Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/10/2013 z 5. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 5. júna 2013, sp. zn. 2Co/10/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7712209866.1 Krajský súd Košice | 2Co/10/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7712209866.1 | 2013-06-05 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55cfa741-3af3-4cbd-8bc9-0daf3e1c34c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7712209866.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/10/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209866
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712209866.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach voj veci žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO:
35 925 922, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti
žalovanému J. N., M.. XX.X.XXXX, Q. F. P. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc
spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátska kancelária Košice, Stará Baštova 2, o 665,49 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/112/2012-59 zo 17.10.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
vedľajšieho účastníka.

Z a v ä z u j e žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 15,93
€, ktorú je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní po
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, náhradu trov
konania účastníkom nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného náhradu trov konania vo výške 118,16 €, za právne zastúpenie advokátom, a to na účet
advokáta JUDr. Ladislava Mikuša, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Telefonica Slovakia s.r.o. a
žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní služieb telefónneho pripojenia dňa 11.10.2007. Na základe tejto
zmluvy vznikol žalovanému dlh za neuhradené faktúry.

Vzhľadom na vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania súd skúmal jej dôvodnosť. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že splatnosť dlhu, ktorý je predmetom tohto konania, nastala 24.4.2008.
Žalobca si nárok uplatnil na súde voči žalovanému až 2.7.2012, po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty
(§ 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 111 OZ), ktorá plynula od 25.4.2008 a uplynula 25.4.2011. Uzavrel, že
skutočnosť, že pohľadávka bola postúpená dňa 28.11.2011 nič nemení na plynutí premlčacej lehoty.
Vzhľadom na premlčanie pohľadávky žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, pretože úspešnému žalovanému
v konaní žiadne trovy nevznikli. Vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom priznal vedľajšiemu
účastníkovi v súlade s vyhl. č. 664/2005 Z.z. náhradu trov konania za právne zastúpenie advokátom za
2 úkony právnej služby po 51,45 €, paušálnu náhradu 2x 7,63 €.



Rozsudok vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania, napadol
včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, aby náhrada trov
konania vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. Priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v
tomto konaní považoval za konanie v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou
náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania podľa jeho názoru vedľajší účastník nemá vo vzťahu
k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie
žiadne právo či nárok ani nie je a nebol spoločne so žalovaným povinným na plnenie. Ust. § 93 ods.
4 O.s.p. predstavuje iba právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý
tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Tvrdil, že
nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania
na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Bol
toho názoru, že úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka, popri
ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. V tomto prípade uplatnenie nároku na náhradu
trov konania vedľajším účastníkom je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, predstavuje
výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p., evidentne motivovaného
snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby,
ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, sa javí ako dôvodné predpokladať,
že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená a nebude sa dávať
právne zastupovať advokátom. Z názvu vedľajšieho účastníka vyplýva, že právna pomoc by mala byť
poskytovaná priamo občianskym združením. Namiesto toho sa dané združenie dalo zastúpiť advokátom,
čo domnienku o účelovosti jeho účasti v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane práv
spotrebiteľa opodstatňuje. Namietal, že náklady na zastúpenie advokátom v tomto prípade v žiadnom
smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy a pre priznanie nároku na ich náhradu nie je žiadny právny
dôvod ani z tohto hľadiska.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 15,93 € na účet jeho právneho zástupcu.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval v plnom rozsahu za správne, pretože mal v konaní úspech
vo veci, lebo súd žalobu zamietol. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trval na tom, že
jeho trovy boli jednoznačne účelne vynaložené. V tomto smere poukazoval na nálezy Ústavného súdu
(ČR) sp. zn. ÚS/2862/07, sp. zn. IV.ÚS/2513/09, z ktorých vyplynulo, že pojem účelne vynaložené
náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred
nadbytočnými, či nadmernými nákladmi. Tvrdil, že v tomto prípade išlo o trovy právneho zastúpenia,
ktoré bezprostredne súviseli s konaním, právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone,
ktorý mu patril a v dôsledku ktorého došlo k zamietnutiu žaloby, preto nie je tento úkon ani nadbytočným.
Tento úkon nebol ani nadmerný, pretože uplatnená hodnota trov konania bola vypočítaná v súlade s
vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov č. 655/2004 Z.z. V ďalšej časti odvolania rozobral nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS/1106/08, poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 13Co/200/2012, z ktorého časť odôvodnenia citoval. Poukázal na to, že znenie stanov alebo
dokonca názov združenia ešte samo o sebe nie je vyjadrením adekvátnej odbornej zdatnosti členov
združenia poskytovať právnu pomoc spotrebiteľom, ide o stanovy, ktoré sú voľne šíriteľné na internete,
a ktoré si zakladajúci členovia združenia osvojili. Zo znenia stanov výslovne ani implicitne nevyplýva, či
združenie bude zastupovať spotrebiteľov „vlastným rozumom“ alebo tak urobí prostredníctvom právneho
zástupcu. Ďalej poukázal na to, že jeden z členov združenia má vysokoškolské vzdelanie filozofického
smeru, dvaja členovia združenia majú stredoškolské vzdelanie. Pokiaľ ide o činnosť členov združenia,
tí vykonávajú iba nenáročné jednoduché práce. Záver o tom, že občianske združenie musí mať zo
svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom, považoval za nesprávny, neústavný,
neudržateľný, pretože absurdným dôsledkom takéhoto názoru by bolo, že vytvoriť združenie a stať
sa jeho členom nemôžu iba osoby s neprávnickým vzdelaním. Tento absurdný záver popiera ústavou
zaručené právo každého slobodne sa združovať s inými osobami. Je to podľa neho rovnako absurdné
ako vyžadovať, aby členom združenia za krajšie životné prostredie bol aspoň jeden vyštudovaný
enviromentalista. V ďalšej časti odvolania poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 9Co/104/2012, ktorý citoval. Ďalej citoval nález ÚS sp. zn. II.ÚS/78/03, z ktorého
vyplýva, že účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia



trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle dotknutého čl. 47 odst. 2
Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. V
tejto súvislosti poukazoval na ďalšie rozhodnutia NS SR, nález ÚS ČR, z ktorého vyplýva, že aj štát má
právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o trovách musí vziať
zreteľ aj na tú skutočnosť, že okrem toho, že žaloba je premlčaná, žalobca si vo viacerých konaniach
sústavne a vedome uplatňoval proti spotrebiteľom neprijateľnú zmluvnú pokutu. Nevidel žiaden rozumný
a legitímny dôvod pri rozhodovaní o trovách konania žalobcu z dôvodov hodných osobitného zreteľa
od trov konania odbremeniť. Bol toho názoru, že ak bude existovať reálna hrozba pre žalobcu, že
bude znášať trovy takého konania, ktoré sám spôsobil, bude ho to automaticky odrádzať od súvislého
uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom, čím sa naplní jeden z hlavných
cieľov Európskej únie, vytvorenie zdravého trhu bez neprijateľných zmluvných podmienok. Poukazoval
na judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/131/2011, sp. zn.
6Co/16/2012, sp. zn. 7Co/34/2012, rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/258/2012, Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/59/2012, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/92/2012, sp. zn.
17Co/87/2012 a ďalšie rozhodnutia.

Výroky rozsudku, ktorým žaloba v časti bola zamietnutá, a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov
konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného, nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto nemohli
byť v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2
O.s.p.) a uznesenie v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa na tieto dôvody v poukazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otázku účelnosti vynaložených trov je potrebné
intepretovať v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy, § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z., vzhľadom na to, že
žalobca namietal účelnosť trov vynaložených vedľajším účastníkom poukazujúc na to, že právne bolo
zastúpené advokátom združenie podľa zák.č. 250/2007 Z.z..

Podľa Ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie
je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)
advokátom. Obsah tohto základného práva nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení
sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení
advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou založenou a vzniknutou za špecifickým účelom
ochrany spotrebiteľov, takéto združenie môže byť vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad,
aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (znalosť procesných
predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa),
tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže podľa odvolacieho súdu vyvodzovať, že
takéto združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia
advokátom. Navyše v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach, ani
jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takémuto združeniu, aby vo
veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho
uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane zastúpenia advokátom. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na článok 2, ods. 3 Ústavy, podľa ktorého každý môže konať,
čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu
žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom



Podľa § 93 ods. 4. O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane
ktorého vystupuje. Preto, to čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí najmä z hľadiska náhrady trov
konania, aj pre vedľajšieho účastníka.

Je teda zrejmé, že tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že úspech vedľajšieho účastníka nie je
automaticky daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať, nie
je dôvodné. Naopak, z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pokiaľ mal úspech
v konaní účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje platí, že mal úspech v konaní aj tento
vedľajší účastník.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré mu bola priznaná
náhrada trov konania sú úkonmi účelnými prihliadajúc na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že vedľajší
účastník vstúpil do konania na základe písomného podania, doručeného súdu prvého stupňa 9.8.2012,
dňa 11.9.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe, v ktorom vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku a z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok
na náhradu trov konania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný na pojednávaní pred súdom prvého
stupňa popieral jednak uzavretie zmluvy, ale priklonil sa aj k námietke premlčania, vznesenej vedľajším
účastníkom. Za takýchto okolností odvolací súd má za to, že v žiadnom prípade nemožno hodnotiť úkony
vedľajšieho účastníka ako neúčelne vynaložené, ako úkony, ktoré by žiadnym spôsobom neprispeli
k ochrane práv žalovaného. Naopak, vzhľadom na celkovú postupnosť možno konštatovať, že práve
vznesenie námietky premlčania bolo dôvodom zamietnutia žaloby.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, v danom prípade vedľajší účastník, preto mu bola priznaná náhrada trov konania
pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume
15,93 €, ktorú je žalobca povinný v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka
po právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.