Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/132/2016 z 19. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. októbra 2016, sp. zn. 19Co/132/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3810202353.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/132/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3810202353.1 | 2016-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b66546b2-c333-4c76-9b1d-1dc5859ca83f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3810202353.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/132/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810202353
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3810202353.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr.
Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov: 1/ F., 2/ F., 3/ F., všetci právne
zastúpení F. proti žalovaným: 1/ O., právne zastúpená P., 2/ G., 3/ P., 4/ D., 5/ T., o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovanej 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.
decembra 2015, č.k. 11C/30/2010-293, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/,
2/, 3/ k parcelám registra „E“ v k.ú. V. B. parcela č. XXX a parcela č. XXX m e n í tak, že žalobu
v celom rozsahu z a m i e t a .

Výrok rozsudku o povinnosti žalovaných 1/ až 4/ zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy
vo výške 25 Eur m e n í tak, že štát má voči žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania.

Odvolanie žalovaného 2/ o d m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú voči žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú výlučnými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. V. B. a zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXX - záhrady
o výmere 451 m2 v podieloch žalobkyňa 1/ spoluvlastnícky podiel 4/6, žalobca 2/ spoluvlastnícky
podiel 1/6, žalobkyňa 3/ spoluvlastnícky podiel 1/6. Súčasne určil, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú výlučnými
spoluvlastníkmi 1/2-ice nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 204 m2, ktorá sa t. č. nachádza v spoluvlastníctve žalovaných, a to vo výške
spoluvlastníckych podielov žalobkyňa 1/ spoluvlastnícky podiel 4/6, žalobca 2/ spoluvlastnícky podiel
1/6 a žalobkyňa 3/ spoluvlastnícky podiel 1/6. Ďalším výrokom rozsudku súd prvej inštancie konanie voči
žalovanej 5/ zastavil. Ďalej uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného
súdu Prievidza trovy vo výške 25 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom
plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných a rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok
tým, že mal za preukázané, že A. E. (otec žalobcov 1/, 3/ a 4/ a manžel žalobkyne 2/) a V.
Q. (otec žalovaných 1/ až 3/) sa ústne dohodli o rozdelení parc. č. XXX a parc. č. XXX okolo
roku 1951. Toto reálne rozdelenie nebolo zapísané v pozemkovej knihe. A. E. sa ujal držby rozdelených
pozemkov v roku 1951, resp. 1952, k týmto nehnuteľnostiam sa správal ako vlastník, o čom svedčí aj
rozdelenie parc. č. XXX plotom, ktorý tam bol aj v čase ohliadky na mieste samom, nakladal s nimi ako
s vlastnými v dobrej viere, že mu tieto patria. Svedčí aj o tom neexistencia sporov, neexistencia nárokov
zo strany žalovaných alebo tretích osôb. Preto možno uzavrieť, že A. E. bol oprávneným držiteľom, keď



rozdelené nehnuteľnosti držal dobromyseľne v tom, že mu vec patrí pri splnení vydržacej
doby 10 rokov. Vydržacia doba 10 rokov uplynula v roku 1961, resp. 1962. K uplynutiu 10-ročnej
doby došlo za života A. E.. V užívaní takto nadobudnutých pozemkov pokračovali žalobcovia. Čo sa týka
parcely č. XXX, žalovaní 2/ až 5/ zdedili podiely po zomrelom V. Q. a žalovaná 1/ si dala na základe
geometrického plánu z parcely č. XXX vyčleniť časť - výmeru 365 m2 do novovytvorenej parc. č. XXX/
X, kde boli zahrnuté aj časť parcely č. XXX, časť parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX.
Žalovaná 1/ si dala novovytvorenú parcelu zapísať na list vlastníctva a následne ju predala P.
K.. Zostatok parc. č. XXX užíval A. E.. Tomuto zodpovedá Osvedčenie o právne významnej skutočnosti
spísané formou Notárskej zápisnice N 127/1997 NZ 118/1997, kde žalovaná 1/ potvrdila reálnu deľbu
a zámenu v roku 1951. Na listoch vlastníctva č. XXXX a LV č. XXXX sú zapísaní aj žalovaní
ako spoluvlastníci parciel reg. „E“ parc. č. XXX a č. XXX, čo sa stalo tým, že po zomrelom K. Q. bola
nesprávne notárkou prisúdená parc. č. XXX dedičom, t. j. žalovaným a následne opravným uznesením
bola chyba odstránená a vlastnícky podiel dedičov bol opravený na 1/6, zapísaním opravného uznesenia
na katastri sa stali žalovaní opäť spoluvlastníkmi parc. č. XXX a č. XXX. K námietkam žalovanej
1/, týkajúcim sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobcov, súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý
nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú
legitimáciu účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv
a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby navrhovateľ
mal naliehavý právny záujem na určení, a to na určení proti označenému odporcovi. Konanie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi,
resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo tými, ktorí sú preukázateľne a
platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože
určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči
tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane.
Súd si však môže v konaní riešiť aj otázku vlastníckeho práva ako otázku predbežnú, čo vyplýva z
Výberu rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zošit č. 6/1972 str.
30. V zmysle tohto stanoviska dôkaz vlastníctva pozemnoknižným výpisom, ani výpisom z evidencie
nehnuteľností nebolo možné vždy považovať za spoľahlivý údaj, takže v pochybnostiach o
správnosti týchto údajov súdy správne požadovali aj iné dôkazy o vlastníctve (napr. zmluvy, rozhodnutia
a podobne) od toho účastníka, ktorý sa svojho vlastníctva dovolával. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že X. L. kúpnou zmluvou zo dňa 16.06.1952 predal
svoje nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, k.ú. V. B. vo vl. č. XXX parc. č. XXX a
vo vložke č. XXX parc. č. XXX, t. j. dom XXX, XXX (správne malo byť XXX, XXX) s dvorom a záhradou
A. E.. X. L. bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako spoluvlastník v rámci konania ROEP, pričom
ako správca jeho spoluvlastníckeho podielu je uvedený Q.. Podľa zápisu je X. L. známy vlastník, ale s
neznámym pobytom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že X. L. predal svoje pozemky a nie je ich
vlastníkom, preto nemôže byť účastníkom konania a nemôže ho zastupovať Q.. Rozhodnutie o trovách
štátu zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaní podľa výsledku konania sú povinní zaplatiť štátu
trovy vo výške 25 Eur, čo sú náklady spojené s ohliadkou na mieste samom v Obci V. B. služobným
osobným motorovým vozidlom dňa 28.09.2011.

2. Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Žalovaná 1/ v odvolaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) a podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Uviedla, že v konaní pred
súdom prvého stupňa niekoľkokrát namietala nesprávne ustálený okruh účastníkov konania a s tým
súvisiaci nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom
a nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v konaní. V konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam musia byť účastníkmi konania všetky osoby, ktoré sú uvedené na príslušnom liste
vlastníctva ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú predmetom petitu. V prípade, že
dané osoby už nežijú, musia byť účastníkmi konania ich právni nástupcovia. V danom prípade tomu
tak nie je a spoluvlastník X. L., zapísaný na LV č. XXXX, účastníkom konania nebol. Ak sa žalobcovia
domáhajú voči žalovaným určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v celosti, tak ako je to v prípade
výroku I. rozsudku, pričom žalovaní vlastníkmi v celosti nie sú, musí byť žaloba zamietnutá už z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, žalobcovia sa
domáhali voči žalovaným určenia vlastníckeho práva k 1/2-ici pozemku, pričom žalovaní sú zapísaní



ako vlastníci k 1/3-ine tohto pozemku. Ani tento návrh preto nemôže byť dôvodný, nakoľko žalovaní nie
sú vlastníkmi v rozsahu, v akom sa voči nim žalobcovia vlastníckeho práva domáhajú a žaloba musí
byť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných zamietnutá. S nesprávnym ustálením okruhu
účastníkov konania je zároveň spojená odpoveď na otázku existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Rozhodnutie, ktorého sa žalobcovia domáhali, v obsahu a v rozsahu, v akom sa
ho domáhali, nemôže byť zapísané do katastra nehnuteľností a na takomto určení preto nie je naliehavý
právny záujem. Jednak preto, že okruh účastníkov konania nie je totožný s okruhom zapísaných
spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov a jednak aj preto, že žalobcovia sa domáhali určenia
vlastníckeho práva aj k spoluvlastníckemu podielu, ktorý už vlastnia. Zároveň napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nesprávne aj z dôvodu, že nahrádza rozhodnutie v dedičskom konaní. Sám
súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že vlastníkom parciel č. XXX a č. XXX je právny
predchodca žalobcov A. E.. Nie je tak zrejmé, akým spôsobom súd prvého stupňa ustálil rozdelenie
konkrétnych spoluvlastníckych podielov medzi žalobcov. Prejednanie dedičstva a rozdelenie dedičských
podielov nepatrí do právomoci súdu v tomto konaní. Tieto konkrétne dedičské podiely je
možné ustáliť až na základe prejednania dedičstva. Žalovaná 1/ ďalej v odvolaní uviedla dôvody,
pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne aj po vecnej stránke.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že vlastníkmi parcely č. XXX boli K. Q. v podiele 3/6-
iny a A. E. v podiele 3/6-iny. Reálne z tejto parcely K. Q. užíval 365 m2, A. E. 451 m2. Žalovaní - dedičia K.
Q. si svoj diel na základe notárskej zápisnice zo dňa 27.05.1997 usporiadali do parcely č. XXX/X. Zvyšok
pôvodnej parcely č. XXX je teraz zapísaný na LV č. XXXX ako parcela EKN č. XXX. K parcele č.
XXX žalobca 2/ uviedol, že išlo o dvor spoločný pre tri domy, teda na každý dom pripadá 1/3-ina výmery,
t. j. asi 95 m2. Žalovaní kúpili jeden dom, teda na nich pripadá asi 95 m2. Vyššie uvedenou notárskou
zápisnicou si do parcely č. XXX/X dali vyčleniť časť tejto parcely, ktorú skutočne užívali, t. j. 80 m2. A. E.
odkúpil od X. L. dva domy, súpisné čísla XXX, XXX (v skutočnosti malo ísť o č. XXX, XXX) s dvorom a
záhradou, ako je to uvedené v kúpnopredajnej zmluve, ktorá tvorí súčasť súdnej dokumentácie. Keďže
kúpil dva domy, musel kúpiť i 2/3-iny spoločného dvora. Keďže v zmluve boli zle zapísané súpisné
čísla, A. E. zapísali len jeden dom a jeden podiel zo spoločného dvora. Žalobcovia chceli predmetnú
chybu napraviť, preto v rámci ROEP, ktorý sa vykonával v Obci V. B., podala žalobkyňa 1/ žiadosť o
odstránenie tejto chyby vo vlastníctve. Komisia ROEP však jej žiadosť zamietla a neexistujúci zbúraný
dom a príslušný podiel z parcely č. XXX zapísali na X. L.. Keďže sa takto objavil ďalší vlastník, ktorý
tam nemal čo robiť, a ktorý nebol účastníkom súdneho sporu, budú jeho vlastníctvo riešiť napadnutím
rozhodnutia komisie ROEP.

4. Žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej 1/, že v
tomto konaní mal byť nesprávne určený okruh účastníkov konania. Okruh účastníkov tohto konania bol
vymedzený správne, čo vyplýva zo skutkových okolností prejednávanej veci. Bolo preukázané, že X. L.
v tomto konaní relevantné nehnuteľnosti predal A. E., pričom parcela č. XXX predstavovala spoločný
dvor pre tri domy, tento spoločný dvor bol teda evidovaný v troch pozemkovoknižných vložkách, kde
boli uvedení vlastníci A. E., X. L. a K. Q.. V každej z týchto pozemkovoknižných vložiek bolo pritom
uvedené, že dané subjekty ich vlastnia v celosti, keďže však išlo o spoločný dvor k trom domom, v
skutočnosti každý z týchto bývalých vlastníkov zo spoločného dvora vlastnil len 1/3-inu. Nová parcela
č. XXX/X, ktorú si dala vyčleniť žalovaná 1/, v sebe zahŕňa aj jej prislúchajúci podiel o výmere 80 m2 z
tohto pozemku EKN parc. č. XXX. Tento podiel pritom približne zodpovedá jej podielu z predmetného
pozemku, t. j. 1/3-ine. Čo sa týka pozemku parc. č. XXX, tento mal pôvodnú celkovú výmeru 816 m2,
ktorú si medzi sebou na základe ústnej dohody rozdelili A. E. a K. Q.. V zmysle tejto
dohody bol predmetný pozemok aj obidvoma stranami užívaný. Po smrti K. Q. zdedili z predmetnej 1/2-
ice pozemku parc. č. XXX jeho deti a manželka (žalovaní v tomto konaní) im prislúchajúce podiely. Na
podklade geometrického plánu č. XXXXXXX-XXX/XX bola zo strany žalovanej 1/ realizovaná obnova
im prislúchajúcej časti pozemku parc. č. XXX z parcely registra „E“ na parcelu registra „C“, v dôsledku
čoho vznikla obnovená parcela CKN č. XXX/X. Podiel prislúchajúci žalovaným z celkového pôvodného
pozemku parc. č. XXX registra „E“ je teda zohľadnený a začlenený v parcele registra „C“ parc. č. XXX/
X. Po takto uskutočnených zmenách má v súčasnosti pozemok parc. č. XXX registra „E“ zostatkovú
výmeru 451 m2, čo zodpovedá časti, ktorá na základe ústnej dohody s pánom K. Q. ostala A.
E., a ktorú po jeho smrti zdedili žalobcovia. K námietke žalovanej 1/, že v tomto prípade na určení
vlastníckeho práva k relevantným pozemkom nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem, žalobkyňa 1/
v písomnom vyjadrení uviedla, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že „okolnosť, že je ako vlastník



určitej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis),
odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti.
Právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo
byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom
na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 163/2005). Preto podľa žalobkyne 1/ nemožno mať
pochybnosti, že nakoľko žalovaní na vymedzených listoch vlastníctva vystupujú bez právneho dôvodu,
je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení v zmysle podanej žaloby. V tomto konkrétnom
prípade v dôsledku figurovania žalovaných na vymedzených listoch vlastníctva je žalobcom objektívne
znemožnené vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom parc. č. XXX/X, parc. č. XXX a
parc. č. XXX - zmeniť tieto pozemky z parciel registra „E“ na pozemok parc. č. XXX/X registra
„C“. Ďalej sa žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadrila aj k argumentácii žalovanej
1/, týkajúcej sa vecnej stránky predmetnej veci.

5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolaní žalovanými 1/ a 2/ došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), ktorým sa spravovalo konanie na súde prvej inštancie. Podľa
prechodných ustanovení (§ 470 ods. 1 CSP), ak CSP neustanovuje inak, platí CSP aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd rozhodol vo veci
odvolania žalovaných 1/ a 2/ podľa príslušných ustanovení CSP, avšak s prihliadnutím na právne účinky
úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) CSP), pričom nejde o také právne posúdenie, v dôsledku ktorého by súd prvej inštancie
nevykonal niektoré navrhované dôkazy (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP), teda neboli splnené podmienky na
potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

8. Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z
nich sám za seba.

9. Podľa § 91 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich
i pre ostatných.

10. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o
samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a
povinnosti samostatne.

12. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.



13. Bez ohľadu na zmenu procesnej právnej úpravy, pri žalobe o určenie, či tu právo (vrátane
vlastníckeho práva) je alebo nie je, predpokladom úspešnosti žaloby po procesnej stránke je, že strany
(predtým účastníci konania) majú vecnú legitimáciu, a že na takomto určení je naliehavý právny záujem.
Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany (účastníka
konania) k prejednávanej veci a má ju ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v
konaní rozhoduje. Pokiaľ je strán (účastníkov) viac, Občiansky súdny poriadok v § 91 a Civilný sporový
poriadok v § 76 a § 77 rozlišujú dva druhy procesného spoločenstva, a to samostatné spoločenstvo
a nerozlučné spoločenstvo (§ 78 CSP uvádza ešte nútené spoločenstvo, ide však v podstate o
osobitnú formu nerozlučného spoločenstva). O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde sa rozsudok musí
vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, teda tam, kde podľa hmotného práva
je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. V takýchto prípadoch treba vydať
ohľadom všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Takým prípadom je aj žaloba o určenie, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (resp. že žalobcovia sú spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele spolu 1/1). Pri takto formulovanom petite sú
pasívne legitimované všetky osoby, ktoré sú ako spoluvlastníci zapísané v katastri nehnuteľností v čase
rozhodovania súdu, prípadne ich právni nástupcovia, ak zapísané osoby už nežijú. Nesprávny, resp.
neúplný okruh strán (účastníkov konania) má za následok nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorú nie je
možné žalobe vyhovieť. Nikto, kto je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, resp. spoluvlastník
nehnuteľnosti, nemôže byť zbavený vlastníckeho práva v súdnom konaní, ktorého nie je účastníkom
(stranou).

14. Okrem toho žaloba o určenie, či tu právo (v danom prípade vlastnícke právo) je, alebo nie je,
tak za účinnosti O.s.p. (§ 80 písm. c/), ako aj v súčasnosti (§ 137 písm. d) CSP) môže byť úspešná
len vtedy, ak žalobca preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaný popiera existenciu (neexistenciu) práva, resp.
právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie
práva, či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý
právny záujem sa súčasne viaže k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným
nástrojom ochrany práva. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať
iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom
vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 MCdo 1/2010). Konkrétne, ak sa žalobca domáha
určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastník niekto iný, má vo vzťahu k osobe, resp. osobám zapísaným v katastri nehnuteľností naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, pokiaľ takéto určovacie rozhodnutie je spôsobilým prostriedkom
pre docielenie zapísania žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností namiesto tam zapísaných
žalovaných osôb. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis
z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že
právne postavenie žalobcu, ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, je neisté a
bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pokiaľ však žalobca žiada určiť, že
je vlastníkom nehnuteľnosti v celku (nielen spoluvlastníckeho podielu niektorej z osôb, ktoré sú ako
spoluvlastníci zapísané v katastri nehnuteľností), žaloba o určenie vlastníckeho práva
musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci tejto nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností.
Keďže v zmysle § 228 ods. 1 CSP je rozsudok (vrátane rozsudku o určení vlastníckeho práva) záväzný
len pre strany a ich právnych nástupcov (podobne podľa predchádzajúcej právnej úpravy - § 159 ods. 2
O.s.p. rozsudok je záväzný len pre účastníkov konania a pre orgány verejnej správy), môže byť takýto
rozsudok podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak
účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri nehnuteľností
ako vlastníci. Ak by žaloba smerovala len proti niektorým z nich, bol by síce výrok rozsudku záväzný
pre orgán, ktorý kataster vedie (§ 159 ods. 2 O.s.p.), avšak nebol by záväzný pre tie osoby, ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci a neboli žalované, čoho dôsledkom by bolo, že
orgán, ktorý kataster vedie, by údaj o spoluvlastníctve (spoluvlastníckych podieloch) osôb, ktoré neboli
žalované, nemohol z katastra nehnuteľností vymazať, pričom zapísaním žalobcov ako vlastníkov v 1/1
v súlade s rozsudkom by vznikol duplicitný zápis vlastníckych práv. Tým by sa neodstránila
neistota o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi a nedosiahla by sa zhoda medzi
skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Z toho možno vyvodiť záver,



že ak žalobca žiada určiť, že je vlastníkom nehnuteľnosti v celku, avšak žaloba nesmeruje proti všetkým
osobám, ktoré sú v čase rozhodovania zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci (spoluvlastníci)
predmetnej nehnuteľnosti, naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný.

15. Z uvedeného vyplýva, že pri žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musia byť žalované
všetky osoby, ktoré sú v čase rozhodovania súdu zapísané ako spoluvlastníci v katastri nehnuteľností
(s výnimkou, ak sú predmetom konania len spoluvlastnícke podiely niektorých z nich). Naliehavý právny
záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným
nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého určenie
z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku
aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5
MCdo 1/2010). Aj keď právna teória a prax nie sú jednotné v tom, či nesplnenie tejto podmienky, teda
neoznačenie všetkých osôb zapísaných v katastri nehnuteľností (resp. ich právnych nástupcov) ako
žalovaných predstavuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie alebo nedostatok naliehavého právneho
záujmu (prípadne oboje), jednota teórie a praxe panuje v tom, že dôsledkom nesplnenia tejto podmienky
musí byť zamietnutie žaloby.

16. V posudzovanom spore predmetom konania (po úprave petitu) bolo určenie spoluvlastníctva
žalobcov v celkovom spoluvlastníckom podiele spolu 1/1 k jednej nehnuteľnosti (parcela reg. „E“ parc.
č. XXX v k.ú. V. B.) a určenie spoluvlastníctva žalobcov v celkovom spoluvlastníckom podiele spolu
1/2 k ďalšej nehnuteľnosti (parcela reg. „E“ parc. č. XXX v k.ú. V. B.). Pokiaľ ide o parcelu parc. č.
XXX, v súčasnosti (a rovnako v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) sú ako jej spoluvlastníci
zapísaní v katastri nehnuteľností O. B. (žalovaná 1/), T. Q., A. V. (žalovaná 4/), F. F. (žalobkyňa 1/),
G. Q. (žalovaný 2/) a P. O. (žalovaná 3/). Celkový súčet spoluvlastníckych podielov týchto zapísaných
spoluvlastníkov predstavuje 1/1. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd určil ich spoluvlastnícke právo k tejto
parcele v celkovom súčte ich podielov 1/1, predpokladom vyhovenia takejto žalobe bolo, že žalované
musia byť všetky osoby, ktoré sú aktuálne (v čase rozhodovania súdu) zapísané ako spoluvlastníci,
prípadne ich právni nástupcovia. Túto podmienku však žalobcovia nesplnili. Žalobcovia síce pôvodne
žalovali aj T. Q. (ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná ako spoluvlastníčka pod bodom B5), avšak
po zistení, že táto zomrela pred začatím konania, vzali žalobu voči nej späť bez toho, aby žalovali jej
právnych nástupcov (dedičov), resp. bez úpravy petitu vo vzťahu k parcele parc. č. XXX. Žalobcovia
tak žiadali určiť svoje vlastníctvo k tejto parcele v spoluvlastníckych podieloch predstavujúcich spolu
1/1, avšak súčet zapísaných spoluvlastníckych podielov žalovaných osôb a
spoluvlastníckych podielov, ktoré sú už v súčasnosti zapísané na žalobcov (žalobkyňu 1/), predstavuje
len 7/10. Takejto žalobe nie je možné vyhovieť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie (neúplný okruh
účastníkov konania), resp. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, keďže by
sa ním neodstraňovala neistota v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. Odvolací súd preto
výrok napadnutého rozsudku, týkajúci sa určenia vlastníckych práv žalobcov k parcele parc. č. XXX,
zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

17. Odvolací súd dodáva, že súčet spoluvlastníckych podielov osôb, ktoré sú v súčasnosti zapísané v
katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci parcely parc. č. XXX, je 1/1, nejde teda o duplicitný
zápis vlastníckeho práva, ako tvrdia žalobcovia. Mohlo by ísť o nepravú duplicitu vlastníkov, ak by sa
úplne alebo čiastočne prekrývali parcely registra „C“ a registra „E“, pričom ich zapísaní vlastníci by boli
odlišní - takúto situáciu však nie je možné riešiť novým určením vlastníckych práv k parcele reg. „E“ a
nie bez účasti niektorých zapísaných spoluvlastníkov v súdnom konaní.

18. Pokiaľ ide o parcelu parc. č. XXX, aj vlastnícke práva k nej žalobcovia pôvodne žiadali určiť v celku
(súčet ich podielov by bol 1/1), avšak po zmene petitu žiadali určiť svoje spoluvlastnícke podiely tak, že
celkový súčet ich spoluvlastníckych podielov by bol 1/2. V súčasnosti (a rovnako v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie) sú ako spoluvlastníci tejto parcely zapísaní v katastri nehnuteľností O. B. (žalovaná
1/), T. Q., A. V. (žalovaná 4/), F. F. (žalobkyňa 1/), X. L., G. Q. (žalovaný 2/) a P. O. (žalovaná 3/).
Celkový súčet spoluvlastníckych podielov týchto zapísaných spoluvlastníkov predstavuje 1/1. Súčet
spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ až 4/ predstavuje 4/30, spoluvlastnícke podiely žalobkyne
1/ (pod B9, B14 a B16) sú spolu 10/30 (ostatní žalobcovia nemajú zapísané žiadne spoluvlastnícke
podiely), zapísaný spoluvlastnícky podiel T. Q. je 6/30 a zapísané spoluvlastnícke podiely X. L. (pod
B10 a B11) 10/30. Aj v tomto prípade teda ide o situáciu, keď žalobcovia žiadajú určiť pre seba väčší
spoluvlastnícky podiel (1/2) než je súčet zapísaných spoluvlastníckych podielov žalovaných osôb a



spoluvlastníckych podielov, ktoré sú už v súčasnosti zapísané na žalobcov (spolu 14/30), preto ani v
tejto časti nebolo možné žalobe vyhovieť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie (neúplný okruh
účastníkov konania), resp. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

19. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k okruhu účastníkov konania uviedol, že má za
to, že X. L. predal svoje pozemky a nie je ich vlastníkom, preto nemôže byť účastníkom konania,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konštatovať, že osoba, ktorá je zapísaná v katastri
nehnuteľností ako vlastník (aj keď ide o neznámeho vlastníka, resp. vlastníka s neznámym pobytom),
v skutočnosti nie je vlastníkom, je v zásade možné len v konaní, v ktorom takáto osoba je účastníkom
(stranou). Zistenie, že niekto nie je (spolu)vlastníkom nehnuteľnosti, hoci je ako (spolu)vlastník zapísaný
v katastri nehnuteľností, nie je možné vysloviť ako predbežnú otázku pri zisťovaní vecnej legitimácie v
konaní o určenie vlastníckeho práva voči iným žalovaným osobám. Ak bolo úmyslom žalobcov vyňať
spoluvlastnícky podiel X. L. (a prípadne aj T. Q.) na samostatné konanie (ako to
vyplýva z vyjadrenia žalobcu 2/ k odvolaniu), pri takomto vyčlenení spoluvlastníckych podielov by bolo
možné žalobe vyhovieť (samozrejme za predpokladu unesenia bremena tvrdenia
a dôkazného bremena vo vzťahu ku konkrétnym podielom konkrétnych žalovaných), ak by žalobcami
požadovaný spoluvlastnícky podiel bol rovný súčtu zapísaných spoluvlastníckych podielov žalobcov a
žalovaných (bez X. L. a T. Q.), čo však v danom prípade splnené nebolo, keďže - ako bolo uvedené
vyššie - žalobcovia žiadali určiť, že sú spoluvlastníkmi parcely parc. č. XXX spolu v 1/2, avšak súčet
zapísaných spoluvlastníckych podielov žalovaných a spoluvlastníckych podielov žalobkyne 1/ (ostatní
žalobcovia zatiaľ žiadne spoluvlastnícke podiely zapísané nemajú) je len 14/30. Odvolací súd preto
zmenil aj výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa určenia vlastníckych práv žalobcov k parcele parc. č.
XXX tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol.

20. Z obsahu odvolania žalovanej 1/ vyplýva, že napáda vyššie uvedené dva určovacie výroky súdu
prvej inštancie vo veci samej, t. j. o určení spoluvlastníctva žalobcov k parcele parc. č. XXX a k parcele
parc. č. XXX (označené v odvolaní ako výrok I. a výrok II.). Od rozhodnutia o týchto
výrokoch bol závislý výrok o trovách štátu, preto po zrušení uvedených výrokov vo veci samej odvolací
súd v súlade s ustanoveniami § 367 ods. 2 a § 379 písm. a) CSP zmenil aj od nich závislý výrok o trovách
konania štátu (bod 24 tohto odôvodnenia).

21. Z obsahu odvolania žalovanej 1/ vyplýva, že žalovaná 1/ nenapáda výrok súdu prvej inštancie
o zastavení konania voči žalovanej 5/, ktorá zomrela pred začatím konania, a voči ktorej vzali
žalobcovia žalobu späť. Tento výrok nenapadli odvolaním ani ostatné strany, preto tento výrok nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd sa ním nezaoberal.

22. Žalovaný 2/ v podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.01.2016, uviedol, že podáva odvolanie
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/30/2010-293 a taktiež proti trovám vo výške 25 Eur
štátu za obhliadku na mieste samom v Obci V. B.; podáva odvolanie proti rozsudku, ktorý je nesprávny
a nemôže s ním súhlasiť. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 11C/30/2010-304 vyzval žalovaného 2/,
aby svoje odvolanie doplnil o náležitosti uvedené v § 205 O.s.p., predovšetkým, aby uviedol, v akom
rozsahu rozsudok napáda, t. j. proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, keď rozsudok obsahuje okrem
výroku o zaplatení trov štátu vo výške 25 Eur aj výroky o určenie vlastníctva a výrok o zastavení konania
voči žalovanej v 5. rade; ďalej, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
odvolaním domáha, t. j. akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť. Tiež súd prvej inštancie poučil
žalovaného 2/, že ak nebude odvolanie takto doplnené do 10 dní od doručenia tohto uznesenia,
predloží okresný súd spis súdu odvolaciemu, ktorý, pokiaľ nebudú odstránené vady odvolania brániace
pokračovaniu v konaní a vecnému prejednaniu odvolania, zastaví konanie. Žalovaný 2/ na výzvu súdu
odvolanie nedoplnil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje tvrdenie, že rozsudok
„je nesprávny“, za nedostatočné vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolateľ
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacích dôvodov), čo je dôvodom na odmietnutie odvolania
podľa § 386 písm. d) CSP (resp. podľa predchádzajúcej úpravy § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.), keďže
bez jednoznačného uvedenia odvolacích dôvodov nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Preto
odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ odmietol. Je však potrebné uviesť, že výrok tohto rozsudku o
zamietnutí žaloby v celom rozsahu sa vzťahuje aj na žalovaného 2/, pretože žalovaní tvorili v tomto
konaní nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77, § 379 písm. b) CSP), keďže - ako je uvedené vyššie -
žalobcovia nežalovali spoluvlastnícke podiely každého žalovaného osobitne, ale žalovali určenie svojho
vlastníckeho (resp. spoluvlastníckeho) práva ako celku voči všetkým žalovaným spoločne.



23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1, ods. 2 CSP. Aj keď súd prvej inštancie v súlade s vtedy účinným ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.
určil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, po zmene
procesnej právnej úpravy toto ustanovenie nemá ekvivalent v CSP. Ustanovenie § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1, ods. 2 CSP, ktoré prikazuje odvolaciemu súdu v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvej
inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania (odvolacieho konania, aj konania
na súde prvej inštancie), je aplikovateľné aj na situáciu, keď súd prvej inštancie podľa predchádzajúcej
procesnej právnej úpravy o trovách konania nerozhodoval. Keďže žalovaní boli vo veci samej v celom
rozsahu úspešní, odvolací súd im priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie, aj trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). Rovnako odvolací súd rozhodol o nároku na
náhradu trov, ktoré platil štát (trov obhliadky na mieste) podľa § 259 CSP, pričom vzal do úvahy
procesný neúspech žalobcov vo veci samej. Aj o výške náhrady trov, ktoré platil štát, rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

24. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia na Okresnom súde Trenčín. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu.