Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/85/2012 z 4. 12. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 4. decembra 2012, sp. zn. 15CoP/85/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6612212288.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15CoP/85/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6612212288.1 | 2012-12-04 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. b) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e586268-377a-411d-970f-05efcc216d4b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6612212288.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612212288
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6612212288.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletého J. S., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ako opatrovníkom, dieťa rodičov C. S., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom A., S. II/XX, a R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom c/o A. G., J. XX XX XXX V., F., o
návrhu navrhovateľky C. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., Ľ. R. XXX/X, o nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 17. 08. 2012, č. k.
6P/112/2012 - 7, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd  nariadil predbežné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa J. S., nar.
XX. XX. XXXX, zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, C. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom U., Ľ. R. XXX/X.

V odôvodnení uviedol, že  stará matka žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by dieťa
bolo zverené do jej náhradnej starostlivosti z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo dňa
30. 06. 2011, č. k. 11P/170/2011 - 47, bol jej vnuk J. S. zverený do starostlivosti matky - jej dcéry, a otec
bol zaviazaný platením výživného  vo výške 150,- eur. Uviedla, že matka nejaví o maloletého záujem,
väčšinu času sa nachádza u nej, ona mu poskytuje opateru. Prihlásila ho aj do škôlky,  od februára je
v úplnej starostlivosti navrhovateľky. Matka ho chodí len pozrieť. Navrhovateľka poukázala aj na to, že
dcéra zdedila po otcovi určitú psychickú labilnosť, nie je schopná zvládať starosti a problémy. Keď k
nejakému problému dôjde, chytí ju hysterický záchvat. Otec dcéry, teda manžel navrhovateľky, taktiež
navštevoval psychiatra, a napriek tomu spáchal samovraždu.  Matka dieťaťa máva stavy, kedy si nič
nepamätá, kedy nie si je vedomá toho, čo robí.  Preto navrhovateľka má strach o maloleté dieťa.

Od februára 2012 sa o dieťa stará fyzicky aj finančne, otec dieťaťa je v zahraničí, platí určené výživné.
Matka má nového partnera, ktorému venuje pozornosť.

Okresný súd aplikujúc § 75 ods. 1, 6, 7 a § 76 ods. 1b  O. s. p. zistil skutočnosti vyššie uvedené a dospel
k záveru, že pre budúci život maloletého je v jeho záujme, aby dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti  navrhovateľky vzhľadom na to, že  maloletému od februára 2012 zabezpečuje starostlivosť.

Proti rozhodnutiu sa odvolala matka. Žiadala nariadené predbežné opatrenie zrušiť.  Namietala, že pre
jeho nariadenie nebol zákonný dôvod a navyše rozhodnutie vykazuje nedostatky zákonného charakteru
a protiprávnosti.



Stará matka maloletého, navrhovateľka, uviedla vo svojom návrhu nepravdivé skutočnosti  týkajúce sa
vzťahu jej ako matky k maloletému synovi. Nie je pravda, že by k nemu nemala vytvorený citový vzťah,
syna má veľmi rada, pričom mu poskytuje zázemie a materskú výchovu, pričom sa o dieťa riadne stará a
nikdy by nebola schopná mu ublížiť.  Tvrdenia navrhovateľky o jej zlom a labilnom psychickom stave sa
nezakladajú na pravde, pretože nikdy nemala žiadne psychické problémy, pre ktoré by musela navštíviť
psychiatra.  Vyslovená obava navrhovateľky je jej subjektívnym  výmyslom. V súčasnosti žiadneho
partnera nemá. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že navrhovateľka sa od februára 2012 sústavne osobne
aj finančné stará  o maloletého. O syna sa starala osobne s výnimkou, keď bola  v práci, a vtedy bol syn
na základe dohody s navrhovateľkou u nej.  Podľa jej názoru navrhovateľka uviedla v návrhu nepravdivé
skutočnosti, aby sa jej pomstila za to, že pred jej odchodom do práce v F. sa pohádali.

Je pravdou, že maloletý  je prihlásený do Materskej školy v U., avšak k tomu došlo na základe  dohody s
navrhovateľkou.  Z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí v meste A. si urobila opatrovateľský kurz
a chodí vykonávať opatrovateľskú činnosť do F., v cykloch trojtýždňových, tri týždne pracuje v F. a tri
týždne je doma v A. so synom.  Preto sa dohodla s navrhovateľkou, starou matkou maloletého, že počas
doby troch týždňov, keď pracuje, postará sa o maloletého a bude umiestnený u navrhovateľky v U..
Uviedla aj to, že po vydaní predbežného opatrenia sa rozprávala s navrhovateľkou, ktorá jej uviedla, že
návrh podala predčasne a neuvážene v silnom psychickom rozrušení, ktoré bolo spôsobené ich hádkou.

Matka namietala, že súd  v rozhodnutí nevymedzil časové obdobie, na ktoré je toto predbežné opatrenie
nariadené, nedošlo k výsluchu účastníkov, ani k osvedčeniu skutočností uvádzaných navrhovateľkou
v návrhu.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že trvá na predbežnom opatrení, s
odvolaním nesúhlasí, lebo sú uvedené nepravdivé veci.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že  prešetril pomery v domácnosti starej matky a
dospel k záveru, že starostlivosť o neho  výlučne zabezpečuje stará matka, ktorá má vytvorené vhodné
podmienky na výchovu a starostlivosť o svojho vnuka, a doporučuje odvolanie matky zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu zmenil podľa ust.
§ 220 O. s. p..

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne. Podľa
ust. § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p. Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov.

V zmysle § 75 ods. 2 O. s. p. návrh musí okrem iného obsahovať odôvodnenie potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.  Z návrhu musí byť zrejmé aj to, čoho sa
mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa ods. 6 O. s. p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.



Podľa § 76 ods. 4 O. s . p.  ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

V zmysle § 76 ods. 3 O. s. p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa ust. § 74 O. s. p. predbežné opatrenie možno pred začatím konania nariadiť v dvoch prípadoch,
a to ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania alebo, ak by bol výkon
súdneho rozhodnutia ohrozený.

Prvý prípad nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať právne vzťahy medzi
účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy.

Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré
odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia a musí preukázať, z čoho, z akých  okolností vyvodzuje
svoj nárok, na nariadenie predbežného opatrenia.  Taktiež musí preukázať, že nejde o šikanózne,
prípadne bezúspešné uplatnenie práva.  Už pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí
navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť  také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho nárok vo veci
samej. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na
nariadenie predbežného opatrenia.

Musí taktiež preukázať existenciu hroziacej ujmy, to znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez
nariadenia predbežného opatrenia, by mohla vzniknúť ujma značná a závažná. Navrhovateľ musí v
návrhu uviesť, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej.

Súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhoduje bez výsluchu účastníkov. Je to v súlade s
účelom predbežného opatrenia, keď povinnosťou súdu je v krátkom čase rozhodnúť, pričom nemá čas
na to, aby vykonala dokazovanie, ako sa uskutočňuje pri pojednávaní  vo veci samej.

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd vychádza z návrhu, zo skutočností, ktoré sú v ňom uvedené,
z listinných alebo iných dôkazov, ktoré boli k nemu pripojené. Súd musí mať minimálne osvedčené
skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd tak
rozhoduje na základe  pomyselnej pravdepodobnosti.

Povinnosťou súdu je odôvodniť uznesenie, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, aby bolo z neho zrejmé, aké tvrdenia má  súd za osvedčené, čím sú tieto tvrdenia osvedčené
a prečo považuje súd takéto osvedčenia za dostatočné.  Pokiaľ tieto skutočnosti nie sú vysvetlené v
odôvodnení, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie je prejavom ľubovôle.

Z návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia  vyplývajú jej tvrdenia, pričom na svoje
tvrdenia nedoložila žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia podporila. V návrhu poukazuje
na neschopnosť matky postarať sa o maloleté dieťa, ako aj na to, že matka dieťaťa nie je schopná
zvládať starosti, pričom poukazuje na rodinnú genézu ohľadom psychických problémov.

Súd bez ďalšieho prevzal tvrdenia matky do svojho rozhodnutia, pričom v odôvodnení konštatoval, že má
za zistené skutočnosti tvrdené navrhovateľkou. Na základe tvrdení uvedených navrhovateľkou dospel
k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti navrhovateľky -
starej matky maloletého dieťaťa.



V odvolaní matka namietala práve tvrdené skutočnosti, ktoré podľa nej nie sú pravdivé, poprela ich
a zdôraznila, že navrhovateľka sa čiastočne o maloletého stará v čase, keď matka pracuje v F. ako
opatrovateľka.

Okresný súd tak rozhodol bez toho, aby mal aspoň v minimálnej miere osvedčené základné skutočnosti,
ktoré tvrdí navrhovateľka.  Ak totiž navrhovateľka neuviedla žiadne  dôkazy na podporu svojich tvrdení,
nemôže súd len na základe jej údajov uvedených v návrhu považovať tieto za hodnoverné a automaticky
ich prebrať do rozhodnutia a vyhovieť takémuto návrhu, pretože takýto návrh môže byť aj šikanou.

Pokiaľ kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vykonal šetrenie v rodine navrhovateľky a
uviedol, že starostlivosť výlučne zabezpečuje stará matka, neuviedol v správe žiadne podrobné okolnosti
tohto  šetrenia, kedy  toto bolo vykonané, za akých okolností.  Z ničoho nevyplýva záver, že by sa
o maloletého starala výlučne stará matka, a nie aj matka v čase, keď  nepracuje v F.. Zo správy
vôbec nevyplýva, že by prešetroval pomery u matky a jej schopnosť o dieťa sa postarať. Opatrovník
sa jednostranne zameral na podmienky u starej matky maloletého a z toho konštatoval, že tieto sú pre
jeho východu vhodné. Táto správa  nie je vyvážená, je tendenčná a nemožno z nej ani vyvodiť, že by
bola na prospech a v záujme maloletého dieťaťa.  Zo správy taktiež nevyplýva, ani v náznaku, že by
matka nebola schopná sa o dieťa postarať. Ak matka pracuje na turnusy v Nemecku a zabezpečuje
tak finančné prostriedky na výchovu svojho dieťaťa, nemožno v tom vidieť skutočnosť, že o dieťa nie
je schopná sa postarať.

Keďže neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie osvedčenia, odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu zmenil a návrh zamietol ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.