Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/109/2014 z 18. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. mája 2016, sp. zn. 6S/109/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014201075.2 Krajský súd Košice | 6S/109/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7014201075.2 | 2016-05-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41d045d6-95a0-42d3-b21d-7898b2b620a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7014201075.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201075
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201075.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Judity Jurákovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu K+K servis, s.r.o., Stavebná 2153/57,
Trebišov, IČO: 36 692 689, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Fűzerom, advokátom so sídlom M.R.
Štefánika 1256/22, Trebišov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S/2014/02213-2.1 O-264/2014 z 25.08.2014, t a k t o

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. S/2014/02213-2.1
O-264/2014 z 25.08.2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 46/14/S zo dňa 25.04.2014
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celkovej sume 739,50 Eur, ktoré pozostávajú
z náhrady súdneho poplatku vo výške 70,- Eur, z trov právneho zastúpenia vo výške 435,66 Eur, z
cestovných výdavkov vo výške 7,86 Eur, z náhrady za stratu času vo výške 114,40 Eur a z DPH vo
výške 111,58 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 10
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu včas podanou žalobou (§ 250b ods. 1 O.
s. p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Národného inšpektorátu práce Košice č.
S/2014/02213-2.1 O-264/2014, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa rozhodujúc podľa §
6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 46/14/S z 25.04.2014 o uložení pokuty vo
výške 33 000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie povinností uvedených
v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. tak, že odvolanie žalobcu zamietol a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 25.04.2014.

2. Porušenie právnych povinností podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. správne
orgány oboch stupňov skutkovo a právne vymedzili vo výrokových častiach rozhodnutí z 25.04.2014 a
25.08.2014 porušením právnych povinností žalobcom podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006
Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) v tom, že zamestnávateľ (žalobca) v záujme



zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - nákladné
motorové vozidlo TATRA 815, EVČ K. XXX C., rok výroby 1994 neohrozovalo bezpečnosť a
zdravie zamestnanca E. U. nar. XX.XX.XXXX (zamestnaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa
14.05.2007 s dohodnutým druhom práce žeriavnik, vodič nákladného motorového vozidla, montážne
práce, pieskovanie, metalizácia kovov), nevykonal potrebnú údržbu a opravy predmetného nákladného
motorového vozidla, čím bol brzdový systém vozidla neúčinný, v dôsledku čoho utrpel zamestnanec E.
U. pri výkone práce vodiča dňa 20.05.2013 pracovný úraz, ktorým mu bola spôsobená smrť.

3. Inšpektorát práce Košice ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutie z 25.04.2014 o uložení
pokuty žalobcovi v sume 33 000 € odôvodnil výsledkami vyšetrovania príčin smrteľného pracovného
úrazu postihnutého E. U., vykonanú v dňoch 22.05., 30.05., 04.06., 11.06., 17.06., 18.06., 19.06., 18.11.,
21.11. a 25.11.2013, podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. Výsledky inšpekcie prvostupňový
správny orgán uviedol v protokole o vyšetrení príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu č. IKO -
27-32-2.3/P-J1-13 z 25.11.2013 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 06.12.2013.

K vyšetrovanému pracovnému úrazu - dopravnej nehode došlo 20.05.2013 v čase o 13,48 hod., kedy
vodič E. U. riadil nákladné motorové vozidlo TATRA 815, patriace žalobcovi po štátnej ceste III/552004
v smere jazdy od križovatky so štátnou cestou II/552 v úseku Nižná Hutka - Bohdanovce na obec
Nižná Myšľa. Za križovatkou pred železničným priecestím so spustenými závorami a výstrahou dvoch
červených striedavo prerušovaných svetiel a zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia
nezastavil, v protismernej časti vozovky obišiel zastavené vozidlá pred železničným priecestím a prerazil
spustenú drevenú závoru. Tým vošiel do jazdnej dráhy z pravej strany prichádzajúcemu vlaku, vlakovej
súpravy cca 40 nákladných vozňov a dvoch hnacích dráhových vozidiel, pričom došlo k zrážke prednej
časti prvého HDV s pravou stranou vozidla TATRA 815, ktoré bolo odrazené doľava na násyp, kde
prednou časťou narazilo do príslušenstva zabezpečovacieho zariadenia priecestia a do zábradlia
železničného mosta. Pritom došlo k vypadnutiu postihnutého E. U. z vozidla na svah násypu a tým utrpel
zranenia, na následky ktorých na mieste zomrel.

Z výsledkov vyšetrovania príčin smrteľného pracovného úrazu postihnutého E. U. Inšpektorát práce
Košice vyvodil závery vymedzené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 25.04.2014, ako
aj v preskúmavanom rozhodnutí, právne argumentujúc ustanovením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
124/2006 Z.z., podľa ktorého zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné
postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť
a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravu.

Dôkazný stav, skutkové zistenia a z nich vyplývajúce právne závery, z ktorých vyvodil správny orgán
prvého stupňa administratívnoprávnu zodpovednosť voči žalobcovi bol v rozhodnutí Inšpektorátu práce
Košice z 25.04.2014 podrobne konkretizovaný nasledovne:

„Čo sa týka podkladu na rozhodnutie, pri rozhodovaní inšpektorát práce vychádzal najmä z: protokolu
(v znení Dodatku č 1 k protokolu), pracovnej zmluvy E. U., znaleckého posudku zo dňa 21.6.2013
(vyhotoveného znalcami F.. F. Q. a F.. I. U.), znaleckého posudku zo dňa 16.9.2013 (vyhotoveného
znalcom D.. I. B.), záznamu zo dňa 22.5.2013 z dopravnej nehody (vyhotoveného Okresným
dopravným inšpektorátom Košice - okolie), správy zo dňa 22.7.2013 z technickej obhliadky vozidla
(vyhotovenej Tatra Bočiar s.r.o., X. F.), zápisníc o podaní informácie fyzickými osobami: P. A. zo dňa
11.6.2013, D.. F. A. zo dňa 11.6.2013, F. A. zo dňa 11.6.2013, U. A. zo dňa 4.6.2013; a doplňujúco
ďalej zo: záznamu o registrovanom pracovnom úraze E. U., oznámenia zo dňa 22.5.2013 poistnej
udalosti Sociálnej poisťovni, protokolu o technickej kontrole vozidla zo dňa 31.7.2012, zápisnice zo
dňa 22.7.2013 o obhliadke vozidla (vyhotoveného riaditeľstvom policajného zboru Košice - okolie,
Okresným dopravným inšpektorátom) spolu s fotodokumentáciou, záznamu zo školenia zamestnancov
obsluhy a vodičov motorových vozidiel z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo
dňa 2.4.2012 spolu s prezenčnou listinou, dokladu o zdravotnej spôsobilosti vodiča E. U. zo dňa
14.3.2012, dokladu o psychickej spôsobilosti vodiča E. U. zo dňa 6.2.2009, osobnej karty osobných
ochranných pracovných prostriedkov E. U.. Pri hodnotení dôkazov bol správny orgán vedený úvahou,



že vykonaným dokazovaním bolo preukázateľne zistené porušenie povinnosti zamestnávateľa uvedené
vo výroku rozhodnutia, pričom sa jedná o porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti so smrteľným pracovným úrazom. Správny orgán
považuje za potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ musí v prvom rade vykonávať všetky potrebné
bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a k akémukoľvek poškodeniu
zdravia zamestnancov. Absolútnou prioritou zamestnávateľa na pracovisku by mala byť bezpečnosť
a zdravie svojich zamestnancov, ako aj iných zamestnancov a fyzických osôb, nachádzajúcich sa
s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku, v jeho priestore ako i na inom mieste výkonu
práce. V súlade so Zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, je zamestnávateľ povinný
realizovať všeobecné zásady prevencie, posudzovať riziko a v primeranom rozsahu vykonávať potrebné
opatrenia na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Závažnosť zisteného pochybenia zo
strany zamestnávateľa vyplýva okrem iného aj z toho, že v tomto prípade malo porušenie dôsledok
nemalej vážnosti, a to pracovný úraz postihnutého zamestnanca s následkom smrti. Ohľadom použitých
predpisov za porušenie ktorých sa pokuta ukladá uvedených vo výroku rozhodnutia sa správny orgán
v súvislosti so zisteným nedostatkom zamestnávateľa zaoberal tiež úvahou o tom, že zamestnávateľ
svoju povinnosť zakotvenú v § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci, nesplnil. Zamestnávateľ je totiž v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
povinný podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zabezpečovať,
aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy,
usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov
a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Správny orgán posudzoval i to, že postihnutý bol
zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti K + K servis, s.r.o., ako vyplýva z pracovnej
zmluvy zamestnanca E. U., s dohodnutým druhom práce o.i . žeriavnik, vodič nákladného motorového
vozidla. Zamestnávateľ bol preto povinný vo vzťahu k postihnutému zamestnancovi, rovnako ako i
k ďalším zamestnancom dodržiavať právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Na doplnenie dodávame, že v súvislosti s vyšetrovaním tohto pracovného úrazu bolo
ďalej z podkladov zistené: Zamestnávateľ zaslal Inšpektorátu práce Košice záznam o registrovanom
pracovnom úraze E. U., ktorý bol doručený 24.5.2013. Postihnutý bol preškolený zamestnávateľom
z bezpečnostných predpisov dňa 2.4.2012, čo je zrejmé zo záznamu zo školenia zamestnancov
obsluhy a vodičov motorových vozidiel z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa
2.4.2012 spolu s prezenčnou listinou. Postihnutý zamestnanec mal doklad o zdravotnej spôsobilosti
vodiča (zo dňa 14.3.2012) i doklad o psychickej spôsobilosti vodiča (zo dňa 6.2.2009). Podľa osobnej
karty osobných ochranných pracovných prostriedkov E. U. zamestnávateľ poskytol postihnutému
zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky. Predmetné vozidlo T 815 malo v súlade s
písomným protokolom o technickej kontrole vozidla zo dňa 31.7.2012 platné osvedčenie o technickej
kontrole vozidla zo dňa 31.7.2012. Dňa 20.5.2013 utrpel zamestnanec spoločnosti K + K servis, s.r.o.
E. U. pri výkone práce vodiča, konkrétne pri dopravnej nehode pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
smrť postihnutého zamestnanca. Uvedené je zrejmé o.i. zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze
E. U. zaslaného zamestnávateľom; vznik tohto úrazu doplňujúco možné vyvodiť napríklad i z oznámenia
zo dňa 22.5.2013 tejto poistnej udalosti E. U. zamestnávateľom Sociálnej poisťovni. Znalecký posudok
zo dňa 21.6.2013 vyhotovený F.. F. Q. a F.. I. U. - znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo jednoznačne dokazuje, že sa u E. U. jednalo o pracovný úraz s následkom smrti
(s bezprostrednou príčinou smrti /z lekárskeho hľadiska/ úplným roztrhnutím prechodu predĺženej a
krčnej miechy pri úplnom roztrhnutí väzivového spojenia lebky s krčnou chrbticou). Správny orgán tu
vychádzal z toho, že v ustanovení § 17 ods. 4 Zákona o BOZP je obsiahnutá nasledovná zákonná
definícia registrovaného pracovného úrazu: registrovaný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorým bola
spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku
ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Z tejto širšej skupiny registrovaných pracovných úrazov
citované ust. § 17 ods. 4 Zákona o BOZP následne ešte vyčleňuje užšiu skupinu závažných pracovných
úrazov definovaných ako: registrovaný pracovný úraz v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví.
Na základe uvedeného sa v súlade s vyššie rozobratým znaleckým posudkom zo dňa 21.6.2013
nepochybne jednalo o závažný pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť postihnutého E. U.. Je
zaznamenané inšpektormi práce i v protokole, že miesto úrazu bolo ponechané v pôvodnom stave
do príchodu vyšetrovacieho orgánu; obhliadka miesta úrazu bola vykonaná Okresným dopravným
inšpektorátom v Košiciach - okolie. Pri stanovení príčin vzniku pracovného úrazu (tak ako sú uvedené
inšpektormi práce v protokole) a charakteristiky úrazového deja inšpektorát práce vychádzal najmä
zo: znaleckého posudku zo dňa 16.9.2013 vyhotoveného znalcom D.. I. B. (str. 1, 27-32), záznamu
zo dňa 22.5.2013 z dopravnej nehody (vyhotoveného Okresným dopravným inšpektorátom Košice -



okolie), správy zo dňa 22.7.2013 z technickej obhliadky vozidla (vyhotovenej Tatra Bočiar s.r.o., X. F.),
zápisníc o podaní informácie fyzickými osobami: P. A. zo dňa 11.6.2013, D.. F. A. zo dňa 11.6.2013, F.
A. zo dňa 11.6.2013, U. A. zo dňa 4.6.2013. Podľa prvotného záznamu zo dňa 22.5.2013 z dopravnej
nehody vyhotoveného Okresným dopravným inšpektorátom Košice - okolie, k dopravnej nehode došlo
tak, že vodič E. U. viedol nákladné motorové vozidlo zn. TATRA 815 po štátnej ceste III/552004 v smere
jazdy od križovatky so št. cestou 11/552 v úseku Nižná Hutka - Bohdanovce na obec Nižná Myšľa, kde
za touto križovatkou na železničnom priecestí so spustenými závorami a výstrahou dvoch červených
striedavo prerušovaných svetiel a zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia nerešpektoval
toto zariadenie protismernej časti vozovky, obišiel zastavené vozidlá pred železničným priecestím,
prerazil drevenú spustenú závoru a vošiel do jazdnej dráhy z pravej strany prichádzajúcemu vlaku
rušňovodiča vlakovej súpravy prvého rušňa F. Q. a druhého rušňa X. B.. Následkom toho došlo k zrážke
prednej časti prvého rušňa s pravou stranou vozidla vodiča E. U. a odrazenia jeho vozidla doľava na
násyp, kde vozidlo prednou časťou narazilo do príslušenstva zabezpečovacieho zariadenia priecestia
a do zábradlia mosta železnice a vypadnutiu vodiča na svah násypu. Vodič pri dopravnej nehode
utrpel zranenia, na následky ktorých na mieste zomrel. Taktiež sa v spomínanom zázname zo dňa
22.5.2013 z dopravnej nehody príslušného dopravného inšpektorátu konštatuje okrem iného zistenie
polície, že predmetné nákladné motorové vozidlo TATRA 815 riadené postihnutým bolo vo vlastníctve
spoločnosti K + K servis, s.r.o. Len okrajom možno tiež poznamenať, že podľa zápisnice zo dňa
22.7.2013 o obhliadke vozidla vyhotovenej riaditeľstvom policajného zboru Košice - okolie, Okresným
dopravným inšpektorátom spolu s fotodokumentáciou vozidla, pod kapotou vozidla sa nachádzali otery
po zjavnej manipulácii s vedením záznamového zariadenia vozidla, napojenia záznamového zariadenia,
kde chýbala plomba a kontrolnej nálepky certifikátu záznamového zariadenia s dátumom 28.8.2009.
V súvislosti s vyšetrovaním smrteľného prac. úrazu E. U. boli inšpektormi práce Inšpektorátu práce
Košice zaistené zápisnice o podaní informácií fyzických osôb. V zápisnici o podaní informácie zo dňa
11.6.2013 Ján Kočiš (vodič, žeriavnik, zamestnanec K + K servis, s.r.o.) uviedol, že po príchode do práce
(začiatok práce o 7 hod) mali spolu s p. A. a p. U., vyučeným automechanikom vymeniť listové pero
na T 815 a robili to, čo im on povedal. Vymenili listové pero do cca 10 hod ap. U. odišiel s vozidlom.
V zápisnici o podaní informácie zo dňa 11.6.2013 P. A. o.i. uviedol, že týmto autom zabezpečovali
prepravu nielen pre vlastnú potrebu, ale aj pre iných. V zhode s P. A. p. F. A. (SZČO) v zápisnici o
podaní informácie zo dňa 11.6.2013 uviedol, že dňa 20.5.2013 bol po príchode na pracovisko (cca 7
hod) vyzvaný p. A., aby sa zúčastnil opravy T 815, spolu s p. U. a p. A., pričom účelom bola výmena
list. pera - bolo popraskané. Doobeda ho vymenili a po výmene p. E.. U. odišiel s vozidlom na nakládku
štrku. Na otázku ako sa zabezpečujú opravy mot. vozidiel vo firme K + K servis, s.r.o. tu F. A. odpovedal,
že sami, ale väčšie opravy externe. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 4.6.2013 U. A. (SZČO) v
zhode s podaniami informácií p. A. a p. A. uviedol, že dňa 20.5.2013 ráno došiel do práce a rozdelil
úlohy zamestnancom a živnostníkom. X.. U. mal prekontrolovať auto a urobiť na ňom údržbu; s dvomi
pracovníkmi menili listové pero na aute T 815 ev. č. K. XXXCI, na ktorom mal v ten deň mal dopraviť štrk.
X.. A. kontaktoval X.. U. telefonicky o cca 12:15 hod - nachádzal sa v Trebišove s tým, že ide domov
pre veci a naloží štrk. U. A. tu ďalej uviedol, že po ústnej dohode firme K + K servis, s.r.o. vykonáva
praktické rozdeľovanie práce zamestnancov a SZČO, za peniaze. Na otázku ako je zabezpečený servis
vozidiel, p. U. A. odpovedal, že základnú údržbu vykonávajú zamestnanci a živnostníci a väčšie opravy
zatiaľ nerobili; uviedol, že osobitne automechanikov vo firme K + K servis, s.r.o. nemajú. V tejto zápisnici
U. A. taktiež uviedol, že predmetné vozidlo T 815 bolo kúpené v IX/2012 ako jazdené, malo platnú STK
a emisiu a striedali sa na ňom vodiči; X.. U. išiel do Betliara na prepravu štrku dňa 20.5.2013 prvý krát,
presnú trasu mu neurčili a v sobotu a nedeľu pred 20.5.2013 mal p. U. voľno. V zápisnici o podaní
informácie IZ.. F. A. (konateľ spoločnosti K + K servis, s.r.o.) dňa 11.6.2013 uviedol, že dňa 20.5.2013
cca o 7 hod kontaktoval p. A. a následne s ním dohodol zadelenie prác na daný deň; jeho úlohou bolo
zabezpečiť jedno vozidlo Tatra na zákazku Betliar. Mal za úlohu tam doraziť do konca zmeny, nakoľko
tam mal ubytovanie. D.. F.Á. A. v tejto zápisnici uviedol, že osobne dal pokyn, aby si nenakladal veľa
aby mohol začať práce v Betliari, t.j. p. A.. D.. F. A. tu ďalej uviedol, že má 6 kmeňových zamestnancov
a podľa potreby 4 SZČO, pričom p. A. poveril administratívnou činnosťou a splnomocnil ho na jednania
s PZ. D.. F. A. tu výslovne uviedol, že p E.. U. dostal ústny príkaz na jazdu od p. A.. Z uvedeného
vyplýva, že zamestnanec vodič E. U. riadil predmetné nákladné motorové vozidlo na základe ústneho
príkazu zamestnávateľa. Na otázku kto zabezpečoval opravu motorových vozidiel D.. F. A. odpovedal,
že bežnú údržbu vodiči a väčšie opravy servis Slov. N. Mesto - p. A. alebo p. X. a iní. Ďalej bola k veci
vypracovaná správa zo dňa 22.7.2013 z technickej obhliadky vozidla vyhotovená Tatra Bočiar s.r.o.,
a to znalcom z odboru dopravy X. F., za prítomnosti policajného orgánu, konateľa firmy K + K servis,
s.r.o. p. A. a p. A.. Technická obhliadka vozidla bola vykonaná dňa 17.7.2013 a jej cieľom bolo zistiť, či



predmetom dopravnej nehody nebola technická závada vozidla. Podľa tejto správy zo dňa 22.7.2013 o
technickej obhliadke vozidla, pri zisťovaní stavu brzdovej sústavy a samotných bŕzd bolo pri demontáži
druhej ľavej brzdy zistené, že bubon bol popraskaný od prehriatia nakoľko brzdový kotúč otváral brzdové
čeľuste úplne až došlo k stavu, že brzda sa nevracala a tým došlo k prehriatiu a spáleniu obloženia.
Záverom citovaná správa o technickej obhliadke vozidla konštatuje, že vozidlo je v zlom technickom
stave a účinnosť bŕzd je veľmi zlá. Následne bol Okresným dopravným inšpektorátom Košice - okolie
zaistený znalecký posudok zo dňa 16.9.2013 vyhotovený znalcom D.. I. B.. V tomto znaleckom posudku
zo dňa 16.9.2013 znalec zaujal stanovisko, že nakoľko brzdový systém nebol dostatočne účinný, pri
jazde k železničnému nadjazdu trate normálneho rozchodu, vodič nemohol ani zastaviť vozidlo výjazdom
mimo vozovku. Taktiež v tomto znaleckom posudku zo dňa 16.9.2013 znalec konštatoval, že v čase
dopravnej nehody bol technicky stav vozidla Tatra 815 zlý, lebo vodič v snahe zastaviť vozidlo pred
železničným priecestím nemohol pre neúčinnosť zastaviť vozidlo Tatra 815. Poškodenie na vozidle, ktoré
vzniklo pri dopravnej nehode bolo dôsledkom nárazu vozidla do vlakovej súpravy. S poukazom i na už
spomínanú predchádzajúcu technickú obhliadku vozidla bolo zistené, že vyhovuje iba pravá strana 1
nápravy a podľa znaleckého posudku zo dňa 16.9.2013 technický stav vozidla Tatra 815 s ev. č. K.
XXXCI v čase nehody bol zlý - neúčinný brzdový systém vozidla. Na základe uvedených podkladov
a skutočností bolo inšpekciou práce zistené a protokolom zaznamenané pochybenie kontrolovaného
zamestnávateľa v tom, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - nákladné motorové vozidlo Tatra 815 s ev. č. K. XXXCI s r.
výroby 1994 neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca - postihnutého vodiča E. U. a na ten účel
nezabezpečil potrebnú údržbu a opravy uvedeného nákladného motorového vozidla, nakoľko brzdový
systém vozidla bol neúčinný. V dôsledku vyššie uvedeného porušenia zamestnávateľa utrpel postihnutý
zamestnanec (pri výkone práce vodiča) E. U. dňa 20.5.2013 následkom neúčinného brzdového systému
vozidla pri dopravnej nehode pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť postihnutého. Jedná sa pritom
o porušenie povinnosti stanovenej § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci zamestnávateľom. Vyšetrovanie uvedeného pracovného úrazu vykonávali štyria inšpektori práce
Inšpektorátu práce Košice D.. H. Ô. spolu s D.. L. A.J., D.. F. B. T. D.. X. K.. Inšpektori práce na
základe vykonaného šetrenia smrteľného pracovného úrazu vypracovali protokol zo dňa 25.11.2013,
ktorého obsah bol dňa 25.11.2013 osobne prerokovaný s konateľom spoločnosti D.. F. A.. Pri tomto
prerokovaní protokolu dňa 25.11.2013 inšpektor práce D.. H. Ô. umožnil na žiadosť kontrolovanému
zamestnávateľovi písomne sa vyjadriť v určenej lehote do 7 pracovných dní ku všetkým zisteným
skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v prerokovanom protokole. Z toho je zrejmé, že inšpektor práce
umožnil kontrolovanému zamestnávateľovi vyjadriť sa v rámci šetrenia pracovného úrazu k protokolu.
Zamestnávateľ sa vyjadril k protokolu listom zo dňa 3.12.2013, doručeným dňa 4.12.2013. Pretože
týmto vyjadrením zamestnávateľa k protokolu neboli formulované objektívne dôvody ani predložené
dôkazy odôvodňujúce zmenu protokolu, inšpektor práce Inšpektorátu práce Košice D.. H. Ô. sa s týmto
vyjadrením zamestnávateľa zo dňa 3.12.2013 k protokolu vysporiadal Dodatkom č. 1 zo dňa 6.12.2013 k
protokolu doručeným kontrolovanému zamestnávateľovi poštou doporučene s doručenkou do vlastných
rúk dňa 13.12.2013, ktorým inšpektor práce trval na zistených skutočnostiach a nedostatkoch uvedených
v prerokovanom protokole. Výkon šetrenia pracovného úrazu bol týmto Dodatkom č. 1 zo dňa 6.12.2013
k protokolu ukončený. Len na doplnenie možno dodať, že následne po ukončení šetrenia pracovného
úrazu zamestnávateľ listom zo dňa 10.2.2014 zaslal inšpektorátu práce uznesenie zo dňa 10.1.2014
Okresného riaditeľstva policajného zboru Košice - okolie, odboru kriminálnej polície o zastavení
trestného stíhania pre prečin usmrtenia s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. K tomu bola kontrolovanému zamestnávateľovi inšpektorom práce D.. H. Ô. zaslaná
písomná odpoveď zo dňa 18.2.2014 na tento list zamestnávateľa zo dňa 10.2.2014, v ktorom inšpektor
práce o.i. konštatoval, že šetrenie predmetného pracovného úrazu bolo uzatvorené Dodatkom č. 1 zo
dňa 6.12.2013 k protokolu, že neboli predložené nové také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
protokolu, a preto inšpektor práce trval na skutočnostiach a nedostatkoch uvedených v protokole. Tento
list inšpektora práce - odpoveď zo dňa 18.2.2014 bola zamestnávateľovi doručená poštou doporučene
s doručenkou do vlastných rúk dňa 25.2.2014. Kvôli úplnosti správny orgán k tomu poznamenáva
nasledovné: Je na mieste podotknúť, že administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt má
odlišný charakter na rozdiel od zodpovednosti trestnoprávnej. Medzi zodpovednosťou aj subjektmi
správneho konania na strane jednej a napríklad v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní na
strane druhej sú významné rozdiely. Konania sa spravujú taktiež inými procesnými poriadkami, medzi
ktorými sú značné odchylnosti. Trestné právo Slovenskej republiky napríklad nepozná trestnoprávnu
zodpovednosť právnickej osoby, naproti tomu správne právo je založené čo sa týka zodpovednosti
zamestnávateľa (a to tak právnickej osoby ako i fyzickej osoby - podnikateľa) na objektívnom princípe,



pretože zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou. Správne
orgány ukladajú v správnom konaní sankcie za jednotlivé správne delikty, zatiaľ čo orgány činné v
trestnom konaní riešia a sankcionujú trestné činy fyzických osôb, ktoré napĺňajú znaky niektorej zo
skutkových podstát uvedených v Trestnom zákone. Aj na základe uvedeného nie je pre predmetné
správne konanie za dokázaný správny delikt rozhodujúcim, či súčasne orgány činné trestnom konaní
vedú trestné stíhanie pre určitý trestný čin, či ho prípadne zastavia apod. V súvislosti s tým považuje
za vhodné správny orgán podrobnejšie vysvetliť objektívny princíp zodpovednosti zamestnávateľa za
správny delikt, teda za pochybenie, o ktoré sa aj v tomto prípade jedná. Predmetné správne konanie
je vedené voči zamestnávateľovi - právnickej osobe. Zodpovednosť zamestnávateľov za správne
delikty je zodpovednosťou objektívnou, ergo nie subjektívnou. Tento objektívny charakter zodpovednosti
znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku teda porušeniu došlo,
bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie a ohliadnuc pritom
aj od prípadného následného dodatočného odstránenia zistených nedostatkov. Z právneho hľadiska
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je obdobne nepodstatným, či k pochybeniu
na strane zamestnávateľa došlo zavinením určitých okolností, zamestnancov alebo iných subjektov ako
zamestnávateľa. Ak napríklad u niektorého zamestnávateľa dôjde k pochybeniu zamestnávateľa na
úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, administratívnoprávnu zodpovednosť za takéto porušenie
ponesie zamestnávateľ aj vtedy, ak sa tak stalo s vinou niektorých zo zamestnancov, vedúcich resp.
riadiacich pracovníkov, z organizačných alebo technologických dôvodov alebo úplne od zamestnávateľa
odlišných subjektov či okolností. (Následne zamestnávatelia podľa konkrétnych okolností majú prípadne
možnosť uplatniť si eventuelne vzniklú škodu voči ďalším zodpovedným osobám, či už napríklad
zodpovednosť občianskoprávnu, obchodnoprávnu, trestnoprávnu, pracovnoprávnu atď., čo však nič
nemení na fakte, že administratívnoprávnu zodpovednosť za správny delikt nesú vždy zamestnávatelia.
Uvedené však nemá vplyv na administratívnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa za správne delikty.)
Povinnosť dodržiavať požiadavky stanovené predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci sú uložené v prvom rade zamestnávateľovi. K porušeniu povinnosti uvedenej vo výroku
rozhodnutia zo strany zamestnávateľa objektívne došlo. Zamestnávateľ sa preto v tomto prípade
svojej zodpovednosti za preukázaný nedostatok na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nemôže zbaviť (a to ani eventuelným nezavineným resp. neúmyselným konaním, poukazom na
zastavenie trestného stíhania a pod.), aj s opätovným dôrazom na objektívny charakter zodpovednosti
zamestnávateľa za správny delikt. Na základe toho zamestnávateľ zodpovedá za správne delikty už tým,
že k samotnému nedostatku došlo, bez ohľadu na to. či sa zo strany zamestnávateľa jedná o zavinené
alebo nezavinené konanie či opomenutie. Zo strany zamestnávateľa teda bolo inšpektorátom práce
dokázateľne zistené porušenie na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za ktoré sa pokuta
zamestnávateľovi ukladá, v dôsledku ktorého došlo k predmetnému smrteľnému prac. úrazu. Ak by totiž
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v praxi zabezpečil, aby ním
postihnutému na prácu poskytnutý pracovný prostriedok - nákladné motorové vozidlo Tatra 815 s ev. č.
TV 607CI neohrozovalo bezpečnosť a zdravie vodiča a na ten účel by bol zamestnávateľ zaistil potrebnú
údržbu a opravy uvedeného nákladného motorového vozidla tak, aby zabezpečil dobrý technický
stav poskytnutého vozidla - s riadnou účinnosťou bŕzd vozidla, k vyššie popísanému smrteľnému
pracovnému úrazu vôbec nemuselo dôjsť. Možno okrajom dodať, že samotná okolnosť existencie
platného osvedčenia o technickej kontrole predmetného vozidla v žiadnom prípade neznamená, že by sa
zamestnávateľ zbavil svojej povinnosti stále zaisťovať bezpečnosť pracovného prostriedku a na ten účel
zabezpečovať potrebné údržby a opravy ani zodpovednosti za nedodržanie tejto povinnosti stanovenej
§ 6 ods. 1 písm. d) Zákona o BOZP. Povinnosti spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci zakotvené v ustanoveniach § 6 ods. 1 včítane písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci sú uložené zamestnávateľom a zodpovednosť za ich dodržiavanie nesie zamestnávateľ. Zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov vrátane požiadaviek na bezpečnosť pracovných
prostriedkov patrí k prioritným povinnostiam zamestnávateľa, ktorých dodržiavanie môže mať dôležitý
vplyv aj na predchádzanie resp. minimalizovanie prípadných pracovných úrazov zamestnancov
vykonávajúcich práce s nimi spojené. Je vhodné poznamenať, že eventuelne aj v takom prípade, ak
niektorí (či už vedúci alebo iní) pracovníci zvolia pri údržbách, opravách, pri rozdeľovaní úloh alebo
pri iných prácach spôsoby a postupy, ktoré vykazujú známky nesúladu s požiadavkami bezpečnosti
(či už z dôvodu nedostatočného určenia zamestnávateľom, nevedomosti a.i.), ani vtákom prípade sa
zamestnávateľ svojej zodpovednosti za porušenie právnych predpisov na zaistenie BOZP ohľadom
poskytnutia bezpečného pracovného prostriedku a zaistenia potrebnej údržby a opráv, nezbaví. Ako
už bolo poznamenané, ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
totiž ukladajú povinnosti výslovne zamestnávateľovi, nie zamestnancom ani iným subjektom. Tieto



povinnosti zamestnávateľa samozrejme reálne, fakticky a fyzicky budú plniť jednotlivci, to však nič
nemení na tom, že zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci /a
za bezpečnosť zamestnancami používaných pracovných prostriedkov vrátane zaistenia potrebných
údržieb a opráv/ má zamestnávateľ, či už ako právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ.
Správnosť uvedeného záveru inšpektorátu práce ohľadne zodpovednosti zamestnávateľa napokon
potvrdzuje aj zásada výslovne zakotvená v § 6 ods. 10 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci, podľa ktorého povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností
v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ sa i zo všetkých tu uvedených dôvodov
svojej zodpovednosti za pochybenie na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nemôže zbaviť, a
to aj s opätovným poukazom na objektívny charakter zodpovednosti zamestnávateľa za správne delikty.
Na základe vyššie uvedeného aplikáciou spomínaných ustanovení predpisov a v súlade s vykonaným
dokazovaním dospel správny orgán k záveru, že túto povinnosť stanovenú právnymi predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uvedenú vo výroku rozhodnutia si zamestnávateľ
nesplnil.“

4. Žalobca v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu z 25.04.2014 - v
odvolaní z 30.05.2014 podanom v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, po
zhrnutí obsahu a záverov prvostupňového administratívneho konania vyjadril nesúhlas s rozhodnutím
Inšpektorátu práce Košice z 25.04.2014, označil ho za „vydané v rozpore so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi tvrdiac, že „bolo vydané v rozpore so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a
nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodnutie je arbitrárne a v rozpore aj s Ústavou SR.“

Poukazujúc na ustanovenia § 59 ods. 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie a
vec vrátiť Inšpektorátu práce Košice na nové prejednanie a rozhodnutie tvrdiac, že „správny orgán vydal
nezákonné rozhodnutie a konal v rozpore minimálne s §§ 3 ods. 1, 2, 4, 32, 33, 34, 46, 47 správneho
poriadku.“

Odvolacie námietky žalobca formuloval nasledovne:

„Správny orgán nepreskúmateľne, nezákonne odôvodnil rozhodnutie, lebo pokiaľ sa týka dôkazov, tak
tieto uvádzal v rozhodnutí len v náš neprospech a teda jeho úvahy nie sú uvedené pri hodnotení dôkazov
t.j. nezaoberal sa dôsledne nami predloženým uznesením OR PZ Košice okolie zo dňa 10.01.2014
ČVS:ORP-698/OVK-KS-2013 t.j. dôkaz listinou, ktorý je v náš prospech. Vyšetrovací, spis si nepripojil
a nevyžiadal z OR PZ Košice okolie a teda rozhodol bez znalosti skutkového stavu v trestnej veci, ktorá
má vplyv aj na správne konanie a rozhodnutie. Uspokojil sa len z prvotnými dokladmi z vyšetrovacieho
spisu t.j. znaleckým posudkom D.. I. B. zo dňa 16.09.2013, technickou obhliadkou vozidla Tatra Bočiar
s.r.o. zo dňa 22.07.2013 a vôbec nemal záujem sa oboznamovať s ďalšími dôkazmi vykonávanými
políciou po podaní znaleckých posudkov a neprihliadol ani na skutočnosti, ktoré vyšetrovateľ uviedol v
uznesení v náš prospech. Správny orgán neodstránil rozpory, ktoré vznikli medzi podaným znaleckým
posudkom správou technickej obhliadke vozidla a následným dopočutím znalca D.. B. a X. F.. Správny
orgán nemal záujem na objasnení skutočného stavu veci. Tým, že hodnotí veci jednostranne v náš
neprospech, chráni len záujem poškodeného a nechráni aj náš záujem, právo a spravodlivosť v tomto
konaní. Správny orgán si zjednodušuje vec a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čím v
konečnom dôsledku koná zaujato proti nám.

Ak by Správny orgán si vyžiadal vyšetrovací spis. tak by z výsluchov D.. I. B. a X. F.É. zistil, že
nezanedbali sme žiadne povinnosti a vinu na dopravnej nehode má jedine a výlučne nebohý E.. U..

Pokiaľ znalec D.. B. a F. popisovali poruchu brzdového systému opotrebením brzdových čeľustí a pod.
tak, nevedeli sa vyjadriť, či tieto závady vznikli pred a počas jazdy, ale v konečnom dôsledku uviedli, že
nemohli spôsobiť zlyhanie brzdového systému, aby vodič nedokázal vozidlo zastaviť. Nebolo skúmané
a nebolo preukázané, či a aké závady boli na aute pred jazdou a či vznikli počas jazdy. Znalec D..
B. pri svojom výsluchu dňa 06.12.2013 uviedol, že tlak v brzdovom systéme bol dostatočný, čo bolo



preukázané tým, že deň po dopravnej nehode vykazoval tlak v brzdovom systéme 225kPa. Uviedol tiež,
že uvedené vozidlo je vybavené prevádzkovou brzdou a okrem toho má núdzovú a parkovaciu brzdu.

Nebolo zistené, či existovali závady v dôsledku porušenia našich povinnosti a či závady sú v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou a smrťou U.. L. U. ako vodič a odborník na predmetné vozidlo mal
previesť pred jazdou kontrolu. Kontrolu aj previedol, lebo je to preukázané výsluchom svedkov P. A.,
F. A., P. A., U. A., ktorí pred jazdou pomáhali U. s výmenou listovej pružiny - pera. Je preukázané, že
U. spoločne s nimi odmontovali kolesa a bolo povinnosťou U. skontrolovať stav nastavenia brzdových
kľúčov brzdového systému. Znalci potvrdili, že išlo o nenáročný pracovný postup a mohla to vykonať aj
jedna osoba. Touto osobou bol vodič L. U..

Správny orgán keď si nepripojil vyšetrovací spis, tak nemal úplné dôkazy vo veci a nemal k dispozícií
aktuálne dodatočné zápisnice znalcov z decembra 2013 a januára 2014. Nesprávne sa spoliehal len na
prvotné znalecké posudky. Zistil by, že E.. U. nesprávne » postupoval pri vedení motorového vozidla,
jeho technika jazdy bola neštandardná, bol obutý svojvoľne v šľapkách a svojvoľne odbočil na cestu,
kde takéto autá mali zákaz vjazdu a pod.

Správny orgán sa s tak závažnými skutočnosťami vôbec nezaoberal, čím porušil povinnosť zistenia
presného a úplného skutočného stavu veci. Ide nielen o právnu otázku skutkové zistenie veci
bežnými dôkaznými prostriedkami , ale bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie novým znaleckým
posudkom, ktorý by odborne vysvetlil a preukázal vyššie uvedené skutočnosti. Jednoznačne
bez akýchkoľvek pochybnosti vzhľadom na závažnosť dopravnej nehody bolo potrebné znalecké
dokazovanie. Správny orgán si môže sám zadovážiť takýto posudok, pretože sa v rozhodnutí samom
musí vyporiadať s listinným dôkazom a to uznesením vyšetrovateľa OR PZ Košice okolie zo dňa
10.01.2014 ČVS:ORP- 698/OVK-KS-2013, ktorý prijal záver, že E. U. spôsobil dopravnú nehodu a my.
O sme sa na nepodieľali na porušení svojich povinností.

Z uvedeného dôvodu Správny orgán porušil povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci ( § 32
ods. 1 Správneho poriadku). Z týchto dôvodov Správny orgán porušil základné pravidla konania v zmysle
§ 3 Správneho poriadku. Nerešpektovanie a opomenutie základných pravidiel konania predstavuje
vadu konania, ktorá by mala viesť Správny orgán vyhovieť môjmu odvolaniu autoremedúrou alebo aby
odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil ako nezákonné.

Predkladáme ako dôkaz do správneho konania zápisnice o výsluchu svedkov F. A. zo dňa 11.06.2013, P.
A. zo dňa 09.08.2013, U. A. zo dňa 30.05.2013, P. A. zo dňa 11.06.2013, záznam o podaní vysvetlenia
X. F. zo dňa 13.12.2013, zápisnicu o výsluchu znalca D.. I. B. zo dňa 06.12.2013 a pokračujúcu zápisnicu
tohto znalca zo dňa 09.01.2014. Zápisnice o výsluchu znalcov Správny orgán nemal k dispozícií a listinný
dôkaz uznesenie vyšetrovateľa nehodnotil ako dôkaz.

Navrhujeme, aby Správny orgán vypočul svedkov F. A., P. A., U. - "., P. A., F. Č. B. K.Š., J. B. B. C., P.
H. B. K., F. A. B. K.. Svedkovia by sa mali vyjadriť k tej skutočnosti, že naša spoločnosť zabezpečovala
operatívne porady pred výkonom prác, počas vykonávania zákazok a konateľ spoločnosti D.. F. A. a ním
poverení pracovníci usmerňovali a koordinovali činnosť.

U. A. bol poverený agendou dopravy t.j. zabezpečoval poistenie áut, opravy áut, prijímal hlásenia
poruchy áut, denné hlásenia, záznamy o prevádzke vozidiel a pod. Z jeho výsluchu je preukázané, že
upozorňoval E.. U., aby si pred jazdou skontroloval vozidlo.

Podľa nášho názoru bolo vhodné a potrebné za účelom zistenia úplného stavu vo veci vypočuť nás ako
účastníka konania a vypočuť týchto svedkov.

Navrhujeme, aby si Správny orgán pripojil vyšetrovací spis OR PZ Košice okolie ČVS:ORP- 698/OVK-
KS-2013. Predpokladali sme, že prvostupňový Správny organ automaticky si vyžiada tento spis tak, ako
mu to ukladajú (§§3, 32 a nasl. Správneho poriadku.



Tým, že si Správny orgán nevyžiadal úplný trestný spis nemohol úplne zistiť spoľahlivo skutkový
stav veci. Vo vyjadrení k protokolu sme poukazovali na neodbornosť a povrchnosť správy technickej
obhliadky znaleckého posudku D.. I. B.. Táto skutočnosť mala viesť Správny orgán k vyžiadaniu si
vyšetrovacieho spisu, lebo len so znalosťou vyšetrovacieho spisu by mohol hodnotiť dôkazy v zmysle §
34 ods. 5 Správneho poriadku. Absencia takého postupu robí rozhodnutie nepreskúmateľným, pretože
správny orgán nemal všetky dôkazy k dispozícií a tieto ich vzájomnej súvislosti ani nemohol hodnotiť.

Poukazujeme na to, že Správny .orgán vo výroku rozhodnutia nám dával za vinu porušenie povinnosti
v § 2 ods. 1 písm. a bod 3 zák. č. 125/2006 Z. z. a na str. 10 nám dáva za vinu porušenie predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode a treťom bode a šiestom bode t.j. už nad rámec porušenia
povinnosti vo výrokovej časti. Takýto postup Správneho orgánu je nezákonný a zmätočný.

Správny orgán na str. 4 rozhodnutia nám dáva za vinu, že sme museli v prvom rade vykonávať
všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a k akémukoľvek
poškodeniu zdravia zamestnancov. Je nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia Správneho orgánu,
keď všeobecne poukazuje na všetky opatrenia a ich nekonkretizuje. Správny orgán mal k dispozícií
dôkazy, ktorými sme preukázali, že sme vykonávali školenia pracovníkov, auto malo platné STK, vodiči
mali platné psychotesty, ako aj ostané náležitosti. Za účelom školenia pracovníkov sme uzavreli externú
zmluvu so spoločnosťou Livonec s.r.o. Košice, ktorá má na starosti v našej spoločnosti agendu BOZP
a PO, čo Správny orgán mal k dispozícií. Práve preto mal Správny orgán konkretizovať, čo sme ešte
mali vykonať a nevykonali sme.

Správny orgán na str. 4 rozhodnutia nám dáva za vinu nerealizáciu všeobecných zásad prevencie
posudzovania rizika, ale na druhej strane nekonkretizuje, ktoré sme nerealizovali všeobecné zásady
prevencie.

Správny orgán na str. 4 rozhodnutia nám dáva za vinu nezabezpečenie potrebnej. údržby a opráv. Nie
je to pravda, pretože obhliadkou vozidla sa zistilo, že sme nezanedbali údržbu a opravu vozidla, ale
príčina dopravnej nehody spočívala v tom, že vodič E.. U. nenastavil brzdové kľúče. Brzdový systém
bol dobrý. Za nenastavenie brzdových kľúčov zodpovedal E.. U.. On si zanedbal svoje povinnosti, hoci
na to bol preškolený, mal prax, odbornosť i a u mňa pracoval od r. 2007 až do dopravnej nehody t.j. 6
rokov. Mal dostatok skúsenosti, aby si túto povinnosť splnil. Znalec konštatoval, že išlo o jednoduchý
úkon nastavenia brzdových kľúčov. Za to my nemôžeme niesť zodpovednosť.

Správny orgán správne na str. 4 a 5 konštatuje, že postihnutý zamestnanec mal doklad o zdravotnej
spôsobilosti, o psychickej spôsobilosti vodiča, mal poskytnuté ochranné pracovné prostriedky, vozidlo
malo platné osvedčenie o technickej kontrole a teda nie je nám vytýkané konkrétne porušenie povinnosti.

Takéto odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné a už to je dôvod na jeho zrušenie.

Aj na základe týchto hore uvedených nových dôkazov navrhujeme, aby Správny orgán vyhovel môjmu
odvolaniu autoremedúrou. V prípade, že tak nebude postupovať, navrhujeme, aby odvolací orgán
prihliadol aj na tieto nové dôkazy v Správnom konaní. Tieto dôkazy nie sú zavádzajúce a ani účelovo
predložené. Tieto dôkazy existovali a ja ako účastník konania mám právo tieto dôkazy predkladať a
Správny orgán má povinnosť chrániť práva a moje záujmy v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku,
lebo ich nechránil prvostupňový Správny orgán.“

5. Preskúmavané rozhodnutie z 25.08.2014 žalovaný odvolávajúc sa na zistenia prvostupňového
správneho orgánu obsiahnuté v protokole z 25.11.2013 a jeho Dodatku č. 1 zo 06.12.2013 a dotknuté
ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z. a zákona č. 124/2006 Z.z. (§ 6 ods. 1 písm. d/) sa plne stotožnil
so závermi uvedenými v rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice z 25.04.2014, uvádzajúc nasledovné
vlastné právne závery vyplývajúce z dôkazného stavu veci:

„Odvolací orgán pri preskúmavaní predloženého spisového materiálu zistil, že prvostupňový orgán
vo svojom konaní správne posúdil skutkový stav a vydal zákonné rozhodnutie. Národný inšpektorát
práce ako odvolací orgán po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k nasledovným záverom:



Rozhodnutím prvostupňového orgánu bola účastníkovi konania uložená pokuta podľa § 19 ods. 1
písm. a) zákona o inšpekcii práce a ustanovenia § 46 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
tým, že účastník správneho konania v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - nákladné motorové vozidlo Tatra 815, EVC K. XXXCI, rok
výroby 1994, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca - vodiča E.Q. U. nar. XX. XX. XXXX
(zamestnaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14. 05. 2007 s dohodnutým druhom práce žeriavnik,
vodič nákladného motorového vozidla, montážne práce, pieskovanie, metalizácia kovov) a na ten účel
nezabezpečil potrebnú údržbu a opravy predmetného nákladného motorového vozidla, z dôvodu čoho
bol brzdový systém vozidla neúčinný. V dôsledku uvedeného porušenia utrpel zamestnanec E. U. pri
výkone práce vodiča dňa 20. 05. 2013 následkom neúčinného brzdového systému vozidla pri dopravnej
nehode pracovný úraz, ktorým mu bola spôsobená smrť.

Pri hodnotení dôkazov bol správny orgán vedený úvahou, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázateľne zistené porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa, uvedené vo výroku rozhodnutia,
pričom sa jedná o porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
v príčinnej súvislosti so smrteľným pracovným úrazom. Správny orgán posudzoval aj skutočnosť, že
postihnutý bol zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti K + K servis, s.r.o., čo vyplýva
z pracovnej zmluvy zamestnanca E. U.Á.. s dohodnutým druhom práce žeriavnik a vodič nákladného
motorového vozidla. Zamestnávateľ bol tak povinný vo vzťahu k postihnutému zamestnancovi, ako aj k
ďalším zamestnancom dodržiavať právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci.

V súvislosti s vyšetrovaním predmetného pracovného úrazu bolo z podkladov zistené, že zamestnávateľ
zaslal Inšpektorátu práce Košice záznam o registrovanom pracovnom úraze E. U., ktorý bol doručený
dňa 24.5.2013. Postihnutý bol preškolený zamestnávateľom z bezpečnostných predpisov dňa 02. 04.
2012, čo je zrejmé zo záznamu zo školenia zamestnancov obsluhy a vodičov motorových vozidiel z
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa 2.4.2012, spolu s prezenčnou listinou.

Predmetné vozidlo T 815 malo v súlade s písomným protokolom o technickej kontrole vozidla zo dňa 31.
07. 2012 platné osvedčenie o technickej kontrole vozidla zo dňa 31. 07. 2012 Správny orgán vychádzal
tiež zo skutočnosti, že v ustanovení § 17 ods. 4 Zákona o BOZP je obsiahnutá zákonná definícia
registrovaného pracovného úrazu, podľa ktorej je registrovaný pracovný úraz pracovný úraz, ktorým
bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca,
ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Na základe uvedeného sa v súlade so spomínaným
znaleckým posudkom zo dňa 21. 06. 2013 nepochybne jednalo o závažný pracovný úraz, ktorým bola
spôsobená smrť postihnutého E. U.. Podstatnou je tiež skutočnosť, že zamestnanec - vodič E. U.. riadil
predmetné nákladné motorové vozidlo na základe ústneho príkazu zo strany zamestnávateľa.

Technická obhliadka vozidla bola vykonaná dňa 17. 07. 2013, jej cieľom bolo zistiť, či predmetom
dopravnej nehody bola technická vada vozidla. Podľa tejto správy zo dňa 22. 07. 2013 o technickej
obhliadke vozidla pri zisťovaní stavu brzdovej sústavy a samotných bŕzd, bolo pri demontáži druhej
ľavej brzdy zistené, že bubon bol popraskaný od prehriatia, nakoľko brzdový kotúč neotváral brzdové
čeľuste úplne, až došlo k stavu, že brzda sa nevracala, čím došlo k prehriatiu a spáleniu obloženia.
Správa o technickej obhliadke vozidla záverom konštatuje, že vozidlo bolo v zlom technickom stave a
účinnosť bŕzd bola veľmi zlá. Následne bol Okresným dopravným inšpektorátom Košice - okolie zaistený
znalecký posudok zo dňa 16.9.2013, vyhotovený znalcom D.. I. B.. V znaleckom posudku znalec zaujal
stanovisko, že nakoľko brzdový systém nebol dostatočne účinný, pri jazde k železničnému nadjazdu
trate normálneho rozchodu vodič nemohol vozidlo zastaviť.

Na základe uvedených skutočností bolo inšpekciou práce zistené a v protokole zaznamenané
pochybenie kontrolovaného zamestnávateľa v tom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - nákladné motorové vozidlo Tatra 815, M. K. XXX C.,
rok výroby 1994, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca - postihnutého vodiča E. U., pričom
nezabezpečil ani potrebnú údržbu a opravy uvedeného nákladného motorového vozidla, následkom
čoho bol brzdový systém vozidla neúčinný.



Inšpektori práce na základe vykonaného šetrenia smrteľného pracovného úrazu vypracovali protokol
zo dňa 25. 11. 2013. obsah ktorého bol ten istý deň prerokovaný s konateľom spoločnosti D.. F. A.. Pri
prerokovaní protokolu inšpektor práce umožnil zamestnávateľovi písomne sa vyjadriť v určenej lehote
do 7 pracovných dní ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v prerokovanom
protokole.

Zamestnávateľ sa vyjadril k protokolu listom zo dňa 03. 12. 2013, doručeným dňa 04. 12. 2013. Nakoľko
vyjadrením k protokolu neboli formulované objektívne dôvody, ani predložené dôkazy odôvodňujúce
zmenu protokolu, inšpektor práce sa s vyjadrením zamestnávateľa vysporiadal Dodatkom č. 1 zo dňa 06.
12. 2013, doručeným kontrolovanému zamestnávateľovi poštou doporučene s doručenkou do vlastných
rúk dňa 13. 12. 2013, kde inšpektor práce trval na zistených skutočnostiach a nedostatkoch uvedených
v prerokovanom protokole. Výkon šetrenia pracovného úrazu bol Dodatkom č. 1 zo dňa 06. 12. 2013
k protokolu ukončený.

Následne po ukončení šetrenia pracovného úrazu zaslal zamestnávateľ listom zo dňa 10. 02. 2014
inšpektorátu práce uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru Košice - okolie, odboru
kriminálnej polície, o zastavení trestného stíhania pre prečin usmrtenia s odôvodnením, že skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Inšpektor práce zaslal kontrolovanému
zamestnávateľovi písomnú odpoveď zo dňa 18. 02. 2014, v ktorej konštatoval, že šetrenie
predmetného pracovného úrazu bolo uzavreté Dodatkom č. 1 zo dňa 06. 12. 2013 k protokolu,
nakoľko neboli predložené nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu protokolu, z toho dôvodu
trval na skutočnostiach a nedostatkoch uvedených v protokole. Uvedená písomná odpoveď bola
zamestnávateľovi doručená poštou doporučene s doručenkou do vlastných rúk dňa 25. 02. 2014.

K porušeniu povinnosti uvedenej vo výroku rozhodnutia zo strany zamestnávateľa objektívne došlo.
Zamestnávateľ zodpovedá za správne delikty už tým. že k samotnému nedostatku došlo, bez ohľadu
na to, či sa z jeho strany jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Zo strany
zamestnávateľa bolo inšpektorátom práce dokázateľne zistené porušenie na úseku bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, za ktoré sa mu pokuta ukladá.

Ak by účastník konania v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečil, aby
nákladné motorové vozidlo Tatra 815, EVČ TV 607 CI, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie vodiča
a na ten účel by zaistil potrebnú údržbu a opravy uvedeného nákladného motorového vozidla tak,
aby zabezpečil jeho dobrý technický stav s riadnou účinnosťou brzdového systému, k predmetnému
smrteľnému pracovnému úrazu nemuselo vôbec dôjsť.

Povinnosti spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zakotvené v ustanoveniach § 6
ods. 1 včítane písm. d) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, sú uložené zamestnávateľom
a zodpovednosť za ich dodržiavanie nesie zamestnávateľ. Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci zamestnancov, vrátane požiadaviek na bezpečnosť pracovných prostriedkov, patrí k prioritným
povinnostiam zamestnávateľa, ktorých dodržiavanie môže mať dôležitý vplyv na prevenciu, resp.
minimalizáciu prípadných pracovných úrazov zamestnancov vykonávajúcich práce s nimi spojené.

Na základe vyššie uvedených skutočností, aplikáciou príslušných ustanovení predpisov a v súlade s
vykonaným dokazovaním, dospel správny orgán k záveru, že povinnosť stanovenú právnymi predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uvedenú vo výroku rozhodnutia si účastník konania
nesplnil. Aj napriek vyššej závažnosti porušenia zo strany zamestnávateľa a závažnosti jeho následku
- smrteľného pracovného úrazu, dospel správny orgán k záveru, že k naplneniu preventívnej, ako aj
represívnej funkcie, bude postačujúce uloženie pokuty v spodnej hranici sadzby vo výške 33 000 eur.

V zmysle § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, t. j. z právnych predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, do 100 000 eur a ak v dôsledku
tohto porušenia vznikol pracovný úraz. ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,
najmenej 33 000 eur. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zistenia porušenia povinností zamestnávateľa



stanovených mu predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, môže inšpektorát práce
uložiť pokutu až do 100 000 eur, pričom v prípade zistenia porušenia povinností zamestnávateľa, v
dôsledku ktorého došlo k pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví alebo smrteľnému pracovnému
úrazu, ukladá zákon ex offo inšpektorátu práce povinnosť (nie možnosť) uložiť zamestnávateľovi pokutu
najmenej vo výške 33 000 eur.

Inšpekciou bol zistený stav na základe zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ nepreukázal potrebnú údržbu a opravy nákladného
motorového vozidla T 815 8x8, rok výroby 1994, EČV K. XXX C., vo vlastnej réžii, ani dodávateľsky
externými opravami.

Odvolací orgán poukazuje na skutočnosť, že účastník konania neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré
by vyvrátili alebo spochybnili nedostatky zistené v priebehu inšpekcie práce.
Odvolací orgán má súčasne za to, že bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav veci na
základe výsledkov inšpekcie práce, podaných vyjadrení účastníka konania, ako aj na základe dokladov
predložených počas výkonu inšpekcie práce a dôkazov založených v spise.

Z uvedených dôvodov nebolo potrebné zo strany inšpektorátu práce nariadiť ústne pojednávanie,
nakoľko by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci.

Správny orgán rozhodujúci v druhom stupni deklaruje opodstatnenosť uloženia pokuty za vytknuté
porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.

Inšpektorát práce Košice ako prvostupňový správny orgán vykonal posúdenie veci, týkajúce sa stavu a
miery zavinenia zo strany účastníka konania a na základe vyššie uvedeného dospel k záveru a mal za
preukázané, že účastník konania porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z predpisov BOZP tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Odvolací orgán poukazuje na skutočnosť, že inšpektorát práce hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom v rámci dokazovania nezistil
nijaké okolnosti, ktoré by mieru zodpovednosti zamestnávateľa znížili alebo vylúčili.

V uvedenom prípade bola pokuta uložená v spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym
predpisom.

Odvolací orgán sa stotožňuje s prvostupňovým orgánom, ktorý pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia
povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú
v jeho činnosti, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia
ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku, resp. o opakované
zistenie toho istého nedostatku.

Opierajúc sa o uvedené zistenia má odvolací orgán za preukázané, že inšpektorát práce v prípade
uloženia sankcie za predmetný správny delikt postupoval legitímnym spôsobom, keď vyššie popísané
konanie účastníka konania označil za protiprávne.

Odvolací orgán je názoru, že prvostupňový orgán umožnil účastníkovi konania realizáciu jeho
procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal.

S ohľadom na preukázanie nedostatku, zistený skutkový stav, ako aj na smrteľný pracovný úraz
zamestnanca, je uloženie pokuty odôvodnené.

Odvolací orgán identicky s prvostupňovým orgánom postupoval v danej veci v intenciách citovaných
právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých
zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili
správny právny záver.“



II.

1. V žalobe z 08.09.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu formuloval
nasledovné žalobné námietky (po obsahovej právnej stránke korešpondujúce s námietkami uvedenými
v odvolaní z 30.05.2014):

- Žalovaný nedoplnil doterajšie dokazovanie, neodstránil zistené vady tak, ako mu to ukladá §
59 správneho poriadku. Jeho postup a rozhodnutie sú preto nesprávne a nezákonné. Podľa nášho
názoru, žalovaný mal odvolaniu vyhovieť, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a
rozhodnutie, lebo boli zistené podstatné procesné vady a rozsah zisťovania skutkového stavu vyžadoval,
aby ho vykonal Správny orgán prvého stupňa z týchto nižšie uvedených dôvodov.

- Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že nebol dôvod na zmenu protokolu y dôsledku toho, že sme
nepredložili dôkazy a neformulovali k protokolu objektívne dôvody.

Prvostupňový správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie a konal v rozpore minimálne s §§ 3, ods. 1,
2, 4, 32, 33, 34, 46, 47 správneho poriadku a druhostupňový správny orgán konal v rozpore s týmito
ustanoveniami správneho poriadku, ako aj v rozpore s § 59 správneho poriadku.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v rozpore so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi
a nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodnutie je arbitrárne a v rozpore aj s Ústavou
SR., Ak žalovaný zamietol naše odvolanie a rozhodnutie prvostupňového organu potvrdil, tak vydal
odvolacie rozhodnutie taktiež v rozpore s právnymi predpismi.

- Správne orgány nepreskúmateľne, nezákonne odôvodnili svoje rozhodnutia a nevyporiadali sa s
našimi najmä odvolacími námietkami. Pokiaľ sa týka dôkazov, tak tieto uvádzali v rozhodnutiach len
v náš neprospech a ich úvahy nie sú uvedené pri hodnotení dôkazov t.j. nezaoberali sa dôsledne
nami predloženým uznesením OR PZ Košice okolie zo dňa 10.01.2014 ČVS:ORP-698/OVK-KS-2013
t.j. dôkaz listinou, ktorý je v náš prospech. Vyšetrovací spis si nepripojili a nevyžiadali ho z OR PZ Košice
okolie a teda rozhodli bez znalosti skutkového stavu v trestnej veci, ktorá má vplyv aj na správne konanie
a rozhodnutie oboch správnych orgánov. Oba správne orgány sa nesprávne uspokojili sa len z prvotnými
dokladmi z vyšetrovacieho spisu t.j. znaleckým posudkom D.. I. B. zo dňa 16.09.2013, technickou
obhliadkou vozidla Tatra Bočiar s.r.o. zo dňa 22.07.2013 a vôbec nemali záujem sa oboznamovať s
ďalšími dôkazmi vykonávanými políciou po podaní znaleckých posudkov výsluchu znalcov, svedkov
a neprihliadli ani na skutočnosti, ktoré vyšetrovateľ uviedol v uznesení v náš prospech. Správne
orgány neodstránili rozpory, ktoré vznikli medzi podaným znaleckým posudkom správou technickej
obhliadke vozidla a následným dopočutím znalca D.. B. a X. F.. „.Správne orgány takýmto postupom
neprejavili a nemali záujem na objasnení skutočného stavu veci. Tým, že hodnotili veci jednostranne v
náš neprospech, chránili len záujem poškodeného a nechránili aj náš záujem, t.j. právo a spravodlivosť
v tomto konaní. Správne orgány si zjednodušili vec, nevykonali úplné dokazovanie a spoľahlivo nezistili
stav veci, čím v konečnom dôsledku konali proti nám zaujato.

- Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia ani nevyporiadal s tým, že sme podaním zo dňa 16.06.2014
navrhovali vykonanie dôkazov a doručili sme mu znalecký posudok č. 10/2014 znalca D.. L. Q.. Žalovaný
neodôvodnil, prečo navrhované dôkazy odmieta vykonať a vôbec sa nezmienil o nich v odôvodnení
svojho rozhodnutia t.j. či boli alebo neboli podstatné na rozhodnutie v danej veci.

Navrhované a predložené dôkazy podľa nášho názoru sú v danej veci podstatné, lebo preukazovali, že
nemáme žiadnu zodpovednosť na dopravnej nehode.

Zo znaleckého posudku č. 10/2014 znalca D.. L.. Q. bolo totiž preukázané:
1. / že rýchlosť jazdy vozidla Tatra ev. č. K. XXX C. bola pred dopravnou nehodou 46,20 - 58,50 km/
hod. a nárazová rýchlosť 2,00-3,00 km/hod.
2. / posúdenie technického stavu vozidla bez fyzickej kontroly brzdovej sústavy nie je možné, pričom
kontrola technického stavu vozidla nebola v trestnom konaní úplne prevedená a neboli prevedené



kontroly dielov poškodených pri dopravnej nehode. Vozidlo sa nepripravilo na úplnú kontrolu brzdového
systému v plnom rozsahu vrátane kontroly na brzdovej stolici. Bolo potrebné odskúšanie jednotlivých
komponentov brzdovej sústavy (napr. regulátor, obmedzovač), poškodené časti pri dopravnej nehode
nahradiť náhradnými časťami, kontrolovať tlaky podľa metodiky kontroly a previesť skúšku bŕzd na
brzdovej stolici. Až na základe toho by sa dal určiť stav jednotlivých bŕzd a určenie brzdenia vozidla a
až na základe toho urobiť jednoznačný záver o stave brzdového systému.
3. / z technického hľadiska bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy
vodiča E.. U. v nerešpektovaní požiadaviek kladených na vodiča, ktorý počas dopravnej nehody mal na
aute zaradený piaty rýchlostný stupeň a rýchlosť jazdy vyššiu, ako bola povolená 40 km/hod., čo je v
rozpore s bezpečnosťou jazdy na danom úseku. Rýchlosť vozidla bola vyššia ako povolená rýchlosť na
danom úseku . Ak by vodič povolenú rýchlosť rešpektoval, mohol s vozidlom zastaviť bez ujmy.

Z hore uvedeného je teda zrejmé, že znalec D.. I. B. ani X. F. nevykonali úplne všetky potrebné úkony
kontroly a preverenia technického stavu vozidla a žalovaný sa s touto skutočnosťou vôbec nevyporiadal.

Na základe znaleckého posudku a listín bolo preukázané, že nemáme subjektívnu ani objektívnu
zodpovednosť na dopravnej nehode a 100%-tnú zodpovednosť na dopravnej nehode má vodič E.. U..

Spoločnosť K+K servis, s.r.o. Trebišov na zabezpečenie pravidelnej údržby a prípadne vzniknutých
opráv má zriadenú dielňu vybavenú na opravu vozidiel zn. Tatra. Predmetné vozidlo malo platnú
technickú kontrolu, ako aj platnú emisnú kontrolu. Na personálne zabezpečenie údržby a opráv bol
prijatý práve E.. U., ktorý bol automechanik a na to spôsobilý, mal potrebné školenia, práve na vozidla
zn. Tatra a potrebnú prax.

Navrhli sme vykonať dôkaz týmto znaleckým posudkom vo veci s CD nosičom, prípadne doplniť
dokazovanie na technický stav vozidla tak, ako to naznačil D.. L.. Q., ale žalovaný sa vôbec v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia o navrhovaných a predložených dôkazoch nezmienil. Z uvedeného dôvodu
je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a neodôvodnené.

Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že znalec D.. B. pri podaní znaleckého posudku nemal
záznam simulácie dopravnej nehody a preto je jeho posudok nesprávny a neúplný. Navrhli sme preto,
aby sa k tejto skutočnosti znalec D.. B.Š. vyjadril, prípadne doručil do správneho spisu záznam simulácie
dopravnej nehody. Znalec D.. B.É. neozrejmil na základe čoho dospel k záveru, že vodič U. mal v
čase dopravnej nehody rýchlosť jazdy 40 km/hod. a na základe čoho mala byť nárazová rýchlosť
15,00- 20,00km/hod. Aj tieto údaje by mali vyplývať zo záznamu simulácie dopravnej nehody vykonanej
znalcom D.. B..

Žalovaný sa opätovne k týmto navrhnutým a predloženým dôkazom nevyjadril a vo svojich úvahách pri
hodnotení dôkazov ich nespomínal. Sme toho názoru, že žalovaný konal nezákonne a arbitrárne.

- Podľa nášho názoru oba Správne orgány mali pracovať v správnom konaní s úplným trestným
spisom a nie len s prvotnými neúplnými dôkazmi s vyšetrovacieho spisu.

Ak by si Správne orgány vyžiadali vyšetrovací spis, tak by z výsluchov svedkov a pokračujúcich a
doplňujúcich výsluchov D.. I. B.T. a X. F. zistili, že nezanedbali sme žiadne povinnosti a vinu na dopravnej
nehode má jedine a výlučne nebohý E.. U.. Za jeho úraz nezodpovedáme ani subjektívne, ani objektívne.

Pokiaľ znalci D.. B. a F.É. popisovali poruchu brzdového systému opotrebením brzdových čeľustí a pod.
tak, nevedeli sa vyjadriť, či tieto závady vznikli pred a počas jazdy, ale v konečnom dôsledku uviedli, že
nemohli spôsobiť zlyhanie brzdového systému, aby vodič nedokázal vozidlo zastaviť.

Nebolo skúmané a nebolo preukázané, či a aké závady boli na aute pred jazdou a či vznikli počas jazdy.

Znalec D.. B. pri svojom výsluchu dňa 06.12.2013 uviedol, že tlak v brzdovom systéme bol dostatočný, čo
bolo preukázané tým, že deň po dopravnej nehode vykazoval tlak v brzdovom systéme 225kPa. Uviedol



tiež, že uvedené vozidlo je vybavené prevádzkovou brzdou a okrem toho má núdzovú a parkovaciu
brzdu.

Nebolo zistené, či existovali závady v dôsledku porušenia našich povinnosti a či závady sú (v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou a smrťou U..)

E.. U. ako vodič a odborník na predmetné vozidlo mal previesť pred jazdou kontrolu. Kontrolu aj
previedol, lebo je to preukázané výsluchom svedkov P. A., F. D. A., P. A., U. A., ktorí pred jazdou pomáhali
U. s výmenou listovej pružiny - pera. Je preukázané, že U. spoločne s nimi odmontovali kolesa a bolo
povinnosťou U. skontrolovať stav nastavenia brzdových kľúčov brzdového systému.

Znalci potvrdili, že išlo o nenáročný pracovný postup a mohla to vykonať aj jedna osoba. Touto osobou
bol vodič E.. U..

Správne orgány keď si nepripojili vyšetrovací spis, tak nemali úplné dôkazy vo veci a nemali k dispozícií
aktuálne dodatočné zápisnice znalcov z decembra 2013 a januára 2014. Nesprávne sa spoliehali len
na prvotné znalecké posudky. Zistili by, že E.. U. nesprávne postupoval pri vedení motorového vozidla,
jeho technika jazdy bola neštandardná, bol obutý svojvoľne v šľapkách a svojvoľne odbočil na cestu,
kde takéto autá mali zákaz vjazdu a pod.

Správne orgány sa s tak závažnými skutočnosťami a pre posúdenie našej zodpovednosti vôbec
nezaoberali, čím porušili povinnosť zistenia presného a úplného skutočného stavu veci. Ide nielen o
právne posúdenie veci, skutkové zistenie veci bežnými dôkaznými prostriedkami, ale bolo potrebné
doplniť znalecké dokazovanie novým znaleckým posudkom, ktorý by odborne vysvetlil a preukázal
vyššie uvedené skutočnosti. Jednoznačne bez akýchkoľvek pochybnosti vzhľadom na závažnosť
dopravnej nehody bolo potrebné znalecké dokazovanie. Správny orgán si mohol sám zadovážiť takýto
posudok, pretože sa v rozhodnutí samom musí vyporiadať s listinným dôkazom a to uznesením
vyšetrovateľa OR PZ Košice okolie zo dňa 10.01.2014 ČVS:ORP-698/OVK-KS-2013, ktorý prijal záver,
že E. U. sám spôsobil a zavinil dopravnú nehodu a my sme sa na nepodieľali na porušení svojich
povinností.

Z uvedeného dôvodu Správne orgány porušili povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§
32 ods.l Správneho poriadku). Z týchto dôvodov Správne orgány porušili základné pravidla konania
v zmysle § 3 Správneho poriadku. Nerešpektovanie a opomenutie základných pravidiel konania
predstavuje vadu konania, ktorá by mala viesť Správny orgán vyhovieť nášmu odvolaniu autoremedúrou
alebo aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil ako nezákonné. Ak tak Správne orgány
nepostupovali je už len na súde, aby napravil pochybenia Správnych orgánov zrušením ich rozhodnutí.

- Predložili sme ako dôkaz do správneho konania zápisnice o výsluchu svedkov F. A. zo dňa
11.06.2013, P.Z. A. zo dňa 09.08.2013, U. A. zo dňa 30.05.2013, P. A. zo dňa 11.06.2013, záznam o
podaní vysvetlenia X. F. zo dňa 13.12.2013, zápisnicu o výsluchu znalca D.. I. B. zo dňa 06.12.2013 a
pokračujúcu zápisnicu tohto znalca zo dňa 09.01.2014. Zápisnice o výsluchu znalcov Správne orgány
nemali k dispozícií a listinný dôkaz uznesenie vyšetrovateľa nehodnotili ako dôkaz.

Navrhli sme, aby Správne orgány vypočuli svedkov F. A., P. A., U. A., P. A., F. Č. bytom K., J. B. B. C., P.
H. B. K., F. A. B. K.. Svedkovia by sa mali vyjadriť k tej skutočnosti, že naša spoločnosť, zabezpečovala
operatívne porady pred výkonom prác, počas vykonávania zákazok a konateľ spoločnosti D.. F. A. a ním
poverení pracovníci usmerňovali a koordinovali činnosť. Žalovaný to bez odôvodnenia neakceptoval.

Gabriel Kováč bol poverený agendou dopravy t.j. zabezpečoval poistenie áut, opravy áut, prijímal
hlásenia poruchy áut, denné hlásenia, záznamy o prevádzke vozidiel a pod. Z jeho výsluchu je
preukázané, že upozorňoval E.. U., aby si pred jazdou skontroloval vozidlo.

Podľa nášho názoru bolo nutné a potrebné za účelom zistenia úplného stavu vo veci vypočuť nás ako
účastníka konania a vypočuť týchto svedkov.



Navrhli sme, aby si Správne orgány pripojili vyšetrovací sp si OR PZ Košice okolie ČVS:ORP-698/OVK-
KS-2013. Predpokladali sme, že prvostupňový Správny orgán automaticky si vyžiada tento spis tak, ako
mu to ukladajú §§ 3, 32 a nasl. Správneho poriadku. Žalovaný nenapravil pochybenie prvostupňového
Správneho orgánu.

Tým, že si prvostupňový Správny orgán nevyžiadal úplný trestný spis, nemohol úplne a spoľahlivo zistiť
skutkový stav veci.

Vo vyjadrení k protokolu sme poukazovali na neodbornosť a povrchnosť správy z technickej obhliadky
znaleckého posudku D.. I. B.. Táto skutočnosť mala viesť Správny orgán k vyžiadaniu si vyšetrovacieho
spisu, lebo len so znalosťou vyšetrovacieho spisu by mohol hodnotiť dôkazy v zmysle § 34 ods. 5
Správneho poriadku. Absencia takého postupu robí rozhodnutie nepreskúmateľným, pretože správny
orgán nemal všetky dôkazy k dispozícií a tieto ich vzájomnej súvislosti ani nemohol hodnotiť.

- Poukázali sme na to, že prvostupňový Správny orgán vo výroku rozhodnutia nám dával za vinu
porušenie povinnosti v§ 2 ods. l písm. a bod 3 zák. č. 125/2006 Z. z. a na str. 10 nám dáva za vinu
porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a / prvom bode až treťom bode a šiestom bode t.j.
už nad rámec porušenia povinnosti vo výrokovej časti. Takýto postup Správneho orgánu je nezákonný
a zmätočný.

Prvostupňový Správny orgán na str. 4 rozhodnutia nám dáva za vinu, že sme museli v prvom rade
vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a
k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov. Je nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia
Správneho orgánu, keď všeobecne poukazuje na všetky opatrenia a ich nekonkretizuje. Správny orgán
mal k dispozícií dôkazy, ktorými sme preukázali, že sme vykonávali školenia pracovníkov, auto malo
platné STK, vodiči mali platné psychotesty, ako, aj ostané náležitosti. Za účelom školenia pracovníkov
sme uzavreli externú zmluvu so spoločnosťou Livonec s.r.o. Košice, ktorá má na starosti v našej
spoločnosti agendu BOZP a PO, čo Správny orgán mal k dispozícií. Práve preto mal Správny orgán
konkretizovať, čo sme ešte mali vykonať a nevykonali sme.

Prvostupňový Správny orgán na str. 4 rozhodnutia nám dáva za vinu nerealizáciu všeobecných zásad
prevencie posudzovania rizika, ale na druhej strane nekonkretizuje, ktoré sme nerealizovali všeobecné
zásady prevencie.

Prvostupňový Správny orgán na str. 4 rozhodnutia nám dáva za vinu nezabezpečenie potrebnej údržby
a opráv. Nie je to pravda, pretože obhliadkou vozidla sa zistilo, že sme nezanedbali údržbu a opravu
vozidla, ale príčina dopravnej nehody spočívala v tom, že vodič E.. U. nenastavil brzdové kľúče. Brzdový
systém bol dobrý. Za nenastavenie brzdových kľúčov zodpovedal E.. U.. On si zanedbal svoje povinnosti,
hoci na to bol preškolený, mal prax, odbornosť a u mňa pracoval od r. 2007 až do dopravnej nehody t.j.
6 rokov. Mal dostatok skúsenosti, aby si túto povinnosť splnil. Znalec konštatoval, že išlo o jednoduchý
úkon nastavenia brzdových kľúčov. Za to my nemôžeme niesť žiadnu zodpovednosť.

Prvostupňový Správny orgán správne na str. 4 a 5 konštatuje, že postihnutý zamestnanec mal doklad
o zdravotnej spôsobilosti, o psychickej spôsobilosti vodiča, mal poskytnuté ochranné j pracovné
prostriedky, vozidlo malo platné osvedčenie o technickej kontrole a teda nie je nám vytýkané konkrétne
porušenie povinnosti.

Takéto odôvodnenie rozhodnutia bolo nepreskúmateľné a už to bol dôvod na jeho zrušenie. Následne
žalovaný na základe úplne nezisteného skutkového stavu veci taktiež rozhodol, čím nekonal v súlade
so správnym poriadkom.

Žalovaný sa vôbec nezaoberal s týmito našimi odvolacími námietkami a preto aj jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nezákonné.

Tieto hore uvedené dôkazy existovali a neboli zavádzajúce a ani účelovo predložené. My ako účastník
konania máme právo tieto dôkazy predkladať a Správne orgány majú povinnosť chrániť práva a naše



záujmy v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Majú vykonať nielen navrhované dôkazy, ale vykonať
dokazovanie aj zvláštnej iniciatívy za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci a zistenia našej
zodpovednosti alebo jej vylúčenie.“

V prílohe žaloby žalobca predložil súdu faktúry od dodávateľských spoločností z roku
2012 preukazujúce nákup náhradných dielov na vozidlo, jeho servis a údržbu tvrdiac, že „z hore
uvedeného je zrejmé, že sme zabezpečovali preventívne a reálne možnosť opravy, ak by sa vyskytla.
Vodič E. U., ak by zistil vadu na aute, bol oboznámený, že vadu má ihneď odstrániť a táto povinnosť mu
vyplývala aj zo zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. tak, ako to citoval vyšetrovateľ v zastavujúcom
uznesení. Hore uvedenými dôkazmi je preukázané, že sme nezanedbali žiadnu svoju povinnosť a
objektívne nenesieme zodpovednosť za nehodu.“

Žalobca poukázal na právny režim tzv. plnej jurisdikcie podľa § 250i O. s. p. v súvislosti s požiadavkou
na samostatné a nezávislé hodnotenie správnosti a úplnosti skutkových zistení urobených správnym
orgánom aj podľa piatej časti druhej hlavy O. s. p. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti
preskúmavaného rozhodnutia právnym postupom podľa § 250c ods. 1 O. s. p.

Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného z 25.08.2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice
z 25.04.2014 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
konania.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 22.10.2014 argumentoval k jednotlivým žalobným
námietkam nasledovne:

- Podľa názoru žalobcu, vydal Inšpektorát práce Košice nezákonné rozhodnutie, vydané v rozpore
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, ktoré nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci,
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a úvah, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, pričom
sa nevyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Žalovaný nekorigoval pochybenia prvostupňového
správneho orgánu a dopustil sa identických pochybení ako prvostupňový správny orgán.

K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uvádza, že rozhodnutím prvostupňového orgánu bola žalobcovi
uložená pokuta z dôvodu, že žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - nákladné motorové vozidlo Tatra 815, EVČ K. XXXCI,
rok výroby 1994, neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca - vodiča E. U., a na ten účel
nezabezpečil potrebnú údržbu a opravy predmetného nákladného motorového vozidla, z dôvodu čoho
sa stal brzdový systém vozidla neúčinný. V dôsledku uvedeného porušenia utrpel zamestnanec E.
U. pri výkone práce vodiča dňa 20.05.2013 následkom neúčinného brzdového systému vozidla pri
dopravnej nehode pracovný úraz, ktorým mu bola spôsobená smrť. Žalovaný má opakovane za to, že pri
hodnotení dôkazov bol správny orgán vedený úvahou, že vykonaným dokazovaním bolo preukázateľne
zistené porušenie povinnosti zo strany žalobcu, pričom sa jedná o porušenie právnych predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v príčinnej súvislosti so smrteľným pracovným
úrazom. Správny orgán posudzoval aj skutočnosť, že postihnutý bol zamestnancom v pracovnoprávnom
vzťahu k žalobcovi, čo vyplýva z pracovnej zmluvy zamestnanca E. U., s dohodnutým druhom práce
žeriavnik a vodič nákladného motorového vozidla. Žalobca bol tak povinný vo vzťahu k postihnutému
zamestnancovi, ako aj k ďalším zamestnancom dodržiavať právne a ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

- Ďalej žalobca namieta, že správne orgány nepreskúmateľne a nezákonne odôvodnili svoje
rozhodnutia a nevyporiadali sa s jeho odvolacími námietkami. Podľa názoru žalobcu, dôkazy v
rozhodnutiach uvádzali iba v jeho neprospech a ich úvahy nie sú uvedené pri hodnotení dôkazov, t. j.
nezaoberali sa dôsledne nimi predloženým uznesením OR PZ Košice okolie zo dňa 10. 01. 2014 ČVS:
0RP-698/0VK-KS-2013 t. j. dôkaznou listinou, ktorá je v ich prospech. Vyšetrovací spis si nepripojili a
nevyžiadali ho z OR PZ Košice okolie a teda rozhodli bez znalosti skutkového stavu v trestnej veci,
ktorá má vplyv aj na správne konanie a rozhodnutie oboch správnych orgánov, ktoré sa nesprávne
uspokojili iba z prvotnými dokladmi z vyšetrovacieho spisu, t. j. znaleckým posudkom D.. I. B. zo dňa



16. 09. 2013, technickou obhliadkou vozidla Tatra Bočiar s.r.o. zo dňa 22. 07. 2013, pričom nemali
záujem o oboznámenie sa s ďalšími dôkazmi vykonávanými políciou po podaní znaleckých posudkov
výsluchu znalcov, svedkov a neprihliadli ani na skutočnosti, ktoré vyšetrovateľ uviedol v uznesení v ich
prospech. Správne orgány neodstránili rozpory, ktoré vznikli medzi podaným znaleckým posudkom -
správou technickej obhliadke vozidla a následným dopočutím znalca D.. B. T. X. F..

Žalovaný opakovane uvádza, že inšpektorát práce pri rozhodovaní vychádzal z protokolu (v znení
Dodatku č 1 k protokolu), pracovnej zmluvy E. U., znaleckého posudku zo dňa 21.6.2013 (vyhotoveným
znalcami F.. F. Q. a F.. I. U.), znaleckého posudku zo dňa 16. 09. 2013 (vyhotoveným znalcom Ing.
Zoltánom Bérešom), záznamu zo dňa 22. 05. 2013 z dopravnej nehody (vyhotoveným Okresným
dopravným inšpektorátom Košice - okolie), správy zo dňa 22. 07. 2013 z technickej obhliadky vozidla
(vyhotovenej Tatra Bočiar s.r.o., X. F.), zápisníc o podaní informácie fyzickými osobami - P. A., zo dňa
11. 06.2013, D.. F. A., zo dňa 11. 06.2013, F. A., zo dňa 11. 06. 2013, U. A., zo dňa 04. 06. 2013;
záznamu o registrovanom pracovnom úraze E. U., oznámenia zo dňa 22. 05. 2013 poistnej udalosti
Sociálnej poisťovni, protokolu o technickej kontrole vozidla zo dňa 31. 07. 2012, zápisnice zo dňa 22.
07. 2013 o obhliadke vozidla (vyhotovenej riaditeľstvom policajného zboru Košice - okolie, Okresným
dopravným inšpektorátom), včítane fotodokumentácie, záznamu zo školenia zamestnancov obsluhy a
vodičov motorových vozidiel z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa 02. 04. 2012
s prezenčnou listinou, dokladu o zdravotnej spôsobilosti vodiča E. U. zo dňa 14. 03. 2012, dokladu
o psychickej spôsobilosti vodiča E. U. zo dňa 06. 02. 2009 a osobnej karty osobných ochranných
pracovných prostriedkov vodiča E. U..

Žalobca súčasne uvádza, že správne orgány mali v správnom konaní pracovať s úplným trestným
spisom, nie iba s prvotnými neúplnými dôkazmi z vyšetrovacieho spisu. Ak by si správne orgány vyžiadali
vyšetrovací spis, tak by z výsluchov svedkov, ako aj z pokračujúcich a doplňujúcich výsluchov D.. I. B.
a X. F. zistili, že nezanedbali povinnosti a vinu na dopravnej nehode nesie výlučne nebohý E.. U.. Za
jeho úraz subjektívne, ani objektívne nezodpovedajú. Znalci D.. B. a F. popisovali poruchu brzdového
systému opotrebením brzdových čeľustí, pričom sa nevedeli vyjadriť, či uvedené závady vznikli pred,
alebo počas jazdy, ale v konečnom dôsledku uviedli, že nemohli spôsobiť zlyhanie brzdového systému
tak, aby vodič nedokázal vozidlo zastaviť. Nebolo skúmané, ani preukázané, aké závady boli na aute
pred jazdou, resp. či vznikli počas jazdy. Nebolo zistené, či existovali závady v dôsledku porušenia ich
povinnosti a či sú závady v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a smrťou menovaného, ktorý mal
pred jazdou vykonať kontrolu vozidla. Kontrolu vykonal, čo bolo preukázané výsluchom svedkov P. A.,
F. A., P. A., U. A., ktorí pred jazdou pomáhali U. s výmenou listovej pružiny - pera, pričom menovaný
spoločne s nimi odmontovali kolesa a tak bolo jeho povinnosťou skontrolovať stav brzdového systému.

Žalovaný k hore uvedenej námietke uvádza, že z podkladov bolo zistené, že žalobca zaslal Inšpektorátu
práce Košice záznam o registrovanom pracovnom úraze E. U., ktorý bol doručený dňa 24. 05. 2013.
Postihnutý bol preškolený zamestnávateľom z bezpečnostných predpisov dňa 02. 04. 2012, čo je zrejmé
zo záznamu zo školenia zamestnancov obsluhy a vodičov motorových vozidiel z predpisov o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci zo dňa 2.4.2012, spolu s prezenčnou listinou. Predmetné vozidlo T 815 malo
v súlade s písomným protokolom o technickej kontrole vozidla zo dňa 31. 07. 2012 platné osvedčenie o
technickej kontrole vozidla zo dňa 31.07.2012. Správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že v ustanovení
§ 17 ods. 4 zákona o BOZP je obsiahnutá zákonná definícia registrovaného pracovného úrazu, podľa
ktorej je registrovaný pracovný úraz pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť
zamestnanca trvajúca viac ako tri dni, alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného
úrazu. Na základe uvedeného, sa v súlade so spomínaným znaleckým posudkom zo dňa 21. 06. 2013
nepochybne jednalo o závažný pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť postihnutého E. U.Š..
Podstatnou je tiež skutočnosť, že poškodený zamestnanec - vodič E. U., riadil predmetné nákladné
motorové vozidlo na základe ústneho príkazu zo strany žalobcu. Technická obhliadka vozidla bola
vykonaná dňa 17. 07. 2013, s cieľom zistiť, či bola predmetom dopravnej nehody technická závada
vozidla. Podľa správy o technickej obhliadke vozidla zo dňa 22. 07. 2013, bolo pri zisťovaní stavu
brzdovej sústavy a samotných bŕzd pri demontáži druhej ľavej brzdy zistené, že bubon bol popraskaný
od prehriatia, nakoľko brzdový kotúč neotváral brzdové čeľuste úplne, až došlo k stavu, že sa brzda
nevracala, čím došlo k prehriatiu a spáleniu obloženia. Správa o technickej obhliadke vozidla záverom
konštatuje, že vozidlo bolo v zlom technickom stave a účinnosť bŕzd bola veľmi zlá. Následne bol
Okresným dopravným inšpektorátom Košice - okolie zaistený znalecký posudok zo dňa 16. 09. 2013,



vyhotovený znalcom D.. I. B.. V znaleckom posudku znalec zaujal stanovisko, že nakoľko brzdový
systém nebol dostatočne účinný, pri jazde k železničnému nadjazdu trate nemohol vodič vozidlo zastaviť.

Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že nedostatky, resp. porušenie zákonných povinností
zo strany žalobcu boli preukázané, pričom bolo inšpekciou práce zistené a v protokole zaznamenané
pochybenie žalobcu v tom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil,
aby pracovný prostriedok - nákladné motorové vozidlo Tatra 815, EVČ K. XXX C., rok výroby 1994,
neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca - postihnutého vodiča E. U., pričom nezabezpečil ani
potrebnú údržbu a opravy uvedeného nákladného motorového vozidla, následkom čoho bol brzdový
systém vozidla neúčinný.

- Ďalej žalobca v žalobe konštatuje, že ako dôkaz predložil do správneho konania zápisnice o výsluchu
svedkov F. A. zo dňa 11.06.2013, P. A. zo dňa 09. 08. 2013. U. A.Č. zo dňa 30. 05. 2013, Jána Kočiša zo
dňa 11.06.2013, záznam o podaní vysvetlenia X. F.É. zo dňa 13.12.2013, zápisnicu o výsluchu znalca
D.. I. B. zo dňa 06.12.2013, ako aj pokračujúcu zápisnicu tohto znalca zo dňa 09. 01.2014. Zápisnice
o výsluchu znalcov nemali správne orgány k dispozícií a listinný dôkaz - uznesenie vyšetrovateľa,
nehodnotili ako dôkaz. Navrhol, aby správne orgány vypočuli svedkov F. A., P.Z. A., U. A., P. A., F. Č.,
J.T. B., P. H. T. F. A.. Svedkovia sa mali vyjadriť k tej skutočnosti, že ich spoločnosť zabezpečovala
operatívne porady pred výkonom prác, počas vykonávania zakázok a konateľ spoločnosti D.. F. A. a ním
poverení pracovníci usmerňovali a koordinovali činnosť. Žalovaný to bez odôvodnenia neakceptoval.

K hore uvedenej námietke žalovaný uvádza, že inšpektorát práce pri rozhodovaní vychádzal okrem
iného zo zápisníc o podaní informácie fyzickými osobami - P. A., zo dňa 11. 06. 2013, D.. F. A., zo
dňa 11. 06. 2013, F. A., zo dňa 11. 06. 2013, U. A., zo dňa 04. 06. 2013; záznamu o registrovanom
pracovnom úraze E. U.Š., oznámenia zo dňa 22. 05. 2013 poistnej udalosti Sociálnej poisťovni, protokolu
o technickej kontrole vozidla zo dňa 31. 07. 2012, zápisnice zo dňa 22. 07. 2013 o obhliadke vozidla
(vyhotovenej riaditeľstvom policajného zboru Košice - okolie, Okresným dopravným inšpektorátom),
včítane fotodokumentácie, záznamu zo školenia zamestnancov obsluhy a vodičov motorových vozidiel z
predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa 02. 04. 2012 s prezenčnou listinou. Vzhľadom
k tomu, že doklady predložené žalobcom k výkonu inšpekcie práce, jednoznačne preukazovali správny
delikt, nepovažoval žalovaný za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie navrhované žalobcom, nakoľko
tieto jednoznačne preukazovali spáchaný správny delikt.

Ak by žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečil, aby nákladné
motorové vozidlo Tatra 815, EVČ K. XXX C., neohrozovalo bezpečnosť a zdravie vodiča a na ten účel
by zaistil potrebnú údržbu a opravy uvedeného nákladného motorového vozidla tak, aby zabezpečil jeho
dobrý technický stav s riadnou účinnosťou brzdového systému, nemuselo k predmetnému smrteľnému
pracovnému úrazu menovaného zamestnanca vôbec dôjsť.

Povinnosti spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zakotvené v ustanoveniach
§ 6 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, sú uložené zamestnávateľom a
zodpovednosť za ich dodržiavanie nesie zamestnávateľ. Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci zamestnancov, vrátane požiadaviek na bezpečnosť pracovných prostriedkov, patrí k prioritným
povinnostiam zamestnávateľa, ktorých dodržiavanie má dôležitý vplyv na prevenciu, resp. minimalizáciu
prípadných pracovných úrazov zamestnancov, vykonávajúcich práce s nimi spojené.

- K tvrdeniu žalobcu, že správne orgány nemali dostatok skutkových podkladov na vydanie
rozhodnutia, nezistili vo veci skutočný stav, nekonali v súčinnosti s účastníkom konania, t. j. s
ich spoločnosťou a v konečnom dôsledku boli rozhodnutia vydané v rozpore s hmotnoprávnymi a
procesnoprávnymi predpismi, čo malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza,
že žalobca prezentuje skutočnosti, ktoré už prezentoval vo vyjadrení k začatému správnemu konaniu a
k odvolaniu, s ktorými sa žalovaný vysporiadal.

Inšpekciou práce bol zistený stav na základe zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci v znení neskorších predpisov. Žalobca nepreukázal potrebnú údržbu a opravy nákladného
motorového vozidla T 815 8x8, rok výroby 1994, EČV K. XXX C., vo vlastnej réžii, ani dodávateľsky
externými opravami. Žalovaný má súčasne za to, že bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav



veci na základe výsledkov inšpekcie práce, podaných vyjadrení žalobcu, ako aj na základe dokladov
predložených počas výkonu inšpekcie práce a dôkazov založených v spise.

Žalovaný opakovane deklaruje opodstatnenosť uloženia pokuty za vytknuté porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. a poukazuje na skutočnosť, že
inšpektorát práce hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom v rámci dokazovania nezistil nijaké okolnosti, ktoré by mieru zodpovednosti
zamestnávateľa znížili, alebo vylúčili.

Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v rámci dokazovania nezistil nijaké okolnosti, ktoré by mieru
zodpovednosti žalobcu znížili, resp. vylúčili. Žalovaný je toho názoru, že prvostupňový orgán umožnil
žalobcovi realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí náležitým
spôsobom vysporiadal.

Ďalej žalovaný vo vyjadrení z 22.10.2014 uviedol:

„Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle §
47 SP, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, v odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými
úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov
konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z toho dôvodu nepovažuje žalovaný námietku
účastníka konania o nepreskúmateľnosti správneho za dôvodnú.

Žalovaný súčasne poukazuje na závažnú skutočnosť, súvisiacu s výškou uloženej pokuty, kde podľa
ustanovenia § 3 ods. 4 správneho poriadku, je ako druhostupňový správny orgán povinný dbať na to,
aby v skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch, nevznikali neodôvodnené rozdiely. Jedná sa
o uplatnenie zásady materiálnej rovnosti, zmyslom ktorej je požiadavka, aby bola vo verejnej správe
dodržaná kontinuita rozhodovania. Správny orgán je v zmysle uvedeného povinný v skutkovo zhodných,
alebo podobných prípadoch, rozhodovať rovnako s prihliadnutím na relevantné okolnosti konkrétneho
prípadu.

V súvislosti s uvedeným dospel žalovaný k záveru, že argumentácia, ktorú žalobca uviedol v odvolaní,
nie je dôvodom na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca nepredložil nijaké
nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Inšpektorát práce Košice postupoval v
súlade so zákonom o správnom konaní, zaoberal sa všetkými relevantnými dôkazmi a rozhodnutie vydal
až po ich zvážení Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považuje žalovaný žalobu za neodôvodnenú.

Žalovaný identicky so svojím žalobou napadnutým rozhodnutím uvádza, že žalobou napadnuté
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného:

- malo zákonom ustanovené náležitosti,

- bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, ktorý sa opieral o konkrétne podklady
/dôkazy/, z ktorých sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutia,

- je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.“

Poukazujúc na ustanovenie § 250j ods. 1 O. s. p. žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom
rozsahu.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní z 05.02.2015 v reakcii na písomné
vyjadrenie žalovaného z 22.10.2014 uviedol:



„Tvrdenie žalovaného a znalca D.. B., že brzdový systém bol nevyhovujúci je nezodpovedné a
nezodpovedajúce zistenému skutkovému stavu.

Predmetné vozidlo nebolo po nehode na kontrole technického stavu, s vozidlom nebola prevedená
brzdná skúška na valcovej skúšobni a na zistenie zbrzdenia a výsledok porovnaný s požiadavkami podľa
metodiky skúšania na STK.

Konštatovanie znalca D.. B. pri skúmaní technického stavu Tatry, že vzduchový systém bol poškodený a
aj napriek tomu sa previedla funkčnosť brzdného systému s tým, že boli schopní vytvoriť predpísaný tlak
v systéme. V inej časti znalec uvádza, že auto nedali na brzdovú skúšobňu a kontrolu brzdného systému
a spoľahlivého zistenia zbrzdenia vozidla, nakoľko poškodenie vzduchového systému to nedovolilo.

Keď vzduchový systém mal byť v takom stave, že nemohol ísť na valcovú skúšobňu, tak ako sa potom
mohol na policajnom dvore kontrolovať brzdný systém vozidla? Keď boli schopní vytvoriť predpísaný tlak
v brzdovom systéme, potom prečo nedali auto na kontrolu na valcovú skúšobňu na overenie zbrzdenia
auta?

Znalec D.. B. zanedbal svoje povinnosti a jeho závery a tvrdenia o nevyhovujúcom brzdovom systéme
sú nepoužiteľné, nezodpovedné a jeho znalecké závery sú nesprávne.

Preto navrhujeme vypočuť odborníka na metodiku kontroly technického stavu brzdného systému -
pracovníka STK Zemplínske Hradište D.. F.Á. X., ktorý je zároveň aj znalcom v odbore cestná doprava,
ako aj I. D.. L. Q..

Podľa nášho názoru E. U. porušil povinnosti vodiča v zmysle zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä povinnosti uložené mu v § 4 cit. zák.

Zákonodarca týmito uloženými povinnosťami pre vodiča zabezpečil, aby auto bolo pred jazdou
skontrolované. Túto povinnosť neuložil majiteľovi auta, ale vodičovi.

My sme mali dobré vytvorené podmienky tým, že sme mali vlastnú dielňu s vybavením a neprichádza do
úvahy, že by sme zanedbali údržbu a vodič E.. U. nám nehlásil závadu vozidla pred jazdou. Funkčnosť
brzdového systému môže potvrdiť aj vodič, ktorý s autom jazdil pred E.. U..

Nebolo preukázané, že by vozidlo potrebovalo opravu pred jazdou. Vozidlo bolo pravidelne udržiavané
podľa predpisu výrobcu a žiaden predpis neukladá viesť evidenciu o takýchto prácach - údržbe.“

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie
žalovaného z 25.08.2014 a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v
právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (článok 1 ods. 2 Ústavy SR).

Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.



Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej
časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná
požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom
rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a
to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,
zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť
skutkových zistení zadovážených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne
pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie,
nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Podľa ust. § 7 ods. 1 prvá až tretie veta zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce účinného v
čase konania a rozhodovania správnych orgánov v danej veci (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“),
inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a
územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Podľa ust. § 7 ods. 3 písm. i/, j/ zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút
podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky
a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Podľa ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2, prvá veta Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.



Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že Inšpektorát práce Košice príslušný na rozhodnutie
podľa zákona č. 125/2006 Z. z. v prvom stupni a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny
orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci pred vydaním
rozhodnutí nepostupovali v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto ich
rozhodnutia treba považovať za predčasné a súčasne správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil
vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutia súd
nepovažoval za súladné so zákonom.

Súd dáva predovšetkým do pozornosti účastníkov konania, že v kontexte s úpravou právnej teórie,
ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy,
priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne
delikty poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty. U
iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov je to ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,
iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide
o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia
názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak
dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe
procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu
delikventa. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie
deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis teda treba postupovať v súlade so zásadami
trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov alebo Trestného zákona.

Keďže zákon č. 125/2006 Z. z. neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu
sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca aj pod čiarou
znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. priamo odkazuje.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov
o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru aplikovať na danú vec
čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dohovoru,
v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu. Keďže Slovenská republika článkom 1 ods. 2 ústavy sa zaviazala, že uznáva a dodržiava
všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje
ďalšie medzinárodné záväzky, uvedený Dohovor sa podľa článku 154c ústavy stal súčasťou právneho
poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší
rozsah ústavných práv a slobôd.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva
a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať



autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri
napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3
Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008, 6 Sžo 51/2011), ktorá je jednotná v tom, že
trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty
(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha
obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky,
ktoré sa poskytujú obvinenému.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo
schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam
členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania.
Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty,
ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty
alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy
postihu sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného Odporúčania vo vzťahu
k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí
správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu
prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená,
osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť
vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá
sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ústavy je aj princíp právnej
istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky
subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II.
ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov a
uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I.ÚS 10/98; I.ÚS 54/02 Nález z 13. novembra
2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).

Na základe právneho obsahu hore citovaných článkov 2 ods. 2 a 152 ods. 4 Ústavy SR súd
konštatuje, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade
s Ústavou SR. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov
modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí
reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže
byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon
sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je teda podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Právne zdôrazňujúc právo účastníka správneho konania na spravodlivý administratívny proces súd v
súvislosti s uvedenou argumentáciou poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
III.ÚS 231/2010-38 z 25.08.2010, v odôvodnení ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval
povinnosť nariadiť v administratívnom konaní ústne pojednávanie nielen v priestupkových veciach, ale
aj v konaniach o iných správnych deliktoch, osobitne za situácie, že účastník konania sa takéhoto
procesného postupu správneho orgánu legitímne domáha.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobca sa v konaní domáhal za účelom úplného
zistenia skutkového stavu veci, aby bol vypočutý ako účastník konania, pričom zároveň navrhol, aby v
konaní boli vypočutí ako svedkovia F. A., P. A., U. A., P. A., F. Č., J. B.T., P. H. T. F. A., ktorí sa mali
podľa žalobcu vyjadriť k ním označeným skutočnostiam vzťahujúcim sa na predmet administratívneho
konania.



Daná procesnoprávna požiadavka žalobcu vyplýva okrem iného aj z obsahu odvolania z 30.05.2014
proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice z 25.04.2014 a ako žalobná námietka je
aj súčasťou žaloby z 08.09.2014. Súd k danej námietke poukazuje na obsah hore uvedenej právnej
argumentácie vyplývajúcej z Ústavy Slovenskej republiky a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a právnu úpravu danú zákonom č. 372/1990 Zb. v platnom znení a správnym poriadkom. Vo
vzťahu k argumentácii žalovaného poukazujúcej na dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci z jeho
vlastných inšpekčných zistení a opierajúcej sa o právny princíp objektívnej zodpovednosti vo vzťahu k
danému administratívnemu deliktu právne vymedzenému ustanovením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
124/2006 Z.z. v platnom znení súd navyše k hore uvedenej argumentácii uvádza nasledovné:

Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Pri aplikácii daného zákonného ustanovenia v právnom kontexte s inými dotknutými ustanoveniami
správneho poriadku a v súladnom výklade s dotknutými článkami Ústavy Slovenskej republiky
súd konštatuje, že je predovšetkým oprávnením správneho orgánu vymedziť rozsah vykonaného
dokazovania a v rámci zásady hospodárnosti konania vymedzenej v § 3 ods. 3 správneho poriadku
nevykonávať dôkazy, ktoré podľa názoru správneho orgánu nemajú zásadný právny význam pre
administratívne rozhodnutie, avšak povinnosťou správneho orgánu v prípade odmietnutia vykonania
dôkazov navrhnutých účastníkom konania je aj zákonom vymedzená ďalšia požiadavka obsiahnutá
v ustanovení § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorej v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Postup správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci, ako aj obsah ich rozhodnutí
však takéto zákonné požiadavky nenaplnili. Dané konštatovanie súdu sa vzťahuje nielen na postoj
správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného k návrhu žalobcu na jeho vypočutie v administratívnom
konaní (teda na nariadenie ústneho pojednávania) a na výsluch ním navrhnutých svedkov, ktorých
výpovede žalobca považoval za významné pre dôsledné zistenie skutkového a právneho stavu veci, ale
aj na požiadavku žalobcu na oboznámenie dôkazov vyplývajúcich z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-698/OVK-KS-2013, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré žalobca v administratívnom konaní
predkladal správnemu orgánu alebo na ne poukazoval.

Vykonávanie dôkazov správnym orgánom totiž nie je viazané iba na určité štádium správneho konania
a podľa potreby sa dokazovanie vykonáva na prvom stupni aj po podaní odvolania alebo v štádiu
prejednávania veci na odvolacom orgáne. Správny orgán je pritom oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré
účastníci konania nenavrhli, a je taktiež oprávnený rozhodnúť ktoré dôkazy netreba vykonať (najmä
v prípade, ak ide o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo zbytočných). Ako však
už súd uviedol, odmietnutie dôkazných návrhov, je správny orgán povinný zdôvodniť v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Ide jednoznačne o nevyhnutnú náležitosť rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 správneho
poriadku, zavedením ktorej v rámci novelizácie danej právnej procesnej normy sa posilnila ochrana
procesných práv účastníka konania (§ 33) a pravidlo štandardne uplatňované v právnej praxi správnych
súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého odvolací orgán sa musí v rozhodnutí vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní.

Súd v priebehu súdneho preskúmavacieho konania pripojil do konania vyšetrovací spis Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Košice - okolie ČVS: ORP-698/OVK-KS-2013, s čím oboznámil aj
účastníkov konania s poskytnutím primeranej lehoty na možné nahliadnutie do jeho obsahu. Súčasťou
predmetného spisu je uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie, odboru
kriminálnej polície z 10.01.2014 o zastavení trestného konania, ktoré v odôvodnení obsahuje závery
vyšetrovateľa k ním zadováženým skutkovým zisteniam a dôkazom, vrátane znaleckých posudkov a
ďalších dôkazov - výsluchov znalca a svedkov podľa pokynu Okresnej prokuratúry Košice - okolie č.k.
2 Pv 427/13-18 z 23.10.2013, okrem iného aj výsluchu znalca D.. I. B., o znalecký posudok ktorého
v podstatnej miere oprel svoje závery správny orgán prvého stupňa a tiež žalovaný v preskúmavanej
právnej veci.

Žalobca poukazoval na dôkazný stav vyplývajúci z obsahu daného vyšetrovacieho spisu, ktorý má podľa
názoru súdu bez ohľadu na princíp objektívnej právnej zodpovednosti za predmetný administratívny



delikt dôkaznú výpovednú hodnotu aj pre dané administratívne konanie v priebehu administratívneho
konania. Predovšetkým istá korekcia záverov znalca D.. B. daná jeho výpoveďami pred vyšetrovateľom,
na ktorú poukazoval žalobca v odvolaní z 30.05.2014 mala byť pre žalovaného dôvodom pre
zabezpečenie si komplexného skutkového a právneho „obrazu“ o predmete správneho konania.
Výsluchom konateľa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na ústnom pojednávaní, v prípade, že
by žalovaný na základe odvolania žalobcu zrušil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice
z 25.04.2014, malo byť v súčinnosti so žalobcom vo vzťahu ku všetkým ním navrhnutým dôkazom
ujasnené a konkretizované, ktoré dôkazy a dôkazné prostriedky môžu mať dôkazný význam pre
preskúmavanú právnu vec a ktoré naopak nie.

Súd k obsahu dôkazov tvoriacich súčasť vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie
pripojeného k preskúmavanej právnej veci poznamenáva, že uznesenie vyšetrovateľa o zastavení
trestného konania bolo vydané 10.01.2014 a nadobudlo právoplatnosť 27.01.2014, teda ešte pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice z 25.04.2014. Závery z tohto trestného
konania tak boli definitívne a správny orgány sa s nimi mohli oboznámiť prostredníctvom zástupcu
žalobcu v administratívnom konaní.

K návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania súdom v právnom režime tzv. plnej jurisdikcie, ktorý
vyplýva z ustanovenia § 250i ods. 2 O. s. p. súd prioritne musí konštatovať, že napriek danému
špeciálnemu právnemu režimu správny súd nie je súdom skutkovým. Podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej procesnoprávnej problematike, ak ide o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, súd vychádza zo skutkových zistení správneho
orgánu, môže opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O. s. p.), avšak nemôže sa jednať o podstatné doplnenie
dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom, aby súd zrušil rozhodnutie ako
nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. (Zbierka rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 97/2012 -
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Szd/1/2010 z 28. júla 2011).

Z uvedenej judikatúry zameranej na výklad ustanovenia § 250i ods. 2 O. s. p. vyplýva záver, že
správny súd iba v rámci možného overovania si výsledkov a záverov administratívneho konania môže
vykonať nevyhnutné dôkazy aj v prípadoch administratívneho trestania, avšak nemôže nahrádzať
činnosť správnych orgánov, keďže súdne preskúmavacie konanie v rámci správneho súdnictva nie je
pokračovaním administratívneho konania. Osobitne to nie je možné pri konštatovanom zistení o porušení
procesných práv účastníka konania tak, ako to mu bolo v preskúmavanej právnej veci.

Pokiaľ ide o dôvody zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, uvedené v ustanoveniach
§ 250j ods. 2 písm. c), d) O. s p. súd popri hore uvedenej argumentácii vzťahujúcej sa predovšetkým
na zrušujúci dôvod uvedený v § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. poukazuje taktiež na nasledovné:

Ako to vyplýva z obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 46/14/
S z 25.04.2014, správny orgán vyvodil voči žalobcovi administratívno-právnu zodpovednosť podľa § 19
ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov za porušenie povinností stavených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm.
a) bod 3 uvedeného zákona, konkrétne porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Skutkové vymedzenie administratívneho deliktu je obsiahnuté v článku I bod 2 odôvodnenia
tohto rozsudku.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení zamestnávateľ v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie,
pracovné prostriedky, materiáli, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a
organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie pacientov a na tento účel zabezpečovať potrebnú
údržbu a opravy.

Ide o zákonné ustanovenie systematicky zaradené do druhej časti uvedeného zákona (povinnosti
zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov) zaradené medzi všeobecné povinnosti
zamestnávateľa.



Podľa názoru súdu aj pri vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt v prípade objektívnej
zodpovednosti je zo strany správnych orgánov nevyhnutné, aby aplikujúc dané všeobecné ustanovenie
o povinnostiach zamestnávateľa v právnom prepojení naň dôkazne podrobne ustálili a právne
špecifikovali všetky konkrétne porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu ako zamestnávateľa a
prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré po obsahovej stránke napĺňajú daný všeobecne vymedzený
obsah ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Závery vyplývajúce z výsledkov inšpekcie Inšpektorátu práce Košice o technickom stave nákladného
motorového vozidla Tatra 815 ev.č. TV XXXCI v čase dopravnej nehody dňa 20.05.2013, ktoré boli
navyše žalobcom v správnom konaní spochybňované a konštatovanie prvostupňového správneho
orgánu, že žalobca „nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - nákladné motorové vozidlo Tatra 815
s ev. č. K. XXXCI s rokom výroby 1994 neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca...“ nie sú
podľa názoru súdu dostatočným skutkovým a právnym základom pre vyvodenie administratívnoprávnej
zodpovednosti voči žalobcovi.

Ako to totiž vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej hmotnoprávnej
úprave (napr. rozsudok NS SR č.k. 3 Sžo 41/2012 z 01.08.2013, pri takomto type administratívnoprávnej
zodpovednosti je pre preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny
delikt podstatné zistenie protiprávneho konania alebo stavu. V tejto súvislosti je povinnosťou správneho
orgánu zistiť a konkretizovať v administratívnom rozhodnutí, v ktorých konkrétnych postupoch
zamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov,
t.j. v nevykonaní ktorých príslušných opatrení daného obsahového zamerania, riadiacich aktov a
pracovných postupov došlo k rozporu s konkrétnou právnou normou. Skutočnosť, že pri objektívnej
zodpovednosti právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na
zavinenie. dané závery súdu podľa jeho názoru nevyvracia (napr. rozsudok NS SR č.k. 10Sžso/49/2014
zo 17.06.2015). Už samotné skutkové vymedzenie administratívneho deliktu tak musí obsahovať popri
všeobecnej formulácii obsiahnutej v ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., vzťahujúcej
sa na konečný skutkový stav zistený v danej veci po dopravnej nehode z 20.05.2013, ale aj konkrétne
vymedzenie porušení právnych noriem zo strany žalobcu v procese prevádzky a údržby uvedeného
nákladného motorového vozidla.

Právne požiadavky na výrokovú časť administratívneho rozhodnutia a jeho odôvodnenie s danou
právnou problematikou boli naplnené v konaní proti žalovanému napr. v právnej veci vedenej pred
Krajským súdom v Prešove pod č.k. 3S/41/2012, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
č.k. 4Sžo/13/2014 zo 04.11.2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29.10.2013 v právnej
veci, v ktorej Inšpektorát práce pri uložení pokuty pre porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia
§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. vyvodil právnu zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k porušeniu
ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku v znení neskorších predpisov, podľa prílohy
č. 3, oddiel II bod 4.

Preskúmavaná právna vec teda podľa názoru súdu trpí vadami nedostatočne zisteného skutkového
stavu a tým aj nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to aj vo vzťahu k tvrdeniam
žalobcu a predkladaným dôkazom o nich, podľa ktorých žalobca neporušil žiadne konkrétne právne
povinnosti zamestnávateľa a prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody
resp. pred jazdou nebohého zamestnanca E. U. dňa 20.05.2013 v technickom stave zodpovedajúcom
požiadavkám na prevádzku motorového vozidla. Podľa žalobcu, ktorý sa opiera o závery policajného
vyšetrovania k nehode malo dôjsť výlučne zavinením vodiča motorového vozidla nesprávnou technikou
jazdy, použitím nevhodnej obuvi a ďalšími skutočnosťami uvedenými vo vyšetrovacom spise.

Bude preto povinnosťou správnych orgánov sa s týmito tvrdeniami a dôkazmi o nich právne dôsledne,
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadať. Skutkové zistenia a z nich vyplývajúce právne závery správneho
orgánu majú totiž zásadný právny význam aj pre vyhodnotenie prípadnej existencie liberačných dôvodov
pri danom zodpovednostnom právnom režime založenom na princípe objektívnej zodpovednosti.



Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci vyplývajúceho z obsahu administratívneho
spisu a pripojeného vyšetrovacieho spisu súd rozhodol o zrušení rozhodnutí správnych orgánov oboch
stupňov z procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O. s. p.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v súlade s
ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na
náhradu trov konania v celkovej výške 739,50 €.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslil právny zástupca žalobcu v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) nasledovne:
1.) Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27.05.2014 .......................134,00 € + 8,04 €,
2.) Odvolanie zo dňa 30.05.2014 ....................................................... 134,00 € + 8,04 €,
3.) Ďalšia porada s klientom dňa 15.06.2014 (2 hod.) ..................... 268,00 € + 16,08 €,
4.) Podanie zo dňa 16.06.2016 ........................................................... 134,00 € + 8,04 €,
5.) Ďalšia porada s klientom dňa 04.09.2014 .................................... 134,00 € + 8,04 €,
6.) Žaloba na súd zo dňa 08.09.2014 ................................................. 134,00 € + 8,04 €,
7.) Podanie zo dňa 05.02.2015 ........................................................... 139,83 € + 8,04 €,
8.) Nazretie do spisu dňa 03.05.2016 .................................................................... 0,00 €
9.) Účasť na pojednávaní dňa 19.05.2016 .......................................... 143,00 € + 8,58 €

Právny zástupca žalobcu si uplatnil aj cestovné výdavky v zmysle ust. § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhlášky
za použitie osobného motorového vozidla s evidenčným č. K.-XXXCB na cestu Trebišov - Košice a späť
v dňoch 03.05.2016 a 19.05.2016 v nasledovnej výške:
- náhrada pohonných hmôt: 100 km x 4,5 l priemerná spotreba na 100 km x 0,87416 Eur/l = 3,93 € (x 2)
- náhrada za stratu času strávenú cestou z jeho sídla do miesta vykonania úkonu právnej služby a späť
podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky: 4 x 14,30 € = 57,20 € (x 2)

Právny zástupca žalobcu si vo vyčíslení trov konania uplatnil aj DPH z odmeny a náhrady hotových
výdavkov v celkovej výške 281,66 € (zo sumy 1.408,30 €), zaplatený súdny poplatok vo výške 70,00 €
a zaplatené znalečné vo výške 1.300 €.

K úkonom právnej služby pod č. 1. až 4. uplatneným vo vyčíslení trov konania zo dňa 19.05.2016
súd uvádza, že tieto trovy sa týkajú administratívneho konania vedeného pred žalovaným správnym
orgánom. Vzhľadom na to, že v tomto konaní súd rozhoduje o náhrade trov súdneho konania,
tunajší súd žalobcovi za tieto úkony právnej služby odmenu nepriznal, pretože uvedené úkony
nespadajú do súdneho preskúmavacieho konania v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p., ale boli súčasťou
administratívneho konania podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní.

Keďže k udeleniu plnej moci žalobcom na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní došlo dňa
04.09.2014, súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia len za nasledovné 3 úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04.09.2014 ..........................134,00 € + 8,04 €,
- žaloba na súd zo dňa 08.09.2014 ..................................................134,00 € + 8,04 €,
- účasť na pojednávaní súdu dňa 19.05.2016 ................................. 143,00 € + 8,58 €,
t. j. spolu 435,66 €.

Žalobca si vo vyčíslení trov konania uplatnil aj nárok na ďalší úkon právnej služby, ktorý právny zástupca
špecifikoval ako Podanie zo dňa 05.02.2015 (č. 7) vo výške 139,83 € + 8,04 €, avšak súd mu za tento
úkon právnej služby odmenu nepriznal, pretože podľa názoru súdu nešlo o náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie práva, keďže obsahom podania bolo len oznámenie nesúhlasu s rozhodnutím
veci bez nariadenia pojednávania a vyjadrenie k písomnému vyjadreniu žalovaného, ktoré však bolo
žalobcovi zaslané len na vedomie, čiže to nebol súdom vyžiadaný úkon.



Právny zástupca žalobcu si vo vyčíslení trov konania uplatnil aj nárok na trovy dôkazu, a to vyhotovenie
znaleckého posudku č. 10/2014 zo dňa 15.06.2014 vo výške 1.300,- €. Súd však žalobcovi trovy dôkazu
za uvedený znalecký posudok nepriznal, nakoľko súd v priebehu súdneho preskúmavacieho konania
vôbec nenariadil znalecké dokazovanie (znalecký posudok bol vyhotovený ešte pred začatím súdneho
preskúmavacieho konania), keďže to nepovažoval za potrebné ani účelné, čiže nešlo o postup v zmysle
ust. § 139 ods. 2 O.s.p.. Účelnosť trov pritom predstavuje nevyhnutnosť vynaloženia trov spojených s
uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc. Teda súd môže priznať len náhradu tých
výdavkov, ktoré evidentne súvisia s uplatneným nárokom na súde a zároveň sú nevyhnutné na účelné
uplatňovania práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v tomto prípade nešlo o
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, a preto je žalobca povinný znášať tieto trovy
dôkazu sám.

Ďalej súd priznal žalobcovi cestovné výdavky v zmysle ust. § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhlášky za
použitie osobného motorového vozidla s evidenčným č. K.-XXXCB za cestu Trebišov - Košice a späť
v dňoch 03.05.2016 (nazretie do spisu) a 19.05.2016 (účasť na pojednávaní) ako náhradu pohonných
hmôt: 100 km x 4,5 l priemerná spotreba na 100 km x 0,87416 Eur/l = 3,93 € x 2 = 7,86 € a z toho
vyplývajúcu náhradu za stratu času strávenú cestou zo sídla právneho zástupcu žalobcu do miesta
vykonania úkonu právnej služby a späť podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky: 4 x 14,30 € = 57,20 € x
2 = 114,40 €.

Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu podľa ust. § 18 vyhlášky
k odmene a náhradám aj 20 % DPH vo výške 111,58 € (zo sumy 557,92 €).

Súdom priznané trovy konania teda pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70
Eur, z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 435,66 Eur, z cestovného vo výške 7,86 Eur, z
náhrady za stratu času vo výške 114,40 Eur a z DPH vo výške 111,58 Eur, t. j. spolu predstavujú
sumu 739,50 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (D.: Q.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, Q.: U., V.: XXXX), a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.