Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/83/2012 z 12. 9. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 12. septembra 2012, sp. zn. 4CoP/83/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3712205380.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/83/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3712205380.1 | 2012-09-12 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1a50bcb-5480-4ab2-9d25-0638fec8ada5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3712205380.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712205380 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712205380.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa H. Y., bytom M. R. Y. XXXX/XX, L., zastúpeného H. Y., bytom M. R. Y. XXXX/XX, L. proti odporkyni R. Y., bytom M. R. Y. XXXX/XX, L., t.č. Dr. C. XXX/XX, L., zastúpenej JUDr. G. G., advokátom, spol. s r.o. Y. XXX/X, J. L., o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. mája 2012, č.k. 4P/49/2012-20, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného. Vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy výživného na navrhovateľa nedošlo k tak výraznej zmene pomerov na jeho strane alebo na strane jeho rodičov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výške výživného. Navrhovateľ je naďalej študentom strednej školy, i keď ďalšieho ročníka, jeho otec naďalej pracuje v spoločnosti M. H. K., a.s., J. so zárobkom XXX,XX Eur. I keď z tohto príjmu sú mu vykonávané rôzne zrážky titulom hypotekárneho úveru a pôžičiek, mzda, ktorá je mu vyplácaná na jeho účet predstavuje sumu 658,15 Eur. Odporkyňa - matka navrhovateľa je naďalej na invalidnom dôchodku, ktorý sa od poslednej úpravy výživného zvýšil len minimálne, a to zo sumy 279 Eur na sumu 288,30 Eur. Ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, poplatky za bývanie sa zvýšili na strane otca o 20 Eur a na strane odporkyne ostali nezmenené. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zmenu pomerov na strane odporkyne, ktorá nastala v tom, že začala bývať u svojej matky, čím jej odpadli náklady spojené s bývaním, tieto tvrdenia súd prvého stupňa nepovažoval za okolnosť odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu, nakoľko odporkyňa v konaní preukázala, že poplatky na bývanie naďalej platí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k tak výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľa alebo jeho rodičov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výške výživného. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na celkový vývoj životných nákladov v zmysle Zákona o rodine, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca navrhovateľa a odporkyne. Z týchto skutočností je nesporné, že v súčasnej dobe je príjem odporkyne tak nízky (a v jej možnostiach a schopnostiach nie je ani dosahovať vyšší zárobok z dôvodu zdravotného stavu), že po zvýšení výživného by nebola schopná zo svojho príjmu si zabezpečiť ani svoje základné životné potreby. Na druhej strane v možnostiach a schopnostiach otca, ktorého zárobok je s príjmom matky neporovnateľne vyšší, je zabezpečiť výživu navrhovateľa v dostatočnej miere a podieľať sa teda väčšou mierou na vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi ako odporkyňa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aj podľa § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu na zvýšenie výživného bude vyhovené. V odôvodnení uviedol, že invalidný dôchodok matky, aj keď o malú sumu vzrástol oproti minulosti, pričom na druhej strane plat jeho otca radikálne klesol. Poukázal na to, že v minulom roku jeho otec dosahoval priemerný mesačný zárobok 950 Eur, avšak za posledné mesiace poberal omnoho menej, v marci 502 Eur, v apríli 516 Eur a v máji 496 Eur. Z týchto peňazí musí jeho otec zaplatiť hypotéku 140 Eur, pôžičku 100 Eur, elektrinu 80 Eur, plyn 100 Eur, vodu 30 Eur. Ďalej uviedol, že jeho starší syn R., ktorý predtým pracoval, je už viac ako rok bez akéhokoľvek príjmu, nakoľko je PN, uznaný za invalidného, avšak dôchodok zatiaľ nepoberá. Jeho mesačné cestovné náklady predstavujú sumu 22,88 Eur, obedy v škole 33 Eur. Náklady na bývanie u otca pripadajú na neho v čiastke 70 Eur, ďalej má náklady v súvislosti s mobilným telefónom 10 Eur mesačne, 12 Eur internet, súčet týchto najzákladnejších platieb predstavuje sumu 167 Eur. Výživné zo strany matky v sume 50 Eur je veľmi nízke a ani zďaleka nespĺňa zákonom stanovenú hranicu minimálneho výživného, ktoré musí byť minimálne v 1/3-ine jeho nutných nákladov. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že je invalidná dôchodkyňa, pričom od 01.01.2012 jej bol priznaný invalidný dôchodok v sume 288,30 Eur. Nie je zamestnaná, iný príjem nemá, pričom býva v rodinnom dome u svojej matky, kde na bývanie prispieva sumou 100 Eur mesačne. Vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav dopláca mesačne na lieky 50 Eur. So zvýšením výživného na navrhovateľa nesúhlasí aj z toho dôvodu, že navrhovateľ je stále študentom R. školy v J. a teda z jeho strany nedošlo k zmene majetkových pomerov. Má vedomosť o tom, že otec navrhovateľa, okrem toho, že pracuje v spoločnosti M. H. K., a.s., J., chodí s bratom na stavbu, opravuje počítače, z čoho plynú do jeho rozpočtu ďalšie finančné prostriedky. Navrhovateľ rovnako brigáduje, za prácu dostáva pekné peniaze, a navyše je o neho dobre postarané, keď bývalému manželovi nosí jeho otec denne navarené, napečené i ožehlené prádlo. Náhradu trov konania si voči navrhovateľovi neuplatnila. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Zákon o rodine (§ 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1) zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pri určení rozsahu výživného súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že od poslednej úpravy výživného, vykonanej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica dňa 24.05.2011, č.k. 4P/31/2011-17, nenastala podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi. V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ študentom X. ročníka R. školy v J. a býval u svojho otca. Odporkyňa bola na invalidnom dôchodku, ktorý poberala vo výške 279 Eur, okrem toho pracovala aj brigádne so zárobkom 30 Eur mesačne. Otec navrhovateľa v čase poslednej úpravy výživného pracoval v spoločnosti M. H. K., a.s., J. so zárobkom XXX Eur mesačne, býval v rodinnom dome so starším synom R. a navrhovateľom, okrem navrhovateľa rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti je navrhovateľ naďalej študentom Strednej odbornej školy v J., a to X. ročníka, jeho otec naďalej pracuje v spoločnosti M. H. K., a.s., pričom v období od mája 2011 do apríla 2012 dosiahol priemerný mesačný zárobok 989,36 Eur. I keď z tohto príjmu sú mu vykonávané zrážky titulom hypotekárneho úveru a pôžičiek, mzda, ktorá mu je vyplácaná na účet, predstavuje sumu 658,15 Eur. Odporkyňa je naďalej na invalidnom dôchodku, ktorý sa od poslednej úpravy zvýšil minimálne, a to zo sumy 279 Eur na sumu 288,30 Eur. Odporkyňa býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie mesačne sumou 100 Eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane navrhovateľa a ani na strane jeho rodičov k tak výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšej úpravy výživného v súlade s ust. § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Jediným príjmom odporkyne je invalidný dôchodok vo výške 288 Eur a v jej možnostiach a schopnostiach nie je dosahovať vyšší zárobok z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Nakoľko majetkové a zárobkové pomery otca navrhovateľa sú podstatne lepšie ako zárobkové pomery odporkyne, musí sa otec navrhovateľa vyššou mierou podieľať na výžive odôvodnených potrieb plnoletého navrhovateľa s prihliadnutím k zásade, že dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Námietku navrhovateľa uvádzanú v odvolaní, že príjem jeho otca v porovnaní s príjmom za rok 2011 sa podstatne znížil, keď v mesiaci marec mu bola vyplatená čistá mzda 502 Eur, v apríli 516 Eur, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Pri posudzovaní zárobkových pomerov otca navrhovateľa, bolo potrebné vychádzať z jeho priemerného mesačného zárobku dosiahnutého za posledných 12 mesiacov, pričom zo zárobkov predložených zamestnávateľom otca vyplýva, že priemerný mesačný zárobok otca za obdobie máj 2011 - apríl 2012 predstavoval sumu 989,36 Eur. Pokiaľ aj otec navrhovateľa spláca hypotekárny úver, spotrebiteľský úver a pôžičku, k tomu je potrebné uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Aj za predpokladu, že si otec zobral hypotekárny úver za účelom zlepšenia bytových pomerov, vzhľadom na to, že má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, výšku splátok si mal dohodnúť tak, aby bolo najskôr v jeho možnostiach platiť výživné na navrhovateľa. Neobstojí ani ďalšia námietka navrhovateľa v odvolaní, že výživné určené v sume 50 Eur nespĺňa zákonom stanovenú minimálnu hranicu výživného, nakoľko podľa platnej právnej úpravy Zákona o rodine (§ 62 ods. 3), minimálna výška výživného predstavuje 30% zo sumy životného minima, t.j. 26,64 Eur. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .