{"guid": "263b1512-f00b-4105-bb0d-8f3bb463295a:b6f6ae5a-31cd-4cda-980c-ede93652097b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3813226001.1", "spisova_znacka": "5Co/813/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/813/2014 z 2. 6. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 2. júna 2015, sp. zn. 5Co/813/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3813226001.1", "identifikacne_cislo": "3813226001", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6f6ae5a-31cd-4cda-980c-ede93652097b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3813226001.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3813226001.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3813226001.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/813/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813226001
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813226001.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČ: CHE-100.023.266, v konaní zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporkyni C. L., bytom R. XX,
T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 85,12 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 17C/17/2014-93 zo dňa 22.
septembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu  náhradu trov konania         p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý    zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu  náhradu trov
odvolacieho konania v sume 19,61 eur, k rukám JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh vo veci samej a rozhodol o trovách konania
tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania
v sume 297,04 eur, a to k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvého stupňa tým, že námietku premlčania uplatneného
práva navrhovateľa, ktorú v konaní vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne, vyhodnotil ako
dôvodnú, keďže premlčacia doba uplatneného práva uplynula 21.11.2011, pričom návrh bol podaný
až dňa 16.12.2013, pričom úkon odporkyne zo dňa zo dňa 15.9.2012 - dohoda o uznaní dlhu so
splátkovým kalendárom nespôsobil začatie plynutia novej premlčacej doby, keďže bol neplatný rozpor
s dobrými mravmi - zásadami poctivého obchodného styku. Preto súd návrh navrhovateľa z dôvodu
premlčania jeho práva podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol. Svoje rozhodnutie o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že
náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorému vznikli trovy konania
jeho právnym zastúpením vo výške 297,04 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa §
13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 16,60 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04
eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu
podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 16,60 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04
eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 22.9.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vo
výške 16,60 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, náhrada za stratu času podľa
§ 17 ods. 1 vyhlášky za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Lučenca
do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,40 eur, čo je 107,20 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z



Lučenca do Prievidze a späť vo výške 66,42 (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 239
km = 43,74 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 6,5l x 239km/100km x
priemerná cena benzínu vo výške 1,46 eur), k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 247,54
eur vo výške 49,50 eur. Navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi vedľajšieho
účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi  náhradu trov
konania nepriznať. Poukázal na to, že dôvodom zamietnutia jeho návrhu bolo premlčanie uplatnenej
pohľadávky, pričom s účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok /§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa/
určuje, že na premlčanie musí orgán konajúci o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliadnuť aj bez návrhu. Vedľajší účastník pritom námietku premlčania vzniesol až dňa 27.06.2014,
teda v čase účinnosti ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd je tiež povinný ex offo
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu a všetky jej náležitosti za pohľadu spotrebiteľských práv. Odporkyňa
by teda v konaní dosiahla rovnaký úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. Ten ani neuviedol
žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej
povinnosti. Povinnosť nahradiť trovy konania  sa okrem toho týka len trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva, nie iných trov, ktoré účastník vynaložil zbytočne. Tu si je treba
uvedomiť, že vedľajší účastník paušálne vstúpil do stoviek súdnych konaní, hromadne, bez akejkoľvek
nadväznosti na osobu odporcu, bez znalosti o predmete konania. V každom z týchto konaní je aj
zastúpený advokátom, a to bez ohľadu na právnu či skutkovú náročnosť sporu. V tomto prípade preto
podľa navrhovateľa trovy vynaložené vedľajším účastníkom na jeho právne zastúpenie nie sú trovami
účelnými a nemala by mu byť priznaná ich náhrada.  Navrhovateľ ďalej uviedol, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám dostatočne personálne a finančne vybavený, aby
mohol svedomito vykonávať svoju činnosť a teda pomáhať občanovi spotrebiteľovi.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok v napadnutej
časti potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že
navrhovateľ v podanom návrhu nijako neuviedol, že by žaloval premlčanú pohľadávku, pohľadávku
z neprijateľnej zmluvnej podmienky a po použití nekalej obchodnej praktiky. Vedľajší účastník svojím
meritórnym vyjadrením nie len poukázal na premlčanie pohľadávky ale aj na nekalosť obchodnej
praktiky navrhovateľa v podobe dohody o uznaní dlhu a na čiastočnú neplatnosť právneho titulu.
Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárovej obsahovo takmer
totožné úkony navrhovateľa. Je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych
služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenie sa na úkor
žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov. Pokiaľ by vedľajšiemu účastníkovi nebola  priznávaná
náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k
ohrozeniu až k znefunkčneniu aktivít združenia, čo by, samozrejme, len vyhovovalo ekonomickým
záujmom navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. V danej
právnej veci treba vziať do úvahy to, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku
aktivity vedľajšie účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa poslania činnosti združenia, ktorým je
ochrana spotrebiteľa, boli trovy konania, ktorých náhrada sa požaduje objektívne účelové. Argumentácia
navrhovateľa, že vedľajší účastník má byť z podstaty existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach spotrebiteľských veciach je podľa názoru vedľajšieho účastníka zjavne účelová,
nelogická až absurdná. Vedľajší účastník ako občianske združenie založené prevažne z laikov v oblasti
práva, ktoré pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy
spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti
zbraní, teda zastúpené advokátmi.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo
výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p..



Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania
vedľajšieho účastníka. Rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý vo výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na začatie konania, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V danej veci bolo preto potrebné rozhodnúť
o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd
prvého stupňa. Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že navrhovateľom
podaný návrh na začatie konania bol súdom prvého stupňa v celku zamietnutý, a nakoľko odporkyňa
bola v konaní úspešná, patrí jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. V dôsledku toho je
povinný znášať navrhovateľ náhradu trov konania, ktoré vznikli odporkyni, tak aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa
(odporkyne), čím mu v prípade úspechu nemožno uprieť právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu
mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil a vo veci podal písomné
vyjadrenie (dňa 27.06.2014, č.l. 59) a zúčastnil sa dňa 22.09.2014 pojednávania, na ktorom súd prvého
stupňa vec prejednal a rozhodol. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že vedľajší účastník si uplatnil náhradu
trov za úkony právneho zastúpenia - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu
navrhovateľa a účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považuje v zásade za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší
účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Preto úkon prevzatia
a prípravy zastúpenia ako aj trovy naň vynaložené nemožno hodnotiť ako neúčelné. Rovnako tak aj
ďalšie úkony právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a trovy na ne vynaložené musí odvolací súd
hodnotiť ako účelné. Vedľajší účastník konania má právo vyjadriť sa k návrhu na začatie konania. Jeho
písomné vyjadrenie bolo meritórne, skutkovo i právne vyargumentované a je preto bez významu, že na
skutočnosti tam uvedené musí konajúci súd prihliadnuť aj sám, ex offo. Rovnako tak účasť právneho
zástupcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa je realizáciou  práva účastníka konania, resp.
vedľajšieho účastníka a trovy na to vynaložené nemožno považovať za neúčelné.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho
zastúpenia. Keďže podľa prieskumu odvolacieho súdu boli aj uvedené trovy právneho zastúpenia
vyčíslené súdom prvého stupňa v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní tak bol úspešný vedľajší účastník, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pričom tieto predstavujú trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní a spočívajú v odmene za 1 úkon právnej pomoci
podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odmena vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny
patrí za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému
odvolaniu,). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci je 16,60 eur /podľa § 10 ods.
1 uvedenej vyhlášky/ a teda sadzba tarifnej odmeny sa písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka k
odvolaniu navrhovateľa proti výroku o trovách konania je 8,30 eur /1/2 z 16,60 eur/. Popri tejto tarifnej
odmene patrí k trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka aj režijný paušál v sume 8,04 eur,
ktorý bol určený podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok
2014, v ktorom bol úkon právnej pomoci vykonaný ako aj daň z pridanej hodnoty zo súčtu tarifnej
odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky /20 % z 16,34 eur/. Povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 19,61 eur /8,30 + 8,04 +3,27/ uložil odvolací súd
navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/17/2014", "guid": "c1d73932-607f-478e-b2d9-5770f683e05f:faf0e7f3-3a8f-4cb0-965f-a29517ac1d4e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}