Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/40/2019 z 11. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. decembra 2019, sp. zn. 10Co/40/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8610206024.3 Krajský súd Prešov | 10Co/40/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8610206024.3 | 2019-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1994e021-89f4-40db-9985-62888e0756d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8610206024.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/40/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610206024
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8610206024.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. I., B.. X.X.XXXX, X. XXX XX P. XX,
zastúpenému JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37874675,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, o zaplatenie 7.981,14 eur s prísl., o
odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 19.9.2018, č.k.
4C/25/2011-592, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, výroku I. o povinnosti žalovaného
platiť žalobcovi a výroku IV. o náhrade trov konania.

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalobca aj žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť
náhradu trov štátu, a to každý z nich vo výške 11,14 eur do 15 dní od doručenia výzvy na ich úhradu
Okresným súdom Svidník.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.815,02
eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.444,81 eur od 1.4.2009 do zaplatenia, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Svidník
náhradu vo výške 22,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh
zamietol. Vyslovil, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania a intervenientovi náhradu trov
konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna a leasingová zmluva č. I. zo
dňa 18.12.2008, z ktorej vyplynulo, že táto bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami - nájomcom L.
I., X. XXX XX P. XX a prenajímateľom - C. I., H..U.., Q. XX, XXX XX X., N.: XXXXXXXX. Dodávateľ
predmetu lízingu bol C. U., U..G..C.., I.. U. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX. Predmetom leasingu (ďalej
len PL) bola W. G. U. U. X.X, rok výroby XXXX (B.), U.Á. T., L. W. X, Č. W.: W. XXXXXXXXXXXX,
použitie vozidla - bežné použitie. Základné údaje leasingu boli: Obstarávacia cena PL bez DPH: 11
232,92 eur/338 403,40 Sk/obstarávacia cena s DPH: 13 367,19 eur/402 700,00 Sk, zákl. sp. vopred 10



%, DPH za sp. vopred 213,43 eur/6.429,70 Sk, zvýšená splátka vopred s DPH 40.270,00 Sk =1.336,72
eur, splátka 1,645 %, splátka bez poistného s DPH -6.624,00 Sk = 219,88 eur, splátka vrátane poistenia
s DPH 6.624,00 Sk = 219,88 eur, kúpna cena 0,29 %, kúpna cena bez DPH: 1.000,- Sk, kúpna cena
s DPH 1.190,- Sk = 39,50 eur, doba finančného prenájmu 72 mesiacov, periodicita splátok - mesačne,
predbežný termín dodania PL 18.12.2008, RPMN 10,002 %. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľský
právny vzťah. Titulom neplnenia splátok zo strany žalovaného žalobca listom z 31.3.2009 upovedomil
žalovaného, že v súlade s leasingovou zmluvou č. I. zo dňa 18.12.2008 s okamžitou platnosťou
odstupuje od zmluvy. Zároveň vyzval na okamžité sprístupnenie predmetu leasingu. Titulom odstúpenia
došlo k odobratiu predmetu leasingu. Z protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. I. z
7.8.2009 vyplývala vstupná cena predmetu leasingu bez DPH 11.232,94 eur, DPH 2.134,25 eur, vstupná
cena s DPH 13.367,19 eur, predpísaná výška/zvyšné splátky vopred bez DPH 1.123,29 eur, DPH z 1
zvýšenej splátky vopred s DPH 213,43 eur, predpísaná výška 1. zvýšenej splátky vopred s DPH 1.336,72
eur, nájomcom uhradená 1 zvýšená splátka 1.336,72 eur, amortizovaná 1. zvýšená splátka 1.336,72
eur, súčet neuhradených leasingových splátok 659,64 eur, poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy
296,21 eur, neuhradené náklady agentúry 260,71 eur, náhrada škody v súvislosti s odobratím a predaj PL
3.253,70 eur, strata z odpredaja na majetku (zost. istiny PC 9.764,14 -6.319,33) 3.444,81 eur, zmluvná
pokuta za nedodržanie doby nájmu 165,97 eur. Celkom nedoplatok 8.081,14 eur.

3. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi neuhradené náklady v súvislosti s odobratím PL v sume 260,71
eur, nakoľko tieto náklady boli účelné, pretože priamo súviseli s odobratím vozidla ako predmetu
leasingu, náklady spojené s predajom vozidla v sume 70,- eur ako náklady spojené s vyhotovením
znaleckého posudku U., stratu z odpredaja v sume 3.444,81 eur, pretože došlo ku strate z odpredaja v
uvedenej sume, ktorá bola preukázaná zaobstaravacou hodnotou vozidla a rozdielom medzi predajnou
cenou, nakoľko k porušeniu povinnosti aj napriek tomu, že išlo o spotrebiteľský vzťah došlo, pričom zo
strany žalovaného nebolo preukázané, aby motorové vozidlo bolo v danom čase a mieste možné predať
aj za vyššiu cenu, a že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nevyvíjal žiadnu činnosť
smerujúcu k predaju vozidla za vyššiu cenu, resp. nezabezpečil nového leasingového nájomcu, ani
nepredložil ponuku iného kupujúceho a nevyvíjal žiadnu inú činnosť potrebnú k predaju vozidla za vyššiu
cenu. Žalobca za predaj obdŕžal len sumu 6.319,33 eur bez DPH, ktorú odpočítal od obstarávacej ceny,
taktiež uplatňovanej bez DPH (9.764,14 eur - 6.319,33 eur = 3.444,81 eur) a tento rozdiel uplatnil voči
žalovanému vrátane preukázateľne vynaložených nákladov, ktoré musel vynaložiť v dôsledku porušenia
zmluvy zo strany žalovaného. Ohľadom ceny sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, nakoľko došlo ku
strate z odpredaja titulom leasingovej zmluvy, taktiež priznal náklady a poplatky súvisiace s odhlásením
vozidla z evidencie v sume 39,50 eur. Žalobcom uplatnené položky posúdil súd ako náklady a stratu z
odpredaja, ktoré predchodca žalobcu vynaložil, pretože porušením povinnosti zo strany žalovaného tieto
náklady vznikli. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za dobu užívania predmetu
leasingu, pretože v tomto rozsahu sa žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko disponoval predmetom
leasingu, avšak splátky nevykonával.

4. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal po dátume odstúpenia od zmluvy dňa 31.3.2009, nakoľko
dňom 1.4.2009 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením, z dôvodu neplnenia povinností zo zmluvy.

5. Stranám sporu, ani intervenientovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že žalobca mal vo veci len čiastočný úspech, ako aj z dôvodu, že išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Žalovaný titulom neplnenia zmluvy sa bezdôvodne obohatil, konal v rozpore s dobrými mravmi, preto
súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného,
nepriznal súd prvej inštancie náhradu trov konania ani intervenientovi, vystupujúcemu na strane
žalovaného.

6. Posledným výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného
súdu Svidník sumu 22,28 eur, ako náklady spojené s výsluchom svedkov.

7. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, vrátane výroku o trovách štátu a súvisiacom výroku o trovách
konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok v ním napadnutom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, na náhradu trov štátu zaviazať žalobcu a žalovanému priznať náhradu trov konania,
vrátane trov odvolacieho konania.



8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Namietal, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy najmä súkromný znalecký posudok, ale vychádzal
len z ceny, za ktorú bolo predmetné motorové vozidlo odpredané žalobcom. Súd taktiež nezisťoval,
prečo podľa názoru žalobcu nebolo možné v danom čase a danom mieste motorové vozidlo predať
výhodnejšie. Žalobca mohol odpredať motorové vozidlo za hocijakú cenu a argumentovať nedostatkom
dopytu po takomto motorovom vozidle a takisto by nepreukazoval, či táto kúpna cena v danom mieste a
čase bola najvýhodnejšia. Žalobca nemal záujem čo najvýhodnejšie odpredať motorové vozidlo, pretože
aj pri nižšej cene by si vypočítaval škodu ako rozdiel medzi zaobstarávacou cenou vozidla a cenou
vozidla, za ktorú ju odpredal tretej osobe. Žalovaný tento proces predaja vozidla nemohol ovplyvniť. Súd
prvej inštancie mal zobrať do úvahy súkromný znalecký posudok, pričom v znaleckom posudku bola
znalcom ozrejmená výška skutočnej trhovej ceny, ako aj okolnosti, za ktorých znalec ocenil motorové
vozidlo a aj dôvody, prečo je trhová cena rozdielna oproti znaleckému posudku spoločnosti U.. Súd prvej
inštancie taktiež nevzal do úvahy platbu žalovaného zo dňa 18.12.2008 na sumu 1.336,70 eur. Ak by
súd vychádzal z úvahy, že škoda je rozdiel medzi zaobstarávacou cenou a cenou pri odpredaji vozidla
tretej osobe, mal odpočítať aj plnenie žalovaného. Z týchto dôvodov považoval stratu z odpredaja vo
výške 3.444,81 eur za nie skutočnú ani reálnu.

10. Vo vzťahu k výroku o trovách štátu v sume 22,28 eur žalovaný uviedol, že bol v konaní úspešný
minimálne v jednej polovici, preto nerozumie, prečo by mal uhrádzať náklady spojené s výsluchom v
spore.

11. Nestotožnil sa ani so závermi súdu prvej inštancie ohľadom nepriznania náhrady trov konania s
poukazom na to, že súd mu mal priznať trovy konania ako spotrebiteľovi, prípadne intervenientovi.

12. Proti rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, resp. zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,14 %.

13. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

14. Poukázal na komentár k CSP, v zmysle ktorého pri čiastočnom úspechu strany prichádza do úvahy
možnosť vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v prípade, ak bol úspech
strán v spore rovnaký. V danom prípade mal súd postupovať tak, že úspech strany konania, ktorej
vznikla povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo právo na náhradu trov,
a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov. Keďže žalobca bol úspešný v sume 4.474,66 eur a
neúspešný v sume 3.506,48 eur, žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 56,07 % a žalovaný v rozsahu
43,93 %. Čistý úspech žalobcu v konaní bol 12,14 % a v tomto rozsahu mu mal byť priznaný nárok na
náhradu trov konania.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že tak odvolanie žalovaného voči výroku rozsudku
o jeho povinnosti plniť žalobcovi, ako ani odvolanie žalobcu voči výroku rozsudku o trovách konania,
nie sú dôvodné.

16. So zreteľom na obsah podaných odvolaní, v odvolacom konaní nebol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ani výrok o nepriznaní
náhrady trov konania intervenientovi, ktoré výroky odvolaniami napadnuté neboli, v odvolacom konaní
preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,



pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

18. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
považuje odvolací súd za správny a úplný.

19. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
kúpna a leasingová zmluva č. I. zo dňa 18.12.2008, z ktorej vyplynulo, že táto bola uzatvorená medzi
zmluvnými stranami - nájomcom L. I., X. XXX XX P. XX a prenajímateľom - C. I., H..U.., Q. XX, XXX
XX X., N.: XXXXXXXX.

20. Žalovaný sa v leasingovej zmluve zaviazal platiť pravidelné mesačné splátky, ktorými uhrádzal
leasing poskytnutý zo strany leasingového prenajímateľa. Žalovaný si neplnil svoje zmluvné
povinnosti, t.j. prestal uhrádzať dohodnuté splátky. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti
a leasingovému prenajímateľovi nebol poskytnutý leasing splatený, je zrejmé, že mu bola spôsobená
škoda, ktorá nebola pokrytá ziskom z predaja odobratého vozidla.

21. Pokiaľ ide o sumu predmetu leasingu, o ktorú bola vzniknutá škoda ponížená, táto bola určená
znaleckým posudkom. Súdu bola predložená evidenčná karta k odobratému vozidlu, v ktorej je ako prvá
predajná cena suma vo výške 9.262,- eur ku dňu 28.4.2009, pričom vozidlo bolo dané na predaj už
mesiac po odobratí. Uvedená cena bola predpokladaná najvyššia kúpna cena, ktorú bolo možné za
predaj vozidla dosiahnuť. Medzi odobratím vozidla (21.3.2009) a jeho následným predajom (3.8.2009)
bol časový horizont niekoľko mesiacov, z čoho možno vyvodiť, že o predmetné vozidlo nebol záujem,
pričom časové hľadisko má jednoznačne vplyv na cenu vozidla. Bolo rovnako aj v záujme žalobcu
pristúpiť k predaju vozidla za čo najvyššiu sumu, keďže predmetná cena bola započítaná na záväzok
žalovaného. Nakoľko o vozidlo nebol za danú sumu záujem, dochádzalo k jej postupnému znižovaniu.
Dňa 24.7.2009 bol vyhotovený znalecký posudok, ktorým bola určená hodnota vozidla vo výške 7.506,-
eur, pričom dňa 28.7.2009 bolo vozidlo za túto sumu aj predané.

22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné konštatovať, že žalovanému nič nebránilo
pristúpiť k nájdeniu záujemcu o vozidlo a zabezpečiť tak čo najvyššiu kúpnu cenu.

23. S poukazom na uvedené sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť
zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti.

24. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 8.6.2006, I. ÚS 188/06).

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil.

26. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania s poukazom jednak na dôvody uvedené súdom prvej inštancie, ako aj s poukazom na to,
že úspech žalobcu v rozsahu 56,07 % a úspech žalovaného v rozsahu 43,93 % možno v zásade
považovať za približne rovnaký pomer úspechu, resp. neúspechu strán sporu v konaní, čo je dôvodom
pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán.

27. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.



28. Pokiaľ ide o trovy štátu, tak v čase, kedy boli v danej veci hradené zo štátnych prostriedkov, vzťahoval
sa na rozhodovanie o náhrade trov konania štátu § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého mal štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Civilný sporový poriadok
trovy štátu neupravuje, a preto bolo potrebné aplikovať na rozhodnutie o náhrade trov štátu primerane §
251 a nasl. CSP. Vzhľadom na to, že v danej veci bolo medzi stranami rozhodnuté o trovách konania tak,
že žiadnej zo sporových strán náhrada trov konania priznaná nebola, vznikol štátu nárok na náhradu trov
konania proti obom účastníkom, rovnakým dielom. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov štátu podľa § 388 CSP tak, že uložil žalobcovi i žalovanému
povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania každému vo výške 11,14 eur, ktoré vznikli zaplatením
svedočného zo štátnych finančných prostriedkov.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Dôvodom pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania intervenientovi na strane žalovaného
bola skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech



bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).