{"guid": "2601d78c-4477-4449-8483-6c315c528384:206180f6-a7a2-4390-a361-467d3d93ee64", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3813010027.1", "spisova_znacka": "3To/63/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/63/2013 z 1. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 1. októbra 2013, sp. zn. 3To/63/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3813010027.1", "identifikacne_cislo": "3813010027", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2013-10-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/206180f6-a7a2-4390-a361-467d3d93ee64", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3813010027.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813010027.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813010027.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/63/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010027
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3813010027.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanému V. B. pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 2. októbra
2013 odvolanie obžalovaného V. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. apríla 2013, sp.
zn. 3T/7/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného V. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. apríla 2013, sp. zn. 3T/7/2013,  bol obžalovaný V.
uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 1. mája 2012 o 03.55 hod. viedol po miestnej komunikácii ul. M. od I. M. ku križovatke s cestou č. R./
XXXXX s ul. B. v obci Y. pod O., okres Prievidza, osobné motorové vozidlo Fiat Marea Weekend, ev. č.
PD XXX H., pričom nezvládol vedenie motorového vozidla a narazil s ním do oplotenia rodinného domu
č. XXX/XX, ktorého je majiteľ W. Q., pričom počas dokumentácie tejto dopravnej nehody sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou a taktiež i lekárskemu vyšetreniu.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38
ods. 4  Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,  výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov a súčasne
podľa § 61 ods. 1, 3 Tr. zák. aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu
5 rokov a 7 mesiacov.

Citovaný rozsudok ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol odvolaním
obžalovaný V. B. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania
prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku s poukazom na to, že okresný
súd podľa neho nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci. V súlade
s obhajobou obžalovaného prednesenou pred súdom prvého stupňa poukazoval obhajca na to, že
obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku, že v čase nehody vozidlo neriadil,
že dychovú skúšku odmietol preto, že v čase, keď bol políciou k tejto skúške vyzvaný, bol chodcom a
takáto povinnosť mu preto zo zákona nevyplývala, navyše políciu upozornil, že dychová skúška by aj tak
bola pozitívna vzhľadom na to, že doma požíval alkohol. Namietal, že podľa jeho názoru  svedeckými
výpoveďami W. H., G. O., F. Q. a R. Q., na ktoré v odôvodnení odvolania poukázal a ktoré sú podľa
neho rozporné, nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný
spáchal skutok, z ktorého bol obvinený. Namietal ďalej, že v prípravnom konaní neboli vykonané a ani
súdu predložené žiadne vecné dôkazy (napr. daktyloskopické stopy, rekognícia), ktoré ho mohli buď
jednoznačne usvedčiť alebo potvrdiť jeho obhajobu, navyše dňa 10.6.2013 bolo obhajcovi obžalovaného



doručené úradne overené písomné vyhlásenie svedka R., ktoré pripojil k dôvodom odvolania (čl. 98 až
100) a v ktorom tento svedok uviedol, že pred okresným súdom, ako aj pred vyšetrovateľom vypovedal
v súvislosti so skutkom, ktorý mal spáchať obžalovaný, nepravdivo, že nevidel, kto riadil vozidlo a ani
osobu, ktorá po nehode vystúpila z havarovaného vozidla, ako aj to, že v tom čase nebol triezvy, ale
že bol opitý a myslel si, že ak vo veci obžalovaného bude vypovedať v jeho neprospech, tak si pomôže
vo svojej vlastnej trestnej veci, pre ktorú bol v danom čase stíhaný. Poukázal tiež na to, že podľa §
289 ods. 2 Tr. zák. sa vyžaduje bezprostrednosť, pričom obžalovaný nebol zastihnutý na mieste činu
a v čase, keď bol vyzvaný políciou na dychovú skúšku, bol chodcom, preto podľa jeho názoru nebola
daná ani subjektívna stránka činu a je sporné, či išlo o priestupok alebo by mohlo ísť o trestný čin.  Na
základe uvedených dôvodov alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a aby trestnú vec postúpil Okresnému dopravnému inšpektorátu v Prievidzi
na prejednanie priestupku, pretože tak mal podľa § 280 ods. 2 Tr. por. urobiť už okresný súd, alebo
aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby sám podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil alebo aby podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.  napadnutý
rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 21.
júna 2013, na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 2.10.2013 za účasti obžalovaného, jeho obhajcu a
prokurátora preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por.  zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že  odvolanie obžalovaného V. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia
správne oprel predovšetkým o svedecké výpovede W. H., F. Q., G. O. a W. Q., ktoré obžalovaného
jednoznačne usvedčujú zo spáchania zažalovaného skutku a o vierohodnosti ktorých, vzhľadom aj
na listinné dôkazy - zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody  i úradný záznam povereného
príslušníka policajného zboru (čl. 39 až 47, 48), nie sú žiadne pochybnosti. Vzhľadom na tieto dôkazy
súd prvého stupňa dôvodne neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného V. B. a ním navrhnutých
svedkov Y. B., G. W., V. M. a W. J., pretože ich výpovede a v nich obsiahnuté tvrdenia, vzhľadom
na okolnosti vecne správne uvedené súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, boli
nielen rozporné, ale aj nevierohodné, vzhľadom aj na jednoznačné výpovede svedkov W. H., F. Q., G.
O. a W. Q., potvrdené už uvedenými listinnými dôkazmi. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k
rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na
ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného V. B. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného
vo výroku napadnutého rozsudku, pričom na tieto zistenia nemá žiadny podstatný vplyv ani obžalovaným
k odvolaniu priložené vyhlásenie svedka R. Q. o nepravdivosti jeho svedeckej výpovede pred súdom
prvého stupňa. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného V. B. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pričom svoje  závery v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým
zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval
za opodstatnené.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody
a treste zákazu činnosti. Trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho



výkonu na skúšobnú dobu 14 mesiacov so súčasne uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 5 rokov a 7 mesiacov  zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne
poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd
osvojil a odkazuje na ne. Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uložených
trestov, neakceptoval ani v tomto smere  odvolacie námietky obžalovaného.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o
vine a treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní, jeho odvolacie námietky
neakceptoval a preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. B. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/7/2013", "guid": "deca8ce2-9add-482a-8842-96463a63c3ac:660f0bec-a294-480e-8091-afef6d3bb19f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}