{"guid": "26255aed-f030-49da-a978-37ca23bbde0c:2e548291-59c7-40b3-b6e1-43e9043d92b0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114230824.1", "spisova_znacka": "9Co/233/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/233/2016 z 21. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. septembra 2016, sp. zn. 9Co/233/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5114230824.1", "identifikacne_cislo": "5114230824", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2016-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e548291-59c7-40b3-b6e1-43e9043d92b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114230824.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5114230824.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5114230824.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/233/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230824
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114230824.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821
08,IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom
C. X, O., proti žalovanej O. P., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XXC, R., o zaplatenie 1.193,10 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/356/2014-71 zo
dňa 9. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  okresného  súdu vo výroku, ktorým súd návrh zamietol,   potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná  má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu  651,67 eur s úrokom z
omeškania, vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku.
2) I keď úverová zmluva, od ktorej žalobca odvodzoval svoje nároky v tomto konaní, má charakter
revolvingového úveru, pri ktorom nie je možné určiť všetky obsahové náležitosti vyžadované zákonom č.
129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 (napr. RPMN, konečná splatnosť), súd mal za to, že v predmetnej zmluve
chýbajú niektoré obsahové náležitosti pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere určiteľné. Predmetná
zmluva uzavretá medzi stranami neobsahovala náležitosť podľa citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve sa nikde nenachádza  údaj o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov,
ktoré mala žalovaná žalobcovi zaplatiť. Uvedený nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1, písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto priznal žalobcovi výšku nesplatenej istiny úveru
510,22 eur a vo zvyšku žalobný návrh zamietol. Žalovaná tým, že nesplnila svoj peňažných záväzok
voči žalobcovi deň po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t.j. 27.8.2013, dostala sa
nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok
z omeškania. Súd preto žalobnému návrhu v časti uplatnených úrokov z omeškania z priznanej sumy
istiny vyhovel a vo zvyšku tento zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením
§ 151 ods. 3 OSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do zamietavého výroku
rozsudku. Mal za to, že vytýkané nedostatky nie je možné uviesť priamo v zmluve o úvere, a to z dôvodu,
že táto závisí od budúceho čerpania finančných prostriedkov z úverového rámca po uzavretí zmluvy. V



momente uzavretia zmluvy tak výška poskytnutého úveru nie je zrejmá. Z tohto dôvodu nie je možné
rozložiť splátku na splátku úroku, splátku istiny a splátku poplatku. Rozsudok je nepresvedčivý, pričom
súd by mal vo svojej argumentácií obsiahnutej  v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho
celkovú presvedčivosť. Navrhol jeho návrhu vyhovieť alebo rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým sú návrh vo zvyšku zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil. V nenapadnutom výroku, v ktorom súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 651,67 Eur s úrokom z
omeškania ponechal nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

8) Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba
niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.

9) Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.
10) Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý ZoSÚ a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej
úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ
účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri
nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej
úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa
preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa
vystavuje nerovnému postaveniu.

11) Medzi ustanovenia, ktoré ak nie sú dodržané je úver bez poplatkov a bez úrokov patrí uvedenie
výšky a počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol
považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ
stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení.
12) Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť
splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii,



pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú
časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Pri danej zmluve o úvere nie je
možné akceptovať odvolaciu námietku navrhovateľa, že v prípade revolvingového úveru nie je možné
takto rozložiť splátku, keďže pri uzatváraní zmluvy nie je zrejmá jej výška. Ako správne uviedol súd
prvej inštancie, daná špecifikácia mala byť vyjadrená aspoň pomerným spôsobom (napr. percentuálne).
Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti
na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej
časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu
zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého
uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi stranami, ako správne konštatoval prvoinštančný súd, neobsahuje, poskytnutý úver žalobcom
žalovanej je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e     prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/356/2014", "guid": "6723bf62-aafb-47e4-bb19-847b26ea2979:220df476-2183-473d-9737-283aa7893e11", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}