Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/58/2014 z 10. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. novembra 2014, sp. zn. 21Cob/58/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2612211657.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/58/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2612211657.1 | 2014-11-10 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 409 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fe7a9ef-e083-4599-8d5d-15da7411e239 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2612211657.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612211657
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612211657.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: JPJ WOOD, s.r.o., Mlýnská 543, Bystřice
pod Hostýnem, Česká republika, IČO: 27 753 131 proti žalovanému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, J. D. I.
XXX, IČO: 17 772 168, zastúpený advokátom JUDr. Radoslavom Fasurom, Pri Rybníku 1400, Šaštín
Stráže, o zaplatenie 4.330,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica
č.k. 8Cb/46/2013-64 zo dňa 13.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.330,- eur a nahradiť trovy konania vo výške 302,01 eur všetko do troch dní po právoplatnosti
rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu ktorý žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
mu žalovanú istinu s poukazom na to, že na základe rámcovej kúpnej zmluvy č. 001/2001 zo dňa
15.03.2011 si objednal u žalovaného rezivo v množstve cca 35 m3 s termínom dodania 11.04.2011.
Dňa 21.04.2011 poukázal žalobca na účet žalovaného sumu 4.830,- eur ako cenu za dodané rezivo
uhradenú vopred. Nakoľko však žalovaný pre poruchu píly nebol schopný tovar dodať v termíne určenom
žalobcom, žalobca zrušil objednávku tovaru a žiadal o vrátenie vopred uhradenej ceny tovaru, na
čo žalovaný reagoval oznámením, že má pre žalobcu pripravený tovar v množstve 27 m3 reziva,
preto pôvodnú faktúru vystavenú na sumu 4.830,- eur stornuje a vyhotoví faktúru na čiastku 3.739,513
eur. Žalobca vyzval žalovaného, aby mu oznámil, či bude schopný uvedený tovar dodať, ak na deň
27.06.2011 zabezpečí vozidlo na prepravu reziva. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, z toho dôvodu
žalobca dopravu nezabezpečoval a dopravcu na dovoz reziva neposlal. Následne žalobca oznámil
žalovanému, že na deň 22.07.2011 môže poslať vozidlo na prepravu tovaru, uviedol i evidenčné číslo
vozidla, na ktoré má byť rezivo naložené, k čomu ale žalovaný oznámil, že tovar naložil a expedoval
už dňa 27.06.2011. Žalobcovi žiadne rezivo od žalovaného nebolo dodané, žalovaný žiaden dôkaz o
expedícii a dodaní tovaru žalobcovi nepredložil, na základe uvedených skutočností tak žalobca žiadal,
aby mu žalovaný vrátil sumu, ktorú mu preddavkovo na kúpnu cenu uhradil vo výške 4.830,- eur.

Žalovaný vrátil žalobcovi iba 500,- eur a zvyšok odmietol uhradiť. Na svoju obranu uvádzal, že dňa
27.06.2011 rezivo naložil na vozidlo, ktoré malo byť poslané žalobcom podľa dohody, preto nemal



pochybnosti o tom, že by tovar nenakladal pre žalobcu. Okrem toho uviedol, že vo veci prebieha i
vyšetrovanie a keďže on tovar dodal nemá dôvod, aby vrátil zaplatenú kúpnu cenu.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi,
vypočul žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, ktorý neprítomného žalovaného ospravedlnil a ktorý
uviedol, že žalovanú pohľadávku žalovaný uznáva a mieni ju do konca októbra 2013 zaplatiť. Vzhľadom
na v konaní preukázané skutočnosti a stanovisko právneho zástupcu žalovaného súd vec prejednal
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. i v neprítomnosti žalovaného a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Nakoľko je žalobca právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky, ktorá je členským štátom
EÚ, súd poukázal na to, že príslušnosť a právomoc súdu vyplýva z nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a rozhodol podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 593/2008 (Rím I.), keďže medzi účastníkmi nedošlo podľa článku 3. k voľbe rozhodného práva, bez
toho, aby boli dotknuté články 5. až 8. právo, ktorým sa spravuje zmluva o predaji tovaru je právny
poriadok krajiny obvyklého pobytu predajcu. Predajcom bol podnikateľ so sídlom podnikania na území
Slovenskej republiky, preto rozhodným právom sú právne predpisy Slovenskej republiky, konkrétne
Obchodný zákonník, z ktorého súd aplikoval ust. § 409 ods. 1 a § 447 v spojení s § 451 ods. 1, 2 Obč.
zák., keď nárok žalobcu uplatňovaný žalobou súd kvalifikoval ako nárok na plnenie vzniknuté titulom
bezdôvodného obohatenia. Súd vyhodnotil z dokazovania vzídené skutočnosti a uviedol, že účastníci
existenciu kúpnej zmluvy nespochybnili, rovnako nespochybnili ani zaplatenie kúpnej ceny žalobcom
vopred vo výške 4.830,- eur, z ktorej sumy žalovaný žalobcovi vrátil 500,- eur. Súd prvého stupňa
poukázal na to, že žalovaný v priebehu súdneho konania žiaden dôkaz preukazujúci, že tovar objednaný
žalobcom dňa 27.06.2011 riadne naložil a odoslal na prepravu nepredložil (napr. medzinárodný nákladný
list) ani nenavrhol vykonať, súdu tvrdené skutočnosti nepreukázal. Súd pri svojom rozhodnutí vzal do
úvahy i stanovisko právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný nárok žalobcu nepopiera
a prejavil ochotu ho zaplatiť, na základe toho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti so zaplatením súdnym poplatkom a cestovnými
náhradami vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na
to, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby ho k veci vypočul a vec riešil iba prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. Zopakoval , že rezivo naložil na kamión, ktorý považoval za zaslaný od žalobcu,
na základe čoho mal za to, že tovar riadne dodal a záväzkový vzťah ukončil. Žalobca sa ale asi po
mesiaci ozval a oznámil, že rezivo nedostal, z toho dôvodu nahlásil uvedenú skutočnosť žalovaný na
polícii v Malackách.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť,
poukázal na to, že v priebehu celého vykonávaného dokazovania žalovaný nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by preukázal svoje tvrdenia okrem vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že
žalovaný svoj záväzok uznáva a prejavil ochotu ho uhradiť, napriek tomu ale tak stále nevykonal.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).



V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a vzhľadom na potrebu vyporiadania sa
s odvolacími dôvodmi odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne vyriešil i otázku právomoci a
príslušnosti v spojení s aplikáciou rozhodného práva na vzťah, ktorý je predmetom žaloby, rozhodnutie
v dostatočnom rozsahu odôvodnil a správne rozhodol.

K námietke žalovaného, ktorý označil rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a nedostatočné
z dôvodu, že prvostupňový súd ho ako účastníka konania nevypočul a uspokojil sa iba s výsluchom
jeho právneho zástupcu, odvolací súd uvádza, že týmto postupom nedošlo k porušeniu procesných
predpisov, ani práv žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný nebol v konaní vypočutý, keď bol riadne
zastúpený na základe udelenej plnej moci právnym zástupcom, ktorého si dňa 30.08.2013 sám zvolil
na zastupovanie v tejto veci, nezakladá vadu konania a rozhodnutia o veci. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka
konania. Výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125 O.s.p.), ktorý
súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede účastníka súd zváži, či to nie je na ujmu
riadneho zistenia skutkového stavu. Prvostupňový súd nepochybil, keď vypočul iba právneho zástupcu
žalovaného, nakoľko skutkový stav mal v dostatočnom rozsahu zistený a preukázaný z dôkazov
predložených žalobcom a z výpovede právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa k veci zo znalosťou
vyjadroval a ktoré pre rozhodnutie o veci samej súdu postačovali. Dôkaz výsluchom účastníka konania
je pritom potrebné odlišovať od tvrdenia účastníka, ktoré môže byť dané i písomne do spisu. Žalovaný,
mal možnosť v priebehu konania pred súdom prvého stupňa súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie
dôkazov, ktorými by preukázal, že tovar žalobcovi riadne dodal. Žiadne dôkazy ale nepredložil ani
nenavrhol, pričom pri aplikovaní zásady „právo patrí bdelým“ mal aj žalovaný sledovať svoje subjektívne
práva a robiť kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ohrozeniu alebo poškodeniu jeho práva.
Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania by mohlo mať iba za následok neúplne zistenie
skutkového stavu, ale nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom
(NS SR sp. zn. 2Cdo/96/1999). Odvolateľ hoci bol s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa
oboznámený, teda mu bolo zrejmé, na základe akých skutkových a právnych záverov prvostupňový súd
vo veci rozhodol, ani v odvolaní nepoukázal na existenciu takých dôkazov, ktorými by záver, ku ktorému
prvostupňový súd dospel spochybnil, resp. vyvrátil.



Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového
súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi
žiadnu náhradu trov nepriznal, pretože návrh na ich priznanie vyžadovaný podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
nepodal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.