{"guid": "26211c60-ac86-4d3e-a546-8b983400a0ba:367baa35-62f6-4b2a-b8d2-b03c003a6cf7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1510217921.1", "spisova_znacka": "6Co/163/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/163/2012 z 28. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2013, sp. zn. 6Co/163/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1510217921.1", "identifikacne_cislo": "1510217921", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2013-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/258#paragraf-4", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/367baa35-62f6-4b2a-b8d2-b03c003a6cf7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510217921.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1510217921.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1510217921.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/163/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510217921
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510217921.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava,
zast. advokátom JUDr. Marekom Czompolym, Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: Y. W., X. X. Č..
XXX, o zaplatenie 1.203,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 18. januára 2012, č. k. 39C/309/2011-61, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec mu             v r a c i a  na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia istiny 1.203,28 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.141,98 eur od 1.7.2009 do
zaplatenia a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že žalovaná prostredníctvom predajcu DATART
MEGASTORE, s.r.o., Bratislava požiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru  na nákup spotrebného
tovaru formou klasického úveru. Výška úveru mala predstavovať sumu 14.981,- Sk (497,28 eur) a
žalovaná ju mala splatiť v 19-tich mesačných splátkach po 811,- Sk (26,92 eur), pri cene úveru
428,- Sk (14,21 eur), spolu 15.409,- Sk (511,49 eur) počnúc 15.1.2006, vždy k 15. dňu kalendárneho
mesiaca prevodom z bežného účtu. Žalobca za zmluvu o spotrebiteľskom úvere pritom považoval listinu
podpísanú obomi stranami dňa 16.12.2005 a označenú ako „ŽIADOSŤ / ZMLUVA O POSKYTNUTÍ
SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU (Návrh na uzavretie zmluvy v zmysle    § 43a Obč. zákonníka v platnom
znení)“ a opatrenú číslom XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej text na jej lícnej strane sa delí na časti A)
až F). Žalobca si v prejednávanej veci uplatňuje nároky len z časti C) listiny, z ktorej predtlačeného
textu vyplýva, že podpísaním tlačiva žalovaná požiadala, aby ju žalobca zaradil do zoznamu žiadateľov
o poskytnutie úverového rámca, poskytol jej úverový rámec vo výške 20 000 Sk a vydal úverovú
kartu na meno. Tento právny vzťah súd prvého stupňa v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.
z. posudzoval podľa predpisov platných v čase, kedy mala byť zmluva uzavretá, t. j. podľa znenia
zák. č. 258/2001 Z. z. účinného do 30.6.2006. Vzhľadom na predmet konania sa pritom zaoberal len
časťou C) listiny a v zmysle § 275 ods. 1 Obch. zák. túto posudzoval samostatne. Predovšetkým sa
zameral na otázku, či je možné listinu datovanú na 16.12.2005 považovať za zmluvu o revolvingovom
úvere. Z obsahu predmetnej listiny č. XXXXXXXXXXXXXXX mal súd prvého stupňa za nesporné, že
účastníci mienili uzatvoriť predovšetkým zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rozsahu, uvedenom v časti
B), označenej ako klasický úver, ktorej predmetom bol úver vo výške 14.981-Sk na financovanie kúpy
tovaru od DATART MEGASTORE s.r.o. Podpísaním tejto listiny žalovaná (vedome alebo nevedome)
zároveň požiadala v predtlačenej časti C) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového
rámca. Samotnú listinu však podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ani za zmluvu o revolvingovom úvere, nakoľko z tlačiva je zrejmé, že ide
len o návrh žalovanej na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie žalobca potvrdil odtlačkom pečiatky a
podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Zmluva samotná mala podľa bodu IV.-1.-1. VÚP vzniknúť



až prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti adresovaného
klientovi. Skutočné poskytnutie úverového rámca žalovanej záviselo jedine od rozhodnutia žalobcu po
vyhodnotení priebehu splácania klasického úveru a podpísaním tlačiva sa žalobca ešte nezaviazal
k jeho poskytnutiu ani návrh zmluvy neprijal. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že podľa
výpisu z účtu nie je možné zistiť, či bola žalovanej vôbec vystavená úverová karta a žalobca v konaní
nepreukázal ani jej doručenie žalovanej a rovnako tak ani doručenie zásielky obsahujúcej PIN kód k
úverovej karte, ktorá mala byť žalovanej doručená doporučene do vlastných rúk. Žalobca síce do spisu
založil listinu, s ktorou mala byť úverová karta „Medzinárodná karta Cetelem MasterCard“ doručená
žalovanej, obyčajnou poštou, avšak na adresu, ktorá nie je adresou žalovanej uvedenou na žiadosti a
podľa zistenia z Centrálnej evidencie obyvateľstva, nie je ani adresou trvalého pobytu žalovanej. Súd
prvého stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že aj uzatváranie
obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami § 43 až § 47 Obč. zák. Poznamenal, že vo všeobecnosti
prijatie návrhu nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení s § 43c ods.
1 Obč. zák.) resp. v zmysle § 275 ods. 4 Obch. zák. možno vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie
zmluvy reálnym plnením. Týmto spôsobom však môže vzniknúť len taká zmluva, pre platnosť ktorej sa
nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou § 46 ods. 2 Obč. zák. predpisuje
nie len písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, i keď prejavy účastníkov nemusia
byť na tej istej listine. Súd prvého stupňa poukázal aj na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Platne by preto
podľa súdu prvého stupňa mohla vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie žalobca
prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil žalovanej. Akceptovanie návrhu reálnym plnením
nepovažoval za postačujúce. Žalobca oznámenie o prijatí návrhu zmluvy s dokladom o jeho doručení
žalovanej súdu prvého stupňa nepredložil a uviedol, že takéto doklady uschováva len jeden rok. Za dôkaz
preukazujúci vznik zmluvy považoval žalobca skutočnosť, že žalovaná mala k dispozícii úverovú kartu
(zasielanú obyčajnou poštou), prostredníctvom ktorej finančné prostriedky čerpala a splátky uhrádzala
na určené číslo úverového účtu pod prideleným variabilným symbolom. Žalobca podľa súdu prvého
stupňa nepreukázal ani kedy žalovanej úverový rámec poskytol a vzhľadom na začiatok čerpania
úverových prostriedkov (6.4.2006 podľa výpisu z účtu klienta) sa tak dňa 16.12.2005, ktorý dátum
žalobca označil za vznik zmluvy, stať nemohlo. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy podľa
názoru súdu prvého stupňa možno skutočnosť, že žalovaná mala k dispozícii úverovú kartu, úver čerpala
a čiastočne splácala, považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však
za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že ani v prípade, ak by sa
žalobcovi podarilo preukázať, že návrh zmluvy písomne akceptoval, nebolo by možné jeho návrhu
vyhovieť. Mal za to, že žalobca by nebol oprávnený požadovať žiadne poplatky a náklady, či zmluvné
pokuty uvedené vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko tieto sa
nestali súčasťou návrhu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže v časti C) nie je na nich ani len odkaz (§
273 ods. 1 v spojení  s § 263 ods. 1 ObchZ) a podľa predtlače mali byť len súčasťou zmluvy uzavretej
podľa časti B) formulára, pričom oba právne úkony sa v zmysle § 275 ods. 1 Obch. zák. posudzujú
samostatne. Zo zmluvy by tak žalovanej vyplynul len záväzok splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca s termínom splatnosti 10. deň v
mesiaci. Navyše  vzhľadom na skutočnosť, že skutočná výška úverového rámca priamo zo žiadosti
nevyplýva a určiť ju mal až žalobca v akcepte zmluvy, súd prvého stupňa považoval návrh v podstatnej
časti zmluvy za neurčitý a skutočnú výšku úverového rámca za spornú, lebo žalobca v návrhu uviedol
rámec vo výške 39.164,- Sk, ale predpis mesačných splátok vychádzal z úverového rámca 20.000 Sk.
Nedostatočne určito bola v tlačive uvedená aj výška mesačného úroku a poplatku (bod C1), ktorá má
v podstate len informatívny charakter o tom, aké sadzby boli platné ku dňu podpísania žiadosti. Taktiež
nejasné podľa súdu prvého stupňa ostali aj otázky, čo je základom pre výpočet úroku z úveru, aká čiastka
z mesačnej splátky pripadá na istinu, aká na úroky, či je v splátke zahrnutý aj poplatok a nevyriešený by
bol aj moment, od ktorého žalovanej vznikla povinnosť úver splácať a pod.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu
o revolvingovom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, bolo podľa súdu prvého stupňa
potrebné žalobcom uplatnený nárok posúdiť podľa § 457 Obč. zák., v zmysle ktorého ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej



dostal. Žalobca v konaní výpisom z úverového účtu č. XXXXXXXXXXXXXXX preukazoval, že žalovaná
prostredníctvom úverovej karty vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.584,71 eur, ktorú ako
sumu prijatú na základe neplatnej zmluvy, by bola povinná žalobcovi vydať a žalobca by bol povinný vrátiť
žalovanej  1.502,05 eur,  ktoré mu žalovaná podľa písomného potvrdenia žalobcu zaplatila ako splátky
úveru. Zo žaloby však vyplýva, že žalobca sumu zaplatenú žalovanou odpočítal od svojej pohľadávky, a
teda vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej sa kryjú, započítaním zanikli (§ 580 Obč. zák.). K úhrade by
tak ostala len pohľadávka žalobcu vo výške 82,66 eur. Súd prvého stupňa však na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca hodnoverne nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalovaná mala
k dispozícii úverovú kartu, z ktorej čerpala (vo výpise z účtu klienta uvádza dvoch držiteľov úverovej karty,
žalovanú a v žiadosti uvedeného partnera) ako ani to, že splátky uhrádzala žalovaná na určené číslo
úverového účtu (splátky úveru boli vykonávané zloženkou, len dňa 28.9.2007 bola platba vykonaná na
pobočke v Bratislave, žalobca však doklad o osobnej platbe žalovanou na pobočke žalobcu v Bratislave
do spisu nezaložil). S prihliadnutím na skutočnosť, že účet klienta bol vedený u žalobcu, nie je podľa
názoru súdu prvého stupňa možné ani jednoznačne stanoviť, že poskytnuté peňažné prostriedky na
tomto účte čerpala žalovaná a že ich aj osobne splácala. V konaní teda nebolo preukázané, že zo strany
žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, a preto súd prvého stupňa žalobu v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní úspešnej žalovanej
však náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Vo vzťahu k preukázaniu uzavretia úverovej zmluvy žalobca uviedol, že potvrdenie
o prijatí návrhu v zmysle bodu IV.-1.-1. VÚP s oznámením výšky schváleného úverového rámca,
maximálnou výškou úverového rámca, variabilným symbolom a číslom účtu, na ktorý je potrebné
uskutočňovať úhrady, zaslal klientom spolu s úverovou kartou formou obyčajnej listovej zásielky.
Podotkol, že akceptáciu návrhu zmluvy predložil súdu prvého stupňa spolu s podaním zo dňa
17.12.2011označeným ako „Ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní“. Zároveň dodal, že PIN
nevyhnutný pre použitie karty doručuje klientom formou doporučenej listovej zásielky určenej do
vlastných rúk, avšak doručenky archivuje po dobu 6 mesiacov, preto ich v konaní nemôže predložiť.
V tejto súvislosti ale poukázal na skutočnosť, že žalovaná uskutočňovala úhrady poskytnutého
revolvingového úveru v súlade s úverovou zmluvou a všeobecnými úverovými podmienkami, čo
podporuje záver o tom, že jej bola riadne doručená úverová karta, PIN potrebný na jej použitie
a že žalovanej bolo riadne oznámené prijatie návrhu, výška schváleného úverového rámca ako aj
variabilný symbol a číslo účtu, na ktorý je potrebné uskutočňovať úhrady, inak by ich žalovaná
nemohla uhrádzať. Záver o riadnej informovanosti žalovanej o schválení úveru ako aj aktuálnej
výške dlžnej sumy na úverovom účte podľa žalobcu podporuje aj potvrdenie o prijatých splátkach,
z ktorého je zrejmé, že žalovaná pred odstúpením od úverovej zmluvy uskutočnila úhrady, ktoré
plne korešpondujú s výškou predpísaných splátok na výpise z úverového účtu žalovanej. Žalobca
poukázal aj na skutočnosť, že podpísaním žiadosti o poskytnutie úverového rámca nevznikajú klientovi
automaticky žiadne peňažné záväzky z revolvingového úveru a povinnosť splácať úver vzniká v
súlade s bodom IV.-1.-2. VÚP až okamihom aspoň čiastočného čerpania peňažných prostriedkov z
poskytnutého úverového rámca, pričom čerpanie je závislé výlučne od vôle klienta a žalobca mu ho
nijako nevnucuje. K preukázaniu spôsobu čerpania revolvingového úveru žalovanou žalobca uviedol,
že táto čerpala peňažné prostriedky z poskytnutého úverového rámca prostredníctvom úverovej karty
v súlade s bodom IV.-2.-1. VÚP platbami za tovar a služby vo vybraných obchodných miestach a
výbermi v hotovosti z bankomatov resp. v pobočkách bánk, pričom dátum a výška jednotlivých čerpaní je
zrejmá z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Ďalej uviedol, že zúčtovanie
čerpaných prostriedkov zabezpečujú banky, ktoré po umožnení uskutočnenia platby klientom žalobcu
úverovou kartou resp. výberu hotovosti z bankomatu následne cestou prepojených informačných
systémov účtujú takto poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi a tento dlh voči bankám vyrovná.
Doklad o vyrovnaní dlhu voči bankám žalobca v konaní nepredložil, nakoľko z prevodného príkazu by
bol zrejmý len celkový objem peňažných prostriedkov, ktoré žalobca odfinancoval tej ktorej banke za
ten ktorý deň, ale nie je z neho zrejmé, čerpania akých klientov sa vyrovnávanie dlhu týka, pretože
tieto informácie sa medzi žalobcom a bankami vymieňajú len elektronickou poštou na úrovni prepojenia



informačných systémov. Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná čerpanie
peňažných prostriedkov z úverového rámca žiadnym spôsobom nespochybnila a nerozporovala. Ako
vyplýva z predloženého potvrdenia o prijatých splátkach a výpisu z úverového účtu žalovanej, riadila sa
úverovou zmluvou a plnila z nej vyplývajúce platobné povinnosti. Žalobca vo svojom odvolaní zároveň
zastával názor, že je potrebné prihliadnuť aj na ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V závere odvolania žalobca vyslovil presvedčenie o tom, že v konaní
pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku, riadne označil a
založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen
svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ale aj povinnosť
tvrdenia vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a ním predložené listiny sú plnohodnotnými dôkazmi
podporujúcimi jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Vytýkal súdu prvého stupňa pochybenie, keď za situácie,
že žalobca v konaní uvádza tvrdenia na preukázanie svojich nárokov a predkladá dôkazy na ich podporu
a žalovaná zostáva pasívna a s uplatneným nárokom nevyslovuje žiaden nesúhlas, predložené dôkazy
a tvrdenia žalobcu považoval za nedostatočné resp. ich nesprávne vyhodnotil a dospel tak k záveru,
ktorý je výrazne v prospech žalovaného a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žalovaná prostredníctvom formulára
žalobcu označeného ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 261038490662330 zo
dňa 16.12.2005 prehlásila, že má záujem o nákup špecifikovaného tovaru (televízora) od predajcu,
obchodnej spoločnosti DATART MEGASTORE, s.r.o., ako aj, že sa oboznámila so Všeobecnými
podmienkami žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a súhlasí s nimi bez výhrady. Zároveň
žiadala žalobcu o poskytnutie úveru na nákup uvedeného tovaru, a to uhradením financovanej sumy
priamo na účet predajcu na základe žalovanou a predajcom podpísanej žiadosti o financovanie. Do
tejto žiadosti/zmluvy bola vsunutá aj žalobcom vopred naformulovaná časť C) Úverová karta ako
žiadosť žalovanej o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie
úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty na jej meno. Medzi účastníkmi
konania teda ide o právny vzťah založený na základe spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca, ktorý má
v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pritom vystupuje v
postavení dodávateľa a žalovaná, ktorá nemala možnosť reálne ovplyvniť obsah žalobcom vopred
pripravenej formulárovej zmluvy, v postavení spotrebiteľa. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje
svoje nároky práve na základe časti C) žiadosti/zmluvy (zmluvy o revolvingovom úvere). Odvolací súd
sa však stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že časť C) predmetnej žiadosti/zmluvy samú
osebe nemožno považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Na platné uzavretie tejto zmluvy totiž
nepostačuje len podpísanie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na nákup konkrétneho tovaru,
do ktorej bola vsunutá žalobcom vopred naformulovaná žiadosť žalovanej o poskytnutie úverového
rámca a následné zaslanie úverovej karty žalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod
IV.-1.-1. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru uvedených na rube
Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorého žalobca v prípade prijatia návrhu
len zaradí klienta medzi žiadateľov a klientovi poskytne úverový rámec a úverovú kartu až po posúdení
údajov zo Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a priebehu splácania klasického úveru.
Sám žalobca za prijatie návrhu podľa časti C) žiadosti/zmluvy, a teda aj za okamih vzniku zmluvy o
úverovom rámci (zmluvy o revolvingovom úvere), považuje až odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a
poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi.  V zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý v čase podpísania predmetnej žiadosti/zmluvy upravoval problematiku
spotrebiteľských úverov, pritom zmluva o spotrebiteľskom úvere obligatórne musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Na platné uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere preto nepostačuje
samotné plnenie zo strany žalobcu na základe písomného návrhu žalovanej a rovnako tak riadne
uzavretie zmluvy nepreukazuje ani žalobcom tvrdené splácanie poskytnutých finančných prostriedkov
žalobcovi. Odvolací súd preto odvolacie námietky žalobcu v tomto smere považoval za nedôvodné.
Je pravdou, že žalobca s podaním zo dňa 17.12.2011 označeným ako „Ospravedlnenie neprítomnosti
na pojednávaní“ predložil súdu prvého stupňa aj fotokópiu listiny zo dňa 6.4.2006, ktorou žalovanej
oznámil poskytnutie medzinárodnej Kreditnej karty S. T. s aktuálnym úverovým rámcom 20.000,- Sk.



Avšak z tejto listiny nevyplýva, že by bola žalovanej aj skutočne odoslaná, a teda že by došlo k platnému
uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001
Z. z. v spojení s bodom IV.-1.-1. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru. Navyše odvolací súd poznamenáva, že žalobca uvedenú listinu adresoval žalovanej na adresu
R. X, X.. V žiadosti/zmluve bola však ako adresa bydliska žalovanej uvedená adresa X. Č.. XXX a aj
z Registra obyvateľov SR vyplýva, že na tejto adrese má žalovaná trvalý pobyt, kým z adresy R. X, X.
sa súdne zásielky vracali s odôvodnením, že adresát je neznámy. V prejednávanej veci teda zostala
spornou otázka, či žalovanej bolo doručené oznámenie o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca.
Keďže žalobca túto listinu doručoval len obyčajnou poštou, a preto nemôže predložiť žiaden doklad o
jej odoslaní, túto skutočnosť môže objasniť jedine žalovaná, ktorá sa však doposiaľ v konaní žiadnym
spôsobom nevyjadrila a ani nebola súdom prvého stupňa vypočutá. Odvolací súd preto dospel k záveru,
že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa  § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je
podľa § 226 O.s.p. viazaný. Súd prvého stupňa bude musieť v prvom rade vypočuť žalovanú, a to
cestou Okresného súdu O., keďže žalovaná má trvalý pobyt v obvode tohto súdu na adrese X. Č..
XXX, C. V.. Konkrétne bude potrebné vypočuť žalovanú k skutočnostiam ohľadom doručenia oznámenie
o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca ako aj ohľadom čerpania finančných prostriedkov
prostredníctvom úverovej karty. Následne súd prvého stupňa v prejednávanej veci opätovne rozhodne.
V prípade, že vypočutie žalovanej nebude objektívne možné, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že vzhľadom na vyššie uvedené sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca doposiaľ
nepreukázal, že by žalovanej odoslal písomné oznámenie predstavujúce akceptáciu návrhu žiadosti/
zmluvy žalovanej žalobcom, a tým neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že medzi
účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere ako ani
ohľadom skutočnosti, že žalovanej zaslal úverovú kartu a že žalovaná z nej aj skutočne čerpala peňažné
prostriedky, resp. kto mu poskytnuté peňažné prostriedky reálne splácal v splátkach. Ak teda v ďalšom
konaní nebude preukázané niečo iné, súd prvého stupňa bude musieť vo veci opätovne rozhodnúť v
týchto intenciách.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/309/2011", "guid": "d551f4ab-eb48-4dd7-b2ce-0f1a3f0fdff0:3633783a-ff3e-4ff9-a747-6eeb36a29ea5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}