Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/15/2013 z 29. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. januára 2013, sp. zn. 6Co/15/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7911212296.1
Krajský súd Košice | 6Co/15/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7911212296.1 | 2013-01-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1dfd013-c6aa-423c-8af0-9c116a216c39
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7911212296.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911212296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7911212296.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: I. D., T.. XX. B. XXXX, H. D. G. T. I., R. XX/XXX,
proti odporcovi: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56 (predtým Trnavská
cesta 50/B), IČO: 35 838 825, o obnovu konania vo veci Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 10C/82/2004,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov, zo dňa 15. novembra 2012, č. k.
14C/138/2011-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

N e p r i z n á v a    účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd alebo súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 15.
novembra 2012, č. k. 14C/138/2011-41, zamietol návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 10C/82/2004
Okresného súdu Trebišov. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/82/2004 zistil, že
Okresný súd Trebišov rozhodol v predmetnej veci rozsudkom zo dňa 18. októbra 2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 7. júla 2005. Návrh na obnovu konania bol doručený do podateľne Okresného súdu
Trebišov dňa 22. augusta 2011, t.j. po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Trebišov sp. zn. 10C/82/2004. Po citácii § 230 ods. 1 O.s.p. súd konštatoval, že návrh na obnovu konania
bol podaný po lehote stanovenej zákonom, a preto návrh na obnovu konania v celom rozsahu zamietol.
Poznamenal, že v danom spore nejde o prípad podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Výrok o trovách
konania odôvodnil súd odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Neuviedol odvolací návrh, ale z
obsahu odvolania možno vyvodiť, že navrhuje zmeniť napadnuté uznesenie a povoliť obnovu konania
vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/82/2004. Konštatoval, že v zákonnej lehote nemohol
uplatniť obnovu konania, lebo nemá právnické vzdelanie a na zaplatenie advokáta nemal financie, lebo
jeho starobný dôchodok je 281,20 eur. Na základe nespravodlivých a zlých súdnych rozhodnutí je on
a celá jeho rodina na okraji spoločnosti. Vyčítal súdu, že v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn.
10C/82/2004 neúplne zistil skutkový stav, lebo nezabezpečil navrhnuté dôkazy odporcom v 1. a 2.
rade, aby navrhovateľ preukázal, že jeho nárok je dôvodný. Uviedol, že okresný súd pochybil, keď v
pôvodnom konaní od navrhovateľa (GENERAL FACTORING, a.s.) nevyžiadal predloženie dôkazov na
svoje tvrdenia. Tvrdil, že po nahliadnutí do spisu sú dokázateľné protirečenia súdu, a preto je podľa
neho potrebná obnova konania, lebo boli porušené jeho základné práva na spravodlivé súdne konanie
a právo na účinný opravný prostriedok.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.



Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe podaného odvolania prejednal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa na obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn. 10C/82/2004 zamietnutý, je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Stručné, no presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K dôvodom, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie okresného súdu, odvolací súd s prihliadnutím na
dôvody odvolania navrhovateľa uvádza toto:

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu.

Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto
obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť.

Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy
obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh
na obnovu konania podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p.

Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť, ani skrátiť.

Pre konanie o obnove platia primerané ustanovenia o konaní v prvom stupni (§ 232 ods. 2 O.s.p.).

Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1
O.s.p.).

Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto,
kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie (§
234 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bol podaný návrh na
obnovu konania po uplynutí nielen subjektívnej trojmesačnej lehote, ale aj po uplynutí zákonnej trojročnej
objektívnej lehote, ktorá v danom prípade začala plynúť dňom 7. júla 2005 a uplynula dňa 7. júla 2008.

Vzhľadom na to, že uvedená lehota je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť, neostala odvolaciemu
súdu iná možnosť len potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh na obnovu konania
zamietnutý ako oneskorený.

Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že v danom prípade nešlo o aplikáciu § 230 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v



a) § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo, a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c/, (že bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu),

d)  § 228 ods. 1 písm. d/, (Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval alebo dospel vo svojom
rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným finančným zadosťučinením),

e)  § 228 ods. 1 písm. e/ (je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo
iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Na adresu navrhovateľa odvolací súd iba poznamenáva, že navrátenie lehoty na obnovu konania nie
je prípustné (viď § 230 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol aj vo výroku o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v napadnutom uznesení, odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí. Odporca mal úspech v odvolacom konaní, ale nepodal návrh na priznanie trov konania (§ 151
O.s.p.), a preto odvolací súd rozhodol tak, nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.