{"guid": "260fd0f8-d1b5-476e-a4e1-f3db9248be02:0daa1983-5ed0-4e3e-a814-1fc23d5c2420", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1711211689.1", "spisova_znacka": "7Co/49/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/49/2016 z 29. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2016, sp. zn. 7Co/49/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1711211689.1", "identifikacne_cislo": "1711211689", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2016-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0daa1983-5ed0-4e3e-a814-1fc23d5c2420", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1711211689.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1711211689.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1711211689.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/49/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211689
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711211689.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci manžela: G. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX I. Š. Č.. XXX, zastúpeného: JUDr. Mikuláš Pinnel, bytom Svätoplukova 11, Senec,
proti manželke: L. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Č.. XX, A., zastúpenej: Pavol Gemeri,
Leninova 243, 925 22 Veľké Úľany, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej K. K.
nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku,
pracovisko Senec, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. septembra
2015, č. k. 5C/247/2011-130, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti   z r u š u j e  a vec sa v rozsahu zrušenia   v r
a c i a   na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bolo manželstvo účastníkov konania G. K., narodeného
XX. X. XXXX a L. K., rodenej A., narodenej                 XX. X. XXXX, uzavreté dňa  5. 7. 2008, pred
Matričným úradom mesta Senec, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Senec, zväzok 17,
ročník 2008, strana 67, por. č. 49 rozvedené a maloletá K.  K.,  nar. XX. XX. XXXX, bola na čas po rozvode
manželstva zverená do osobnej starostlivosti otca . Obaja rodičia boli poverení  zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou 27,13 eur mesačne,
vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca,  počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka
je podľa rozsudku oprávnená stýkať sa maloletou každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele
do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od 24. decembra od
11.00 hod. do 25. decembra do 10.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 25. decembra od
11.00 hod. do 26. decembra do 17.00 hod., v každom párnom roku počas veľkonočných sviatkov od
veľkonočnej nedele od 14.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod. a každý kalendárny rok
od 20. júla od 10.00 hod. do 10. augusta do 10.00 hod. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo
na  náhradu trov konania.

2.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie opomenul právne odôvodniť odkazom na hmotnoprávne
ustanovenia Zákona o rodine, a vecne ho v časti o rozvod manželstva odôvodnil jeho vážnym rozvratom
a neplnením ani jednej z funkcií manželstva,  predpokladaných Zákonom o rodine. Uviedol, že manželia
sa navzájom odcudzili, manželka  má ďalší vzťah a dve deti z neho pochádzajúce, čo vyvolalo  rozvrat
zdravého rodinného prostredia  manželov, ktorých  manželstvo si neplní  ani svoju výchovnú funkciu,
nakoľko  manželia sa nestarajú spoločne o maloletú K., ani svoju biologickú funkciu, pretože  dlhodobo
spoločne intímne nežijú, ani svoju hospodársku funkciu, pretože  spoločne nehospodária a ani funkciu
vzájomnej pomoci. Vzťahy medzi manželmi sú teda tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od nich
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ich manželstvo je len formálne a preto nemôže
plniť svoj účel. Za  príčinu vážneho  rozvratu vzťahov medzi manželmi určil partnerskú nezrelosť a
nestálosť manželky v čase uzavretia manželstva a rozdielny hodnotový rebríček oboch manželov.



2.2. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej K. súd prvej inštancie vychádzal zo záverov
Znaleckého posudku M.. M. A., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, č. XXX/XXXX,
v ktorom znalec ohľadne zverejnia maloletej ako najvhodnejšiu odporúča striedavú výchovu oboma
rodičmi. Súd však uzavrel, že táto nie je možná vzhľadom k tomu, že maloletá začala v školskom
roku 2015 navštevovať základnú školu a cestovanie z dvoch rôznych miest by pre maloletú znamenalo
neželaný diskomfort a pre rodičov zbytočné navýšenie nákladov. Navyše matka maloletej, ktorá mala
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už dve ďalšie deti, bola z hľadiska zabezpečenia ubytovania
jej novej rodiny vo výraznej sociálnej ťažobe, v dôsledku čoho  bola  vzhľadom k osobnostnej instabilite
charakterizovanej v uvedenom znaleckom posudku,  potenciálne riziková. Z uvedeného dôvodu súd
zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti otca. Čo do zastupovania a spravovania majetku maloletej
uviedol, že nebol tvrdený a ani preukázaný žiaden dôvod obmedzenia výkonu práv ani jedného z rodičov,
spočívajúci v práve zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, a preto rozhodol tak, že zastupovať ju
a spravovať jej majetok budú obaja rodičia spoločne.

2.3.  Výživné na maloletú súd prvej inštancie určil  s prihliadnutím na príjmy matky spočívajúce len v
sociálnej dávke 190 eur mesačne,  zohľadniac jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti a nevyhnutnosť
osobnej starostlivosti o maloleté deti a žiadne možnosti a schopnosti zabezpečenia príjmu. Uviedol, že
matka býva aj so svojím novým partnerom spolu s maloletými deťmi v dome jeho rodičov a jej súčasné
majetkové pomery jej neumožňujú platiť výživné na maloletú,  preto  určil výživné v minimálnej výške 30
% zo sumy životného minima, podľa   § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré bolo ku dňu rozhodnutia súdu
podľa § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vo výške 90,42 eur mesačne, súd teda matku zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 27,13 eur.

2.4. Styk  matky s maloletou, vzhľadom k tomu že rodičia sa na jeho úprave  nedohodli a počas konania
nebolo ani z jednej strany výslovne prejavené, že ho  nežiadajú upraviť,  s prihliadnutím na záujmy
maloletej upravil čo najširšie, aby táto mohla tráviť každý druhý víkend s matkou a so svojimi polorodými
súrodencami, čo preferuje aj znalec vo svojom znaleckom posudku. Distribúciu styku počas sviatkov,
ako  súd prvej inštancie uviedol, rozložil podľa možnosti primerane medzi párne a nepárne roky a aj styk
počas letných školských prázdnin upravil tak, aby mala matka možnosť absolvovať s maloletou aj dlhší
pobyt mimo miesta bydliska. V tomto smere doplnil, že nič nebráni rodičom, aby v prípade možností
matky a po dohode s otcom, bola táto zapojená aj do mimoškolských aktivít maloletej v podobe účasti na
krúžkoch a aby sa spolupodieľala na plnení jej školských povinností. V nadväznosti na uvedené poukázal
aj na  úlohu oboch rodičov,  eliminovať neželané zásahy ďalších príbuzných do výchovy maloletej K., keď
rodičovské práva patria rodičom a nie starým rodičom prípadne iným blízkym osobám. O odovzdávaní
maloletej na styk s matkou rozhodol tak, že sa vykoná v mieste jej spoločného bydliska s otcom a to
v čase určenom ako začiatok styku, kedy  je otec  povinný maloletú K. riadne pripravenú odovzdať
matke a táto  je povinná v čase určenom ako koniec styku maloletú K. riadne odovzdať otcovi rovnako v
mieste bydliska K..  Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť
realizovať bezodkladne oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi. V súvislosti s úpravou styku poukázal
aj na to, že maloletá má u otca samostatnú izbu a k námietke matky, že stará matka  maloletej, ktorá by sa
mala spolu s otcom podieľať na jej výchove mala helikobaktera, súd prvej inštancie okrem iného uviedol,
že v prípade takéhoto pozitívneho nálezu by nemohla pracovať ako pomocná sila v kuchyni, nakoľko
takýto výkon práce vyžaduje jej riadny zdravotný stav. Vykonanie ďalšieho dokazovania navrhovaného
kolíznym opatrovníkom,  súd prvej inštancie považoval za nadbytočné, a preto ho nevykonal.

2.5.  Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odkázal na  ust. § 144 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení
(ďalej „O.s.p.“) a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

3.1. Proti tomuto rozsudku podala manželka  odvolanie v časti výroku, ktorou bola maloletá K. zverená
na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca,  v časti ktorej bola matka zaviazaná
prispievať na výživu maloletej sumou 27,13 eur mesačne a v časti úpravy styku s maloletou, t.j. proti
výroku II., V. a VI. napadnutého rozsudku. Uviedla, že na predposlednom pojednávaní vo veci (v tom
čase ešte konajúca sudkyňa)  požiadala kolízneho  opatrovníka  o vykonanie aktuálneho pohovoru s
maloletou,  vzhľadom na rozumové zdokonalenie maloletej a aj uplynutie dlhšieho obdobia, 3 rokov, od
predchádzajúceho pohovoru. K tomuto ale  nedošlo, čím bol podľa matky hrubo porušený  medzinárodný
dohovor o právach dieťaťa. Poukázala aj na  vyjadrenie znalca v znaleckom posudku, že „prítomnosť
matky ako feminizovaného vzoru je tak isto významná psychoplasticky a  pozitívnym spôsobom aj



prítomnosť nevlastného brata v aktuálnej rodine matky  (matka doplnila, že teraz už aj malej sestričky)
a obe prostredia sú pre maloletú vhodné pre jej výchovu. V prostredí matky je z hľadiska  psychického,
osobnostného vývinu pozitivita potenciovaná prítomnosťou nevlastného súrodenca (teraz už dvoch) v
aktuálnej rodine.“ Matka maloletej zdôraznila, že ak by bola maloletá K. zverená do výchovy svojho otca,
narušili by sa vzájomné citové väzby medzi súrodencami, ktorých má maloletá veľmi rada. Za nepravdivé
označila aj tvrdenie kolízneho  opatrovníka, že sa s matkou nevedel spojiť, nakoľko ona bola na ÚPSVaR
viackrát vybavovať rôzne záležitosti  a prítomné pracovníčky vždy informovala o aktuálnom bydlisku
rodiny. Matka ďalej v odvolaní uviedla, že u nej je o maloletú K. riadne postarané, je čistá, upravená, nikdy
nebola zanedbaná, a keďže je s ňou 24 hodín denne na rozdiel od otca, ktorý chodí do práce a necháva
ju s babkou alebo s bratom, má maloletú pod stálym dozorom. Do pozornosti dala, že navrhovateľov
brat, s ktorým maloletá zostávala doma po vyčerpávajúcej nočnej zmene zaspal, K. odišla z domu a
keď sa strýko maloletej zobudil,  našiel ju po dlhom hľadaní až na miestnom ihrisku.  Maloletú nechala
zapísať a to aj so súhlasom otca do školy v A.,  nakoľko škola v I. Š. nie je pre maloletú vyhovujúca,
pre maďarský jazyk, v ktorom sa tam učia a hovoria,  na čo maloletá nie je pripravená. V škole v A. má
výborné výsledky, kamarátov, príjemnú a milú pani učiteľku, ktorá matke o školských výsledkoch podáva
pravidelné informácie. Maloletá je v škole šikovná a usilovná a dostáva jednotky aj preto, že matka sa
s ňou každý deň učí a učivo precvičuje. Matka nesúhlasila, aby bola maloletá zverená do starostlivosti
otca, pretože ona sa o ňu dokáže riadne postarať a nechápe prečo by jej ju bolo potrebné odobrať,
naviac keď   sama maloletá jej povedala, že sa s ňou cíti lepšie a vie sa s ňou aj lepšie pozhovárať, otec
ju často necháva samu s babkou alebo bratom a  títo sa s ňou nerozprávajú a nevenujú sa jej. Navyše
maloletá otca berie skôr ako kamaráta, nerešpektuje ho na rozdiel od nej, ktorá si buduje vzťah rodič a
dieťa a maloletá musí vedieť, že matku  treba rešpektovať. Odvolateľka nepoprela ani  tvrdenia že žili
v podnájmoch, z ktorých museli odísť, lebo im nevystačovali financie,  ale 2. 2. 2015 sa presťahovali
do 2- izbového bytu v A., kde žijú ako riadna rodina, zvládajú platiť nájomné a deti majú svoju veľkú
detskú izbu so stolom, posteľami, televízorom a hračkami. Poznamenala, že otec jej za 5,5 mesiaca na
maloletú zaplatil výživné spolu 260 eur, čo činí v priemere 47,27 eur na mesiac,  pričom je vyučený v
odbore čašník, v ktorom aj pracuje a je zamestnaný v jednej z najnavštevovanejších reštaurácií v A.. V
tomto meste zarábajú aj nevyučení čašníci a v menej frekventovaných,  ba dokonca aj v tých najslabších
reštauráciách viac ako 500 eur mesačne. Vyslovila presvedčenie, že otec  zarába viac ako deklaruje.
Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
alebo zmeniť tak, že maloletú K. súd zverí na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti,
otca zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne a styk s maloletou  upraví  tak, že
otec  je oprávnený stýkať sa maloletou každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00
hod., počas vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od 24. decembra od 11.00 hod.
do 25. decembra do 10.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 25. decembra od 11.00 hod.
do 26. decembra do 17.00 hod., v každom párnom roku počas veľkonočných sviatkov od veľkonočnej
nedele od 14.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod. a každý kalendárny rok od 20. júla od
10.00 hod. do 10. augusta do 10.00 hod.

3.2.  Odvolateľka v rámci svojho odvolania ďalej uviedla, že posledného pojednávania sa nezúčastnila
ani ona ani jej právny zástupca z dôvodu presvedčenia, že pojednávanie bolo odročené na 16.9.2015
a nie na 7.9.2015. Deň konania pojednávania si chcela overiť telefonicky  aj na súde,  kam jej právny
zástupca dňa 7.9.2015 v dopoludňajších hodinách volal celkom 8 krát, ale do infocentra sa mu dovolať
nepodarilo. O správnosti dátumu pojednávania dňa 16.9.2015 bola presvedčená aj z toho dôvodu, že
kolízny opatrovník  jej potvrdil, že do dátumu pojednávania ešte stihnú urobiť aj pohovor s maloletou a
súčasne prídu pozrieť aj pomery, v ktorých rodina žije.

4. Manžel sa k odvolaniu  manželky  nevyjadril.

5. 1.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380  v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)  a podľa § 395 ods. 1 v spojení s  § 396 zák.č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie manželky je
dôvodné. Rešpektujúc zásadu zachovania právnych účinkov právnych úkonov vykonaných do 30. 6.
2016 odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutkový a právny stav platný v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie.



5.2. Nakoľko o odvolaní  rozhodoval odvolací súd  po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z.  a
zák. č. 161/2015 Z. z. zohľadňujúc  stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.)
uvádza, že v celom svojom uznesení  pojem „súd prvého stupňa“  nahradil pojmom „súd prvej inštancie,
“ tak ako ho zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a pojmy „navrhovateľ a odporca“
dané  terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,  nahradil pojmami
„manžel a manželka“  v časti rozhodnutia týkajúcej sa rozvodu manželstva a v odvolaním napadnutej
časti, vzťahujúcej sa len na  úpravu práv a povinností  manželov k maloletej na čas po rozvode, používal
termíny „otec a matka,“ vychádzajúc z ustanovení novokoncipovaného   zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok  (ďalej len „C.m.p.“).

6.1. V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že manžel   sa podaním
doručeným  súdu  dňa 25. 8. 2011  domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej
K. K., narodenej XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie  návrhu na rozvod manželstva vyhovel  a maloletú
zveril do výchovy starostlivosti otcovi, pričom matku zaviazal platiť výživné vo výške 30% životného
minima, t.j. 27,13 eur mesačne vopred k rukám otca, upravil styk matky s maloletou a oboch rodičov
poveril zastupovaním a správou majetku maloletej.

6.2. Vychádzajúc z odvolania matky voľnou interpretáciou   namietajúcej  nesprávne skutkové závery
prvoinštančného  súdu  (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)  v otázke úpravy práv a povinností manželov k
maloletej K. na čas po rozvode, odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa  ust. §
191 C.s.p.  dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.  Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov  a len vo výnimočných prípadoch
zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 194 C.s.p.).  Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného                 v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa navrhovateľ podaním domáhal        a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila druhá
strana, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie,                    z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie  v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
vo veci  v časti návrhu o  rozvod manželstva  vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav
veci, čiastkovo v rámci odôvodnenia aplikoval naň aj správne ustanovenia  zákona a svoje rozhodnutie
aj dostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia  spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v
§ 220 ods. 2 C.s.p. presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú  v logickej nadväznosti  a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j.
jednoznačný a nepochybný záver o vážnom narušení  a trvalom rozvrátení vzťahov medzi manželmi,
ktorých  manželstvo už dlhodobo od roku 2010 (odkedy  nevedú ani spoločnú domácnosť) neplní svoj
účel  a i dôvodoch rozvratu manželstva manželov. Výroková časť rozsudku vzťahujúca sa na rozvod
manželstva odvolaním napadnutá nebola, ale je  skutkovým podkladom  s procesnou  previazanosťou
pre rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností manželov k
maloletej K. na čas po rozvode, s výnimkou jej zastupovania a správy majetku oboma rodičmi spoločne.

6.3. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu  matky, ktorá neprítomnosť svoju i jej zástupcu
na pojednávaní dňa 7.9.2015, na ktorom bol vynesený aj preskúmavaný rozsudok  odôvodnila
nevedomosťou o tomto termíne pojednávania, keď bola aj kolíznym opatrovníkom, ktorý ju informoval
ešte o uskutočnení návštevy v rodine matky do pojednávania dňa 16.9.2015  utvrdená o tomto termíne
pojednávania, odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď v súlade s ust. §
101 ods. 2 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní; ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy) v spojení s  ust. § 119 ods. 1 O.s.p. (pojednávanie
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov).  Citované ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku určuje takto dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať



v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu - riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. Zástupca matky prevzal dňa 13.5.2015 do vlastných rúk  súdnu
zásielku obsahujúcu predvolanie v danej veci na deň 7.9.2015 o 13.00 hod. a o odročenie pojednávania
nepožiadal. Následky subjektívnych  dôvodov na strane matky idú na jej vrub a  nemožno ich spochybniť
resp. zmierniť ani odvolávaním sa na nefunkčnosť, resp. telefonickú indispozíciu informačného centra
súdu.

6.4. Napriek neúčasti matky na spomínanom pojednávaní, ktorým si sama odňala možnosť predniesť
návrhy na doplnenie dokazovania,  úspech možno priznať jej odvolacím námietkam, vyplývajúcim z
obsahu odvolania o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom uskutočňovanie jej patriacich
procesných práv  v kumulácii s nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností nesprávnym právnym posúdením veci  a tak dospeniu k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods.1 písm. b/, e/ a f/  C.s.p.).

7.1.  Podľa ust. § 24 ods.1,2,3,4,5  Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti  obidvoch rodičov, ak je to v
záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu  k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo  dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

7.2.  Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5  Zákona o rodine plnenie  vyživovacej povinnosti  rodičov  k  deťom je
ich zákonná  povinnosť, ktorá  trvá do  času, kým  deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja  rodičia prispievajú  na výživu  svojich detí  podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je   povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného  zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o  domácnosť.

Výživné má prednosť  pred  inými  výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností,  možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.



8. S poukazom na citované ustanovenia   a v  nadväznosti na zhodnotenie všetkých v konaní zistených
skutočností vo vzájomnej súvislosti dospel odvolací súd k záveru, že  rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti trpí skutočne vadami, ktoré nemožno odstrániť, resp. doplniť dokazovaním pred
odvolacím súdom a tak nahradiť nesprávne zvolený  procesný postup súdu prvej inštancie. Toto je
potrebné vykonať a doplniť súdom prvej inštancie.

9.1. Odvolací súd v celom rozsahu prisvedčil odvolacím námietkam matky, dožadujúcej sa doplnenia
dokazovania výsluchom maloletej kolíznym opatrovníkom, ktorého dôkazu sa dožadoval aj samotný
kolízny opatrovník v záujme objektivity rozhodovania v otázke zverenia maloletej, na pojednávaní dňa
11.6.2014. Konajúci súd v uznesení o odročení tohto pojednávania  okrem iného oznámil  aj predvolanie
znalca, M.. M. A.. Na ďalšom pojednávaní (dňa 7.9.2015, kedy  bol vynesený rozsudok súdu), na ktorom
súdny znalec nebol prítomný a na ktoré nebol ani predvolaný,   kolízny opatrovník vo svojom ústnom
prednese oboznámil súd, že šetrenie u matky bolo vykonané naposledy v roku 2014, odvtedy sa k nej
nevedia dostať, telefón  nedvíha, maloletá by mala aktuálne začať navštevovať  základnú školu v A..
Uviedol i to, že považuje za potrebné vykonať pohovor s maloletou ohľadom jej citových väzieb na
súrodencov a odkázal na svoje zisťovania, podľa ktorých matka opakovane mení nájmy  a jej prostredie
nie je stabilné. Priklonil sa k zvereniu maloletej otcovi.

9.2. Postavenie kolízneho opatrovníka ako účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu
konania sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré
vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a
taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť                      s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor
dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka
vyplýva povinnosť vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom,  prednesené návrhy a
vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia
byť riadne zdôvodnené. Uvedené poslanie kolízneho opatrovníka v tomto konaní naplnené nebolo. Z
jeho vyjadrení  na  pojednávaniach súdu síce potreba doplnenia dokazovania výsluchom maloletej, z
hľadiska overenia jej skutočných záujmov a prianí vo veci zverenia vyplynula, no na svojom návrhu
dôsledne nezotrval  a tento podstatný dôkaz nevykonal.

9.3. Vychádzajúc zo všeobecných princípov harmonického rozvoja detskej osobnosti je dôležité a
jednoznačne v záujme dieťaťa, aby vyrastalo v harmonickom rodinnom prostredí,                v
atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, čo napokon možno vyrozumieť z extenzívneho výkladu  nielen
námietok odvolacích, ale aj námietok  matky prezentovaných v celom konaní pred prvoinštančným
súdom.  Počas celého konania matka poukazovala  na spätosť jej                     a maloletej, na
vzťah maloletej a jej súrodencov ako i na spokojnosť a dobré výsledky v škole, ktorú začala maloletá
navštevovať. Tieto závery napokon vyplývajú aj zo Znaleckého posudku M.. M.Á. A., z ktorého vyplýva,
že obe prostredia, t.j. otca i matky sú vhodné pre výchovu maloletej, v prostredí matky z hľadiska
psychického osobnostného vývinu je pozitivita potenciovaná prítomnosťou nevlastného súrodenca
(teraz už dvoch)                   v aktuálnej rodine. Aby došlo k rozuzleniu  týchto záverov, bolo potrebné dodržať
uznesenie súdu zo dňa 15.10.2014, predvolať súdneho znalca a dodržať postup čo najobjektívnejšieho
rozhodnutia prešetrením pomerov, v ktorých maloletá v súčasnosti u matky a jej druha žije a vypočutím
samotnej maloletej, prostredie u ktorého rodiča je pre ňu samotnú priaznivejšie. Tu treba rovnako
zohľadniť námietky matky ohľadom vyučovacieho jazyka (maďarského) v mieste bydliska otca, ktorý
maloletá zrejme nie v dostatočnej miere ovláda ako i nahrádzanie materinského faktora starou matkou
a bratom otca (vyplýva i zo znaleckého posudku: „prítomnosť matky ako feminizovaného vzoru je tak
isto významná psychoplasticky“).  Nie zanedbateľnou je aj informácia matky o psychických poruchách
starej matky maloletej z otcovej strany a v tomto kontexte menej podstatnou prítomnosť helikobaktera
ako somatického ochorenia, ktorému súd prvej inštancie venoval nadštandardnú pozornosť.

9.4.  Odvolací súd z poznamenáva,  že z procesného hľadiska  nemôže obstáť ani výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania.  Ustanovenie  § 144 O.s.p, ktorým súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil, a podľa ktorého „ účastníci konania nemajú
právo na náhradu trov konania“ o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo
je alebo nie je, vyžaduje dodržanie  hypotézy tohto ustanovenia a v presnom znení jej  premietnutie  aj
do výroku rozhodnutia.



10. S poukazom na vyššie uvedené,  odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
odvolaním napadnutom rozsahu, podľa § 389 ods. 1 písm. b/ e/ a f/  C.s.p. zrušil a  súčasne vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou opätovne
rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletej K. K., narodenej dňa XX.XX.XXXX.

11. Úlohou súdu prvej inštancie  bude v prvom rade skúmať záujmy maloletej  tak,  ako ich  má na zreteli
zákon o rodine v najširšom slova zmysle, teda ich  chápať ako zabezpečenie priaznivého a všestranného
psychického, fyzického a sociálneho vývinu, najmä uspokojovaním jej potrieb, zohľadňujúc v akej
životnej situácii sa nachádza, v akých podmienkach žije. Skúmať alternatívu  jej  zverenia  do striedavej
osobnej starostlivosti, odporúčanú znalcom v znaleckom posudku a prípadne ozrejmenú jeho vypočutím,
aj za stavu, keď obaja rodičia túto možnosť odmietajú,  alternatívu  jej zverenia  do starostlivosti
jednému  a ktorému z rodičov, zobrať do úvahy najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúcej
z budovania citových väzieb a interpersonálneho vzťahu maloletej  k obom rodičom, zohľadňujúc všetky
uvádzané skutočnosti a to citové väzby na každého z rodičov. Skúmať  aktuálne prostredie v ktorom
sa maloletá nachádza u matky,  vzhľadom na jej prirodzenú citovú väzbu na matku i previazanosť so
súrodencami, na osobnú starostlivosť matky  a výsledky výchovy a rozvoja maloletej z nej vyplývajúce
porovnaním s citovým vkladom a výchovou otca zabezpečujúceho výchovu maloletej spolupôsobením
s matkou a bratom i so zreteľom na psychický zdravotný stav starej matky, vyhodnotením jazykového
prostredia v prípade navštevovania školy maloletou v I. Š., pracovným zaneprázdnením otca i jeho
výchovným vplyvom z hľadiska rozvíjania rozumových i záujmových aktivít maloletej. Prvoradým však
bude zabezpečiť vyjadrenie maloletej cestou kolízneho opatrovníka, ako základnej  úlohy výkonu jeho
funkcie, konať v záujme maloletej.

12. Po úprave zverenia maloletej buď do striedavej  osobnej starostlivosti  oboch rodičov alebo do
starostlivosti jedného z rodičov, súd následne rozhodne aj o výživnom a úprave styku s maloletou.  Tu
odvolací súd poznamenáva, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností,
vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Základným pravidlom,
z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom cca polovicu
jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a úpravy  jeho stretávania sa s rodičom ktorému nebolo
zverené,  je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v
akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa.  Odvolací
súd však upozorňuje na zhodné prejavy rodičov, že o úprave styku s maloletou sa vedia dohodnúť a preto
podľa jeho názoru nie je potrebné styk rodičov s maloletou upravovať takým  autoritatívnym spôsobom
ako v zrušenom rozhodnutí.

13. Úlohou súdu prvej inštancie potom bude  vo vzťahu k vykonaným skutkovým zisteniam a  príslušnej
hmotnoprávnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávaný prípad  vyhodnotiť dokazovanie jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, opätovne o celej veci  rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 218 C.s.p.
a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný
výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôkazov,   prečo nevykonal prípadné ďalšie dôkazy ( vzhľadom k nesporovému charakteru konania,
v ktorom súd postupuje z úradnej povinnosti a nie je v ňom viazaný  návrhmi účastníkov)  a  uviesť
úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a
prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a  relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú
hmotnoprávnu úpravu. V  novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie  okrem rozhodnutia o  náhrade
trov prvoinštančného  konania, rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 52
C.m.p. v spojení s  § 396 ods. 1, 3 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia



opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie     a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/247/2011", "guid": "da3362a6-d27c-4189-97e1-41d6b67553a0:a8dcede2-48f5-49a6-a0f5-969bd5c99660", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}