{"guid": "26176683-ada9-4d7a-8260-88d57e138aa4:7dccd5f2-dc77-410a-bddb-c027b75c7f3d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7012201230.2", "spisova_znacka": "7S/196/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/196/2012 z 3. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 3. septembra 2013, sp. zn. 7S/196/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012201230.2", "identifikacne_cislo": "7012201230", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2013-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dccd5f2-dc77-410a-bddb-c027b75c7f3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201230.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201230.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201230.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/196/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201230
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201230.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov senátu
JUDr. Jozefa Kuruca, JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., so sídlom
Slovenskej jednoty 13, Košice, práv. zástúpeného JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom
Moldavská 8, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/553074-1127078/2012/13389 zo dňa 21. augusta
2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. 695/231/88848/11/FrnM zo dňa 21.10.2011, ako
aj rozhodnutie žalovaného č. 1020503/1/553074-1127078/2012/13389 zo dňa 21. augusta 2012, podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu sumu 407,55 Eur na účet
právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Aleny Rudohradskej, advokátky so sídlom na Moldavskej číslo 8,
Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v
znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z., ďalej zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), v súlade  s § 48 ods. 5 zákona o správe
daní a poplatkov, v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.)
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I vo veci vydaného dodatočného platobného výmeru č.
695/231/88848/11FrnM zo dňa 21.10.2011, ktorý bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o
správe daní a poplatkov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 27.099,79 Eur za zdaňovacie
obdobie december 2009.

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) podrobne v odvolacích dôvodoch uviedol
skutočnosti týkajúce sa ustanovení § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní a poplatkov (zákon č. 511/1992
Zb.). Poukázal na nesplnenie ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na
článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vytýkal správcovi dane, že konateľ spoločnosti ZEMPLÍN
MARKET s.r.o. nemal možnosť zákonným spôsobom sa vyjadriť k dôkazom, ktoré boli napadnuté v
odvolacích dôvodoch s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní a poplatkov
(ide o výpoveď svedka H.. Y. S., konateľa spoločnosti FK Finance s.r.o. na dožiadanie Daňového úradu
Košice I, ktorý dožiadal Daňový úrad Bratislava I o preverenie sprostredkovania predaja OC Zemplín
prostredníctvom daňového subjektu FK Finance s.r.o. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací správny
orgán uviedol, že okrem iného bola vykonaná daňová kontrola aj za zdaňovacie obdobie december
2009 u daňového subjektu - žalobcu. Daňová kontrola u žalobcu bola ukončená 17.10.2011 a uvedený



protokol bol podkladom pre vydanie napadnutého dodatočného platobného výmeru, ktorým sa za
zdaňovacie obdobie december 2009 určila dodatočne daňová povinnosť pre žalobcu v sume 27.058,80
Eur. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení §
49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len zákon o DPH). Z dôkazných prostriedkov vyplynulo, že bola sporná faktúra č. XXXXXXX
zo dňa 8.12.2009, ktorým dodávateľ REVANGE SERVIS s.r.o. v Košiciach fakturovalo pre žalobcu
služby (doplatok  provízie za súčinnosť pri odpredaji OC Zemplín v Michalovciach). Sporná faktúra za
predmetné zdaňovacie obdobie (december 2009) nadväzovala na faktúru X X XXXX zo dňa 16.4.2009,
ktorým dodávateľ REVANGE SERVIS s.r.o. za sprostredkovanie predaja OC Zemplín Michalovce podľa
mandátnej zmluvy o spoločnom postupe pri predaji obchodného centra Zemplín zo dňa 1.7.2008 uplatnil
odpočet dane v zdaňovacom období apríl 2009. Z tejto transakcie si platiteľ (ZEMPÍN  MARKET) s.r.o.
uplatnil odpočet dane v uvedenom období, apríl 2009. Je možné konštatovať, že v kontrolovanom
zdaňovacom období daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET s.r.o. si uplatňoval neúspešne s kupujúcimi
sprostredkovanie predaja OC Zemplín v Michalovciach, avšak o uvedených skutočnostiach neboli
vyhotovené žiadne zápisy. V poslednej fáze sa uskutočnil predaj predmetného obchodného centra v
prospech spoločnosti UniCredit Leasing  a ostatných sprostredkovateľov daňový subjekt konkrétne
uviesť nevedel. Pokiaľ išlo o dodávateľa zo spornej faktúry za zdaňovacie obdobie december 2009
od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o., uvedené sprostredkovateľské činnosti boli uskutočňované
telefonicky a písomne a preto žiadne písomné dôkazy, ani na základe výsluchu svedkov, ktoré boli v
rozsiahlom prevedení uskutočnené aj s ostatnými obchodnými spoločnosťami daňový subjekt uviesť
nevedel. Do obchodných transakcií bol implementovaný aj iný subjekt - VEFRA s.r.o. na základe zistenia
správcu dane prostredníctvom Úradu boja proti korupcii so sídlom na Rastislavovej 69, Košice. Išlo o
preverovanie faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 7.10.2009, ktorým sa fakturovali určité technické výpomoci,
teda asistenčné služby pri odpredaji OC Zemplín v Michalovciach. Uvedený subjekt tiež si nárokoval
províziu za sprostredkovateľské služby vo výške 5,75 % z celkovo zaplatenej kúpnopredajnej ceny,
uvedené však nie je predmetom konania. Je potrebné zdôrazniť, že všetky preverované subjekty, ktoré
sú uvádzané v dôvodoch napadnutého rozhodnutia si faktúry, ktoré boli predmetom kontroly zaúčtovali
do evidencie dane z pridanej hodnoty tak, ako je uvedené v zápisniciach o preverovaní zdaniteľných
plnení, resp. na základe dožiadaní správcu dane u príslušných obchodných spoločností (REVANGE
SERVIS s.r.o, ZEMPLÍN MARKET s.r.o., VEFRA s.r.o. a iné).

Správca dane zistil, že na základe dokladov predložených daňovým subjektom ZEMPLÍN MARKET
s.r.o. OC Zemplín bol predaný spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. v Bratislave podľa
leasingovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 14.4.2009. Preveroval sprostredkovanie a predaj OC Zemplín u
daňového subjektu UniCredit Leasing Real Estate s.r.o., ktorá OC Zemplín kúpila, resp. prefinancovala
a zistil, že predaj OC Zemplín sprostredkovala spoločnosť FK Finance s.r.o.. Z e-mailovej komunikácie
UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. vyplýva, že komunikoval s FK Finance v dňoch 20.10.2008,
24.11.2008, 12.3.2009. Táto komunikácia sa týkala činnosti spojených s predajom OC Zemplín a
súčasne obsahovala aj preposielanie zoznamov nájomcov OC Zemplín, ponuku na kúpu OC Zemplín a
súvisiace dokumenty. Z tejto reálnej komunikácie vyplynulo, že v skutočnosti sprostredkovanie predaja
OC Zemplín v Michalovciach bolo uskutočnené FK Finance s.r.o.

Správca dane porovnaním faktúr za sprostredkovanie predaja OC Zemplín, vystavených spoločnosťami
FK Finance s.r.o. a REVANGE SERVIS s.r.o. zistil, že spoločnosť FK Finance s.r.o. vystavila faktúru
na sumu 91.255,15 Eur s DPH. Spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. vystavila dve faktúry na celkovú
sumu 951 660,85 Eur s DPH. Uviedol ďalej, že prvé telefonické kontakty sa uskutočnili v júli 2008
na úrovni obidvoch konateľov spoločnosti FK Finance s.r.o. a žalobcu na základe mandátnej zmluvy
zo dňa 12.8.2008. Prvotnou požiadavkou daňového subjektu ZEMPLÍN MARKET s.r.o. bolo vyhľadať
financujúcu banku alebo leasingovú spoločnosť na refinancovanie OC Zemplín. Z mailovej komunikácie
medzi spoločnosťou FK Finance s.r.o. a platiteľom ZEMPLÍN MARKET s.r.o. sa nachádzal e-mail zo
dňa 11.3.2008, v ktorom vyjadrili konatelia daňového subjektu ZEMPLÍN MARKET s.r.o. na základe
dopytu FK Finance s.r.o. súhlas s poskytovaním informácií investorom. Z uvedeného vyplýva, že ku
kontaktu spoločnosti FK Finance s.r.o. a ZEMPLÍN MARKET s.r.o. došlo skôr ako bolo realizované
prvé osobné stretnutie a preto správca dane konštatoval, že už v marci 2008  žalobca vedel, že
sprostredkovanie predaja OC Zemplín zrealizuje spoločnosť FK Finance s.r.o. Spoločnosť FK Finance
s.r.o. odprezentovala možnosť spätného odkupu leasingu spoločnosti UniCredit Leasing Real Estate,
s.r.o. v októbri 2008 a informovala spoločnosť ZEMPLÍN MARKET s.r.o. o potenciálnej leasingovej
spoločnosti v novembri 2008. Spoločnosť ZEMPLÍN MARKET s.r.o. sa rozhodla pre UniCredit Leasing



Real Estate s.r.o. Uvedené dôkazy správca dane považoval za hodnoverné a dostatočne odzrkadľovali
reálny proces samotného sprostredkovania.

Správca dane z bankových účtov, ktoré mu poslal Úrad boja proti korupcii zistil, že časť finančných
prostriedkov, ktoré boli poukázané z bankového účtu spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. na bankový
účet spoločnosti VEFRA s.r.o. ako úhrada predmetnej faktúry bola v ten istý deň, kedy boli poukázané
na účet spoločnosti VEFRA s.r.o. aj z účtu spoločnosti VEFRA s.r.o. vybrané v hotovosti, časť bola
poukázaná na osobný účet vtedajšieho konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., a časť na účet X. O.,
vtedajšieho konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o.

Správca dane ďalej poukázal na zmluvu zo dňa 1.12.2008, ktorou dodávateľ REVANGE SERVIS s.r.o.
nemal právo preniesť svoje povinnosti voči daňovému subjektu ZEMPLÍN MARKET s.r.o. na spoločnosť
VEFRA s.r.o.

Daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET s.r.o. nepredložil správcovi dane žiadny dôkaz o tom, ktorý by
preukazoval sprostredkovanie predaja OC Zemplín spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o.

Vzhľadom na to, že faktúra č. XXXXXXX zo dňa 8.12.2009 bola dodávateľom REVANGE SERVIS s.r.o.
vystavená za plnenie, ktoré v skutočnosti realizované nebolo, nebolo daňovému subjektu uznané za
daňové obdobie december 2009 odpočítanie dane z faktúry, ktoré si uplatnil v daňovom priznaní v sume
27.058,85 Eur.

V ďalších dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 49 zákona o DPH, § 49 ods. 2 písm.
a) zákona o DPH, ako aj § 2 ods. 6, § 29 ods. 8 zákona o správe daní, uviedol výpovede svedkov,
zopakoval tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, pokiaľ ide o bývalých konateľov REVANGE
SERVISE s.r.o. X. O., ďalej výpoveď svedka X. D. (konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o.), z ktorých
vyplynulo podľa zápisníc z ústnych pojednávaní, že títo konatelia nevedeli potvrdiť reálne naplnenie
uskutočneného plnenia vo veci sprostredkovania OC Zemplín pre žalobcu.

K námietke žalobcu týkajúceho sa nevykonania dôkazu vo vzťahu k daňovému subjektu FK Finance
tak, aby daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET s.r.o. mohol klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní
podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní uviedol, že správca dane zabezpečoval dôkazy
prostredníctvom dožiadaní s inými úradmi, ako aj tretími osobami, čo je v súlade s procesnoprávnou
normou a výsledky šetrenia použil ako dôkaz podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o správe daní.
Správca dane obsah odpovede na dožiadanie použil ako dôkazy v daňovom konaní, na základe ktorých
vyvodil záver, že fakturovaná služba sa neuskutočnila tak, ako bolo deklarované faktúrou č. XXXXXXX
zo dňa 8.12.2009. Pri tomto hodnotení dôkazov správca dane nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil
daňový subjekt, ale k uvedenému účelu vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré je uvedené aj v protokole o
tejto daňovej kontrole, ako aj podrobne rozpísané v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Správca dane
ďalej uviedol, že zápisnica z ústneho pojednávania č. 600/322/116876/11/Kozn zo dňa 18.5.2011, ktorá
bola spísaná na Daňovom úrade Bratislava I za účasti daňového subjektu H.. Y. S. konateľa FK Finance
s.r.o., táto zápisnica nemá znaky zápisnice z vypočutia svedka (neobsahuje poučenie svedka, pomer
svedka k prejednávanej veci, k daňovému subjektu, prípadne iné okolnosti významné pre zistenie jeho
hodnovernosti, poučenie svedka o náhradách a ich uplatnení, vyjadrenie poučení o tom, že porozumeli
obsahu poučenia), podľa názoru správcu dane je to zápisnica z ústneho pojednávania, ktorá nemá
povahu svedeckej výpovede.

Námietky týkajúce sa písomnej svedeckej výpovede H.. Y. S., správca dane zistil, že je oprávnený
vyzvať svedka na podanie písomného svedectva, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu,
rozsah a význam svedectva. V tomto prípade išlo o také okolnosti prípadu, charakter ktorých nevylučoval
požadovanie písomnej svedeckej výpovede. Z uvedeného pohľadu odvolací správny orgán námietky
daňového subjektu považoval za neopodstatnené. Žalobca bol oboznámený so stavom a priebehom
výkonu daňovej kontroly a so zisteniami získanými v rámci dožiadaní, písomných svedeckých výpovedí,
s kontrolnými zisteniami a inými šetreniami, ako aj z písomnou svedeckou výpoveďou H.. Y. S., konateľa
spoločnosti FK Finance s.r.o.

Uviedol ďalej, že podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola má právo počas daňovej kontroly klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, ale v



danej daňovej kontrole správca dane zabezpečoval dôkaz svedkom, v prípade X. O. a X. D., o týchto
výsluchoch bol daňový subjekt upovedomený a výsluchov týchto svedkov sa daňový subjekt aj zúčastnil.
V závere svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o rozsudok ESD zo dňa 12.1.2006 v spojených veciach C -
354/03, C - 355/03, C - 484/03, na ktorý sa odvolal daňový subjekt v odvolacom konaní, uvedené spojené
veci sa na konkrétny prípad nevzťahujú.

Žalobca podal žalobu v zákonnej lehote.

Na stranách 1 až 6 žaloby opísal skutkový stav a priebeh daňového konania, kde žalobné dôvody žiadne
uvedené nie sú. Na strane 7 žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Sžf/1/2010 zo dňa 19.10.2010, v ktorom Najvyšší súd konštatuje, že v predmetnom konaní sa vyskytla
zásadná právna otázka posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu
dane v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa,
keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp.
ho obstaral a následne reálne dodal kontrolovanému platiteľovi dane. Uviedol, že v danom prípade
bola sporná skutočnosť, či dodávateľ kontrolovaného subjektu, ktorý uplatnil daň voči odberateľovi ako
platiteľovi vyrobil a dodal, resp. obstaral tovar. V súvislosti s týmto názorom sa žalobca domnieva,
že v prípade preverovania spoločnosti VEFRA s.r.o. ako dodávateľa pre spoločnosť REVANGE s.r.o.
svedecká výpoveď konateľa spoločnosti X. D. nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie zdaniteľného
plnenia uskutočneného spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. Tvrdil, že REVANGE SERVIS s.r.o.
reálne zabezpečoval potencionálneho kupujúceho pre kontrolovaný daňový subjekt (ZEMPLÍN MARKET
s.r.o.). Uvádza tiež, že kontrolovaný daňový subjekt uzavrel súbežne dve zmluvy týkajúce sa predaja
OC Zemplín, pričom v závere sa rozhodol pre prefinancovanie formou leasingu, čo nespochybňuje tú
skutočnosť, že REVANGE SERVIS s.r.o. uskutočnil samotné zdaniteľné plnenie v zmysle spornej faktúry.
Žalobca sa domnieva, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, čo spočívalo v nesprávnej
úvahe, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. síce zabezpečoval predaj hľadaním potencionálnych
kupujúcich v priebehu cca 1 roka, avšak v konečnej fáze sa kontrolovaný daňový subjekt rozhodol
pre prefinancovanie objektu formou leasingu. Namieta, že bolo porušené právo žalobcu v rozpore
s ustanovením § 2 ods. 1 zákona  o správe daní a poplatkov, ako aj článkom 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Jeho právo je vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom v nadväznosti na výzvu
č. 695/320/4123/2011/Amri, ktorým správca dane vyzval svedka na písomnú svedeckú výpoveď, ku
ktorej sa nemohol zástupca žalobcu vyjadriť a klásť mu otázky v súlade s § 15 ods. 5 písm. e) zákona
o správe daní a poplatkov.

Správca dane svojim konaním porušil zákon č. 511/1992 Zb., konkrétne ustanovenie § 7 ako aj § 23
citovaného zákona.

Poukázal ďalej na Šiestu smernicu Rady 77/388 EHS zo dňa 17.5.1977 a prílohu č. 6 k zákonu o DPH,
ako aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.1.2006 v spojených veciach C - 354/03, C - 355/03, C - 484/03.

Žalobca z týchto rozsudkov vyvodil záver, že správca dane v rámci daňovej kontroly nie je oprávnený
preverovať predchádzajúce vlastnícke vzťahy k predmetu plnenia, a to ani pri podozreniach na podvodné
správanie v reťazci dodávok, pretože žiadne negatívne, či pozitívne zistenia nemôžu mať vplyv na
uplatnený nárok na odpočet dane. Tvrdil tiež, že z vykonaného dokazovania správcu dane je zrejmé, že
pri výkone daňovej kontroly nepreukázal nespochybniteľne porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona
o DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj § 29
ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov navrhol, aby rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu boli zrušené ako nezákonné.

Stručné vyjadrenie k podanej žalobe podal dňa 22.5.2013 žalovaný, ktorý v súhrne svojho podania
reaguje na dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré sú totožné s odôvodnením prvostupňového
správneho rozhodnutia, pokiaľ ide o použité dôkazy, počnúc bodom 7 až 41 a v závere svojho
vyjadrenia poukazuje na rozsiahle dokazovanie smerujúce k preverovaniu a získaniu dôkazov o tom,
či fakturovaná služba sprostredkovania bola prijatá od spoločnosti uvedenej na dokladoch (REVANGE
SERVIS s.r.o.) a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak ako nastali, pričom dospel k
záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový, ako aj právny stav a preto na základe
vykonaných dôkazov bolo preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane z DPH.



Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ustanovenia § 247 O. s. p. a po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť rozhodnutie
žalovaného s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo  zistiť, či daňový subjekt - žalobca oprávnene uplatnil svoje právo
na odpočet dane z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXX (interné číslo XXXXXXXX) zo dňa 8.12.2009,
základ dane 142.415,- Eur, 19 % daň, 27.058,85 Eur ako doplatok provízie za súčinnosť pri odpredaji
OC Zemplín Michalovce. Vzhľadom na to, že u žalobcu boli vykonané viaceré kontroly za príslušné
zdaňovacie obdobia v tomto konkrétnom prípade súd sa sústredil iba na predmet žaloby, ktorým bolo
zdaňovacie obdobie december 2009 z dodávateľskej faktúry XXXXXXX, na základe ktorej dodávateľ
REVANGE SERVIS so sídlom na Fábryho 847/13 v Košiciach vyfakturoval pre žalobcu dňa 8.12.2009
faktúrou č. XXXXXXX doplatok provízie za súčinnosť pri odpredaji OC Zemplín v Michalovciach v
celkovej fakturovanej sume 169.473,85 Eur. V samotnej faktúre sa nenachádza odkaz na príslušnú
písomnú zmluvu. O daňovej kontrole bol vyhotovený protokol č. 695/320/74059/2011/Amri zo dňa
25.8.2011, ktorý je súčasťou administratívneho spisu.

Z rozhodnutia Daňového úradu Košice I č. 695/231/88848/11/FrnM zo dňa 21.10.2011 vyplýva,
že sporná faktúra č. XXXXXXX, ktorou si žalobca uplatnil odpočet dane za zdaňovacie obdobie
december 2009 nadväzovala na faktúru zo dňa 16.4.2009 č. XXXXXX, interné číslo XXXXXXXX. Za
sprostredkovanie predaja OC Zemplín Michalovce podľa mandátnej zmluvy o spoločnom postupe pri
predaji OC Zemplín zo dňa 1.7.2008 a jej dodatku č. 1 zo dňa 7.9.2009, z ktorej si platiteľ ZEMPLÍN
MARKET  s.r.o. uplatnil odpočet dane v zdaňovacom období apríl 2009. Vzhľadom na skutočnosti,
ktoré prezentovali túto faktúru bývalý konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. nevedel uviesť
s ktorými tridsiatimi až štyridsiatimi záujemcami sa komunikovalo medzi ZEMPLÍN MARKET s.r.o. a
dodávateľskou spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. Konateľ REVANGE SERVIS s.r.o. uviedol, že
s potencionálnymi záujemcami o odpredaj OC Zemplín sa komunikovalo len ústne. Písomné záznamy
vyhotovené o sprostredkovaní tohto predaja neboli uskutočnené. Bývalý konateľ REVANGE SERVIS
s.r.o. uviedol, že odmena ktorá je predmetom spornej faktúry XXXXXXX bola navýšená na základe jeho
podnetu v zmysle dodatku č. 1 k predmetnej zmluve.

K námietke žalobnej, ktorá sa týkala výsluchu svedka spoločnosti VEFRA s.r.o. súd uvádza, že konateľ
tejto spoločnosti bol vypočutý za účelom zistenia deklarovaných obchodov so spoločnosťou REVANGE
SERVIS s.r.o., pričom tento konateľ nevedel uviesť, akým spôsobom sa vystavovali a podpisovali faktúry
a deklarované plnenia fakturované nepodpísal. K zmluvným podmienkam uvádzaným v zmluve zo
dňa 1.12.2008 konkrétne skutočnosti nevedel uviesť, ani sa nepamätal, kde sa nachádza OC Zemplín
Michalovce.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ správca dane vykonal dokazovanie aj u obchodnej spoločnosti
VEFRA s.r.o., ktorá v rámci fakturovaných služieb za provízie za odpredaj OC Zemplín mala figurovať,
táto obchodná spoločnosť žiadne zdaniteľné plnenie nevykonala a preto ani tejto spoločnosti nevznikol
nárok na odpočet DPH. Podobne ako REVANGE SERVIS s.r.o.,  čo vyplynulo z ďalšieho dokazovania
správca dane na základe dožiadaní, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Žalobca v žalobe
poukazuje na zápisnicu z 18.5.2011 č. 600322/11/6876/11/Kozm, ktorá sa však vzťahuje na zdaňovacie
obdobie marec 2009 a vo vzájomnej súvislosti má iba ten význam, že daňový subjekt FK Finance
s.r.o., Štúrova 12, Bratislava, ktorého konateľ bol vypočutý, ktorý sprostredkoval v konečnej fáze
odpredaj OC Zemplín, a ktorý je aj súčasne mandatárom v mandátnej zmluve uzavretej medzi ZEMPLÍN
MARKET s.r.o. a FK Finance s.r.o. zo dňa 12.8.2008, tieto výsluchy ako aj dôkazy preukazujú,
že dodávateľ REVANGE SERVIS pre ZEMPLÍN MARKET s.r.o. v skutočnosti neuskutočnil žiadne
sprostredkovateľské obchody a preto právny záver správcu dane v tomto smere nebol v rozpore s
platnou právnou úpravou (§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.).

Žalobná námietka žalobcu týkajúca sa dožiadania Daňového úradu Košice I adresovaného Daňovému
úradu Bratislava I zo dňa 2. mája 2011, v nadväznosti aj na výzvu Daňového úradu Košice I zo dňa
1.6.2011 vedenú pod č. 695/320/45123/2011/Amri adresovanú pre H.. Y. S., aby doručil uvedenému
daňovému úradu svoju svedeckú výpoveď, ktorá bola zaevidovaná na Daňovom úrade Košice I pod č.
51183, došla 15.6.2011 súd uvádza, že k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o správe daní a
poplatkov nedošlo.



Podľa  ustanovenia § 29 ods. 4 citovaného zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V danom prípade však H.. Y. S. dňa 15.6.2011 doručil daňovému úradu svoju svedeckú výpoveď a k
tejto svedeckej výpovedi sa nemal možnosť žalobca vyjadriť, čo vytýka správcovi dane tak v odvolaní,
ako aj v žalobnom návrhu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 písm. f) o správe daní a poplatkov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Vo výzve zo dňa 1.6.2011 adresovanej
H.. Y. S., tento mal vypovedať ako svedok.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 písm.e/ o správe daní a poplatkov daňový subjekt má právo klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. V danom prípade však k ústnemu pojednávaniu nedošlo.

Súd má za to, že tvrdenie správcu dane na strane 12 posledný odsek, že daňový subjekt bol oboznámený
so všetkými písomnými dožiadaniami a svedeckými výpoveďami v rámci daňovej kontroly, uvedené je
nepostačujúce, pretože ak sám správca dane zvolil svedeckú výpoveď tak, že požiadal svedka o jeho
výpoveď, k uvedenej výpovedi mal žalobca právo sa vyjadriť. To, že sa daňový subjekt zúčastnil podľa
§ 15 ods. 5 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. pri výsluchoch svedkov X. O. a X. D. v prípade svedka H.. Y.
S. osobne prítomný nebol, pretože také ústne pojednávanie neprebehlo.

Z výpovede svedka H.. Y. S. zo dňa 15.6.2011 ďalej vyplýva, že kompletná komunikácia je dostupná v
spoločnosti FK Finance s.r.o. a vzhľadom na jej rozsiahly elaborat uvedené by malo byť zaslané aj pre
účely správcov dane. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane požiadal o tento
elaborát, ktorý by mal dať odpoveď na otázky, v akom rozsahu došlo k telefonickej, osobnej alebo e-
mailovej komunikácii medzi ZEMPLÍN MARKET s.r.o. a oslovenými obchodnými spoločnosťami v oblasti
predmetu mandátnej zmluvy pri odpredaji OC Zemplín v Michalovciach.

Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že vzhľadom na ustanovenie § 29 ods. 2 zákona o správe daní
a poplatkov nebolo dostatočne naplnené uvedené zákonné ustanovenie v rozsahu dokazovania, podľa
ktorého správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Súd poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania č. 695/320/27622/2011/Amri zo dňa 11.4.2011 a
z ktorej vyplýva, že svedok X. O., E.O. XXX/XX, S., bývalý konateľ firmy REVANGE SERVIS s.r.o. na
otázku správcu dane v čom spočívalo sprostredkovanie predaja OC Zemplín, okrem iného uviedol, že
vyhľadávanie potencionálnych záujemcov prebiehalo vyše roka, išlo cca o 30-40 záujemcov a poukázal
tiež na nejaké advokátske kancelárie z Bratislavy, ktoré mali spolupracovať so záujemcami o kúpu OC
Zemplín. V naznačenom smere však dokazovanie nebolo dostatočné, resp. doplnené správcom dane,
o ktoré advokátske kancelárie sa jednalo.

Súd ďalej zistil, že druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí na str. 5 prvý odsek
uvádza zmluvu o spoločnom postupe pri predaji obchodného centra Zemplín zo dňa 1.7.2008, ktorá
bola uzavretá za účelom toho, aby spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. mala právo, aby tretím
podnikateľským osobám ponúkala a zabezpečila pre daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET s.r.o. predaj
nehnuteľnosti OC Zemplín a súčasne sa zaviazal vykonávať činnosti súvisiace s výkonom realizácie tejto
zmluvy osobne, za takúto realizáciu mala REVANGE SERVIS s.r.o. nárok na odmenu za zrealizovaný
predmet zmluvy. Uvedená zmluva však do administratívneho spisu predložená nebola, pričom v
administratívnom spise sa nachádza iba jedna mandátna zmluva zo dňa 12.8.2008, uzavretá medzi
ZEMPLÍN MARKET s.r.o. a FK Finance s.r.o. V tejto časti rozhodnutia žalovaného je toto rozhodnutie
nepreskúmateľné.



Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby. V danom prípade správca dane jednoznačne preukázal, že k dodaniu služby podľa
vyššie uvedenej faktúry nedošlo. V takom prípade žalobca sa nemôže odvolávať na rozsudku ESD č.
C-354/03, C-355/03 a C-484/03, vzhľadom na to, že v tomto prípade išlo o obchodné vzťahy, medzi
obchodnými spoločnosťami nachádzajúcimi sa v iných členských štátoch a Európsky súdny dvor riešil
prejudiciálnu otázku vo veciach DPH medzi tými obchodnými spoločnosťami, ktorý o konaní v ďalších
obchodných spoločnostiach iných členských štátoch nemohli vedieť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
bod 42, 45 a nakoniec 55 uvedeného rozsudku v týchto spojených veciach, vzhľadom na to, že uvedené
závery ESD by prichádzali do úvahy iba v takom prípade, ak by u jednotlivých obchodných spoločností
odpočet DPH spĺňal objektívne kritéria. V danom prípade žalobca tieto objektívne kritéria nespĺňal,
vzhľadom na ustanovenie § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, preto žalobcovi nevznikol nárok
na odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2009. Dodávka služby v danom prípade nespĺňala
objektívne kritériá ako je uvedené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2010, kde Najvyšší
súd SR, v bode 14 posledná veta zdôrazňuje, že okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť
daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť  v rozumnej miere, ktorú
možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Žalobca preto z uvedených
dôvodov nemôže poukazovať na nesprávnosť vykonávaných dôkazov, ktorým správca dane na základe
dožiadaní dospel k záveru, že podľa vnútroštátneho právneho predpisu (§ 19 ods.2) zákona o DPH
dodávka služieb nebola splnená.

Vzhľadom však na to, že pri dokazovaní neboli v dostatočnom rozsahu došetrené vyjadrenia konateľov
žalobcu vo vzťahu k svedeckej výpovedi SK Finance s.r.o., ako už bolo vyššie uvedené v odôvodnení
tohto rozsudku, súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na ust. § 250j ods.2, písm.d/,
e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250r, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Žalobcovi vznikli trovy konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu 70
Eur a za zastupovanie advokátom. Advokát si vyčíslil trovy konania v sume 542,34 Eur, za prevzatie
a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd, poradu s klientom a účasť na pojednávaní (vrátane
paušálu). Z uvedenej sumy súd priznal žalobcovi trovy konania v sume 407,55 Eur z toho dôvodu, že
nebola predložená k vyúčtovaniu zápisnica zo dňa 13.12.2012 (poradu s klientom), pričom ostatné úkony
súd priznal podľa § 11 ods.4, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}