Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/64/2011 z 19. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. decembra 2011, sp. zn. 31Cob/64/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2610203435.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/64/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2610203435.1 | 2011-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 301 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15d5011d-c1ae-438c-835a-43da149ea652 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2610203435.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/64/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610203435
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2610203435.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu AG PLAY, s.r.o., Záhradnícka
68, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka
68, Bratislava proti žalovanej K. A., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Agátou
Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, o zaplatenie 12.973,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 10Cb/20/2010-114 zo dňa 9.12.2010 jednohlasne
t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 12.973,38 eur s príslušenstvom
zahŕňajúcej zmluvnú pokutu podľa článku V bod 5. mandátnej zmluvy zo dňa 1.10.2009, ktorej
predmetom bolo prevádzkovanie videohry VLT: ML10811866 v pohostinskom zariadení, vo výške
zaplateného správneho poplatku za vydanie licencie na prevádzkovanie hazardnej hry 3.319,- eur,
zmluvnú pokutu podľa článku VI bod 3. vo výške 3.403,83 eur za odpojenie výherného zariadenia a
vo výške 3.403,83 eur za porušenie ustanovenia článku III bod 2 písm. v) zmluvy, zmluvnú pokutu vo
výške 577,50 eur, t.j. 16,50 eur za každý deň porušenia zákazu umiestniť do svojej prevádzky hracie
prístroje iného prevádzkovateľa v období od 1.1. do 4.2.2010, a náhradu škody - ušlého zisku podľa
článku VI bod 2 zmluvy vo výške 2.269,22 eur predstavujúcej dvojnásobok priemernej mesačnej tržby.
Poukazoval na to, že začiatkom roka 2010 v prevádzke žalovanej zistil, že ním dodaná videohra nie
je zapojená, pričom žalovaná napriek výzve nepristúpila k opätovnému zapojeniu herného zariadenia
a jeho riadnemu prevádzkovaniu v súlade so zmluvným záväzkom, čo bolo dôvodom odstúpenia od
zmluvy, ktoré žalovanej doručil 4.2.2010.

Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Namietala, že pracovníkom žalobcu bola ona a jej syn, ktorý na
prevádzke pracoval, presviedčaní o výhodnosti zmluvy, preto ju ani nečítali, boli uistení o tom, že
zmluvné pokuty nebudú uplatňované. Po dodaní videohry jej syn podpísal dodatok zmluvy datovaný
dňom 30.12.2009, ktorý bol pre ňu nevýhodný, rovnako ako aj pôvodná zmluva. Zmluva podľa jej názoru
bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, žalobca ju uviedol do omylu a odmietol s ňou jednať o
ustanoveniach zmluvy, ktoré spôsobujú nerovnosť zmluvných strán. Povinnosti zo zmluvy neporušila,
hoci potvrdila, že so synom sa rozhodli terminál vypnúť. Namietala tiež, že žalobca mal už pri podpise
zmluvy vedomosť o tom, že v jej zariadení sa nachádzajú aj výherné prístroje inej spoločnosti. Má za
to, že mandatár označený v zmluve ako K. A. T. neexistuje, nemá právnu subjektivitu a preto je zmluva



neplatná. Živnosť po zomrelom manželovi prevzala pod obchodnom menom F. A. - T., K. A. - právny
nástupca.

Okresný súd v Senici rozsudkom zo dňa 9.12.2010 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.673,05
eur s 9 % úrokom z omeškania od 29.3.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol a podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru o iba čiastočnej dôvodnosti žaloby. Konštatoval, že pre posúdenie a rozhodnutie v tejto veci
bolo v prvom rade potrebné vyriešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti MZ, keďže žalovaná namietala
neplatnosť tejto zmluvy z toho dôvodu, že v zmluve nebola označená tak, ako znelo jej obchodné
meno podľa živnostenského registra. Čo sa týka jej označenia v zmluve, je potrebné uviesť, že podľa
IČO a IČ DPH bola v zmluve označená nezameniteľne, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že túto zmluvu uzavrela slobodne, vážne a bez akéhokoľvek nátlaku zo strany žalobcu a z obsahu
zmluvy nesporne vyplýva, kto je jej účastníkom. Najdôležitejším faktom pri posudzovaní tejto otázky
však je skutočnosť, že neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto by ju sám spôsobil.
Za skutočnosť, že žalovaná si dala vyrobiť pečiatku, ktorá nezodpovedala jej presnému označeniu v
živnostenskom registri, nemôže zodpovedať žalobca. Naviac túto pečiatku používala počas celej doby,
kedy pôsobila ako právna nástupkyňa živnosti nebohého manžela, takže ak by MZ bola z tohto titulu
neplatná, muselo by platiť, že všetky právne úkony, pri realizácii ktorých žalovaná túto pečiatku použila,
by boli neplatné.

Čo sa týka jednotlivých čiastkových súm predstavujúcich zmluvné pokuty a náhradu škody, z ktorých
pozostáva celkovo žalovaná suma, súd k priznanej sume dospel po následnej úvahe; v časti 3.403,83
eur a 577,50 eur ktorých súm sa žalobca domáhal podľa čl. III ods. 2 písm. v) MZ, súd návrh zamietol z
toho dôvodu, že žalovaná neporušila dohodu zakotvenú v tejto časti MZ, pretože bolo medzi účastníkmi
nesporne preukázané, že v čase umiestnenia výherného zariadenia žalobu boli na prevádzke žalovanej
3 iné výherné zariadenia inej spoločnosti, a teda o tejto skutočnosti mal žalobca vedomosť už v čase
uzatvárania zmluvy. Skutočnosť, že v januári 2010 žalovaná na tejto prevádzke vymenila jeden druh
výherného zariadenia za iný, pričom nezvýšila ich počet, nemôže byť porušením hore uvedeného článku
zmluvy, pretože ani pri rozšírenom výklade znenia tohto článku nie je možné z tohto vyvodiť, že by týmito
sankciami postihoval zámenu výherného zariadenia. Naopak z tohto článku nepochybne vyplýva, že jeho
dikcia je zameraná na uzavretie zmluvy v prevádzke, kde ešte iné výherné zariadenia inej spoločnosti
vôbec nie sú. V danom prípade však tomu tak nebolo.

Čo sa týka časti žalovanej sumy vo výške 3.319,- eur podľa čl. V ods. 5 MZ sankciu súd
považuje za neprimeranú, nedôvodnú a najmä odporujúcu dobrým mravom, pretože nepochybne aj
výpoveďou samotného žalobcu bolo preukázané, že táto suma ako licenčný poplatok bola uhradená
za viaceré výherné zariadenia, pričom podľa žalobcu v tomto období takýchto zariadení mal si 200.
Akceptovateľnou, primeranou a najmä dobrým mravom neodporujúcou sankciou z tohto titulu by bola
suma zodpovedajúca alikvotnej časti licenčného poplatku podľa aktuálneho počtu výherných zariadení
žalobcu v tom ktorom čase. Naviac z povahy veci nepochybne vyplýva, že mandátne zmluvy s totožným
znením má žalobca uzavreté s množstvom iných subjektov, takže takáto sankcia za jeden licenčný
poplatok je v jeho plnej výške uplatňovaná voči viacerým subjektom.

Je však zrejmé, že sankcia podľa čl. VI ods. 3 MZ a náhrada škody podľa čl. VI. ods. 2 MZ nie sú v
rozpore s dobrými mravmi a sú primerané, najmä keď žalovaná a napokon ani jej syn nevedeli žiadnym
spôsobom vysvetliť dôvod odpojenia výherného zariadenia žalobcu, a žalovaná mala možnosť od MZ,
ak s ňou bola nespokojná odstúpiť podľa dojednaní v samotnej zmluve, prípadne podľa zákona.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Podľa jej názoru
došlo v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukazovala na to, že žalobca ju aj v návrhu pôvodne označil obchodným menom K. A., vznikla



preto prekážka konania spočívajúca v nespôsobilosti účastníka a súd mal preto konanie zastaviť. Iba
pod tlakom na rýchle podpísanie zmluvy bola na zmluve použitá inak nepoužívaná pečiatka, a to
pracovníkom žalobcu. Predmet zmluvy a z nej vyplývajúce povinnosti považuje za neurčité, pričom súd
jej uložil povinnosť zaplatiť škodu a zmluvné pokuty, ktoré sa podľa mandátnej zmluvy počítali z tržby
vo výške čiastky, ktorú by žalobca po odpočítaní jeho nákladov (poplatok podľa zák.č. 171/2005 Z.z.,
podiel žalovanej, nájom servis zariadenia a iné) nezarobil za takmer dva roky, nakoľko čistý zisk by bol
na úrovni cca 150,- eur mesačne. Odvolateľka opätovne uvádzala, že žalobca ignoroval jej písomné
výzvy, neumožnil jej uplatnenie práva výberu technického zariadenia a videohry tak, aby je prevádzka
bola konkurencie schopná a prilákala nových zákazníkov, bola znevýhodnená v možnosti vypovedať
zmluvu i v prípade zmluvných sankcií, ktoré žalobcovi za nedodržanie jeho povinností nehrozili, a preto
vzťah účastníkov je proti dobrým mravom a v rozpore s dobrým obchodným stykom.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal
rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t.j. s výnimkou výroku o
zamietnutí návrhu vo zvyšku a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolania žalovanej.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy logicky a
vecne správne vyhodnotil a vysporiadal sa s argumentáciou žalovanej, keď konštatoval platnosť zmluvy
účastníkov, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná v nej bola nezameniteľne označená menom a
priezviskom, ako aj IČO-m a IČ DPH (rovnako ako nezameniteľne bola označená v návrhu na začatie
konania), a nezistil ani iné dôvody pre záver o neplatnosti zmluvy. Mandátna zmluva účastníkov aj podľa
zistenia odvolacieho súdu obsahuje určito a zrozumiteľne vymedzené práva a povinnosti zmluvných
strán a jej neplatnosť nespôsobuje absencia bližšej špecifikácie videohry umiestnenej na základe zmluvy
v zariadení žalovanej.

Porušenie záväzku žalovanej týkajúceho sa zabezpečenia funkčnosti inštalovanej videohry počas
otváracej doby prevádzkovaného zariadenia bolo v konaní bez pochybnosti preukázané, preto súd
prvého stupňa v súlade s obsahom zmluvy i zákonom žalobcovi priznal právo na úhradu zmluvnej pokuty
i ušlého zisku vo výške určenej postupom dojednaným v zmluve z výšky priemernej mesačnej tržby
(podľa nerozporovaného zistenia súdu 1.134,60 eur).

Zmluva samotná je výsledkom slobodnej vôle žalovanej prejavenej pri podnikaní a aj vzhľadom na
skutočnosť, že na jej základe žalobca do dispozície žalovanej odovzdal zariadenie nie malej hodnoty,
ktorého činnosť mala prinášať zisk oboch zmluvných strán, nejaví sa dôvodným posudzovať v jeho
neprospech zabezpečenia plnenia povinnosti žalovanej zmluvnými pokutami.

S prihliadnutím na nepriznanie ďalších žalobcom uplatnených pokút, ako aj na uzavretie zmluvy na
dobu neurčitú, a tým aj možnosť dlhodobejších výnosov z inštalovanej videohry odvolací súd nemal
výhrady ani voči neuplatneniu moderačného práva súdu v zmysle § 301 Obch. zák. vo vzťahu k priznanej
zmluvnej pokute.

Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný
žalobca v zákonnej lehote stanovenej ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. trovy právneho zastúpenia
nevyčíslil a iné jeho trovy z obsahu spisu nevyplývajú.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.