{"guid": "26148139-4e19-48a2-b24e-d57a75a116a0:f5fbf98f-d7e1-42b7-b57a-56768d4b3c4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5117212622.1", "spisova_znacka": "6CoP/26/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/26/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. júla 2017, sp. zn. 6CoP/26/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5117212622.1", "identifikacne_cislo": "5117212622", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5fbf98f-d7e1-42b7-b57a-56768d4b3c4e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5117212622.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5117212622.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5117212622.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117212622
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117212622.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Evy Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. X., nar.
XX.X.XXXX, B. X., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom u matky, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto, deti rodičov: matky H.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, zastúpenej JUDr. Monikou Ludíkovou, advokátkou, so
sídlom J. W. č. XX, XXX XX Z., a otca H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX/XX, XXX XX W. B. T.,
zastúpeného JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou, so sídlom V. P. č. X/XX, XXX XX Z., o nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloleté deti a určenie výživného, v konaní o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/75/2017-147 zo dňa 04. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/75/2017-147 zo dňa 04. mája 2017  potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 324 a nasl. CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP vydal
neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého H. a maloletú B. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi
uložil povinnosť platiť výživné na maloletého H. vo výške 60,00 Eur mesačne a na maloletú B. vo výške
50,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých
detí počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia.  Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým H. každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 13.00 hod. a s maloletou
B. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Otec maloleté deti prevezme od matky v
mieste bydliska maloletých detí a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletých
detí. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a v určenom čase mu ich v mieste
bydliska maloletých detí odovzdať. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Napokon konštatoval, že
neodkladné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu matky, vyjadrenia otca a s
prihliadnutím na správu kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine dospel k záveru, že je
potrebné bezodkladne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom z toho dôvodu, že rodičia
spolu nežijú, otec maloletých detí po nezhodách s ich matkou musel odísť zo spoločnej domácnosti a
tvrdenia rodičov ohľadne plnenia vyživovacej povinnosti                   a stretávania otca s maloletými
deťmi sú rozporné. Aktuálne starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Kolízny opatrovník nezistil
nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia                na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti
vyhovel.
3. Pri určení nevyhnutného výživného otcovi na maloleté deti, súd vychádzal zo zistenia,              že
matka je na rodičovskej dovolenke a otec je samostatne zárobkovo činná osoba - spoločník a konateľ
obchodnej spoločnosti. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,                že
je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné vo vyššej miere ako je minimálne výživné, avšak
v nižšej miere ako žiadala matka vo svojom návrhu, a preto zároveň návrh matky vo zvyšnej časti
zamietol. Pri rozhodovaní o výške výživného mal súd na zreteli záujem maloletých detí a uspokojovanie



ich základných životných potrieb zo strany obidvoch rodičov             s poukazom na zákonné ustanovenie
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Vo veci samej bude súd podrobne skúmať možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov,               z ktorých bude vychádzať pri určení výživného rodičovi,
ktorému nebudú deti zverené                        do starostlivosti.
4. Na základe vyjadrenia otca dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletými
deťmi z toho dôvodu, že ako ich rodič sa chce s dcérou a synom stretávať                    a matka mu bráni
v stretávaní s nimi. Vychádzajúc z ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine a popísanej situácie súd dospel k
záveru, že v prejednávanej veci je potrebné dočasne upraviť styk otca                   s maloletými deťmi. Súd
mal tiež za to, že úprava styku otca s maloletými deťmi v uvedenom rozsahu je aj v záujme maloletých
detí. Je veľmi dôležité pre deti, aby vnímali vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo
nežijú v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy skutočnosť,  že otec pracuje ako
vodič nákladného auta, veľa cestuje, doma býva počas víkendov, a preto upravil styk otca s maloletými
počas víkendov, tak ako to žiadal otec           vo svojom návrhu vo veci samej.
5. Pri rozhodovaní vo veci samej bude súd prioritne prihliadať na záujem maloletých detí, najmä
na ich citové väzby a prostredie, v ktorom sú predpoklady pre ich lepší zdravý fyzický a duševný
vývoj. Nerozhodujú pritom iba okolnosti zabezpečujúce lepšie hmotné zaopatrenie maloletých detí, ale
predovšetkým to, ktorý z rodičov má pre celkový ďalší pozitívny vývoj maloletých detí lepšie podmienky.
Dôkladné posúdenie všetkých okolností spočíva hlavne v šetrení pomerov na strane otca aj matky,
vzájomný vzťah rodičov a maloletých detí, ako aj podrobné skúmanie všetkých tvrdení účastníkov.
Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v
rozpore s účelom neodkladného opatrenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala zmeny
napadnutého rozhodnutia vo výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku.
7. Podľa jej názoru okresný súd nevyhodnotil rozporné vyjadrenia otca učinené pred kolíznym
opatrovníkom a tiež v jeho v písomnom vyjadrení, že má zabezpečené dočasné bývanie u brata
svojej matky v I., resp. že býva dočasne u svojho brata v L.. Za daných okolností je zrejmé, že
doposiaľ nebolo súdom ani kolíznym opatrovníkom náležite objasnené, kde má otec zabezpečené
bývanie. Navyše zdôraznila, že otec sa nikdy o deti nestaral po tak dlhý čas, v akom má na základe
napadnutého rozhodnutia upravené stretávanie. Vyjadrila presvedčenie, že bytové podmienky na strane
otca z hľadiska ich vhodnosti nie sú pre maloleté deti prijateľné. Okresný súd opomenul vyhodnotiť
nízky vek dcéry, ktorá má tráviť s otcom 8 hodín po uplynutí dvoch týždňov. Pokiaľ ide o syna,
odvolateľka spochybnila prípustnosť trávenia dvoch nocí u otca, keď ani nie je jasné, kde je bydlisko
otca, ktorý navyše obľubuje pornografiu. O konfliktnej povahe otca svedčí aj podané trestné oznámenie,
na podklade ktorého bola vec odovzdaná na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Otec ju obťažuje neustálymi telefonátmi a vyhrážkami, k čomu však matka nedisponuje dôkazmi. Postup
polície bude však predmetom prešetrovania inšpekciou Ministerstva vnútra z podnetu matky. Matka sa
bojí o deti, bojí sa ich dať otcovi, ktorý v mnohých momentoch reaguje až psychopaticky. Deti cítia tento
postoj otca, sú plačlivé, zvlášť dcéra nechce k nemu ísť. Odvolateľka preto navrhla, aby bol styk otca s
deťmi upravený tak, že otcovi bude umožnené stýkať sa s maloletými každý párny týždeň v sobotu a v
nedeľu v čase od 15:00 do 17:00 hod. Pokiaľ ide o výrok o výživnom, matka považovala určené sumy
za nepostačujúce, a to najmä preto, že aktuálne je na rodičovskej dovolenke. Je pravdou, že vlastní
motorové vozidlo, avšak toto si kúpila z dôvodu nevyhnutnosti vozenia syna do školy a peniaze naň si
požičala od brata. Navrhla, aby výška výživného na maloletého syna bola stanovená na sumu 300,00
Eur mesačne a na maloletú dcéru na sumu 250,00 Eur mesačne, keďže sumy stanovené v napadnutom
uznesení nepostačujú na uspokojenie potrieb detí. Tie majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojho
otca, ktorý je konateľom a jediným spoločníkom v spoločnosti BENADO, s.r.o.                        Aj keď je
pravdou, že otec matke uhradil niektoré náklady na výživné maloletých, ale nebolo to postačujúce.

8. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
9.  Uviedol, že v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je možné vykonávať rozsiahle
dokazovanie ohľadom pomerov účastníkov, a preto pri rešpektovaní princípu nevyhnutnosti bola výška
výživného na maloleté deti určené v zákonnej sume. Nevidel dôvod             na kúpu motorového
vozidla matkou, pretože syn mohol navštevovať základnú školu v mieste bydliska, resp. využívať verejnú
dopravu. Pred vydaním neodkladného opatrenia matka vôbec neumožňovala otcovi stretávať sa s deťmi,
problematické to je aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Medzi rodičmi detí existuje konflikt ohľadom



investícií otca do rodinného domu matky, čo sa následne premieta do riešenia vzťahu s deťmi. Deti majú
právo stretávať sa s obidvoma rodičmi a majú právo na starostlivosť zo strany otca aj matky a pre ich
zdravý vývoj je nevyhnutné zachovať ich vzťah k otcovi. Otec sa vie o deti postarať, keďže býval s nimi
v jednej domácnosti od narodenia. Nízky vek dcéry zohľadnil tým, že nežiadal styk s ňou                 aj
s prenocovaním

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil súhlas s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto
teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom                     na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť
predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo                   na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby
alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 91,06 Eura
mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. (Do 30.06.2017 bola jeho
výška 90,42 Eura - poznámka odvolacieho súdu).

17. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu
v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutá miera je súčasne limitom schopností a možností
povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v
nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný platiť               aj vyššie dávky výživného.

18. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti,
ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotný zákon obmedzuje rozsah
určeného výživného len na nevyhnutnú mieru, ktorá vo vzťahu k rodičovi dieťaťa znamená jeho
zaviazanie len na úhradu základných potrieb oprávnenej osoby - maloletého H. a maloletej B.. V konaní
neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na určenie výšky vyživovacej
povinnosti v takom rozsahu, ako to požadovala matka v návrhu i vo svojom odvolaní. Pre zabezpečenie
základnej výživy maloletých postačuje uloženie povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej sume, vo
výške určenej rozhodnutím okresného súdu - 60,00 Eur mesačne na maloletého H. a 50,00 Eur mesačne



na maloletú B., ktoré sumy zjavne prevyšujú rozsah zákonom regulovaného minimálneho výživného, z
ktorého vychádzal okresný súd pri výklade pojmu „nevyhnutná miera“.

19. Pokiaľ ide o tú časť odvolania, v ktorej matka žiadala zredukovať rozsah styku maloletých s otcom,
považoval krajský súd za potrebné uviesť, že právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí
obidvom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o rodine). Toto právo sa v prípade rodičov
nežijúcich spolu realizuje prostredníctvom inštitútu úpravy styku v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine
a za situácie potreby neodkladnej úpravy podľa § 324 a nasl. CSP.

20. Právo styku rodiča s dieťaťom je úplne novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie
je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy
Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“.
Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku
7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje
právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných
zásahov, v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom
dieťaťa, tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva
obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

21. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťaťa
naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého
rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor                      na realizáciu
týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku
s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného
života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných  slobôd. Z
tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia
a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak
zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.

22. V štádiu konania o neodkladnom opatrení mohol súd hodnotiť otázku styku otca s maloletými deťmi
len  na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné. Nebol tu priestor na
vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia
ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania. Predbežná ingerencia súdu do
právnych vzťahov účastníkov bola prípustná v záujme zachovania rodinných väzieb otca a maloletých
detí. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu nebolo presvedčivo osvedčené, že by na strane otca
existovali tak závažné okolnosti, ktoré by ho mali diskvalifikovať z oprávnenia stretávať sa s deťmi v
určenom rozsahu, resp. by odôvodňovali matkou navrhovanú reštriktívnu úpravu styku s maloletými.
Otec deklaroval vôľu a snahu postarať sa o deti, sám zohľadnil nízky vek dcéry a zabezpečil priestor
na stretávanie sa s maloletými u svojich rodičov. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.06.2017
je zrejmé,  že otec býva u rodičov a tam aj mieni realizovať stretnutia so synom a dcérou. Dokonca
aj starí rodičia (rodičia otca) prezentovali vôľu byť nápomocní pri starostlivosti o svojich vnukov. Pokiaľ
aktuálne prebieha priestupkové konanie vo veci tvrdeného spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu otcom, táto okolnosť nebola relevantným dôvodom pre obmedzenie otca v stretávaní
s otcom. Voči otcovi totiž nebolo právoplatne konštatované spáchanie žiadneho závažného skutku,
z ktorého by vyplývali pochybnosti o tom, že je spôsobilý riadne plniť svoje rodičovské povinnosti v
určených časoch styku. Na tomto mieste zároveň krajský súd pripomína, že je nevyhnutné, aby rodičia
hľadali aj po zániku ich partnerského zväzku spôsoby komunikácie slúžiace predovšetkým na prospech
ich detí a nesledovali len svoje osobné záujmy.

23. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v
ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností.



24. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože v zmysle návrhu otca zo dňa
26.04.2017 (č. l. 46) prebieha aktuálne aj konanie o veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 262
ods. 1 CSP).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.  (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého                    do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý  za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého                  do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom  na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk                s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/75/2017", "guid": "7f2a0936-aad2-4f71-8a61-b5de818b47d2:55d19171-47cc-4b17-abbb-704f4bdd8556", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}