skutkových okolnostiach, ktoré
neznamenajú pokračovanie v užívaní veci a vznik nevyvrátiteľnej domnienky konkludentného obnovenia
nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.  Platí totiž, že pokračujúcim užívaním
veci po uplynutí doby nájmu resp. jeho skončení dohodou, je aj jej vypratanie.

V prejednávanej veci odporca preukázal svedkami, že predmetné priestory vypratal a zostali tam veci,
ktoré tam boli aj pred jej prenajatím (svedok Q. R.) a tvrdenie navrhovateľa, že účtovné doklady, ktoré
našli v garáži mali patriť odporcovi, odporca vyvrátil výpisom z obchodného registra, že mu nepatrili.

V sporovom konaní zaťažuje účastníka konania  povinnosť tvrdenia  a povinnosť dôkazná, teda
povinnosť produkovať na svoje tvrdenia dôkazy. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti podľa ust. §
101 ods. 1 O.s.p. sa potom prejaví neunesením dôkazného bremena preukázať právne významné
skutočnosti vyplývajúce z hmotnoprávnej úpravy a tým k jeho neúspechu v konaní.

Navrhovateľ v prejednávanej veci teda neuniesol dôkazné bremeno preukázať prolongáciu nájomného
pomeru podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odporcom a vznik nároku na nájomné podľa
pôvodnej nájomnej zmluvy.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu tvrdil, že platby odporcu z 19.12.2008 vo výške 8.000 Sk preukazujú, že
nimi zaplatil nájomné od 1.4.2008 do 31.7.2008, nie je možné len na základe výpisu  z jeho účtu o tejto
platbe (bez označenia účelu), vzhľadom  na ďalšie výsledky dokazovania, dospieť k záveru, že nájomný
pomer sa obnovil.

S poukazom na správny skutkový a právny záver okresného súdu, nie sú potom  spôsobilými odvolacími
dôvodmi odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ktoré navrhovateľ uplatnil vo
svojom odvolaní.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi bola priznaná uplatnená náhrada trov odvolacieho konania
podľa ust. § 224 ods. 1 § 142 ods. 1 O.s.p., ktorá pozostáva z nákladov na právnu službu advokáta za 1
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, ktorej výška - 71,37 eur bola určená podľa §
10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. K odmene za úkon právnej služby patrí ďalej náhrada podľa § 16 ods.
3 cit. vyhlášky, tzv. režijný paušál vo výške 7,41 eur, spolu 78,78 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .