{"guid": "2620e93e-c2e9-40e7-b0de-a2664ed23bfa:cf504e9c-62de-4e90-8fc4-10803cdaa1c3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815206464.1", "spisova_znacka": "16CoE/161/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/161/2015 z 15. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 15. februára 2016, sp. zn. 16CoE/161/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3815206464.1", "identifikacne_cislo": "3815206464", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2016-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf504e9c-62de-4e90-8fc4-10803cdaa1c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815206464.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815206464.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815206464.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/161/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206464
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815206464.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. B. S., PhD., advokátkou,
so sídlom O., Q. XX, proti povinnému: B. Q., bytom V., I. O. XX/X, štátny občan Slovenskej republiky,
o vymoženie 266,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 8. júna 2015, č. k. 9Er/1246/2015 - 10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, ktoré rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa
30.03.2015, domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 266,11 Eur s
príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. WHB0110373,
vydaný dňa 27.08.2010 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
29.09.2010 a vykonateľnosť dňa 03.10.2010. Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. dňa
29.04.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal
súd prvého stupňa preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 15Er/148/2011 (EX 81/2011) v
prospech oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:
36 432 105, proti povinnému: B. Q., bytom I. O. XX/X, XXX XX V., bolo zastavené uznesením
Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/148/2011 - 43 zo dňa 06.03.2013 podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku po tom, ako Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er/148/2011 - 12 zo dňa 08.02.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených
zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
4CoE/334/2011 - 21 zo dňa 26.07.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011. Súd prvého stupňa
poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní
je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. WHB0110373, vydaný dňa 27.08.2010.
Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č. k. 15Er/148/2011 - 12 zo dňa 08.02.2011 okrem iného
uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným,
na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná
individuálne a považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto
dôvodu za absolútne neplatnú. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp.
zn. 15Er/148/2011 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie
a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného
voči povinnému. Súd prvého stupňa následne dôvodil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei
iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky
konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne



rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o
ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu
konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej
veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa dospel k záveru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/
a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak,
že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na
to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá
námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca
v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by
bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania súd nie
je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o
udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd nerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a exekučný súd uprel oprávnenému právo
byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek
2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012. Zároveň oprávnený citoval z odôvodnenia rozhodnutí Krajského súdu v
Bratislave č. k. 18CoE/633/2011 - 25 zo dňa 26.06.2012 a č. k. 18CoE/635/2011 - 36 zo dňa 30.11.2012.
Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania,
keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 23/2013 a sp. zn. III. ÚS 153/07. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím
postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na poklade podaného odvolania vec preskúmal podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom,
doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi dňa 30.03.2015, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 266,11 Eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 27.08.2010, sp. zn.
WHB0110373, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.09.2010 a
vykonateľnosť dňa 03.10.2010.



Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 15Er/148/2011 vyplýva, že oprávnený
sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zo dňa 27.08.2010, sp. zn. WHB0110373, domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie 266,11 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 14.12.2010. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č. k.
15Er/148/2011 - 12 zo dňa 8. februára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/334/2011 - 21 zo dňa 26. júla 2011. Na dovolanie
oprávneného, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Cdo 73/2012 zo dňa 5. decembra
2012 dovolanie oprávneného odmietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
dovolacieho konania. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 15Er/148/2011 - 43 zo dňa 6. marca
2013 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.03.2013.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže  Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania



žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní Okresný súd Prievidza ako súd prvého stupňa uznesením
č. k. 15Er/148/2011 - 12 zo dňa 8. februára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že
neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/334/2011 - 21 zo dňa 26. júla 2011. Súd prvého stupňa potom uznesením č.
k. 15Er/148/2011 - 43 zo dňa 6. marca 2013 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
právoplatne zastavil.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvody pre ktoré došlo v
exekučnej veci pod sp. zn. 15Er/148/2011 k právoplatnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôžu byť nijako konvalidované, či reparované.
Nevyhnutným následkom rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo potom zastavenie exekučného konania. Skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zostali nezmenené a
uvedené právoplatné uznesenie je pre súd, ako aj pre účastníkov konania, záväzný. Predmetné
uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/148/2011 - 12 zo dňa 8. februára 2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/334/2011 - 21 zo dňa 26. júla 2011 tak pre toto
exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi totožnými účastníkmi, na podklade totožného exekučného
titulu a pre vymoženie rovnakej pohľadávky oprávneného, predstavuje prekážku veci rozhodnutej.
Pokiaľ v totožnej, už právoplatne rozhodnutej veci, podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre
existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa
v preskúmavanom rozhodnutí.

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a
právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto možnosť
aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/1246/2015", "guid": "162825a1-8ebe-42bf-9a8f-4d612d8b6be2:29ddab2d-2096-4038-8eb6-cf57e2ccabf1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2057, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "01cdae48-b888-425d-a14a-9896f8966795:402834d5-508d-4341-bd70-958039c59e86", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/148/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/148/2011 z 6. 3. 2013", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2013-03-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/01cdae48-b888-425d-a14a-9896f8966795:402834d5-508d-4341-bd70-958039c59e86"}], "citovane_v": []}