Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/178/2012 z 17. 2. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2015, sp. zn. 4Sp/178/2012, ECLI:SK:KSBA:2015:1012209186.1
Krajský súd Bratislava | 4Sp/178/2012 | ECLI:SK:KSBA:2015:1012209186.1 | 2015-02-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP, § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b3b3e22-287e-4cb3-b3e9-9a7f9e8903f5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1012209186.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/178/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012209186
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012209186.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava odporcovi: Okresný úrad Bratislava,
Pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55,
Bratislava, za účasti 1/ A. I. W., bytom A. F. XX, N., 2/ A. L.. A. W., bytom M. F. XX, N., 3/ A. L.. A.
W., bytom Z. XD, N., 4/ Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava so sídlom primaciálne nám.
1, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č. k.:
4443/2004, Zn.: R2-0779/09/3578/12/ zo dňa 26.6.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu   Č. k.: 4443/2004, Zn.: R2-0779/09/3578/12/
zo dňa 26.6.2012   z r u š u j e    podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
v vec   v r a c i a   odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Č. k.: 4443/2004, Zn.: R2-0779/09/3578/12/ zo dňa 26.6.2012 odporca za
použitia ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení
vlastníctva“) rozhodol, že A.V. I. W., A. L.. A. W. V. A. L.. A. W. (ďalej len „reštituenti“) sú dedičmi
po oprávnenej osobe, že spĺňajú podmienky ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona o navrátení vlastníctva
a nakoľko pozemky LV č. XXXX, parc. č. 1763, záhrada o výmere 1091 m2 a parc. č. 1764, vinica o
výmere 1293 m2 (ďalej len „predmetné pozemky“) nie je možné vydať, priznal im právo na náhradu.
Súčasne uložil reštituentom povinnosť vrátiť štátu sumu 1582,68 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (1091 m2 + 1293 m2 = 2 384 m2 krát 20.- Kčs/m2 = 47 680.- Kčs = 1 582,68 eur). V
odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci a dôvodil, že k prechodu vlastníctva k predmetným
pozemkom na štát došlo v dôsledku kúpnej zmluvy, ktoré uzatvoril právny predchodca reštituentov A.
L.. N. W. 7.10.1986, pričom kúpna cena za 1 m2 bola stanovená vo výške 20.- Kčs. Zistený stav veci
vyhodnotil tak, že boli splnené podmienky ust. §3 ods. 1 písm. j) zákona o navrátení vlastníctva. K
splneniu podmienky tiesne opísal výpovede reštituentov, podľa ktorých rodina nemala úmysel predať
predmetné pozemky, že rodina čelila trikrát hrozbe vyvlastnenia a že im bolo povedané, že existujú
„iné páky“ ako predávajúcich donútiť. Odporca tiež dôvodil, že pôvodný vlastník prikročil k predaju
predmetných pozemkov z dôvodu určitého politického nátlaku, ktorým štát a jeho orgány v rokoch
1948-1949 pôsobili. K splneniu podmienky nápadne nevýhodných podmienok odporca uviedol, že kúpna
cena predmetných nehnuteľností bola určená orgánom štátu a nebola dohodnutá účastníkmi zmluvy.
Poukázal na skutočnosť, že z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že celková cena vykúpených



pozemkov (predmetných pozemkov a pozemku parc. č. 1762) bola stanovená sumou 110 344.- Kčs,
pričom kúpnou cenou bola cena 104 811,50 Kčs.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
23.7.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne
posúdenie veci - že odporca pri vyhodnotení zisteného stavu veci prihliadol iba na okolnosti, ktoré podľa
názoru odporcu nasvedčovali splneniu zákonom požadovaných podmienok navrátenia vlastníctva k
predmetným pozemkom, pričom neprihliadol na vo veci vykonané dokazovanie, ktoré jasne preukazuje,
že podmienky navrátenia vlastníctva splnené neboli.  Dôvodil, že výkup predmetných pozemkov (a
teda aj stanovenie kúpnej ceny pozemkov) prebehol podľa v tom čase platných predpisov. K rozdielu
medzi cenou stanovenou znaleckým posudkom a kúpnou cenou (5 522,50 Kčs) uviedol, že cena
pozemkov bola stanovená a vyplatená vo výške 20.- Kčs za 1 m2 a že rozdiel 5 522,50 Kčs vznikol
v ocenení porastov a drobných stavieb, pričom ocenenie porastov a drobných stavieb (náhrady za
ne) nie je predmetom náhrady podľa zákona o navrátení vlastníctva. Tiež namietal, že z rozhodnutia
nie je zrejmé, na základe čoho dospel odporca k záveru, že predmetné pozemky prinášali príjem
do rodinného rozpočtu. Na súdnom pojednávaní prostredníctvom poverenej pracovníčky uviedol, že
pôvodný vlastník a jeho manželka boli riadne zamestnaní, že kúpna cena bola vyplatená. Osobitne
poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli pôvodnému vlastníkovi darované G. W.
zmluvou z 1.9.1976. predmetom tejto darovacej zmluvy boli predmetné pozemky, ako aj les o výmere
18 štvorcových siah a tiež parcela o výmere 193 štvorcových siah, pričom hodnota všetkých takto
darovaných nehnuteľností prestavovala (podľa darovacej zmluvy) 16 791.- Kčs.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 7.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť. Zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia Poukázal pritom na skutočnosť,
že pri predaji pozemkov nedošlo k slobodnému dohodnutiu ich kúpnej ceny, tiež poukázal na rozdiel
stanovenej kúpnej ceny s cenou, ktoré vzišla zo znaleckého posudku. Tiež uviedol, že A. A. W. tvrdil,
že produkty zo záhrady rodina predávala, nakoľko prinášala tak veľkú produkciu ovocia, ktorú 4-členná
rodina nemohla spotrebovať.

Zúčastnené osoby ad. 1/ a 2/ sa k podanému návrhu nevyjadrili.

Zúčastnená osoba ad. 3/ A. L.. A. W. navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Uviedol, že
prebytky ovocia zo záhrady sa predávali na trhovisku prostredníctvom iných ľudí. K darovacej zmluve
uviedol, že o nej nevedel, iba tuší, že ňou mohlo dôjsť k vyrovnaniu medzi jeho otcom a jeho dvomi
bratmi.

Zúčastnená osoba ad. 4/ Hlavné mesto SR Bratislava navrhlo napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a
vec m u vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd  v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q
Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 O.s.p., ) na pojednávaní v neprítomnosti odporcu a zúčastnených osôb ad. 1/ a 2/, pretože
i napriek riadne doručeným predvolaniam sa na pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel
k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci
sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu z obsahu ktorého o. i zistil, že
pôvodným vlastníkom predmetných pozemkom bol pán L.. N. W.. Darovacou zmluvou z 1.9.1976 daroval
G. W. ako vlastník polovice nehnuteľností: parc. č. 3579 (les) o výmere 193 štvorcových siah, parc. č.
3580 o výmere 193 štvorcových siah, parc. č. 3581 (záhrada) o výmere 719 štvorcových siah - vedené
v EN ako parc. č. 878 (záhrada) vo výmere 21 árov a 77 m2 (21 077 m2), parc.        č. 879 (ostatná
plocha) o výmere 7 árov a 77 m2 (777 m2) L.. N. W.. Hodnota takto darovaných nehnuteľností bola



16 791.- Kčs. Z VL č. XXXX je zrejmé, že parcela č. 878 je totožná s parcelou č. 1763 o výmere 1091
m2 a parcela č. 879 s parcelou č. 1862 o výmere 491 m2. Parcela č. 1764 (vinica) mala výmeru 1293
m2. Kúpnou zmluvou zo 7.10.1986 Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy odkúpila od A.. L.. N.
W. pozemky parc. č. 1762, 1763 a 1794 o celkovej výmere 2 875 m2 za kúpnu cenu á 20.- Kčs za
m2 - 57 500.- Kčs. Celková vyplatená suma 104 811,50 Kčs sa skladala z ceny za pozemky (57 500.-
Kčs), za dom a vedľajšie drobné stavby, objekty a vonkajšie úpravy (5 978.- Kčs) a za porasty a iné
kultúry (41 333,50 Kčs). Kúpna cena zodpovedala znaleckému posudku vypracovaného Ing. Štefanom
Trsťanom z 11.6.1986 v zmysle vyhl. č. 129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách
za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov s tým
rozdielom, že cena porastov bola znížená o 985,50 Kčs a nebola do nej zahrnutá cena oplotenia -
533.- Kčs a cena záhradného vodovodu - 5 174.- Kčs. Teda rozdiel medzi celkovou cenou stanovenou
znaleckým posudkom a celkovou kúpnou cenou predstavoval 5 532,50 Kčs. Zo zápisnice z ústneho
pojednávania konaného u odporcu 8.10.2009 vyplýva, že A.. I. W. (manželka pôvodného vlastníka)
uviedla, že manžel čelil tri razy hrozbe vyvlastnenia predmetných pozemkov a pracovníci ktorí výkup
realizovali uviedli že ak pozemky nepredá, „majú aj iné páky“ ako ho (k predaju) donútiť, že pozemky
v Karlovej Vsi sa predávali oveľa drahšie. Ona aj jej manžel boli zamestnaní. Vyplatená kúpna cena sa
minula, bola tiež použitá na získanie záhrady v Stupave o výmere 400 m2. Pán A. W. (syn pôvodného
vlastníka)  uviedol, že ku kúpnej cene sa vyjadriť nevie, ale že výkup záhrady jeho otec považoval za
nedobrovoľný. Uviedol tiež, že ceny vykupovaných pozemkov boli jednotné a že prebytky produkcie zo
záhrady predávali. V tom čase zástupca reštituentov p. JUDr. Lachkovič uviedol, že synovia pôvodného
vlastníka (A. V. A. W.) chodili v to čase na vysokú školu, že on sám v tom čase kúpil pozemok v Karlovej
Vsi na nábreží Dunaja za oficiálnu cenu 75.- Kčs za m2, v skutočnosti však za vyššiu cenu. Svedok p.
S. W. uviedol, že pri výkupe bolo hrozené vyvlastnením pozemkov. Svedok p. M. R. uviedol, že totožnú
situáciu pri výkupe pozemkov zažil aj on, pozemky boli vykúpené za cenu 20.- Kčs za m2. Svedkyňa
p. M. W. uviedla, že o predaji predmetných pozemkov sa s ich vlastníkom nezarozprávala, nevedela,
či úroda z predmetných pozemkov bola predávaná. Odporca rozhodnutím z 25.11.2009 vydal vo veci
rozhodnutie, ktorým konštatoval nesplnenie podmienky ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona o navrátení
vlastníctva. O podanom odvolaní voči nemu rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.: 3Sp/180/2009-48 z
22.3.2011, ktorým toto rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona o navrátení vlastníctva oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods.1 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia                 a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke neprávneho právneho posúdenia veci odporcom:

Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Predpokladom kladnej aplikácie ust. § 3 ods. 1 písm.
j) zákona o navrátení vlastníctva je súčasné naplnenie dvoch kumulatívnych podmienok, ktorými sú:
a/ tieseň a b/ nápadne nevýhodné podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej prešlo
vlastníctvo k pozemkom na štát.

a/ K splneniu podmienky tiesne:



Tieseň je stav pôsobiaci na účastníka zmluvy, ktorý svojimi reálnymi predpokladmi jeho naplnenia
je spôsobilý vyvolať u subjektu voči ktorému pôsobí rozpoloženie v dôsledku ktorého vykoná niečo,
čo by inak nevykonal.  Z obsahu vykonaného dokazovania - obsahu ústneho pojednávania pred
odporcom, predovšetkým tiež z prednesov A.. I.D. W. V. A.. L.. A. W. jednoznačne vyplýva, že jediným
nátlakom, ktorý mal byť na pôvodného vlastníka p. Ing. N. W. vyvíjaný bolo to, že pracovníci realizujúci
výkup predmetných pozemkov opakovane uviedli, že ak k predaju pozemkov nepristúpi, budú tieto
pozemky vyvlastnené. Podľa názoru súdu však „hrozba“ vyvlastnenia predmetných pozemkov nie je
schopná vyvolať tieseň, ktorú má na mysli zákon o navrátení vlastníctva. Je tomu tak preto, lebo
vyvlastnenie bolo a aj v súčasnosti je legálnym spôsobom prechodu vlastníctva na štát v prípade,
ak vlastník nehnuteľnosti nie je ochotný túto predať štátu, ktorý nehnuteľnosť potrebuje v súvislosti
so zabezpečením verejného záujmu. Ak teda štát poukáže pri plánovanom odkúpení nehnuteľnosti
na možnosť jej ev. vyvlastnenia, takýto jeho postup je legálnym a objektívne nemôže spôsobiť stav
tiesne. V priebehu vykonaného ústneho pojednávania pred odporcom A.. I. W. tiež uviedla, že pracovníci
realizujúci výkup mali uviesť, že „majú iné páky“, ako donútiť pôvodného vlastníka k predaju. I keď
nie je možné potvrdiť ale ani vyvrátiť existenciu takéhoto výroku, potrebné je poukázať na skutočnosť,
že iba tento výrok svojim nekonkretizovaným obsahom nebol objektívne spôsobilý k tomu, aby v jeho
dôsledku nastal stav tiesne, predpokladaný zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že z obsahu vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, žeby pôvodný vlastník p. L.. N. W., resp. jeho
manželka A.. I. W. (ktorí obaja boli riadne zamestnaní), resp. ich synovia A.. L.. A. W. V. A.. L.. A. W. (ktorí
obaja v čase výkupu študovali na vysokej škole) mali akékoľvek problémy v zamestnaní či na škole,
resp. žeby prostredníctvom zamestnávateľa či vysokej školy bol na nich vyvíjaný akýkoľvek nátlak. Je
nepochybným, že ak by k takejto forme nátlaku došlo, bol by v konaní pred odporcom prezentovaný. K
tomu však nedošlo. S poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy
zo 7.10.1986 absentovala tieseň, predpokladaná v ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona o navrátení vlastníctva.
Teda už iba z tohto dôvodu bola na mieste, aby odporca vo veci vydal negatívne rozhodnutie, pretože
nedošlo k naplneniu jednej z kumulatívnych podmienok pre konštatovanie splnenia podmienky ust. § 3
ods. 1 písm. j) zákona o navrátení vlastníctva.

b/ K splneniu podmienky nápadne nevýhodných podmienok:

Ako to vyplýva zo znenia zákona o navrátení vlastníctva (a v tom dôsledku aj z výroku odporcu
týkajúceho sa povinnosti reštituentov vrátiť kúpnu cenu pozemku vo výške 1 582,68 eur), nápadne
nevýhodné podmienky sa týkajú (ceny) vykupovaného pozemku (pozemkov). Z obsahu v spise
založeného znaleckého posudku vypracovaného Ing. Štefanom Trsťanom z 11.6.1986 v zmysle vyhl. č.
129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania
pozemkov                a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, cena predmetných pozemkov
bola v zmysle citovanej vyhlášky stanovená v jej maximálnej výške - 20.- Kčs za jeden m2. Teda vo
výške 57 500.- Kčs. Táto cena bola použitá ako kúpna cena pozemkov, ako to vyplýva z obsahu kúpnej
zmluvy. Nakoľko štát pri realizovaní predmetného výkupu nemohol postupovať (pri stanovení kúpnej
ceny) inak ako v zmysle citovaného právneho predpisu, vyhodnotenie odporcu, že pri uzatvorení kúpnej
zmluvy boli prítomné nápadne nevýhodné podmienky nie je dôvodné. Odporca v napadnutom rozhodnutí
dôvodil, že nápadná nevýhodnosť spočívala v tom, že celková kúpna cena bola oproti cene stanovenej
znaleckým posudkom bola nižšia o 5 522,50 Kčs. I keď tento údaj matematicky zodpovedá skutočnosti,
je potrebné poukázať na skutočnosť, že tento rozdiel netkvie v rozdielne stanovenej cene pozemku
(oproti cene stanovenej v znaleckom posudku), ale v tom, že do celkovej (konečnej) kúpnej ceny nebola
pojatá cena plotu, záhradného vodovodu, pričom bola znížená cena porastov nachádzajúcich sa na
vykupovaných pozemkoch. Podľa názoru súdu, aj keby bol pojem „nápadne nevýhodné podmienky“
chápaný ako stav, kedy by sa pri jeho hodnotení vychádzalo výlučne zo stanovenej ceny (teda z ceny
pozemku, vrátane stavieb, úprav a porastov nachádzajúcich sa na ňom), čo je však v zmysle zákona o
navrátení vlastníctva vylúčené, tak tento rozdiel by predstavoval cca 5%, ktorý rozdiel by nebolo možné
považovať za nápadne nevýhodnú podmienku. Podľa názoru súdu nápadne nevýhodnými podmienkami
by mohol byť stav, kedy by napr. bola kúpna cena pozemku stanovená bezdôvodne sumou nižšou akou
by podľa v tom čase platnej právnej mala byť, pričom predávaný pozemok by bol v podstate jediným,
či prevažne jediným zdrojom obživy vlastníka. V prejednávanej veci tomu tak nebolo. Ako to uviedla A..
I. W., tak ona ako aj jej manžel - pôvodný vlastník predmetných pozemkov - boli riadne zamestnaní a
teda neboli existenčne odkázaní na prípadný výnos z prebytkov, ktoré záhrada ako taká produkovala. S
poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo 7.10.1986 nebolo



preukázané, že by kúpna zmluva zo 7.10.1986 bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok,
ktorú skutočnosť predpoklad ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona o navrátení vlastníctva. Pokiaľ odporca videl
nápadnú nevýhodnosť jej uzatvorenia iba v tom, že celková kúpna cena (cena pozemku,  stavieb, úprav
a porastov nachádzajúcich sa na ňom) bola oproti znaleckému posudku nižšia o 5 522,50 Kčs, pričom
tento rozdiel vznikol zjavne nezapočítaním ceny plotu, záhradného vodovodu a nepatrne zníženou cenou
porastov nachádzajúcich sa na vykupovaných pozemkoch, takýto jeho právny názor nie je dôvodný.
V súvislosti so stanovenou kúpnou cenou pozemkov súd tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný
pôvodný vlastník nehnuteľností nadobudol pozemky LV č. XXXX parc. č. 1763 a parc.       č. 1762 (v
EN vedené ako parc. č. 878 a 879) o spoločnej výmere 1 582 m2 (ktoré boli spolu s pozemkom parc.
č. 1764 o  výmere 1 293 m2 predmetom výkupu) darovaním (v roku 1976 za účinnosti vyhl. č. 47/1969
Zb.), pričom ich cenu si s darcom stanovil cenou 16 791.- Kčs.

Pretože v konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná tieseň a ani nápadne nevýhodné podmienky
pri uzatvorení kúpnej zmluvy súd dospel k názoru, že odporca zistený skutkový stav nesprávne a
bezdôvodne vyhodnotil ako ich naplnenie. Preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil z dôvodu
ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa bude  odporca povinný vyššie vysloveným právnym názorom konajúceho súdu
riadiť (ust. § 250r O.s.p.) a teda vo veci vydať negatívne rozhodnutie.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol síce v konaní
úspešný, trovy konania však nežiadal.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov            a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným       v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené  205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 ods. 2 O.s.p).